Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 171/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša o sťažnosti ,

, a , zastúpených

advokátom JUDr. Jozefom Čelinákom, Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. za účasti Okresného súdu

Košice-okolie takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spoločne

a nerozdielne v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Košice-okolie

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý a

uhradiť trovy konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet

ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Čelináka, Murgašova 3, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. novembra 2016 doručená sťažnosť , ,

a (ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že v napadnutom konaní bol žalobou podanou

okresnému súdu 24. februára 2009 uplatnený nárok na zaplatenie sumy 20 845,37 €

s príslušenstvom, pričom okresný súd v predmetnej veci doteraz nerozhodol.

Sťažovateľky v sťažnosti ďalej uvádzajú:

«Žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa 24. 02. 2009, pričom však súd

do dnešného dňa vo veci nerozhodol, čím spôsobuje jednak prieťahy v konaní a jednak

predlžuje stav právnej neistoty strán sporu.

Sťažovateľky predmetnú sťažnosť podávajú tiež z dôvodu, že pojednávanie, ktoré sa

v danej veci uskutočnilo dňa 08. 02. 2013, bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania s tým, že stranám sporu bola uložená povinnosť v lehote 15 dní

oznámiť otázky, na ktoré má zodpovedať súdny znalec.

Sťažovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 16. 07. 2013,

doručeným súdu toho istého dňa, t. j. 16. 07. 2013, oznámili súdu otázky na súdneho znalca

a požiadali, aby súd uložil znalcovi určiť, aká bola trhová priemerná výška nájmu

za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. , k. ú.: , obec: ,

okres: , ako:

2

- parcela registra „C“ č. o výmere 202 m, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria,

2

- parcela registra „C“ č. o výmere 4 772 m, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria,

2

- parcela registra „C“ č. o výmere 23 m, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria,

2

- parcela registra „C“ č. o výmere 23 m, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria,

2

- parcela registra „C“ č. o výmere 23 m, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria,

2

- parcela registra „C“ č. o výmere 23 m, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria, a to za obdobie od 24. 02. 2007 do 02. 02. 2009.

Do dnešného dňa, čo predstavuje viac ako 3 roky, však súd znalecké dokazovanie

nenariadil, a to napriek tomu, že ho sťažovateľky podaním zo dňa 22. 01. 2014, doručeným

súdu toho istého dňa, a taktiež podaním zo dňa 20. 03. 2014, doručeným súdu

dňa 20. 03. 2014, požiadali o poskytnutie informácie o stave súdneho konania, či bol

ustanovený znalec za účelom určenia trhovej priemernej výšky nájmu za užívanie vyššie

uvedených nehnuteľností za predmetné obdobie, resp. o oznámenie, prečo súd vo veci

nevytýčil pojednávanie, či vo veci existujú procesné prekážky, na základe ktorých súd

nemohol vo veci vytýčiť pojednávanie.

Posledné pojednávanie v danej veci sa uskutočnilo dňa 07. 07. 2016, ktoré však bolo

odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaných, pričom súd do dnešného dňa znalecké

dokazovanie nenariadil a nerozhodol ani o ustanovení znalca. Z uvedeného dôvodu boli

sťažovateľky nútené podať sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 04. 08. 2016.

Podaním zo dňa 04. 07. 2016, ktoré bolo sťažovateľkám doručené dňa 14. 07. 2016,

predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie konštatovala, že podanú sťažnosť považuje

za dôvodnú v časti sťažnosti na prieťahy v období od júla 2013 do marca 2015.

Postupom a rozhodnutím porušovateľa, t. j. Okresného súdu Košice-okolie, bolo

u sťažovateliek porušené ich základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.»

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateliek... na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru... postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené boli.

2. Okresnému súdu Košice-okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

16 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľkám priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.000 €, ktoré je

Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť sťažovateľkám do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie je povinný nahradiť (sťažovateľkám, pozn.) trovy

konania vo výške 363,79 € na účet... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľky

odôvodňujú takto:

„Sťažovateľky považujú za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie, pretože doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ,

je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v konaní okresného súdu dochádza

k prieťahom, ktoré spôsobujú právnu neistotu sťažovateliek ako strany sporu.

