Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 76/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť M. V., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. V., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v , a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,11 € (slovom

štyristodvanásť eur a jedenásť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K., Z., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 12. februára 2009 č. k. -15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. V., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ (...) je fyzická osoba, ktorá ako

vodič motorového vozidla (...) bola dňa 19. 7. 1997 na ceste č. 1/59 v D. účastníkom

dopravnej nehody zavinenej Mgr. Š. K., (...) vodičom osobného motorového vozidla tov. zn.

Škoda Felícia(...). V súvislosti s touto dopravnou nehodou bol škodca rozsudkom Okresného

súdu v Dolnom Kubíne z 11. 3. 1998 sp. zn. uznaný vinným z trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 a za to mu bol

uložený peňažný trest a poškodený bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na

konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poškodenie zdravia sťažovateľa v podobe trvalých následkov malo výrazné

nepriaznivé dôsledky na uspokojovanie jeho životných, pracovných a spoločenských

potrieb. Pre rozsiahle zdravotné následky bol sťažovateľ nútený zanechať živnostenské

podnikanie.

Na základe týchto zdravotných nálezov bol sťažovateľ rozhodnutím S. p., pobočka Ž.,

z 18. 6. 1998 podľa v znení neskorších predpisov

uznaný invalidným dôchodcom.

Občianskoprávne konanie o náhradu za stratu na zárobku a zvýšenie náhrady za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sťažovateľa bolo pôvodne vedené na Okresnom

súde vo Zvolene sp. zn. .

Sťažovateľ sa s poukazom na opísaný skutkový stav v označenom konaní vedenom

Okresným súdom vo Zvolene domáhal zaplatenia sumy 368.018,- Sk z titulu náhrady straty

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie 18. 7. 1999 do 31. 3. 2003,

úrokov z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 368.018,- Sk od 1. 10. 2001 do

zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 125.610,- Sk za 228 dní

omeškania a sumy 17.566,- Sk mesačne od 01. 04. 2003 z titulu náhrady straty na zárobku,

a sumy 359.337,50,- Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť (105.937,50 Sk) a

sťaženie spoločenského uplatnenia (281.250,- Sk) a náhrady trov konania.

Žalobný návrh bol v danej veci podaný na Okresný súd Zvolen dňa 05. 12. 2002 a

smeroval voči pôvodne žalovanému I. - poisťovni A., a. s. (...), ktorej organizačná zložka

odmietla sťažovateľovi ďalej poskytovať náhradu za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti a podľa sídla ktorej organizačnej zložky si navrhovateľ vybral ako

miestne príslušný súd Okresný súd Zvolen.

K rozšíreniu návrhu o žalovaného II. S., (...) došlo podaním navrhovateľa zo dňa

31. 03. 2003. Už vtedy sa konajúca sudkyňa pokúsila postúpiť vec Okresnému súdu

Bratislava II., ktorý s postúpením nesúhlasil a preto spor o príslušnosť rozhodol Najvyšší

súd SR uznesením z 30. 07. 2003 sp. zn. Ndc 395/03 tak, že za miestne príslušný súd v danej

veci určil Okresný súd Zvolen, Týmto rozhodnutím boli a sú súdy nižších stupňov viazané.

Z opísaného je zrejmé, že na začiatku konania bol vecne a miestne príslušným súdom

Okresný súd Zvolen a takto založená miestna príslušnosť trvá až do skončenia konania. (...)

Napriek uvedenému Okresný súd Zvolen dňa 16. 11. 2005 postúpil vec sledovanú vec

podľa jeho názoru miestne príslušnému súdu, Okresnému súdu Bratislava II. (...)

S opísaným postupom a právnym názorom Okresného súdu vo Zvolene sťažovateľ vyjadril

nesúhlas a námietku už v písomnom podaní zo dňa 21. 11. 2005. (...)

Okresný súd Bratislava II od postúpenia veci zaevidovanej týmto súdom pod sp. zn.:

nevykonal žiadny úkon, preto sťažovateľ, v dôsledku dlhodobej a bezdôvodnej

nečinnosti Okresného súdu Bratislava II., písomným podaním zo dňa 25. 01. 2007 opätovne

poukázal na vznesenú a nevybavenú námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu

Bratislava II a z tohto titulu sa domáhal v súlade s ustanovením

o predloženie veci na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR.

