Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 419/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY VĚŘITEL CZ

s. r. o., Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, Česká republika, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Potočná 650/135B, Trenčín,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, pre namietané porušenie jej

„ústavního práva na spravedlivý proces“ uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -1905 z 21. marca 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 20. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY VĚŘITEL CZ s. r. o. o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 28. augusta

2018 elektronicky a 31. augusta 2018 poštou sa obchodná spoločnosť REALITY VĚŘITEL

CZ s. r. o., Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, Česká republika (ďalej len

„sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd zrušil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -1905 z 21. marca

2018 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 20. júna 2018, pretože nimi malo dôjsť k porušeniu jej „ústavního práva na

spravedlivý proces, a to celkem ve čtyřech rovinách:

a) O návrhu Stěžovatele nerozhodoval nezávislý a nestranný soud

b) Soudy nižších stupňů neaplikovaly objektívní test při posuzování vyloučení soudce

c) Soudy nižších stupňu se v rozporu s ústavním právem nevypořádaly s důkazy

a s argumentačními tvrzeními uplatněnými účastníky řízení

d) Stěžovateli bylo odepřeno ústavní právo na zákonného soudce.“.

2. V tejto súvislosti sťažovateľka odkazuje na a Českej republiky

a a ústavného , ktorým sa uvádza LISTINA

ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „listina“).

3. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým

zamietol jej návrh na odvolanie z výkonu funkcie správcu

konkurznej podstaty úpadcu – ,

, ako aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým na základe odvolania

sťažovateľky uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Základné práva a slobody vymedzuje až , ako aj až

listiny. Postavenie listiny v právnom poriadku Slovenskej republiky možno vyvodiť najmä

z , ktorý ustanovuje, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné

právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave;

meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky (ods. 1), ako aj to,

že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto (ods. 4). Z formálneho aj

materiálneho hľadiska možno listinu považovať za integrálnu súčasť ústavného systému

Slovenskej republiky.

7. Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon; týmto je zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

11. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

12. Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

13. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa na neho

v minulosti obrátila viacerými sťažnosťami, ktoré boli z rôznych dôvodov podľa § 25 ods. 2

odmietnuté. Ústavný súd uznesením sp. zn.

z 29. marca 2017 odmietol sťažnosť sťažovateľky (zastúpenú rovnakým advokátom)

pre namietané porušenie jej základných práv a slobôd uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. septembra 2016 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. januára 2017 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, pričom

sťažovateľku poučil o tom, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde), a že pri svojom rozhodovaní je viazaný návrhom na začatie konania

( ), t. j. petitom. Možno preto vychádzať zo spoľahlivého

predpokladu, že skôr poskytnuté informácie (poučenia) boli objektívne spôsobilé

sprostredkovať sťažovateľke zásadu, že na ústavný súd sa nemožno obracať inak, ako

v zastúpení advokátom, a že sťažnosť musí obsahovať aj ďalšie všeobecné a osobitné

náležitosti, resp. spĺňať ďalšie procesné podmienky konania.

14. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že petit nie je

formulovaný v súlade s prvej vety a zákona o ústavnom

súde a že sťažovateľka sa od neho nedomáha vyslovenia porušenia konkrétneho základného

práva alebo slobody, ale len zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu.

15. Ústavný súd, akceptujúc autonómiu vôle navrhovateľov, ak zákon o ústavnom

súde vyslovene neuvedie inak, nemá možnosť rozhodovať ultra petitum a rozširovať

individuálnu ochranu ústavnosti nad rámec, ktorý navrhovatelia požadujú (navrhujú). Taká

možnosť tu nie je ani v prípade, že by zo skutkového stavu opísaného v návrhu na začatie

konania vyplývali porušenia ďalších článkov alebo medzinárodných zmlúv

o ľudských právach a základných slobodách podľa . Bez aktívneho

prístupu navrhovateľov ústavný súd zásadne nie je oprávnený ani povinný prijímať výroky,

ktorých sa navrhovatelia v petite nedomáhali, hoci by sa javili ako účinný prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd. Preto treba za osobitne dôležitú považovať

náležitosť návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ musí uviesť, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha ( a ).

16. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením krajského

súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu malo dôjsť k porušeniu jej „ústavního

práva na spravedlivý proces“, pričom odkazuje na a Českej republiky,

ktorú ako základný zákon Českej republiky v predmetnom konaní nemožno aplikovať,

ako aj na čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny (k tomu pozri bod 6).

17. Sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady

a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní

pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. , ,

).

18. K sťažnosti bolo pripojené splnomocnenie sťažovateľky na jej zastupovanie

advokátom v konaní pred ústavným súdom, v ktorom absentuje údaj o tom, že advokát

splnomocnenie prijal.

19. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva

z podania sťažovateľky, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Túto

úlohu plní inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

20. Advokát zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom je podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení

neskorších predpisov povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva

všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné; pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb. Tieto zákonom stanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonať tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(m. m. , ).

21. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pri rozhodovaní o sťažnostiach

podľa nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. , , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by

ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , , ,

, ). Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom všeobecných

súdov nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného

súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania

vrátane ich dôvodov a námietok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018