Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 414/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť I. G., S., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné právo I. G., aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. I. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 500 € (slovom

päťtisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. I. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-20 z 10. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 2. decembra 1997 podal na okresnom

súde návrh na začatie konania o náhradu škody proti žalovanému P. M. za účasti

vedľajšieho účastníka S., a. s., K.. Toto konanie sa viedlo na okresnom súde pod sp. zn.

a v súčasnosti sa vedie pod sp. zn. .

Žalovaný P. M. zomrel 21. septembra 1998 a na jeho miesto vstúpila do konania jeho

matka E. M., K.

V ďalšom sťažovateľ popísal postup okresného súdu počas 11 rokov trvania sporu,

pričom uviedol:

«Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov

vyplýva, podľa názoru sťažovateľa nepochybne, že u odporcu v konaní pôvodne vedenom

pod sp. zn. a taktiež v konaní sp. zn. , ktorého účastníkom je

sťažovateľ, dochádza k prieťahom.

Návrh na začatie konania podal sťažovateľ ešte 2.12.1997 a doposiaľ, po 11 rokoch

a 10 mesiacoch konanie nie je právoplatne skončené.

Za významnú považuje sťažovateľ skutočnosť, že napriek tomu, že návrh na začatie

konania o náhradu škody podal ešte 2.12.1997 a opakovane (7.7.1998, 10.12.1998,

1.12.1999, 5.6.2000) žiadal Okresný súd Košice I o nariadenie pojednávania, súd prvé

pojednávanie vo veci nariadil až na deň 12.10.2000 t.j. bezmála po 3 rokoch

od začatia konania.

Sťažovateľ taktiež poukazuje na skutočnosti, týkajúce sa doručovania písomností

Okresným súdom Košice I a síce, že súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného zo dňa

9.2.1998, tak že došlo 26.11.1998 t.j. vyše 9 mesiacov po tom ako bolo toto vyjadrenie

doručené Okresnému súdu Košice I.

Odpoveď J. V. (pôvodne žalovaného v 2. rade) došlá súdu dňa 4.12.1998, kontrakt č.

3/1995 došlý súdu dňa 27.8.2001 a vyjadrenie S., a.s. došlé súdu dňa 3.9.2001 zaslal

Okresný súd Košice I spolu s predvolaním, ktorým nariadil druhé pojednávanie vo veci

samej na deň 28.2.2002, pričom toto predvolanie bolo doručené právnej zástupkyni

sťažovateľa dňa 8.1.2002.

Druhé pojednávanie vo veci samej bolo nariadené po uplynutí 1 roka a 4 mesiacov

od prvého pojednávania uskutočneného vo veci.

Sťažovateľ považuje za potrebné, v súvislosti s rozhodne neefektívnou činnosťou

súdu, nesmerujúcou k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, ako účastníka konania,

taktiež poukázať na skutočnosť, že 28.2.2002 vzniesol voči znalcovi námietku zaujatosti,

o ktorej Okresný súd Košice I rozhodol uznesením zo dňa 6.8.2002 t.j. takmer po pol roku.

Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté

odvolacím súdom 17.12.2002 a okresnému súdu bolo zmenené uznesenie doručené

6.2.2003.

Napriek tejto skutočnosti Okresný súd Košice I zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa

uznesenie Krajského súdu v Košiciach až 4 mesiace po tom spolu s listom zo dňa 10.6.2003.

Okresný súd Košice I nariadil tretie pojednávanie vo veci na deň

14.10.2004, teda až po uplynutí 1 roka a 8 mesiacov od posledného pojednávania.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanie prerušil. Krajský súd v

Košiciach v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým rozhodol o odvolaní sťažovateľa a ktorým

zrušil predmetné uznesenie, okrem iného uviedol: „v súčasnej situácii, pokiaľ sa ešte o

výške škody nerozhoduje, nie je účelné prerušovať konanie.“

Nesprávny postup a rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania malo za

následok celkové predĺženie konania. Okresný súd nepostupoval správne, keď konanie

prerušil, čím okrem iného aj týmto prispel k neodôvodnenému predlžovaniu konania. Od

vyhlásenia uznesenia o prerušení konania uplynul 1 rok kým súd nariadil ďalšie

pojednávanie vo veci.»