Procesné vybavenie podanej námietky sťažovateľ požadoval aj podaním zo dňa

22. 01. 2008.

Na námietky a žiadosti sťažovateľa Okresný súd Bratislava II. vo veci sp. zn.:

nereagoval, pričom substitučným nahliadnutím do spisu dňa 30. 07. 2008

sťažovateľ zistil, že sudca v danej veci od postúpenia veci z Okresného súdu vo Zvolene

neurobil žiadny úkon ani opatrenie, nevykonal ani predloženie veci na rozhodnutie

spoločne nadriadenému súdu. Pri nahliadnutí bolo zistené, že na vec vzťahujúci spis prišiel

na Okresný súd Bratislava II dňa 01. 12. 2005 (...)

S prihliadnutím na zistené a opísané skutočnosti sa sťažovateľ písomným podaním zo

dňa 22. 08. 2008 v súlade s ustanovením a nasledujúcich

obrátil na predsedu príslušného súdu so sťažnosťou na postup súdu v danej veci,

smerujúcou hlavne voči porušovaniu práva navrhovateľa na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov s tým, že si sťažovateľ uplatňuje právo na písomné upovedomenie

o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov

a prieťahov.

Dňa 01. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené vyrozumenie z Okresného súdu

Bratislava II sp. zn.: zo dňa 25. 09. 2008, ktorým sťažovateľovi dal súd (na

vyrozumení sa nachádza meno JUDr. M. G. bez bližšieho označenia postavenia, resp.

funkcie) na vedomie, že súdny spis v právnej veci o náhradu za stratu na zárobku a

mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, z dôvodu, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.: Ndc 395/03 zo dňa 03. 07. 2003

rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Zvolen, vracia na Okresnému

súdu Zvolen.

Dňa 06. 10. 2008 bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená odpoveď na

sťažnosť za prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 22. 08. 2008,

kde podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II dňa 23.09.2008 (teda v čase, keď sa

súdny spis nachádzal fyzicky aj evidenčné v registri 9C na OS BA II, nakoľko až dva dni po

odpovedi na sťažnosť mal byť tento odstúpený späť Okresnému súdu vo Zvolene ) sťažnosť

navrhovateľa vyhodnotila ako nedôvodnú, nakoľko lustráciou v registri 9C mala zistiť, že

spis bol odstúpený s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 30. 07. 2003 na miestne príslušný súd v danej veci, Okresný súd Zvolen. V rámci

tejto odpovedi sa podpredsedníčka súdu vôbec nezaoberala a nezdôvodnila príčiny takmer

trojročnej nečinnosti súdu v danej veci. (...)

Na Okresný súd vo Zvolene spis prišiel dňa 02. 10. 2008, pričom dňa 03. 10. 2008

bola vec evidenčne prijatá a je toho času vedená pod sp. zn. . (...)

V danom prípade nečinnosť súdu nespôsobil sťažovateľ a podľa jeho názoru, túto

dlhodobú (takmer trojročnú) nečinnosť Okresného súdu Bratislava II nespôsobili ani žiadne

iné, objektívne neodvrátiteľné, okolnosti. (...)

Tým, že je Okresný súd Bratislava II fakticky nečinný v občianskom súdom konaní

vedenom pod sp. zn. (hoci v zmysle citovaných ustanovení má postupovať

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá) porušil ústavné právo navrhovateľa ako fyzickej osoby, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov upravené v .

Svoju nečinnosť si uvedený súd naviac neuznal a následne ju ani bližšie navrhovateľovi

nezdôvodnil v rámci konania o sťažnosti podľa (...)

V zmysle ako aj a zákona

č. , ktoré sťažovateľovi umožňujú domáhať sa primeraného zadosťučinenia,

žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky, v prípade ak v náleze vysloví, že označené

základné právo uvedenej fyzickej osoby - sťažovateľa bolo porušené, priznal primerané

zadosťučinenie.

