Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 347/2018
PDF · 491.77 KB
No categories available
II. ÚS 347/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,
, a , , zastúpených Advokátskou
kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., Lehotského 4, Bratislava, v mene ktorej koná
advokát JUDr. Pavol Kollár, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 24 C 41/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný
súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. a p r i z n á v a úhradu trov
právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat
centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej
kancelárie JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., Lehotského 4, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 347/2018-10 zo 4. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu prijatej časti sťažnosti najmä vyplynulo:
«... Predmetom tejto sťažnosti sú prieťahy a porušovanie ľudských práv
z Medzinárodného DOHOVORU o ľudských právach a základných slobodách v súdnom
konaní č.k. 24C/41/2008 vedeného na Okresnom súde Bratislava I, ktoré s prieťahmi trvá
od podanej žaloby na súd od dňa 02.11.2005 doteraz. Okresný súd Bratislava I vyniesol
v predmetnej majetkovej veci ROZSUDOK č.k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05.09.2014, voči
ktorému sa sťažovatelia odvolali, lebo rozsudok bol nespravodlivý, neodôvodnený a o celom
petite vec nebola rozhodnutá. Krajský súd v Bratislave vrátil vec späť na Okresný súd
Bratislava I v roku 2016 bez akéhokoľvek rozhodnutia veci, preto sa sťažovatelia
o dôvodoch vrátenia veci späť na prvostupňový súd nedozvedeli... najmä postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní č. k. 24C/41/2008 boli porušené ľudské práva
sťažovateľov...
V konaní č. 24C/41/2008 na Okresnom súde v Bratislave I sa prejednáva majetková
vec o neplatnosť darovacej zmluvy rodičovského domu a určenie, že rodinný dom patril do
dedičstva po otcovi všetkým šiestim súrodencom, deťom , ktorý zomrel
dňa .
Žalobný návrh podal najstarší potomok aj v mene poškodených
mladších súrodencov a , ktorý prvý zistil a avizoval
sťažovateľov, že kataster zapísal rodičovský dom stojaci nad Bratislavským hradom len na
meno matky , ktorá obratom a to na smrteľnom lôžku v nemocnici
„darovala rodinný dom“ len rod. a dvom mladším naším
sestrám: a , ktoré zapísala na darovaciu zmluvu.
Uvedenému darovaniu RD predchádzal návrh podaný dňa 21.01.2002 na Okresný
súd Bratislava II s č.k. D 268/02 na prejednanie novoobjaveného
dedičstva a to rodinného domu stojaceho nad Bratislavským hradom, ktorý stavebne
zabezpečoval a financoval jeho otec z peňazí za svoje vlastníctvo
rodinného domu v Banskej Bystrici. Konanie s č.k. D 268/02 Okresný súd Bratislava II
zastavil UZNESENÍM zo dňa 28.05.2002 z dôvodu, že nenašiel žiadny označený majetok.
Rodinný dom nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, teda právne neexistoval. Bolo
potrebné zapísať rodinný dom do katastra nehnuteľností a k tomu sa hlásila sestra
, že pracuje na miestnom úrade v mestskej časti Bratislava- , a preto
pozná právne predpisy a ako je nutné rodičovský dom zapísať do katastra nehnuteľností.
Svoju ponuku na zápis rodinného domu zneužila sestra tak, že pripravila
zápis rodičovského rodinného domu na v k.ú. , len na
meno matky na základe čestného prehlásenia, čo pripravila
a dala podpísať matke , že rodinný dom postavila len naša matka
a vynechala otca , ktorý bol stavebník podľa stavebného
povolenia s č.k. Výst. 1670/1958-22 a jedine otec , vtedy bytom v Banskej
Bystrici, podpísal ZMLUVU č. 72/VRD/1963 so stavebnou firmou na výstavbu rodinného
domu na pozemku registra „C“ s parc. č. v k.ú. , okres: Bratislava I,
na ., neskoršie je to novozriadená ul. v Bratislave (nad
Bratislavským hradom).
Výstavbu rodinného domu financoval otec zo svojho majetku na
parc. č. v k.ú. , ktorý pozemok bol vo vlastníctve matky , titulom
jej dedičstva.
zastupujú v konaní č. 24C/41/2008 právni zástupcovia, ktorí už
sprostredkovali predaj iného rodinného majetku vo vlastníctve sťažovateľov a to za
symbolickú cenu: (záhrada s parc. č. v k.ú. , okres: Bratislava I, nad
Bratislavským hradom). Teraz pravdepodobne predmetní právni zástupcovia, ktorí
zastupujú sestry sťažovateľov, majú záujem lacno pre svojich klientov získať aj predmetný
rodinný dom sťažovateľov nad Bratislavským hradom.