Sťažovateľ podal 6. augusta 2009 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. .

Predseda okresného súdu 26. augusta 2009 oznámil sťažovateľovi, že po oboznámení

sa s obsahom spisu sp. zn. hodnotí sťažnosť ako dôvodnú, ospravedlnil sa za

vzniknuté prieťahy a oznámil, že vec bude sledovať až do jej právoplatného skončenia.

Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie, pretože:

„... v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 14.4.1995 utrpel ťažký úraz, ktorý si

vyžiadal viaceré operačné zákroky.

Sťažovateľ sa stal invalidným a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok.

Sťažovateľovi v dôsledku dopravnej nehody ostali trvalé následky. Má neúplné

ochrnutú pravú polovicu tela, takže nevie zdvíhať pravú ruku v ramene a nevie do pravej

ruky pevne uchopiť väčšie predmety, a vôbec nevie ovládať drobné predmety, Je preto

odkázaný na sústavnú pomoc druhej osoby pri každej činnosti bežného života, obliekaní,

vyzliekaní, jedle, osobnej hygiene a chôdzi. Má poruchu reči zapríčinenú stratou zubov,

poškodením priedušnice má poškodené i hlasivky. Má poruchu binokulárneho videnia pre

ochrnutie okohybných svalov ľavého oka, ktoré vyvoláva u pozorovateľa zohyzdenie a súcit.

Má aj vážne duševné poruchy po poškodení mozgu. Sám nie je schopný žiadnej vôľovo

aktívnej činnosti, zábavy, spoločenských návštev, vychádzania z bytu a pod. Podľa

vyjadrenia znalca môže dôjsť k pomalému zhoršovaniu jeho telesných funkcií a duševných

schopností.

Strata samostatnosti sťažovateľa, výrazne obmezuje jeho schopnosť pre uplatnenie

sa v rodinnom, politickom, kultúrnom i športovom živote.

Sťažovateľ sa domnieva, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ,

teda doba 11 rokov a 10 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná

a nezdôvodniteľná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje sťažovateľ za primerané, aby mu bolo

priznané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 €.“

2.1 Poukazujúc na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v

článku 48 ods. 2 , a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Košice I

vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. a v súčasnosti pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

pôvodne vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. a v súčasnosti pod

sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 15.000 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A.

M., listom sp. zn. Spr. 66/2009 zo 16. marca 2010. Predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení chronologicky popísal úkony súdu, ktoré podľa zistenia ústavného súdu

zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedol:

„Prejednávaná vec je zložitá po právnej i skutkovej stránke. V konaní vystupuje na

strane žalovaných viacej subjektov. V priebehu konania dvaja žalovaní zomreli a do

konania vstúpili ich právni nástupcovia. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné

nariadiť znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva, nehôd v cestnej premávke

a ekonómie. Všetky tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania. Na druhej strane

uznávame, že dĺžku konania nemôžeme pripísať iba na vrub faktickej náročnosti

prerokovávanej veci. Počas konania sa v prejednávanej veci vystriedalo niekoľko

zákonných sudcov, boli obdobia kedy sudcovia boli pracovne veľmi zaťažení a preto sa

vyskytli aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu medzi jednotlivými úkonmi.

Súhlasím, aby o sťažnosti súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.“

4. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca

2010 oznámila, že „sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní v tejto veci a súhlasím s tým,

aby ústavný súd od ústneho pojednávania upustil“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. a v súčasnosti pod

sp. zn. :

Dňa 2. decembra 1997 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa

domáhal náhrady škody voči žalovanému P. M., K. (ďalej aj „žalovaný 1“), za účasti

vedľajšieho účastníka S., a. s. (žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn. ).

Dňa 27. januára 1998 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe.

Dňa 9. februára 1998 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Dňa 7. júla 1998 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu návrh na pristúpenie

J. V., S. (prevádzkovateľ motorového vozidla), do konania na strane žalovaného. Súčasne

požiadala o nariadenie pojednávania vo veci.