V súlade s § 50 ods. 3 citovaného zákona, v mene sťažovateľa požadujem, aby mu

z dôvodu dlhodobej právnej neistoty vyplývajúcej zo zbytočného a neodôvodneného

nekonania Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. , ktoré má

bezprostredný vplyv aj na bežný každodenný život navrhovateľa a postavenie sťažovateľa

(invalidného dôchodcu ) ako osoby ťažko a trvalo poškodenej na zdraví i na jeho postavenie

ako účastníka konania, bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk.

Po zvážení všetkých okolností daného prípadu a vychádzajúc z princípov

spravodlivosti, ktoré sa pri namietanom druhu porušenia základného práva všeobecne berú

do úvahy, možno navrhovanú výšku finančného zadosťučinenia vyhodnotiť ako adekvátnu a

primeranú.»

1.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II tým, že v dôsledku svojej nečinnosti nekonal vo veci

č. k. , porušil základné práva fyzickej osoby M. V. (...) na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote upravené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresný súd Bratislava II je povinný M. V. (...) poskytnúť primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk do 15 dní odo dňa doručenia tohto nálezu a trovy

právneho zastúpenia.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, zdvorilo žiadame Ústavný súd, aby

navrhovateľovi v prípade úspechu v konaní priznal právo na náhradu trov právneho

zastupovania (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. A. R., listom z 10. marca 2009

sp. zn. Spr. 2024/09 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 15. apríla 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla najmä tieto relevantné skutočnosti:

Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, „(...) ako aj obsahom predmetného spisu

navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu a

spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené bolo len čiastočne, a priznal

sťažovateľovi finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy, s prihliadnutím na postup

Okresného súdu vo Zvolene, ktorý nesprávne postupoval pri opätovnom odstúpení spisu.

Návrh sťažovateľa pôvodne podaný dňa 02. 12. 2002, bol prvý raz odstúpený na

tunajší súd z Okresného súdu Zvolen dňa 25. 06. 2003, kde bol vedený pod spisovou

značkou . Na tunajšom súde bol vedený pod spisovou značkou .

Úpravou zo dňa 08. 07. 203 bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie

o miestnej príslušnosti, tento uznesením č. k. zo dňa 30. 07. 2003 rozhodol,

že miestne príslušným súdom na konanie je Okresný súd vo Zvolene. Spis bol prijatý do

podateľne Okresného súdu vo Zvolene dňa 16. 09. 2003 a bol zapísaný pod sp. zn.

. Počas obdobia od 25. 06. 2003 do 16. 09. 2003 som prieťahy tunajšieho súdu

v konaní nezistila.

Druhý raz bol spis odstúpený z Okresného súdu Zvolen na tunajší súd dňa

01. 12. 2005, ako súdu miestne príslušnému. Tunajší súd vrátil spis na konanie Okresnému

súdu vo Zvolene úpravou zo dňa 23. 09. 2008 s poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa

30. 07. 2003. Tento časový odstup bol spôsobený zaťaženosťou, práceneschopnosťou a

veľkosťou oddelenia sudkyne JUDr. G., ktorá vec vybavovala.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený konajúcou sudkyňou.

Netrvám na ústnom pojednávaní, navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže

nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.“.

2.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

«(...) Pokiaľ sa jedná o obsah stanoviska predsedníčky Okresného súdu Bratislava II.

z 10. 03. 2009, odkazujeme a zotrvávame na našich dôvodoch a argumentoch uvádzaných

v ústavnej sťažnosti.

Ako sme už konštatovali, naše výhrady voči prieťahom v konaní a porušeniu s tým

súvisiaceho základného práva navrhovateľa pojaté do obsahu posudzovanej ústavnej

sťažnosti sa týkali a týkajú časového obdobia (od 01. 12. 2005 do 22. 08. 2008, resp. až do

odstúpenia spisu dňa 25. 09. 2008), za ktoré sa sledovaná vec pod č.

preukázateľne nachádzala na Okresnom súde Bratislava II.