Pokiaľ ide o kritériá primeranosti finančného zadosťučinenia, poukazujú

sťažovateľky na dĺžku nečinnosti okresného súdu, nulový podiel sťažovateliek na prieťahoch

v konaní, neexistenciu osobitnej zložitosti veci. Okolnosti konkrétneho prípadu teda vôbec

neodôvodňujú vznik prieťahov a tieto sú výlučne dôsledkom nečinnosti súdu bez akejkoľvek

vonkajšej príčiny.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateliek uznesením sp. zn. zo 6. marca 2018.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateliek a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateliek a predsedníčka

okresného súdu v zastúpení podpredsedníčkou okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateliek a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Podpredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise

sp. zn. zo 4. júla 2018, v ktorom zhrnula priebeh napadnutého konania

a uviedla:

„Konanie vedené pod sp. zn. bolo dňa 24. 2. 2009 pridelené

na rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Lei Švrčekovej. Predmetom konania

je zaplatenie 20.845,37 eur s príslušenstvom.

8. 4. 2009 – žalobkyniam prostredníctvom právnej zástupkyne doručovaná výzva

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh spolu s výzvou na upresnenie petitu žaloby

a predloženie riadnych výpisov listov vlastníctva;

24. 4. 2009 – súdu doručená úprava petitu žaloby;

28. 5. 2009 – súdu doručené PZ žalobkýň príslušné doklady;

5. 8. 2009 – uznesenie o čiastočnom späťvzatí žaloby; výzva na zaplatenie súdneho

poplatku; výzva Katastrálnemu úradu, správy katastra Košice-okolie na predloženie

potrebných listín; žaloba doručovaná žalovaným;

28. 8. 2009 – súdu doručená žiadosť žalobkyne v 2. rade o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov;

3. 9. 2009 – súdu doručené katastrálnym úradom príslušné listiny;

28. 9. 2009 – súdu doručená žiadosť žalobkyne v 1. rade o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov;

7. 10. 2009 – uznesením rozhodnuté o oslobodení od platenia súdnych poplatkov

žalobkýň;

29. 10. 2009 – súdu doručené odvolanie žalobkyne v 1. rade proti uzneseniu

zo dňa 7. 10. 2009;

10. 12. 2009 – výzva adresovaná PZ žalobkýň na doplnenie odvolania spolu

s predložením príslušných dokladov;

21. 12. 2009 – súdu doručená odpoveď PZ žalobkýň – žiadosť o predĺženie lehoty

na doplnenie dokladov v zmysle výzvy súdu zo dňa 10. 12. 2009;

18. 1. 2009 – súdu doručené doplnenie odvolania žalobkyňou v 1. rade;

22. 2. 2010 – uznesením rozhodnuté o zmene uznesenia zo dňa 7. 10. 2009;

23. 3. 2010 – zaplatený súdny poplatok žalobkyňou v 1. rade, žiadosť o vydanie

platobného rozkazu vo veci;

27. 4. 2010 – oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach

doručované stranám sporu;

30. 6. 2010 – súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 1. – 8. rade k žalobe;

29. 7. 2010 – vyjadrenie žalovaných doručované PZ žalobkyne v 1. a 2. rade;

27. 9. 2010 – referát sudkyne;

10. 12. 2010 – oznámenie zmeny adresy žalobkyne v 2. rade;

5. 1. 2011 – uznesením rozhodnuté o prerušení konania;

21. 1. 2011 – súdu doručené odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade proti uzneseniu

zo dňa 5. 1. 2011;

16. 2. 2011 – odvolanie doručované žalobkyni v 1. a 2. rade na vyjadrenie;

23. 3. 2011 – priložené rozhodnutia spolu s listinami súvisiacich spisov;

1. 4. 2011 – uznesením rozhodnuté o oprave uznesenia zo dňa 5. 1. 2011;

5. 5. 2011 – spis predložený na Krajský súd Košice;

18. 5. 2011 – návrat spisu z odvolacieho súdu (zmenené uznesenie zo dňa 5. 1.

