Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 648/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a zo sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval

sťažnosť , zastúpeného advokátskou

kanceláriou Karkó, s. r. o., Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, advokátom a konateľom

Mgr. Richardom Karkóom, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 26. júla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2017 doručená sťažnosť ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Karkó, s. r. o., Sad na Studničkách 1029/32, Žilina,

advokátom a konateľom Mgr. Richardom Karkóom, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva na zákonného sudcu podľa ,

základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Ružomberok konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. júla 2017.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Žalobou podanou dňa 13. 12. 2016 na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa žalobca

(ďalej len „žalobca“) domáha určenia, že je výlučným

vlastníkom obrazu s názvom „Judáš vracia 30 strieborných“ autora Rembrandt

Harmenszon van Rijn (ďalej aj „obraz“) a sťažovateľ je obraz povinný vydať žalobcovi

v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca podanou žalobou zároveň žiadal,

aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by sťažovateľovi zakázal nakladať

s obrazom a aby sťažovateľovi prikázal obraz zložiť do úschovy na súde.

V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresný súd Stará Ľubovňa

Uznesením, č. kon. -32 zo dňa 09. 01. 2017 návrhu žalobcu vyhovel a zakázal

sťažovateľovi s obrazom akokoľvek nakladať.

Žaloba a Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. kon. -32, boli

sťažovateľovi doručené súčasne – dňa 11. 01. 2017.

Nakoľko sťažovateľ považoval predmetné Uznesenie súdu prvej inštancie

za nezákonné, nedôvodné a podané na miestne nepríslušnom súde, podal voči nemu dňa

21. 01. 2017 odvolanie. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o prvý procesný úkon, ktorý

sťažovateľovi (žalovanému) patril, vzniesol o. i. námietku miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu Stará Ľubovňa v zmysle ust. . (ďalej

„CSP“).

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, Uznesením č. kon. -79 zo dňa

02. 03. 2017 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o nariadenie bezodkladného

opatrenia, pričom k námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej sťažovateľom sa vyjadril

nasledovne: „Odvolací súd bral do úvahy argumentáciu žalovaného týkajúcu sa miestnej

nepríslušnosti konajúceho súdu, ktorú žalovaný podporil poukazom na rozhodnutie NS SR

sp. zn. zo dňa 22. 08. 2013. K tomuto odvolací súd uvádza, že v prípade

miestnej nepríslušnosti súdu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia proti sebe stojí právo na včasnú ochranu ohrozeného práva a na druhej strane

právo na zákonného sudcu. Odvolací súd s ohľadom na značnú majetkovú a umeleckú

hodnotu predmetu konania – obraz od autora Rembrandt Harmenszoon van Rijn, dispozícia

s ktorým by mohla znamenať extrémnu ujmu, zhoršenie postavenia jeho vlastníka, dospel

k záveru, že v predmetnej veci je potrebné v záujme efektívneho výkonu spravodlivosti

uprednostniť včasné poskytnutie ochrany ohrozenému právu... Odvolací súd však

zdôrazňuje, že rozhodnutím o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia

nie sú dotknuté účinky námietky miestnej nepríslušnosti žalovaného vo vzťahu ku konaniu

vo veci samej.“ (bod 17. až 19. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Prešove, č. kon.

-79 zo dňa 02. 03. 2017).

Okresný súd Stará Ľubovňa následne po posúdení vznesenej námietky miestnej

nepríslušnosti postupom v zmysle ust. dňa 10. 4. 2017 postúpil spor

Okresnému súdu Ružomberok, ako súdu miestne príslušnému. Na Okresnom súde

Ružomberok bola vec prijatá a ďalej vedená pod č. kon. ...

Po prevzatí veci Okresný súd Ružomberok nariadil pojednávanie, ktoré vykonal dňa

22. 06. 2007. Po otvorení pojednávania žalobca vzniesol „námietku zákonného sudcu“,

nakoľko mal za to, že zákonným sudcom bol sudca Okresného súdu Stará Ľubovňa.

Na základe žalobcom vznesenej námietky Okresný súd Ružomberok odročil pojednávanie

za účelom rozhodnutia o námietke zákonného sudcu v súvislosti so zmenou miestnej

príslušnosti súdu...