Dňa 10. novembra 1998 okresný súd uznesením pripustil pristúpenie J. V. do konania

na strane žalovaného (ďalej aj „žalovaný 2“).

Dňa 25. novembra 1998 súd vyžiadal z dopravnej polície spisový materiál týkajúci sa

dopravnej nehody. Zároveň vyzval žalovaného 2, aby sa vyjadril k žalobe.

Dňa 26. novembra 1998 súd doručil právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie

žalovaného 1 k žalobe.

Dňa 4. decembra 1998 sa na základe výzvy súdu k žalobe vyjadril žalovaný 2.

Dňa 11. decembra 1998 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1 k žalobe.

Sťažovateľ opätovne požiadal súd o nariadenie pojednávania z dôvodu jeho vážneho

zdravotného stavu.

Dňa 18. októbra 1999 súd požiadal spoločnosť V., s. r. o., o opis mzdového listu

sťažovateľa a dopravný inšpektorát o oznámenie skutočnosti, kto bol prevádzkovateľom

vozidla v čase dopravnej nehody.

Dňa 3. novembra 1999 bol súdu doručený opis mzdového listu sťažovateľa.

Dňa 5. novembra 1999 dopravný inšpektorát oznámil súdu, že prevádzkovateľom

vozidla v čase dopravnej nehody bol žalovaný 2.

Dňa 3. decembra 1999 sťažovateľ požiadal súd o nariadenie pojednávania.

Dňa 5. júna 2000 sťažovateľ požiadal súd o nariadenie pojednávania.

Dňa 4. septembra 2000 súd nariadil pojednávanie vo veci na 12. október 2000.

Dňa 5. októbra 2000 právny zástupca žalovaného 1 oznámil súdu, že jeho mandant

21. septembra 1998 zomrel.

Dňa 12. októbra 2000 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na neurčito pre účely zistenia právnych nástupcov žalovaného 1.

Dňa 15. augusta 2001 súd vyzval S., a. s., aby oznámila, či vstupuje do konania ako

vedľajší účastník. Zároveň vyzval žalovaného 2, aby preukázal svoje tvrdenie, že v čase

nehody bolo jeho motorové vozidlo prenajaté.

Dňa 27. augusta 2001 žalovaný 2 doručil súdu zmluvu z 15. februára 1995 o výkone

osobnej dopravy uzatvorenú medzi ním a firmou P. V., A.

Dňa 3. septembra 2001 S., a. s., oznámila súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší

účastník a zároveň sa vyjadrila k žalobe.

Dňa 2. januára 2002 súd nariadil pojednávanie na 28. február 2002.

Dňa 28. februára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely vykonania znaleckého dokazovania znalcom Ing. I. H.

Dňa 28. februára 2002 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi Ing. H.

a súčasne navrhol pristúpenie P. V., K., do konania na strane žalovaného.

Dňa 5. marca 2002 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania vstúpil na strane

žalovaného P. V. (ďalej aj „žalovaný 3“).

Dňa 11. marca 2002 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila, či

navrhuje zmenu petitu žaloby v súvislosti s pristúpením žalovaného 3 do konania. Zároveň

vyzval znalca Ing. H., aby sa vyjadril k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom.

Dňa 18. marca 2002 sa súdny znalec Ing. H. vyjadril k námietke proti jeho osobe.

Dňa 21. mája 2002 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu zmenu petitu

žaloby.

Dňa 6. augusta 2002 okresný súd uznesením č. k. -39 rozhodol, že

znalec Ing. H. nie je vylúčený zo znaleckého dokazovania.

Dňa 23. septembra 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo 6. augusta 2002 č. k. -39.

Dňa 7. októbra 2002 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 17. decembra 2002 krajský súd uznesením č. k. -49 zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že Ing. H. je vylúčený z podania znaleckého posudku.

Dňa 6. februára 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. júna 2003 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na oznámenie

skutočností dôležitých pre konanie.

Dňa 19. júna 2003 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila súdu, aké otázky má

znalec v konaní zodpovedať.