2011);

19. 5. 2011 – vytýčený termín pojednávania na 13. 6. 2011;

13. 6. 2011 – pojednávanie, odročené na 25. 7. 2011, uložená povinnosť PZ žalobkýň

v 1. a 2. rade na predloženie doplňujúceho podania k žalobe;

15. 7. 2011 – súdu doručená úprava petitu žaloby;

18. 7. 2011 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti PZ žalovaných; žiadosť

o odročenie termínu;

25. 7. 2011 – pojednávanie, odročené na 6. 10. 2011;

6. 10. 2011 – pojednávanie, odročené na neurčito, za účelom rozhodnutia o zmene

žaloby a predloženia dôkazov;

27. 2. 2012 – rozhodnuté uznesením o zmene návrhu na začatie konania;

6. 3. 2012 – súdu doručená žiadosť PZ žalobkyne v 1. a 2. rade o vytýčenie

pojednávania vo veci;

24. 7. 2012 – rozhodnuté uznesením o oprave uznesenia zo dňa 27. 2. 2012;

27. 8. 2012 – vytýčený termín pojednávania na 12. 10. 2012;

12. 10. 2012 – pojednávanie, odročené na 29. 11. 2012 za účelom predloženia

aktuálnych výpisov z katastra nehnuteľností a doručenie stanoviska k upravenému

žalobnému nároku;

28. 11. 2012 – súdu doručené PZ žalobkyne v 1. a 2. rade úprava žalobného nároku;

29. 11. 2012 – pojednávanie, odročené na 18. 1. 2013;

3. 1. 2013 – pojednávanie určené na 18. 1. 2013 preročené na 8. 2. 2013;

4. 1. 2013 – žiadosť PZ žalovaných o odročenie pojednávania určené na 18. 1. 2013;

8. 2. 2013 – pojednávanie, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania;

21. 2. 2013 – súdu doručené PZ žalovaných návrh – otázky na súdneho znalca;

25. 2. 2013 – výzva adresovaná Poľnohospodárskemu družstvu podielnikov

na predloženie nájomných zmlúv;

15. 3. 2013 – odpoveď poľnohospodárskeho družstva;

19. 4. 2013 – výzva adresovaná Správe katastra Košice-okolie;

13. 5. 2013 – odpoveď Správy katastra Košice-okolie;

16. 7. 2013 – súdu doručené PZ žalobkyne v 1. a 2. rade otázky na súdneho znalca;

1. 4. 2015 – vytýčený termín pojednávania na 24. 4. 2015;

24. 4. 2015 – pojednávanie; odročené na neurčito;

6. 5. 2015 – súdu doručené PZ žalovaných otázky na súdneho znalca;

26. 10. 2015 – vytýčený termín obhliadky na mieste samom na 25. 11. 2015;

26. 10. 2015 – obhliadka na mieste samom;

8. 4. 2016 – vytýčený termín pojednávania na 20. 5. 2016;

16. 5. 2016 – návrh PZ žalobkyne v 1. a 2. rade na odročenie pojednávania;

20. 5. 2016 – pojednávanie, odročené na 7. 7. 2016;

7. 7. 2016 – pojednávanie, odročené na neurčito;

5. 9. 2016 – vytýčený termín pojednávania na 13. 10. 2016;

12. 10. 2016 – žiadosť o odročenie pojednávania, oznámenie o prevzatí právneho

zastúpenia žalovaných;

13. 10. 2016 – pojednávanie, odročené na 3. 11. 2016;

3. 11. 2016 – pojednávanie, odročené na neurčito;

13. 1. 2016 – urgencia doručovaná PZ žalobkýň na predloženie stanoviska;

24. 2. 2017 – vytýčený termín pojednávania na 23. 3. 2017;