Následne Okresný súd Ružomberok pri aplikácii ust. § 43 ods. 2 Civilného

sporového poriadku predložil vec Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o miestnej

príslušnosti s odôvodnením, že s postúpením predmetnej veci Okresným súdom Stará

Ľubovňa nesúhlasí, pričom uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý pri

určení miestnej príslušnosti vychádzal v zmysle ust. § 19 písm. a) Civilného sporového

poriadku z miesta pracoviska žalovaného a taktiež z kontaktnej adresy uvedenej

na internetovej stránke sťažovateľa .

Krajský súd v Žiline Uznesením zo dňa 26. 07. 2017, č. kon. ,

rozhodol, že na rozhodnutie veci, aktuálne vedenej na Okresnom súde Ružomberok

pod sp. zn. je miestne príslušný Okresný súd Stará Ľubovňa...

Uvedené Uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť

dňa 11. 09. 2017, pričom vec bola opätovne postúpená na Okresný súd Stará Ľubovňa,

kde je t. č. vedená pod č. kon. ...

Sťažovateľ touto sťažnosťou nemá ambíciu spochybňovať oprávnenosť žalobcom

pôvodne zvoleného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti (to bolo nakoniec skúmané

v rámci rozhodnutí všeobecných súdov). Za v rozpore s garantovanými princípmi

však považuje postup a rozhodnutie súdov po postúpení veci z Okresného súdu Stará

Ľubovňa na Okresný súd Ružomberok...

Nakoľko Okresný súd Ružomberok bezodkladne nevyslovil svoju miestnu

nepríslušnosť a vec nepostúpil na rozhodnutie nadriadenému súdu, práve naopak, začal

vo veci konať, bola založená jeho miestna príslušnosť. Krajský súd v Žiline následne nebol

oprávnený rozhodnúť o miestnej príslušnosti Okresného súdu Stará Ľubovňa, ale vec mal

(z dôvodu predchádzajúceho konania vo veci) ponechať na ďalšie konanie a rozhodnutie

Okresnému súdu Ružomberok...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Ružomberok v konaní č. a Uznesením Krajského súdu

v Žiline, č. kon. zo dňa 26. 07. 2017 porušené bolo.

II. Základné právo sťažovateľa podľa ,

podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok

v konaní č. a Uznesením Krajského súdu v Žiline, č. kon.

zo dňa 26.07.2017 porušené bolo.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

26. 07. 2017, č. kon. , zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie.

IV. Okresný súd Ružomberok a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia na účet advokátskej

kancelárie Karkó s. r. o..., a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru tým, že

- Okresný súd Ružomberok označeným postupom vo veci vedenej pod sp. zn.

, t. j. v dôsledku nesúhlasu s predložením veci postúpenej z Okresného súdu

Stará Ľubovňa a pri aplikácii v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“) pochybil, pretože v uvedené kritérium miestnej

príslušnosti sa podľa neho vzťahuje len na pracovnoprávne spory,

- krajský súd pochybil, pretože konštatoval, že nesúhlas Okresného súdu

Ružomberok s postúpením veci je dôvodný a rozhodol o tom, že na prerokovanie

a rozhodnutie označenej veci je miestne príslušný Okresný súd Stará Ľubovňa,

a preto považuje aj napadnutý postup Okresného súdu Ružomberok, ako aj uznesenie

krajského súdu za svojvoľný a nepresvedčivý, za taký, ktorý porušuje jeho legitímne

očakávania a jeho právnu istotu, pričom nespĺňa atribúty spravodlivého súdneho

rozhodnutia.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa a podľa listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

V obsahu práv podľa a dohovoru nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. ).

Vzhľadom na to, že spor medzi stranami vznikol za účinnosti Civilného sporového

poriadku, aj na určenie miestnej príslušnosti sa vzťahujú relevantné ustanovenia tohto

zákona.

Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd

žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

Podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má

fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného

uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu

príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

Podľa ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je

uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie

na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí,

bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu

na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis

svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

Podľa ods. 3 právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného

podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.

Podľa ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa ,

písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie.