Dňa 11. augusta 2003 okresný súd uznesením č. k. -59 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie MUDr. D. V. Zároveň uložil

žalovaným povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 11. augusta 2003 okresný súd uznesením č. k. -60 ustanovil znalca

z odboru nehody v cestnej doprave Ing. J. K., aby podal znalecký posudok. Zároveň uložil

žalovaným povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 11. augusta 2003 súd požiadal Okresný súd Svidník o výsluch sťažovateľa.

Dňa 23. septembra 2003 sa žalovaný 2 odvolal proti uzneseniam okresného súdu č. k.

-59 z 11. augusta 2003 a č. k. -60 z 11. augusta 2003 v časti,

v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 26. septembra 2003 znalec požiadal o zaslanie spisu.

Dňa 1. októbra 2003 okresný súd oznámil znalcovi, že spis bude predložený

krajskému súdu z dôvodu podaného odvolania, preto mu ho nemožno zaslať.

Dňa 7. októbra 2003 okresný súd zaslal kópie podstatných písomností zo spisu

znalcom.

Dňa 8. októbra 2003 bol spis predložený krajskému súdu spolu s odvolaním

žalovaného 2.

Dňa 17. októbra 2003 znalec MUDr. V. doručil súdu znalecký posudok

a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 29. októbra 2003 súd požiadal znalca MUDr. V. o zaslanie ďalších 2

exemplárov znaleckého posudku.

Dňa 29. októbra 2003 bola na Okresnom súde Svidník spísaná zápisnica z výsluchu

sťažovateľa.

Dňa 30. októbra 2003 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného

znalcovi MUDr. V.

Dňa 5. novembra 2003 znalec MUDr. V. doručil ďalšie 2 exempláre znaleckého

posudku.

Dňa 25. novembra 2003 súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok MUDr. V.

na vyjadrenie.

Dňa 6. decembra 2003 znalec Ing. K. požiadal o doplnenie údajov.

Dňa 10. decembra 2003 súd požiadal dopravný inšpektorát o oznámenie, či je možné

vypočuť L. D., ktorý spracovával dokumentáciu vo veci dopravnej nehody.

Dňa 15. decembra 2003 sťažovateľ oznámil súdu, že súhlasí so závermi znaleckého

posudku.

Dňa 19. decembra 2003 dopravný inšpektorát oznámil, že L. D. už nie je

príslušníkom Policajného zboru.

Dňa 27. januára 2004 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

z 28. novembra 2003 č. k. -73, , ktorým potvrdil napadnuté

uznesenia okresného súdu vo výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania.

Dňa 3. februára 2004 súd požiadal register obyvateľov o zistenie adresy bydliska

žalovaného 3. Zároveň vykonal informatívny výsluch L. D.

Dňa 3. februára 2004 sťažovateľ navrhol zmenu petitu žaloby.

Dňa 13. februára 2004 register obyvateľov doručil súdu potvrdenie o trvalom pobyte

žalovaného 3.

Dňa 26. februára 2004 súd doručil znalcovi Ing. K. fotokópie spisového materiálu.

Dňa 14. apríla 2004 znalec Ing. K. doručil znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného.

Dňa 21. apríla 2004 súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok na vyjadrenie.

Dňa 28. apríla 2004 sťažovateľ doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku.

Dňa 17. mája 2004 súd zaslal znalecký posudok vedľajšiemu účastníkovi na

vyjadrenie.

Dňa 18. júna 2004 sa vedľajší účastník vyjadril k znaleckému posudku.

Dňa 8. septembra 2004 súd nariadil pojednávanie na 14. október 2004. Zároveň

oznámil účastníkom konania, že žalovaný 3 zomrel 30. septembra 2003 a spisovú značku

dedičského konania.

Dňa 21. septembra 2004 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila, či

navrhuje pokračovať v konaní s dedičmi nebohého žalovaného 3. Zároveň vyzval notárku

JUDr. P. o oznámenie okruhu dedičov po nebohom.

Dňa 1. októbra 2004 notárka JUDr. P. oznámila, že nemôže oznámiť okruh dedičov,

lebo spis je na Okresnom súde Košice II s návrhom na ustanovenie opatrovníka.

Dňa 6. októbra 2004 sťažovateľ navrhol, aby do konania na miesto žalovaného 3

vstúpili dedičia L. V. a mal. P. V.

Dňa 8. októbra 2004 súd uznesením určil odmenu znalcovi Ing. K.

Dňa 14. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Okresný súd uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania

po žalovanom 3.

Dňa 14. decembra 2004 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 24. januára 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 1. júna 2005 bol okresnému súdu doručený spis z krajského súdu spolu

s uznesením č. k. -195 z 29. apríla 2005, ktorým krajský súd zrušil uznesenie

okresného súdu o prerušení konania.

Dňa 27. júna 2005 súd vyzval žalovaného 2, aby predložil nájomnú zmluvu na

užívanie motorového vozidla, S. na oznámenie, či P. M. bol zamestnancom P. V.

a živnostenský úrad na oznámenie skutočnosti, či J. V. v roku 1995 podnikal. Súd zároveň

nariadil pojednávanie na 6. október 2005.

Dňa 6. júla 2005 S. oznámila, že Peter Mikula bol prihlásený na sociálne poistenie

u zamestnávateľa P. V.

Dňa 15. júla 2005 živnostenský úrad doručil výpis zo živnostenského registra.

Dňa 6. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola uznesením

pripustená zmena návrhu. Pojednávanie bolo odročené na 11. október 2005 pre účely

vyhodnotenia dokazovania.

Dňa 11. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol

o nároku žalobcu medzitýmnym rozsudkom tak, že žalobu vo vzťahu k žalovanému 1

zamietol a vo vzťahu k žalovaným 2 a 3 uznal žalobný návrh za opodstatnený vo výške

50 % a vec v tejto časti vylúčil na samostatné konanie (ďalej vedené pod sp. zn. ).

Dňa 10. novembra 2005 sudkyňa požiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na

vypracovanie rozhodnutia. Lehota bola predĺžená do 20. novembra 2005.

Dňa 8. decembra 2005 sa proti rozsudku okresného súdu odvolal vedľajší účastník.

Dňa 14. decembra 2005 krajskému súdu boli doručené odvolania žalovaných 2 a 3.

Dňa 15. decembra 2005 krajskému súdu bolo zaslané odvolanie sťažovateľa.

Dňa 10. októbra 2006 krajský súd rozsudkom potvrdil medzitýmny rozsudok

okresného súdu z 11. októbra 2005.

Dňa 16. novembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 27. apríla 2007 okresný súd uznesením č. k. -11 nariadil znalecké

dokazovanie znalkyňou z odboru ekonómie a manažmentu Ing. A. B.

Dňa 16. mája 2007 súd zaslal znalkyni spis pre účely vypracovania znaleckého

posudku.

Dňa 1. augusta 2007 súd urgoval znalkyňu Ing. B., aby predložila vypracovaný

znalecký posudok.

Dňa 14. augusta 2007 znalkyňa doručila súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním

odmeny.

Dňa 20. augusta 2007 súd zaslal znalecký posudok Ing. B. účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 16. septembra 2007 sa sťažovateľ vyjadril k znaleckému posudku.

Dňa 17. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal Ing. B. odmenu za

vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 27. novembra 2007 súd nariadil pojednávanie na 31. január 2008.

Dňa 31. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. marec

2008 pre účely dopracovania znalkyňou predloženého znaleckého posudku v zmysle

pripomienok účastníkov konania.

Dňa 15. februára 2008 súd požiadal U. K. o predloženie rozpisu dávok

nemocenského poistenia sťažovateľa.

Dňa 4. marca 2008 U. K. odpovedal na žiadosť súdu.

Dňa 5. marca 2008 súd opätovne žiadal U. K., aby zaslal rozpis nemocenských dávok

po jednotlivých mesiacoch (nesprávne vybavený dopyt súdu).

Dňa 17. marca 2008 U. K. zaslal požadovaný rozpis nemocenských dávok

sťažovateľa.

Dňa 19. marca 2008 súd požiadal znalkyňu Ing. B. o dopracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 25. marca 2008 súd pojednávanie určené na 28. marec 2008 odročil na 15. máj

2008 z dôvodu dopracovania znaleckého posudku znalkyňou.