15. 3. 2017 – súdu doručená žiadosť PZ žalovaných na odročenie pojednávania;

23. 3. 2017 – pojednávania, odročené na 13. 4. 2017;

10. 4. 2017 – súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby a vyjadrenie žalobkýň;

12. 4. 2017 – preročenie pojednávania zo dňa 13. 4. 2017 na deň 27. 4. 2017;

27. 4. 2017 – pojednávanie, odročené na 30. 6. 2017, uložená povinnosť žalobkyniam

o doručenia stanoviska k podaniu žalovaných;

14. 6. 2017 – urgencia adresovaná žalobkyniam na predloženie stanoviska;

30. 6. 2017 – pojednávanie, odročené na 22. 9. 2017;

21. 9. 2017 – ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní PZ žalobkýň, žiadosť

o odročenie pojednávania;

5. 10. 2017 – Opatrenie predsedu súdu, spis prerozdelený z dôvodu, že JUDr. Lea

Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu;

6. 10. 2017 – spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu

JUDr. Márii Benkovej;

4. 12. 2017 – Opatrenie predsedu súdu, z dôvodu dodržania zásady rovnomerného

zaťaženia sudcov tunajšieho súdu spis pridelený na rozhodnutie sudkyni JUDr. Zuzana

Sinčákovej;

5. 12. 2017 – spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu

JUDr. Márii Benkovej;

28. 3. 2018 – vytýčený termín pojednávania na 22. 5. 2018;

22. 5. 2018 – žiadosť o odročenie pojednávania; pojednávanie odročené

na 2. 7. 2018;

29. 6. 2018 – oznámenie PZ žalobkyne v 1. a 2. rade o čerpaní dovolenky;

2. 7. 2018 – pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o pripustení zmeny

žaloby; pojednávanie odročené na 10. 9. 2018...“

Vychádzajúc z uvedeného prehľadu napadnutého konania podpredsedníčka

okresného súdu následne uviedla:

„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. bolo

zistené, že súd vo veci konal, nebolo zistené dlhšie časové obdobie počas ktorého súd

vo veci nevykonal žiaden úkon, s výnimkou obdobia od júla 2013 do marca 2015, čo bolo

aj na základe sťažnosti sťažovateliek a zhodnotené

v odpovedi súdu zo dňa 13. 9. 2016 vedené pod sp. zn. ako dôvodná sťažnosť

a zároveň je nad ďalšou plynulosťou konania vykonávaný dohľad predsedníčkou súdu

a to každé dva mesiace, s tým, že zákonnej sudkyni bolo uložené v rovnakej lehote podať

k rukám predsedníčky súdu správu o vykonaných úkonoch v konaní za posledné sledované

obdobie. Sťažnostný spis bol predložený dozornému úradníkovi tunajšieho súdu

na sledovanie veci.

Navyše v čase podania ústavnej sťažnosti dňa 4. 11. 2016 predmetná sťažnosť

nesmerovala proti aktuálne trvajúcemu stavu nečinnosti.

Zároveň podotýkam, že v priebehu konania spis bol na základe skutočností,

že zákonná sudkyňa JUDr. Lea Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu

ku dňu 1. 10. 2017 pridelený sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Márii Benkovej tak, ako je to

uvedené v chronológii úkonov spisu.

Postup súdu v tomto konaní je sťažený aj ospravedlniteľnými neúčasťami strán sporu

na vytýčených pojednávaniach. V priebehu konania súd viac krát musel vyzývať – urgovať

žalobkyne na vyjadrenie sa ku skutočnostiam v konaní, ktoré im boli uložené

na pojednávaniach.

V období po nariadení dohľadu predsedníčkou súdu dňa 13. 9. 2016 nebolo zistené

časové obdobie počas ktorého súd vo veci nevykonal žiaden úkon, procesné úkony

sú vykonávané priebežne...

Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateliek nesmeruje proti

aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby

sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo.

Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľkami žiadané finančné

zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade

vyslovenia, že právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote porušené bolo, priznal jej nižšie ako žiadané finančné zadosť

učinenie.“

Sťažovateľky prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 25. júla 2018 oznámili,

že k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu nepodávajú stanovisko.

II.

Ústavný súd si vyžiadal súdny spis okresného súdu a zistil, že priebeh napadnutého

konania v podstatnom zodpovedá tomu, ako to uviedla podpredsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení. Ústavný súd preto vychádzal z priebehu napadnutého konania tak,

ako ho vymedzila podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení zo 4. júla 2018.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca bol podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony podľa ustanovení , pokiaľ ide o úkony

vykonané do 30. júna 2016. Vychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase

rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to,

že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

(ďalej len „CSP“). Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Postup okresného súdu

v napadnutom konaní od 1. júla 2016 bolo takto potrebné hodnotiť aj podľa ustanovení

.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom,

aby o ich veci rozhodol.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o nároku sťažovateliek

na zaplatenie peňažnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho

zákonníka z dôvodu nimi tvrdeného užívania nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateliek

žalovanými. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu

rozhodovania všeobecných súdov. V prerokúvanom prípade možno identifikovať prvok

faktickej zložitosti – potrebu posúdenia niektorých otázok súdnym znalcom. Zo súdneho

spisu vyplýva, že sťažovateľky navrhovali vykonanie znaleckého dokazovania, pričom

okresný súd toto znalecké dokazovanie zatiaľ nenariadil, len pripojil kópiu znaleckého

posudku vyhotoveného v inom súdnom konaní. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že právna

zástupkyňa sťažovateliek okresnému súdu uviedla, že závery znaleckého dokazovania

v inom súdnom konaní možno použiť aj v napadnutom konaní. Z tohto hľadiska nemožno

akceptovať námietku sťažovateliek, že napriek ich návrhu okresný súd doteraz nenariadil

znalecké dokazovania. Z dostupných podkladov možno usudzovať, že okresný súd

predbežne vychádzal zo záverov pripojeného znaleckého posudku. Napadnuté konanie

v čase rozhodovania ústavného súdu trvá deväť rokov a šesť mesiacov bez toho, aby bolo

vo veci meritórne rozhodnuté.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako strany

(účastníka) napadnutého konania. Ústavný súd v tejto súvislosti považoval za relevantné,

že sťažovateľky požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom o uvedenej otázke

napokon rozhodol až Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd.

Právna zástupkyňa sťažovateliek v procese rozhodovania o oslobodení od súdnych

poplatkov žiadala o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov. Za druhú relevantnú

okolnosť v tomto smere je potrebné považovať opakované podania sťažovateliek, ktorými

menili žalobu – k zmenám žaloby došlo podaniami doručenými 24. apríla 2009,

15. júla 2011, 28. novembra 2012, 10. apríla 2017 a 30. júna 2017. Uvedená okolnosť má

ten následok, že ani po ôsmich rokoch nie je jednoznačne vymedzený predmet konania,

resp. jeho rozsah, keďže pri zmenách petitu sa spravidla menili uplatnené sumy

bezdôvodného obohatenia, prípadne úroku z omeškania. Táto skutočnosť viedla

aj k opakovaným odročeniam pojednávaní, keďže podania, ktorými došlo k zmene žaloby,

prípadne vyjadrenia protistrany k týmto zmenám, boli doručované tesne pred pojednávaním,

prípadne krátkou cestou na príslušnom pojednávaní. Napokon treťou relevantnou

okolnosťou v rámci uvedeného kritéria je aj skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateliek

opakovane žiadala o odročenie pojednávaní – nariadených na 20. máj 2016, 22. september

2017, 22. máj 2018 a 2. júl 2018. Rozhodovanie okresného súdu, prípadne krajského súdu

o uvedených podaniach sťažovateliek nepochybne mali vplyv na celkovú dĺžku

napadnutého konania. Nad rámec veci ústavný súd poukazuje aj na to, že okresný súd

odročoval opakovane pojednávania aj na základe žiadostí právnych zástupcov žalovaných –

pojednávanie nariadené na 25. júl 2011, 18. január 2013, 13. október 2016

a 23. marec 2017. Túto skutočnosť nemožno pripočítať na ťarchu sťažovateliek, nemožno

ju však ani pripočítať okresnému súdu.