Podľa ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú

postupom podľa , zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch

od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Podľa súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach

a povinnostiach v rozsahu ustanovenom . Súd je teda

povinný o možnosti vzniesť túto námietku poučiť žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že súd miestnu príslušnosť – okrem výlučnej miestnej

príslušnosti – neskúma sám z úradnej povinnosti. Inak povedané, ak by žalobca v danom

podal žalobu na súde, ktorý nie je miestne príslušný, súd nemá možnosť postúpiť spor

príslušnému súdu. Miestnu príslušnosť môže skúmať až po tom, keď žalovaný vznesie

pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, námietku miestnej nepríslušnosti, a ak je táto

dôvodná, postupuje sa podľa . Ak by súd bol toho názoru, že námietka miestnej

nepríslušnosti je nedôvodná alebo nebola uplatnená včas, teda pri prvom procesnom úkone,

ktorý žalovanému patril, neprihliadne na ňu a spor prejedná a rozhodne.

Pod „neprihliadnutím“ rozumieme to, že námietka bude zažurnalizovaná v súdnom spise,

súd však o nej nerozhodne. Nie je však vylúčené upovedomiť stranu, ktorá námietku

vzniesla, o tom, že súd na ňu neprihliadne, spor prejedná a rozhodne, pričom neprihliadnutie

na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne (teda ihneď, ako sa o nedostatku svojej

príslušnosti dozvie) spor postúpi príslušnému súdu bez rozhodnutia. Novinkou oproti

doterajšej úprave v je explicitné ustanovenie, koho je súd povinný v prípade

postúpenia sporu príslušnému súdu upovedomiť o postúpení. Ide len o žalobcu. Žalovaný

musí byť upovedomený o postúpení veci len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

Za doručenie sa považuje v zásade aj fikcia doručenia podľa , a v prípade

žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, aj podľa .

II.1 K sťažovateľom namietanému postupu Okresného súdu Stará Ľubovňa

Postup Okresného súdu Stará Ľubovňa podľa názoru ústavného súdu zodpovedá

relevantnej právnej úprave, a to a .

Čo sa týka namietaného postupu Okresného súdu Stará Ľubovňa, ústavný súd

uvádza, že ide o štandardný postup všeobecného súdu, „ktorému bol spor postúpený“,

a že ide o spor o miestnu príslušnosť. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu

Ružomberok z 22. júna 2017 vyplýva, že „Súd odročuje dnešné pojednávanie za účelom

rozhodnutia o námietke zákonného sudcu v súvislosti so zmenou miestnej príslušnosti

súdu.“. Následný postup Okresného súdu Ružomberok spočívajúci v predložení súdneho

spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie navyše v súlade s preto nemôže

predstavovať žiadny zásah do označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že pokiaľ orgán verejnej

moci postupuje v súlade s , t. j. na základe , v jeho medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemôže byť porušiteľom základných práv

alebo slobôd (, , ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti smerujúcej proti

postupu Okresného súdu Ružomberok zjavne neopodstatnená.

II.2 K sťažovateľom namietanej neodôvodnenosti napadnutého uznesenia

krajského súdu

Ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(). Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý

svojmu zákonnému sudcovi (základné právo podľa a

listiny), je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (Civilného

sporového poriadku) na rozhodovanie o nej vecne, miestne a funkčne príslušný.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

(m. m. , ). Preto nie je zásadné oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , ). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(napr. , ).

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

V uznesení krajského súdu sp. zn. z 26. júla 2017, ktorým tento súd

rozhodol, že na prejednanie veci, aktuálne vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod

sp. zn. , je miestne príslušný Okresný súd Stará Ľubovňa, označený súd

uviedol:.

«... 3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný pri prvom úkone ( ) – odvolaní

proti neodkladnému opatreniu – vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. V rámci nej

uviedol, že žalovaný má adresu trvalého pobytu v obci okres Ružomberok...

4. V písomnej reakcii na predmetnú námietku žalobca uviedol, že žalovaným

deklarované trvalé bydlisko ( ), nemôže byť skutočne trvalým bydliskom žalovaného,

keďže na uvedenej adrese nie je súkromný dom, ale sídlo Rímskokatolíckej fary farnosti

, kde žalovaný predtým pôsobil ako farár. V súčasnosti však pôsobí

ako farár na Rímsko-katolíckom farskom úrade v (okres Stará Ľubovňa).