Naviac podľa našej mienky zlyhali aj kontrolné mechanizmy a orgány, keď sťažnosti

navrhovateľa podané na príslušnom a zodpovednom orgáne Okresného súdu Bratislava II.

a jemu nadriadenom Krajskom súde v Bratislave zmysle a nasl.

v znení neskorších predpisov neboli vybavené riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom

(podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II. v liste z 23. 09. 2008 hodnotila sťažnosť

navrhovateľa za nedôvodnú a podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave pod č. Spr

2218/08 nepovažovala za vecne príslušné Okresný súd Bratislava II. a Krajský súd

Bratislava na konanie o sťažnostiach navrhovateľa a odporučila mu obrátiť sa na predsedu

Krajského súdu v Banskej Bystrici ako príslušného na skúmanie prieťahov podriadeného

Okresnému súdu vo Zvolene, ktorému bola vec odstúpená po 25. 09. 2008 ).

Aktuálne vyjadrenie predsedníčky okresného súdu je zmenou ich doterajších postojov

(...), pripúšťa čiastočné porušenie základného práva navrhovateľa a priznanie finančného

odškodnenia navrhovateľovi podľa vlastnej úvahy ústavného súdu, a to s prihliadnutím na

postup Okresného súdu vo Zvolene, ktorý nesprávne postupoval pri opätovnom odstúpení

spisu.

V žiadnom prípade sa nemôžeme stotožniť so snahou porušovateľa o čiastočné sa

zbavenie vlastnej zodpovednosti za vzniknuté prieťahy a porušenie základného práva

navrhovateľa prenesením na Okresný súd vo Zvolene. Skutočnosť, že označený súd

opakovane v roku 2005 odstúpil vec Okresnému súdu Bratislava II. (bez ohľadu na

kritérium správnosti a dôvodnosti tohto odstúpenia), nemá totiž žiadnu priamu relevanciu a

príčinnú súvislosť na následne vzniknutých prieťahoch a porušení základného práva zo

strany Okresného súdu Bratislava II. (...)

Doterajšie vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava II. nedávajú

presvedčivú a spoľahlivú odpoveď na otázku, čo bolo bezprostrednou a skutočnou príčinou

zistených prieťahov v konaní a z akých dôvodov bola sťažnosť navrhovateľa podľa zák.

č. v znení neskorších predpisov hodnotená ako nedôvodná. Zdôvodnenie

prieťahov zaťaženosťou, práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudkyne vybavujúcej

predmetnú vec nemožno akceptovať. Odhliadnuc od nezdokladovania a nepreukázania

tohto argumentu sa javí ako účelové a neobhájiteľné ak sa ním ospravedlňuje

nevyhotovenie časovo a odborne nenáročného prípisu o spätnom odstúpení veci Okresnému

súdu vo Zvolene počas doby takmer 3 (troch ) rokov.

Aj s prihliadnutím na uvedené považujeme posudzovanú ústavnú sťažnosť za plne

(nie iba čiastočne ako to tvrdí porušovateľ) dôvodnú a opodstatnenú. (...)

Navrhovateľ (sťažovateľ) M. V. netrvá na verejnom ústnom pojednávaní senátu

ústavného súdu.

V prípade úspechu v konaní si navrhovateľ uplatňuje trovy konania titulom trov

právneho zastúpenia ním zvoleným právnym zástupcom JUDr. J. K., advokátom, za 3 (tri)

úkony právnej pomoci (...).»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 5. decembra 2002 podal sťažovateľ na Okresnom súde Zvolen žalobný návrh

pôvodne proti S., a. s., B., na náhradu škody („o zaplatení náhrady za stratu príjmu, ako

plnenie rozhodnutia Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. z 11. 3. 1998,

v zmysle a , o pravidelnom vyplácaní náhrady za

straty príjmu vo výške 13 084,- Sk až 17 266,- Sk na jeden mesiac“).

Dňa 4. apríla 2003 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh, pričom za žalovaného

označil S., B., zastúpenú A., a. s., B.

Dňa 25. júna 2003 bola vec listom sp. zn. z 10. júna 2003 postúpená

Okresnému súdu Bratislava II podľa .

Dňa 30. júla 2003 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Ndc 395/03

rozhodol, že v predmetnej veci je miestne príslušný Okresný súd Zvolen.