Dňa 6. mája 2008 súd urgoval znalkyňu, aby obratom predložila dopracovaný

znalecký posudok.

Dňa 7. mája 2008 znalkyňa Ing. B. doručila súdu dodatok č. 1 k znaleckému

posudku.

Dňa 14. mája 2008 súd telefonicky informoval účastníkov o odročení pojednávania

nariadeného na 15. máj 2008.

Dňa 15. mája 2008 súd zaslal účastníkom konania dodatok ku znaleckému posudku

na vyjadrenie. Zároveň nariadil pojednávanie na 12. jún 2008.

Dňa 26. mája 2008 sa sťažovateľ vyjadril k dodatku ku znaleckému posudku.

Dňa 12. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. jún 2008

pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 17. júna 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Košice II o zapožičanie spisu

sp. zn. (dedičská vec po poručiteľovi P. V.).

Dňa 19. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil

zmenu žaloby na základe návrhu sťažovateľa z 18. júna 2008. Pojednávanie bolo odročené

pre účely vyhlásenia rozsudku na 20. jún 2008.

Dňa 20. júna 2008 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci vylúčeného nároku.

Dňa 23. septembra 2008 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým vykonal

opravu zrejmej nesprávnosti v záhlaví rozsudku č. k. -152 z 20. júna 2008.

Dňa 25. septembra 2008 súd zaslal sťažovateľovi na vyjadrenie odvolania

žalovaných 2 a 3 a vedľajšieho účastníka proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 27. októbra 2008 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 16. júna 2009 krajský súd rozhodol o odvolaniach vedľajšieho účastníka

a žalovaných 2 a 3 uznesením č. k. -209, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 8. júla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. december 2009.

Dňa 10. decembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 7. január

2010 pre účely vyjadrenia sa žalovaných k návrhu sťažovateľa na zmenu žaloby.

Dňa 21. decembra 2009 okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby.

Dňa 28. decembra 2009 súd odročil pojednávanie na 14. január 2010.

Dňa 4. januára 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 14. januára 2010 súd odročil pojednávanie na 18. február 2010.

Dňa 18. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 8. apríl

2010 pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 24. februára 2010 súd požiadal S. o predloženie správy o zdravotnom stave

sťažovateľa.

Dňa 17. marca 2010 S. zaslala súdu lekársku správu sťažovateľa.

Dňa 8. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a v súčasnosti pod sp. zn.

dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

náhrada škody za ublíženie na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, t. j. vec, ktorej povaha

si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. ,

, ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví, teda po právnej stránke ide o vec

patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, t. j. nemožno ju

považovať za právne zložitú. Ústavný súd však pripúšťa, že doterajší priebeh konania mohla

ovplyvniť skutková zložitosť veci, ktorá súvisela najmä s potrebou ustálenia skutkového

stavu znaleckým dokazovaním, s väčším počtom účastníkov konania, pričom v priebehu

konania dvaja žalovaní zomreli a do konania vstúpili ich právni nástupcovia. Neobyčajne

zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemohol pripísať iba na vrub

faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Aj keď sa sťažovateľ pojednávaní osobne

nezúčastňoval, čo je však vzhľadom na jeho zdravotný stav odôvodnené, jeho právna

zástupkyňa bola prítomná na každom z uskutočnených pojednávaní, a to buď osobne alebo

prostredníctvom svojho substituenta. Sťažovateľ sa aktívne dožadoval pokračovania

v konaní, podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

Treba však uviesť, že v dôsledku procesnej aktivity sťažovateľa (návrhy na zmenu

petitu žaloby, návrhy na pristúpenie ďalších účastníkov do konania, námietka zaujatosti

vznesená proti znalcovi) sa musel okresný súd s týmito procesnými návrhmi kvalifikovane

vysporiadať, čo tiež malo vplyv na dĺžku napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný

súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru (napr. ), podľa ktorej

viacnásobné zmeny žalobného petitu, ktorými účastník konania reaguje na aktuálny vývoj

procesnej situácie, nemožno pripočítať na jeho ťarchu. Využitie možností daných

sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom

konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.

