Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 368/2020
PDF · 265.99 KB
No categories available
IV. ÚS 368/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť podnikajúceho
pod obchodným menom
, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M.,
Skuteckého 30, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 25 Cb 85/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 700/2014-30 zo 17. februára 2015 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna
2020 doručená ústavná sťažnosť podnikajúceho pod obchodným menom
(ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 85/2008 (ďalej
len „napadnuté konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 700/2014-
30 zo 17. februára 2015.
2. Z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako
navrhovateľ a neskôr žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na
okresnom súde 13. augusta 2007 domáhal zaplatenia peňažnej sumy proti poisťovni
(ďalej len „žalovaná“). Okresný súd rozhodol o tomto
nároku rozsudkom 14. septembra 2016. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom z 19. júna
2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. júla 2018.
3. O výške trov konania rozhodoval okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho
úradníka uznesením z 10. mája 2019. Z dôvodu podania sťažností proti tomuto uzneseniu
zo strany oboch strán konania rozhodol s konečnou platnosťou o výške trov konania sudca
uznesením 27. mája 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2020 a vykonateľnosť
2. júna 2020.
4. Rozhodnutie sudcu o výške trov konania bolo vydané až po podaní sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi súdu vedenej pod sp. zn. 1 SprV 515/2020.
5. Sťažovateľ namietal prieťahy v napadnutom konaní skoršou ústavnou sťažnosťou,
o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 700/2014-30 zo 17. februára 2015 tak,
že vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a nárok na primerané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.
6. Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v odvolacom
konaní 30. apríla 2018. Predseda súdu podanú sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú. Následne
sťažovateľ podal na ústavnom súde opätovne ústavnú sťažnosť pre porušenie práva
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú ústavný súd uznesením č. k.
I. ÚS 305/2018-10 z 5. septembra 2018 odmietol.
7. Z dôvodu trvajúcich prieťahov v konaní o rozhodovaní o výške trov konania podal
sťažovateľ 27. apríla 2020 sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorá bola vyhodnotená
ako čiastočne dôvodná.
8. Sťažovateľ uzatvára, že napadnuté konanie na súde prvej inštancie trvalo
od 13. augusta 2007 do 14. septembra 2016, pričom odvolací súd rozhodol
o sťažovateľovom nároku s konečnou platnosťou 30. júla 2018. Nasledujúce konanie
o výške náhrady trov konania bolo právoplatne skončené 29. mája 2020.
9. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd, ktorý o jeho nároku rozhodoval viac ako
12 rokov, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Žiada, aby ústavný súd pri rozhodovaní zohľadnil celú dĺžku napadnutého
konania na okresnom súde, ako aj dĺžku konania v rámci rozhodovania o výške trov
konania, keďže ani nálezom ústavného súdu č. k. III. ÚS 700/2014-30 zo 17. februára 2015,
ktorým mu nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie, nebola odstránená jeho
právna neistota a konečného rozhodnutia vo veci sa dočkal až na základe podávania
sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu.
10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
ústavnej sťažnosti nálezom rozhodol tak, že okresný súd v napadnutom konaní v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 700/2014-30 zo 17. februára 2015
porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur a zároveň mu priznal
nárok na náhradu trov konania.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 700/2014-30 zo 17. februára 2015.
18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03).
19. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 16. júna 2020. Konanie vo veci samej bolo
na okresnom súde ukončené vydaním rozsudku 14. septembra 2016. Právoplatne bola vec
ukončená vydaním potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu z 19. júna 2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť 30. júla 2018. Rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa výšky
náhrady trov konania nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2020. Sťažovateľ podal ústavnú
sťažnosť v čase, keď v merite veci, ako aj o výške náhrady trov konania bolo právoplatne
rozhodnuté, teda stav právnej neistoty už netrval.
20. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
21. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júla 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu