Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 368/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť podnikajúceho

pod obchodným menom

, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M.,

Skuteckého 30, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -30 zo 17. februára 2015 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť podnikajúceho pod obchodným menom

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.

30 zo 17. februára 2015.

2. Z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako

navrhovateľ a neskôr žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na

okresnom súde 13. augusta 2007 domáhal zaplatenia peňažnej sumy proti poisťovni

(ďalej len „žalovaná“). Okresný súd rozhodol o tomto

nároku rozsudkom 14. septembra 2016. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom z 19. júna

2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. júla 2018.

3. O výške trov konania rozhodoval okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho

úradníka uznesením z 10. mája 2019. Z dôvodu podania sťažností proti tomuto uzneseniu

zo strany oboch strán konania rozhodol s konečnou platnosťou o výške trov konania sudca

uznesením 27. mája 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2020 a vykonateľnosť

2. júna 2020.

4. Rozhodnutie sudcu o výške trov konania bolo vydané až po podaní sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi súdu vedenej pod sp. zn. .

5. Sťažovateľ namietal prieťahy v napadnutom konaní skoršou ústavnou sťažnosťou,

o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -30 zo 17. februára 2015 tak,

že vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa , prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a nárok na primerané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.

6. Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v odvolacom

konaní 30. apríla 2018. Predseda súdu podanú sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú. Následne

sťažovateľ podal na ústavnom súde opätovne ústavnú sťažnosť pre porušenie práva

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú ústavný súd uznesením č. k.

-10 z 5. septembra 2018 odmietol.

7. Z dôvodu trvajúcich prieťahov v konaní o rozhodovaní o výške trov konania podal

sťažovateľ 27. apríla 2020 sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorá bola vyhodnotená

ako čiastočne dôvodná.

8. Sťažovateľ uzatvára, že napadnuté konanie na súde prvej inštancie trvalo

od 13. augusta 2007 do 14. septembra 2016, pričom odvolací súd rozhodol

o sťažovateľovom nároku s konečnou platnosťou 30. júla 2018. Nasledujúce konanie

o výške náhrady trov konania bolo právoplatne skončené 29. mája 2020.

9. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd, ktorý o jeho nároku rozhodoval viac ako

12 rokov, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru. Žiada, aby ústavný súd pri rozhodovaní zohľadnil celú dĺžku napadnutého

konania na okresnom súde, ako aj dĺžku konania v rámci rozhodovania o výške trov

konania, keďže ani nálezom ústavného súdu č. k. -30 zo 17. februára 2015,

ktorým mu nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie, nebola odstránená jeho

právna neistota a konečného rozhodnutia vo veci sa dočkal až na základe podávania

sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu.

10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti nálezom rozhodol tak, že okresný súd v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -30 zo 17. februára 2015

porušil základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur a zároveň mu priznal

nárok na náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -30 zo 17. februára 2015.

18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

19. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 16. júna 2020. Konanie vo veci samej bolo

na okresnom súde ukončené vydaním rozsudku 14. septembra 2016. Právoplatne bola vec

ukončená vydaním potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu z 19. júna 2018, ktorý

nadobudol právoplatnosť 30. júla 2018. Rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa výšky

náhrady trov konania nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2020. Sťažovateľ podal ústavnú

sťažnosť v čase, keď v merite veci, ako aj o výške náhrady trov konania bolo právoplatne

rozhodnuté, teda stav právnej neistoty už netrval.

20. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

21. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu