Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 194/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 10/20, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Martin

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 30. mája 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že namietané konanie, predmetom

ktorého je nárok sťažovateľky na náhradu škody spôsobenej na zdraví, začalo na okresnom

súde 21. decembra 2004 podaním žaloby sťažovateľky proti Univerzitnej nemocnici Martin

(ďalej len „žalovaný“). Podľa sťažovateľky škoda na jej zdraví vznikla ako dôsledok

konania žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti po dopravnej nehode

25. februára 2002, ktoré zapríčinilo ochrnutie sťažovateľky v dolnej polovici tela.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem chronologického prehľadu úkonov

v namietanom konaní predovšetkým uviedla:

„Sťažovateľka pripúšťa, že konanie, vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania,

je vo svojej podstate náročné. Je však nesporné, že konanie o náhradu škody patrí

do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, preto nemôže byť povedané,

že dĺžka konania je priamo úmerná jeho náročnosti. Sťažovateľka je presvedčená,

že príčinou prieťahov v predmetnom konaní nie je jeho náročnosť, ale dezorganizácia súdu

spojená s nedostatočným naštudovaním spisu, ktorá vedie k zbytočnej komplikácii

a predlžovaniu znaleckého dokazovania. V postupe súdu sa viackrát objavilo nariadenie

znaleckého dokazovania, ktoré bolo pre predmetnú vec zbytočné a jeho výsledky nedokázali

poskytnúť nijaké podklady, na základe ktorých by súd dokázal vydať po 13 rokoch

a 5 mesiacoch konania meritórny rozsudok.

... Sťažovateľka je presvedčená, že aktivita súdu je nedostatočná a vo svojej podstate

neefektívna a neplniaca úlohu ochrany práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, zakotveného v článku 48 a 127 .

Toto konanie nielenže neodstraňuje, ale naopak posilňuje pocit právnej neistoty

sťažovateľky.

... Jedným z prípadov neefektivity súdu v tejto oblasti je ustanovenie znaleckej

organizácie za znalca v tomto konaní zo dňa 7. 8. 2014.

... Sťažovateľka sa niekoľkonásobne obrátila na súd so žiadosťou o zmenu znalca,

podotýkajúc, že znalecká organizácia nedisponuje dostatočnou odbornosťou

vo všetkých odvetviach zdravotníctva a farmácie, ktorou disponovali znalci, ktorých

znalecké posudky má posúdiť a oboznámiť sa s ich obsahom. Znalecká organizácia

., nemá v zozname znalcov zapísané odvetvie

ortopédia, ktoré je zapísaným odvetvím v zozname znalcov

a Univerzity Karlovej v Prahe, 1. Lekárskej fakulty.

... Sťažovateľka tento postup súdu vidí ako neprimeraný a spôsobujúci prieťahy,

keďže znalecký posudok (doručený súdu 20. 2. 2015, o 6 mesiacov neskôr), nedokázal

z dôvodu nedostatočnej odbornosti poskytnúť súdu akýkoľvek relevantný materiál, ktorý

by mohol viesť k právoplatnému ukončeniu konania.

... Ďalším postupom súdu bez akéhokoľvek účinku je nesporne ustanovenie znalca

za znalca v tomto konaní zo dňa 30. 10. 2017 za účelom

ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Sťažovateľka

už vo svojom podaní zo dňa 8. 11. 2017 poukázala na fakt, že

je znalcom zapísaným v odvetví chirurgia, zatiaľ čo úloha vytýčená znalcovi vyžaduje

znalosť odvetvia traumatológie alebo neurochirurgie.

... Túto námietku však súd nepovažoval za relevantnú, resp. nezaujal k nej nijaké

stanovisko. Dňa 9. 4. 2018, po 5 mesiacoch od ustanovenia

za znalca, bol súdu doručený znalecký posudok. Tento znalecký posudok však opätovne

neumožňuje súdu obstarať si podklad pre meritórne rozhodnutie, vytvárajúc opätovne

zbytočné prieťahy.

... Sťažovateľka by tiež rada poukázala na fakt, že z dôvodu... neefektivity súdu

v oblasti znaleckého dokazovania, sa v konaní súdu vyskytujú obdobia absolútnej neaktivity,

zapríčinené čakaním na znalecký posudok, ktorý z dôvodu nedostatočnej odbornosti znalca

aj tak nijako neposúva konanie ďalej. Sťažovateľka očakáva, že v konaní, trvajúcom viac

než 13 rokov, sa súd bude snažiť o efektivitu v znaleckom dokazovaní, ktorá by mu umožnila

právoplatne skončiť predmetné konanie.

... Okrem vyššie spomínaného znaleckého dokazovania dochádza v postupe súdu

k ďalším neúčelným zdržaniam a neprimerane dlhým časovým úsekom medzi jednotlivými

úkonmi. Prvým z týchto zdržaní je čas od 27. 3. 2006 do 22. 3. 2007, kedy súd nevykonal

po dobu jedného roka žiaden úkon, ktorý by mohol napomôcť právoplatnému skončeniu

konania. Ďalším takýmto úsekom je doba od 25. 11. 2011 do 5. 9. 2012 a od 30. 5. 2013

do 13. 10. 2013. Tieto doby nečinnosti sú podľa sťažovateľky ničím nevysvetliteľné

a neospravedlniteľné, a sú príčinou, ktorá spôsobuje nadmernú dĺžku konania.

... Sama sťažovateľka si nie je vedomá toho, že by svojou aktivitou zbytočne

predlžovala konanie. Sťažovateľka sa počas celej doby konania pojednávania nezúčastnila

dva razy, čo v kontexte dĺžky konania – 13 rokov a 5 mesiacov – vyznieva zanedbateľne.

... V neposlednom rade chce sťažovateľka poukázať na vecnú stránku konania.

Konaním odporcu bola sťažovateľke spôsobená nezvratná ujma na zdraví. Zdravotný stav

sťažovateľky – ochrnutie dolnej polovice tela – v jej živote spôsobila závažné a nezvratné

zmeny. K ujme na zdraví došlo vo veku 36 rokov, v plnom produktívnom veku sťažovateľky.

Sťažovateľka sa v tej dobe venovala podnikaniu, v súvislosti s ktorým bola povinná splácať

úvery, a tiež starostlivosti o dve maloleté deti. Po ujme na zdraví, ktorá ju pripravila

o samostatnosť, bola sťažovateľka nútená podnikanie ukončiť a so stratou príjmu

zo sťažovateľkinej strany sa stali vyššie spomínané úlohy omnoho ťažšie zvládnuteľnými.

K finančnej záťaži sa pridali aj nečakané výdavky spojené s liečbou, rehabilitáciou

a presťahovaním sa a prispôsobením nového bytu na bezbariérový prístup. Okrem

finančných ťažkostí sťažovateľka konštatuje, že kvalita jej spoločenského a súkromného

života značne klesla jej ochrnutím a pripútanosťou na invalidný vozík.

... Napriek vedomiu o zdravotnom stave a životných podmienkach sťažovateľky, súd

naďalej neprejavuje snahu konanie právoplatne skončiť. S vedomím, že sťažovateľka týmto

stavom trpí už takmer 16 rokov, z čoho 13 rokov a 5 mesiacov je vedené predmetné konanie

o náhradu škody, súd neprejavuje nijakú snahu zbaviť sťažovateľku právnej neistoty, ani ju

kompenzovať za vážnu a nezvratnú ujmu na zdraví a jej následky.

Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie. Je to najmä z dôvodu, že doba konania, ktorá je takmer 14 rokov, je ničím

neospravedlniteľná a neprimeraná. Podľa sťažovateľky je nevyhnutné, by súd postupoval,

s ohľadom na zdravotný stav navrhovateľky, s maximálnou efektivitou. Konanie odporcu

spôsobilo nenávratné zmeny v spoločenskom a súkromnom živote sťažovateľky, ktorá

musela všetky svoje životné podmienky podriadiť odporcom spôsobenej imobilite. Po

takmer 16 rokov tohto stavu a po takmer 14 rokoch trvania konania súd stále nepostupuje

cieľavedomým a efektívnym spôsobom, ktorý by smeroval k náhrade škody sťažovateľky

napriek vedomiu o jej zdravotnom stave a o každodenných komplikáciách, ktoré jej jej stav

spôsobuje.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v namietanom

konaní, aby prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov

konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr 538/18

zo 6. augusta 2018, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania

listom z 27. júla 2018.

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti, súčasťou

ktorého bolo vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne, najmä uviedla:

„Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu

práv sťažovateľov na spravodlivý a rýchly proces ponechávame na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky... Sudcovia Okresného súdu Martin sú dlhodobo značne pracovne

vyťažení a v dôsledku toho nie sú schopní konať všetky potrebné úkony urýchlene tak,

ako by to zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom

účastníkov na čo možnom najrýchlejšom rozhodnutí vo veci. V súčasnosti z počtu 16 sudcov

je vo výkone 13 sudcov.“

Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

5.2 Zákonná sudkyňa konajúca vo veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedla

chronologický prehľad úkonov súdu a strán sporu v namietanom konaní za obdobie

od 24. novembra 2014, keď jej bol spis pridelený, až do 4. októbra 2018, keď sa malo

uskutočniť pojednávanie.

5.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 27. júla 2018 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a v zmysle § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že predmetom namietaného konania

je nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha si vyžadovala

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania

(pozri napr. , , ).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

14. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je nárok na náhradu škody

spôsobenej na zdraví, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade

ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa, že doterajší priebeh

konania ovplyvnila skutková zložitosť veci, ktorá súvisela najmä s potrebou ustálenia

skutkového stavu znaleckým dokazovaním. V konaní bolo vypracovaných a predložených

päť znaleckých posudkov, v jednom prípade bola znaleckou úlohou poverená organizácia

mimo územia Slovenskej republiky. Neobyčajne zdĺhavý priebeh namietaného konania však

ústavný súd nemohol pripísať len na vrub tejto skutočnosti.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom z prehľadu

procesných úkonov v namietanom konaní, ktorý vyplýva z obsahu sťažnosti,

ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne konajúcej vo veci, zistil viaceré obdobia procesnej

pasivity, resp. nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívnu činnosť. Okresný súd bol

v namietanom konaní nečinný v období od 27. marca 2006 do 22. marca 2007

(takmer 1 rok), v období od 25. novembra 2011 do 5. septembra 2012 (9 mesiacov),

v období od 30. mája 2013 do 13. októbra 2013 (4 a pol mesiaca) a v období od 20. februára

2015 do 28. októbra 2015 (8 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré

sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Už samotná dĺžka trvania konania

pred okresným súdom, ktorá predstavuje takmer 14 rokov, sama osebe signalizuje porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

17. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

18. O neefektívnej činnosti okresného súdu svedčí skutočnosť, že jeho dva meritórne

rozsudky vydané v priebehu konania boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Neefektívnym sa ústavnému súdu javí aj postup okresného súdu pri nariaďovaní

znaleckého dokazovania ustanovovaním znalcov, ktorí nemali potrebnú odbornosť,

v dôsledku čoho bolo potrebné opakovať znalecké dokazovanie a ktorého dôsledkom je jeho

zdĺhavosť a neefektívnosť pri obstarávaní podkladu pre meritórne rozhodnutie.

Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že pri nariadení

znaleckého dokazovania okresný súd nevyužíval poriadkové opatrenia, preto vypracovanie

znaleckých posudkov trvalo pomerne dlhú dobu.

19. Obranu predsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala na dlhodobú značnú

pracovnú zaťaženosť sudcov okresného súdu, nebolo možné akceptovať. V súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (). Námietka nedostatočného personálneho

obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné

problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva

ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných

prieťahov podľa .

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené iba zložitosťou veci, ale najmä nečinnosťou okresného

súdu v zistenom období a jeho neefektívnou činnosťou. Z uvedených dôvodov ústavný súd

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

21. Vzhľadom na to, že 7. novembra 2018 bola predmetná vec na okresnom súde

meritórne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie

podľa .

22. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

vzhľadom na dĺžku namietaného konania, ktorá je podľa nej „ničím neospravedlniteľná

a neprimeraná“. Podľa sťažovateľky „po takmer 14 rokoch trvania konania súd stále

nepostupuje cieľavedomým a efektívnym spôsobom, ktorý by smeroval k náhrade škody

sťažovateľky napriek vedomiu o jej zdravotnom stave a o každodenných komplikáciách,

ktoré jej jej stav spôsobuje“.

23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietaného

konania a jeho význam pre sťažovateľku, ale aj s prihliadnutím na zložitosť veci považuje

za primerané v sume 4 000 €.

24. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, a podľa uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť sťažovateľke trovy konania. Keďže sťažovateľka trovy konania do dňa rozhodnutia

ústavného súdu nevyčíslila, ústavný súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú

z obsahu spisu, teda odmenu v sume 390,50 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2018 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ) podľa bodu 3 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 14. novembra 2018