V tomto kontexte je potrebné uviesť, že doplnenie návrhu, zmeny návrhu, žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadosť o odročenie pojednávania a podobne sú

legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania (strany sporu). V súvislosti s touto

procesnou aktivitou sťažovateliek, resp. žalovaných ústavný súd poukazuje na svoju

judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania

nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená

osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (,

, , , ).

Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie

okresného súdu trvá deväť rokov a šesť mesiacov – bez toho, aby okresný súd čo i len raz

meritórne rozhodol vo veci – čo je samo osebe neakceptovateľné. Z tohto hľadiska neobstojí

obrana podpredsedníčky okresného súdu, že sťažnosť sťažovateliek nesmeruje

proti aktuálnemu porušovaniu nimi označených práv podľa a dohovoru, prípadne

že dĺžka napadnutého konania nie je zjavne neprimeraná.

Ústavný súd za zhoduje so záverom podpredsedníčky okresného súdu, ktorá uviedla,

že na základe sťažnosti sťažovateliek na prieťahy v konaní bola konštatovaná nečinnosť

okresného súdu v rozsahu približne dva roky – v čase od apríla 2013 do apríla 2015.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní je okrem toho možné hodnotiť

aj ako neefektívny a nesústredený – o čom svedčí predovšetkým doterajšia dĺžka konania,

ani jedno meritórne rozhodnutie v uvedenom čase, ale aj nesprávne posúdenie otázky

oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľky v prvom rade a tiež otázka splnenia

podmienok na prerušenie konania – v oboch prípadoch krajský súd zmenil uznesenia

okresného súdu, ktorými rozhodol o uvedených otázkach.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a k neefektívnemu a nesústredenému

postupu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v zmysle druhej vety

v danej veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Sťažovateľky požadujú priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 €.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na dĺžku napadnutého konania,

na nečinnosť okresného súdu v rozsahu dvoch rokov, na neefektívny postup okresného súdu

a rovnako aj na to, že k celkovej dĺžke konania prispela aj procesná aktivita sťažovateliek

(predovšetkým opakované zmeny žaloby a opakované žiadosti o odročenie pojednávania),

ústavný súd priznal sťažovateľkám sumu 3 000 € – spoločne a nerozdielne, vzhľadom na to,

že z petitu sťažnosti nevyplýva, že sumu 6 000 € žiadala priznať každá zo sťažovateliek,

prípadne nie je zrejmé, v akom pomere mala byť priznaná suma zadosťučinenia rozvrhnutá

medzi sťažovateľky. Priznaná suma finančného zadosťučinenia je podľa názoru ústavného

súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľky tiež žiadali úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli

v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľky si uplatnili

úhradu trov konania v sume 363,79 € za dva úkony právnej služby.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vychádzajúc z petitu sťažnosti ústavný súd priznal sťažovateľkám úhradu trov

konania v sume 303,16 € (bod 4 výroku nálezu) v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby za rok 2016 v sume 143 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)

a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 €

(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje

sumu 303,16 €.

Právny zástupca sťažovateliek žiadal, aby suma priznanej náhrady trov konania bola

zvýšená o daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3

vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Právny zástupca k sťažnosti nepriložil dôkaz o tom, že je platcom DPH. Ústavný

súd zisťoval na verejne prístupných zoznamoch (napr. www.finacnasprava.sk), či právny

zástupca sťažovateliek je platcom DPH, pričom výsledok tejto lustrácie bol negatívny.

Na tomto základe ústavný súd nevyhovel tej časti sťažnosti, v ktorej právny zástupca

sťažovateliek žiadal o zvýšenie sumy priznanej náhrady trov konania o DPH vo výške 20 %

(bod 5 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateliek ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2018