Z uvedených dôvodov sťažovatelia podali návrh v tomto konaní č.k. 24C/41/2008
o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovaným nakladať s neprávom
získaným cenným rodinným domom. Súd vyhovel návrhu žalobcov a zakázal žalovaným
nakladať s predmetom sporu. Dvakrát o nariadenom neodkladnom opatrení na odvolanie
advokátov žalovaných rozhodol aj Krajský súd v Bratislave a neodkladné opatrenie na
záchranu dedičstva žalovaných potvrdil a v odôvodnení uvádza Krajský súd v Bratislave, že
vlastníctvo spornej nehnuteľnosti bolo vadne zapísané v katastri nehnuteľností, malo byť
zapísané aj na stavebníka , tak ako je to aj uvedené v opravenom
rozhodnutí o pridelení súpisného čísla Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto s č.k. Sprč-
68701/28447/2007-Be.
V priebehu konania na Okresnom súde Bratislava I s č.k. 24C/41/2008 sa zmenil
zákonný sudca, ktorý vytýčil vo veci pojednávanie na deň 05.09.2014, na ktorom bol
prítomný len žalobca v 2. rade, ktorý ospravedlnil neprítomnosť žalobcu v 1. rade pre náhlu
zdravotnú udalosť, čo sťažovateľ v 1. rade doložil do súdneho spisu po lekárskom ošetrení.
Konajúci súd v časti petitu rozhodol rozsudkom zo dňa 05.09.2014, čím odňal sťažovateľovi
v 1. rade možnosť konať pred súdom. Konajúci súd na pojednávaní dňa 05.09.2014 položil
sťažovateľovi v 2. rade otázku prečo nenamietal spornosť veci v dedičskom konaní po
mame, ako poručiteľke? Ak by bol nový sudca v rámci prípravy na pojednávanie ku dňu
05.09.2014 preštudoval spis s č.k. 24C/41/2008, najmä UZNESENIE Krajského súdu
v Bratislave s č.k. 2Co/485/2011-106 zo dňa 13.01.2012, ale hlavne právny názor uvedený
na str.-2- UZNESENIA Krajského súdu v Bratislave s č.k. 9Co/32/2013-168 zo dňa
31.01.2013 ktorým Krajský súd v Bratislave odmietol návrh advokáta žalovaných,
na zrušenie neodkladného opatrenia ktorý odôvodnil tým, že prejednaním dedičstva nároky
dedičov boli uspokojené. Toto zhrnutie právneho stavu Krajským súdom v Bratislave na
str.-2- a str.-3- je odpoveďou na otázky položené súdom a prednesené účastníkmi konania
na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Bratislava I s č.k. 24C/41/2008 zo dňa
05.09.2014. Zamietnutie žaloby v prvom pripustenom petite v alternatíve, ani v druhom
pripustenom petite podľa UZNESENIA Okresného súdu v Bratislave I s č.k. 24C/41/2008-
203 zo dňa 08.10.2013 súd prvej inštancie vôbec dňa 05.09.2014 nerozhodol a svoje
rozhodnutie neodôvodnil.
Na odvolanie proti ROZSUDKU súdu prvej inštancie ktoré podali sťažovatelia
Krajský súd v Bratislave vrátil v roku 2016 vec so spis. zn. č. 24C/41/2008 na súd prvej
inštancie bez UZNESENIA, a preto sťažovatelia nepoznajú dôvody ďalších prieťahov
vo veci, lebo jeden rok 2016-2017 vznikol ďalší prieťah v súdnom konaní s č. k.
24C/41/2008 kedy je vec späť na Okresnom súde Bratislava I, bez pojednávania a bez
vypočutia účastníkov konania, lekárov a svedkov.
Od podania žaloby zo dňa 02.11.2005 súd nevypočul vôbec účastníkov konania ani
lekárov, ktorí ošetrovali našu matku , zomretú v nemocnici dňa
a súd nezabezpečil vôbec zdravotnú dokumentáciu darcu (zdravotnú kartu
zomretej matky) a konajúci súd nezisťoval podmienky v nemocnici (atmosféru) za ktorých
k darovaniu došlo a na koho podnet. Takto boli vytvorené všetky podmienky na to, aby
došlo k zneužitiu vôle darcu, keď bola matka sťažovateľov na smrteľnom lôžku v nemocnici.