Dňa 16. septembra 2003 bola vec vrátená Okresnému súdu Zvolen.

Dňa 6. júla 2004 sťažovateľ svojím podaním upresnil, že: „v prvom rade žalujem

A., a. s., so sídlom v B., v druhom rade S., B.“

Dňa 24. septembra 2004 Okresný súd Zvolen uznesením č. k. -77 pripustil

do konania ako ďalšieho účastníka S., B.

Dňa 11. januára 2005 sťažovateľ proti A., a. s., B., zobral svoju žalobu späť.

Dňa 1. júla 2005 Okresný súd Zvolen uznesením č. k. -102 konanie proti

A., a. s., zastavil a v ten istý deň uznesením č. k. -102 pripustil zmenu žaloby.

Dňa 1. decembra 2005 bola vec listom sp. zn. z 21. novembra 2005

opätovne postúpená Okresnému súdu Bratislava II podľa § 105 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Vec bola na Okresnom súde Bratislava II zaevidovaná pod sp. zn. 9 C

269/2005 a bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. M. G.

Dňa 8. decembra 2005 bol spis predložený predsedníčke súdu s takýmto

odôvodnením: „Nakoľko v predmetnej veci bola zákonnou sudkyňou JUDr. A. K.

predkladám spis na pridelenie zákonnému sudcovi“.

Dňa 9. decembra 2005 bolo v spise ručným písmom zaznamenané, že: «Nesúhlasím

s pridelením veci do „20 C“, nakoľko otázka miestnej príslušnosti bola v rámci „20 C“

právoplatne vyriešená uznesením Najvyššieho súdu SR, ktorý právoplatne rozhodol

o miestnej príslušnosti Okresného súdu vo Zvolene, preto treba spis miestne príslušnému

súdu vrátiť».

Dňa 26. januára 2007 sťažovateľ podal námietku miestnej príslušnosti Okresného

súdu Bratislava II.

Dňa 24. januára 2008 sťažovateľ požiadal Okresný súd Bratislava II o podanie

informácie o stave konania.

Dňa 11. augusta 2008 právny zástupca sťažovateľa prostredníctvom substituenta

nahliadol do spisu.

Dňa 2. októbra 2008 bol spis vrátený Okresnému súdu Zvolen a následne bol

zaevidovaný pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bola

náhrada škody z ublíženia na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, t. j. vec, ktorej povaha

(spor o financie, ktoré mohli byť zdrojom príjmov sťažovateľa, ktorý sa nie svojím

zavinením dostal do krajne nepriaznivej životnej situácie) si vyžadovala osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania zjavne nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom

vyhodnotené, výlučne od správania (postupu) okresného súdu. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v posudzovanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a

konštatuje, že v takej pre sťažovateľa významnej veci, akou je náhrada škody súvisiaca

s ublížením na zdraví, bol okresný súd bez akýchkoľvek dôvodov takmer tri roky bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, keďže od 9. decembra 2005 do 2. októbra 2008

vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku

postupu okresného súdu.

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že na skutočnosť, na ktorú poukázala

predsedníčka okresného súdu, totiž, že zbytočný „časový odstup bol spôsobený

zaťaženosťou, práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudkyne JUDr. G., ktorá vec

vybavovala“, nebolo možné prihliadnuť. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát

vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného

súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa

musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to

len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na nadmerný počet

vecí a na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (mutatis mutandis

).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 2. októbra 2008 bola predmetná vec sťažovateľa právne

a fakticky postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Zvolen, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 Sk, teda 3 319,39 € „z dôvodu dlhodobej právnej neistoty (...), ktoré má

bezprostredný vplyv aj na bežný každodenný život navrhovateľa a postavenie sťažovateľa

(invalidného dôchodcu ) ako osoby ťažko a trvalo poškodenej na zdraví“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom

na povahu veci považuje za primerané priznať v sume 3 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 27. októbra

2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 15. apríla 2009). Za dva úkony

vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po

6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu

s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 346,31 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 %

DPH, teda sumu 65,80 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove

sumu 412,11 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2009