Z povahy práce žalovaného, ako aj zo skutočnosti, že vzdialenosť medzi obcou

a obcou (okres Stará Ľubovňa, resp. Okres Ružomberok) je 130 km vyplýva,

že skutočným trvalým bydliskom žalovaného, v zmysle trvalého zdržiavania sa, nemôže byť

, preto považuje námietku miestnej nepríslušnosti za bezpredmetnú. Taktiež poukázal

na to, že žalovaný na vlastnej internetovej stránke udáva ako svoju adresu

Skutočnosť, že žalovaný pôsobí ako farár vo farnosti preukázal

výpisom zo schematizmu spišskej diecézy.

5. V následnom vyjadrení (č. l. 85 spisu) žalovaný uviedol, že predložením

občianskeho preukazu v odvolaní voči nariadenému neodkladnému opatreniu dostatočne

preukázal miesto svojho trvalého pobytu. Dodal, že pokiaľ žalobca poukazuje na § 19

písm. a/ , podľa ktorého je popri všeobecnom súde žalovaného miestne príslušný súd,

v obvode ktorého má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, táto

príslušnosť je z povahy veci daná len v prípadoch pracovnoprávnych sporov.

6. Obvod Okresného súdu Ružomberok patrí do obvodu Krajského súdu v Žiline,

z čoho v zmysle vyplýva oprávnenie tohto krajského súdu rozhodnúť

o miestnej príslušnosti v prejednávanej veci.

7. Argumentácia žalovaného (bod 5 veta druhá tohto odôvodnenia) je nesprávna.

Z textu aplikovanej normy - – nevyplýva záver, že tam upravené kritérium

(miesto výkonu práce) miestnej príslušnosti danej na výber sa vzťahuje len

na pracovnoprávne spory. Inak by zákonodarca zvolil (rovnako ako v prípade § 19 písm. d/

alebo e/ ) výslovnú/ explicitnú úpravu „druhu“ konania, na ktoré sa to-ktoré kritérium

vzťahuje. Opísané tvrdenie žalovaného neobsahuje ani autorský komentár k aplikovanému

procesnému kódexu – pozri Števček, M. a kol. . Komentár.

C. H. Beck, 2016, str. 139).

8. Pokiaľ teda v rámci ustanovenia umožňuje popri všeobecnom

súde ( – určujúce hľadisko – trvalý pobyt) žalovaného podať žalobu aj na súde,

v obvode ktorého má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, žalobca tým,

že žalobu podal na Okresnom súde Stará Ľubovňa – keď žalovaný nespochybnil, že pracuje

na farnosti , čo vyplýva z listinného dôkazu „Schematizmus Spišskej diecézy“

na č. l. 73 spisu – „len“ využil svoje zákonné oprávnenie a právnou normou predvídaným/

aprobovaným spôsobom založil miestnu príslušnosť uvedeného súdu.

9. Nadväzne je z určujúceho hľadiska (ktorým je miesto výkonu práce) irelevantným

tvrdenie (bod 5 veta prvá tohto odôvodnenia) žalovaného, že náležite preukázal miesto

svojho trvalého pobytu.

10. Na základe konštatovaného krajský súd vyslovil/ určil, že nesúhlas Okresného

súdu Ružomberok s postúpením veci je dôvodný a miestne príslušným súdom

v prejednávanom prípade je Okresný súd Stará Ľubovňa, ktorým rozhodnutím/ určením

sú súdy viazané ( veta druhá ).»

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd zastáva názor,

že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je arbitrárne a nepresvedčivé, keďže právne

závery v ňom uvedené nie sú v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou (keďže krajský súd pri riešení sporu o miestnu

príslušnosť postupoval a rozhodol v zmysle svojho oprávnenia podľa ).

Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie na to,

aby prehodnocoval závery krajského súdu. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd

sa vyrovnal so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do odôvodnenia svojho

rozhodnutia uviedol postup, akým dospel k tomuto rozhodnutiu.

Ústavný súd s odkazom na svoju stabilnú judikatúru uvádza, že postup a rozhodnutie

súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno

hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie

základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Inak povedané, obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa (aj v kontexte

a listiny) a práva na spravodlivé konanie podľa dohovoru

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania,

preto nemožno považovať ani rozhodnutie v jeho neprospech v konaní pred všeobecným

súdom za porušenie tohto práva ( ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018