Nečinnosť okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená

v obdobiach od 27. januára 1998 do 10. novembra 1998 (deväť mesiacov), od 26. novembra

1998 do 18. októbra 1999 (jedenásť mesiacov), od 18. októbra 1999 do 4. septembra 2000

(jedenásť mesiacov), od 12. októbra 2000 do 15. augusta 2001 (desať mesiacov),

od 15. augusta 2001 do 2. januára 2002 (štyri mesiace), od 11. marca 2002 do 6. augusta

2002 (takmer päť mesiacov), od 6. februára 2003 do 10. júna 2003 (štyri mesiace),

od 17. mája 2004 do 8. septembra 2004 (takmer štyri mesiace), od 16. novembra 2006

do 27. apríla 2007 (päť mesiacov) a od 8. júla 2009 do 5. novembra 2009 (štyri mesiace).

Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 67 mesiacov, t. j. päť a pol roka

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako

navrhovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené

obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Okrem uvedenej nečinnosti ústavný súd zistil aj neefektívnu činnosť okresného súdu

spočívajúcu v tom, že jeho rozsudok z 20. júna 2008 bol v odvolacom konaní krajským

súdom zrušený z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov.

V súvislosti s neefektívnou činnosťou okresného súdu sťažovateľ vo svojej sťažnosti

poukázal na nesprávny postup a rozhodnutie okresného súdu, ktorým prerušil konanie podľa

do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodne

označenom žalovanom 3 (konanie vedené pod sp. zn. ). Podľa názoru

sťažovateľa, okresný súd „nepostupoval správne, keď konanie prerušil, čím okrem iného aj

týmto prispel k neodôvodnenému predlžovaniu konania“. S týmto názorom sa ústavný súd

stotožnil.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že uznesenie okresného súdu č. k.

-183 zo 14. októbra 2004 o prerušení konania bolo uznesením krajského

súdu č. k. -195 z 29. apríla 2005 na základe odvolania sťažovateľa zrušené a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia okrem iného uviedol: „Za tejto situácie sa odvolaciemu súdu nejaví

nevyhnutným prerušenie konania, keďže z obsahu spisu nevyplýva, či súd prvého stupňa

dokazovanie považuje za ukončené a malo by už nasledovať vo veci iba rozhodnutie...

Vzhľadom na dlhotrvajúci spor, ako aj vzhľadom na spornosť ohľadom toho, či niekto zo

žalovaných zodpovedá, alebo nezodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu sa javí vhodným

rozhodnutie súdu prvého stupňa len o základe nároku... V súčasnej situácii, pokiaľ sa ešte

o výške škody nerozhoduje, nie je účelné prerušovať konanie.“

Možno teda konštatovať, že v posudzovanom prípade požiadavke hospodárnosti

konania nezodpovedal variant procesného postupu zvolený okresným súdom, ktorý spočíval

v prerušení konania. Tak sa oddialilo nastolenie právnej istoty sťažovateľa, a tým aj

naplnenie účelu jeho základného práva zaručeného . Ústavný súd preto

považuje postup okresného súdu spočívajúci v prerušení konania za postup, ktorý

v konečnom dôsledku spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá

predstavuje viac ako 12 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde z dôvodu

rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu

okrem už spomenutej neefektívnej činnosti okresného súdu).

Obranu predsedu okresného súdu, že počas konania „sa v prejednávanej veci

vystriedalo niekoľko zákonných sudcov, boli obdobia kedy sudcovia boli pracovne veľmi

zaťažení a preto sa vyskytli aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu medzi jednotlivými úkonmi“,

nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou

(nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Ústavný súd už

v tejto súvislosti uviedol (napr. , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že 8. apríla 2010 bola predmetná vec na okresnom súde

rozsudkom meritórne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 €

najmä z dôvodu, že „doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, teda doba

11 rokov a 10 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná

a nezdôvodniteľná“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku

napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 5 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 12. augusta 2009 a spísanie

sťažnosti z 23. septembra 2009). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 patrí

odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 245,70 €, ku

ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 46,68 €, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010