Hneď po sebe dvakrát si nechala darovať dve cenné nehnuteľnosti -
Rodinné domy v centre Bratislavy a to: urýchleným vkladom pod č.k. V-2234/2004
zavkladovaným dňa 29.10.2004, už po smrti darcu; a urýchleným vkladom pod č.k. V-
2233/2004 zavkladovaným dňa 03.11.2004, už po smrti darcu. Takto v prostredí nemocnice
na podnet sestry bol vykonaný sporný právny úkon darovania, čo bolo
povinnosťou súdu objasniť vypočutím účastníkov konania, lekárov a svedkov a zadovážením
darovacích ZMLÚV z katastra nehnuteľností...
Okresný súd Bratislava I, ako príslušný a konajúci súd prvej inštancie zavinil
zbytočné prieťahy v konaní, podľa ust. § 157 ods. 1 CSP ( resp. ešte podľa ust. § 114 ods. 1
O.s.p.) konajúci súd bol povinný pripraviť pojednávanie tak, aby mohlo byť vo veci
rozhodnuté na prvom pojednávaní. Súd o tejto bežne rozhodovanej veci-kauze rozhodoval
s prieťahmi od podania žaloby dňa 02.11.2005 do dňa 05.09.2014 t. j. po dobu deviatich (9)
rokov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní a
tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6
ods. 1 Dohovoru, Ústavný súd SR zohľadňuje t r i základné kritériá:
1. Právna a faktická zložitosť veci o ktorej súd rozhoduje, táto kauza je v bežnou
súdnou praxou.
2. Správanie sa účastníkov konania, nebolo problémové, súd mohol vec rozhodnúť do
jedného roka.
3. Postup súdu: napriek listinným dôkazom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odkladal a súdne konanie č. 24C/41/2008 bolo neefektívne, nesústredené a poznačené
nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I. Súd nezabezpečil rýchlu a spravodlivú ochranu
práva účastníkov.
... Navrhujeme, aby Ústavný súd SR obidvom sťažovateľom priznal primerané
finančné zadosťučinenie z porušenia základných ľudských práv za dobu prieťahov od roku
2008 do 31.12.2013 t.j. za dobu šesť (6) rokov po 2500,-Eur t.j. po 15000,-Eur obidvom
sťažovateľom, ako čiastočné odškodnenie za majetkovú ujmu a nemajetkovú aj psychickú
ujmu a za nemožnosť užívať 6 rokov svoj vlastný majetok: rodičovský rodinný dom,
v ktorom prežili detstvo, z titulu dedičstva po rodičoch, stojaci na významnom mieste
v centre Hlavného mesta Bratislava...
... Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky:
a/, rozhodol, že... Okresným súdom Bratislava I... boli porušené základné ľudské
práva sťažovateľov v súdnom konaní so spis. zn. č. 24C/41/2008 zaručené... čl. 48 odst. 2
Ústavy SR... a čl. 6 odst. 1. Dohovoru...
b/, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie:
- od subjektu 1.: Okresný súd Bratislava I za porušenie základných ľudských práv
v konaní pod spis. zn. č. 24C/41/2008 je povinný zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi v 1. rade vo výške 15.000,-Eur a sťažovateľovi v 2. rade
vo výške 15.000,- Eur v lehote do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky...
c/. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia vo výške: 749,62 Eur s DPH ( 4x úkon právnej služby po 147,33 EUR, 4x
paušálna náhrada po 8,84 EUR a DPH 20% vo výške 124,93 EUR) na účet právneho
zástupcu...»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. 1 SprV 367/2018 z 24. septembra 2018, ku ktorému bolo
pripojené vyjadrenie zákonného sudcu.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 24 C 41/2008 oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní
doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd
Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje
k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...
Žaloba, ktorou sa sťažovatelia domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy bola
doručená na Okresný súd Bratislava II dňa 02.11.2005 a postúpená na Okresný súd
Bratislava I dňa 06.03.2008. Po preštudovaní spisového materiálu mám za to, že
v predmetnom konaní sp. zn. 24 C 41/2008 nejde o skutkovo a o právne zložitú vec.
K sťažnosti sa vyjadril zákonný sudca JUDr. René Milták, ktorému vec bola pridelená dňa
21.05.2014. Vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 12.09.2018, ktoré obsahuje aj
chronologický prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 24 C 41/2008 prikladám
v prílohe. V tejto súvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola pôvodne pridelená na
prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej.
Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy
v konaní sp. zn. 24 C 41/2008 v dňoch 10.05.2011, 25.05.2011, 19.01.2017, a že tunajší súd
tieto sťažnosti riešil v dňoch 03.06.2011 a 06.02.2017, pričom tieto vyhodnotil ako dôvodné.
Vzhľadom na uvedené poukazujem na skutočnosť, že tunajší súd vybavoval sťažnosti
sťažovateľov zo dňa 19.01.2017 a 25.01.2018, z ktorých prvá bola vyhodnotená za obdobie
od 01.02.2014 do 23.03.2015 ako dôvodná, a to upovedomením zo dňa 06.02.2017
(Spr. 2016/2017) a druhá bola vyhodnotená ako nedôvodná, a to upovedomením zo dňa
20.03.2018 (1SprV/62/2018).
... Po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľov a po preštudovaní
spisového materiálu sp. zn. 24 C 41/2008 sa mi podaná sťažnosť javí ako neopodstatnená.
V konaní sa nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti, ako to vyplýva zo samotného
prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise. Mám za to, že tunajší súd koná plynulo
a bez zbytočných prieťahov, a to aj vrátane obdobia od 01.02.2014 do 23.03.2015. V tejto
súvislosti poukazujem na prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 24 C 41/2008 v období
od 01.02.2014 do 23.03.2015, kedy dňa 03.04.2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie,
ktoré tunajší súd odročil z dôvodu neprítomnosti jedného zo sťažovateľov na termín
pojednávania na 05.06.2014. Dňa 29.05.2014 tunajší súd zrušil pojednávanie určené na
deň 05.06.2014 z dôvodu pridelenia veci sudcovi JUDr. Renému Miltákovi. Dňa 05.09.2014
sa konalo pojednávanie, na ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom vo veci samej. Dňa
01.10.2014 tunajší súd doručoval rozsudok stranám sporu. Dňa 01.12.2014 tunajší súd
uznesením č. k. 24 C 41/2008-265 vyzval sťažovateľa (žalobcu v 2. rade) na odstránenie vád
odvolania proti rozsudku a uznesením č. k. 24 C 41/2008-267 vyzval ďalšieho sťažovateľa
(žalobcu v 1. rade) na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Toho istého dňa
tunajší súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k odvolaniu sťažovateľov proti rozsudku.
Dňa 23.03.2015 bola vec sp. zn. 24 C 41/2008 predložená na Krajský súd v Bratislave za
účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku.
Vychádzajúc zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia zákonného sudcu JUDr.
Reného Miltáka som toho názoru, že predĺženie konania sp. zn. 24 C 41/2008 bolo
spôsobené najmä tým, že súd musel viackrát vyzvať sťažovateľov, aby odstránili či už vady
žalobného návrhu, vady návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vady odvolania alebo
iné vady, čo v súvislosti s posudzovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nemožno pričítať v neprospech tunajšieho súdu. Rovnako nemožno pričítať
v neprospech tunajšieho súdu predĺženie konania v dôsledku rozhodovania o opravných
prostriedkoch strán sporu, vrátane dĺžky tohto rozhodovania.
Dôležité je uviesť, že spor v období od 02.11.2005 do 05.03.2008 viedol sa na
miestne nepríslušnom súde (na Okresnom súde Bratislava II) a práve pokiaľ ide o priebeh
konania na Okresnom súde Bratislava II v období od 02.11.2005 do 06.03.2008, táto
skutočnosť nemôže mať vplyv na posudzovanie dĺžky trvania a plynulosti konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 24 C 40/2011.
Zároveň si dovolím poukázať na skutočnosť, že spis sp. zn. 24 C 41/2008 sa
nachádzal v období od 30.10.2006 do 17.10.2007, od 15.12.2011 do 13.01.2012,
od 16.01.2013 do 31.01.2013, od 23.03.2015 do 06.10.2016 a od 08.06.2017 do 12.09.2017
na Krajskom súde v Bratislave za účelom rozhodnutia o opravných prostriedkoch strán
sporu a od 25.05.2018 na Najvyššom súde Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia
o dovolaniach sťažovateľov.
... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil
dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľom finančné
zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške, vzhľadom na skutočnosť, že tunajší súd priebežne
koná. Vec je od 13.12.2017 právoplatne meritórne rozhodnutá a sťažovatelia prispeli
k predĺženiu súdneho konania svojim správaním rozhodujúcou mierou.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky...“
3.2 Zákonný sudca JUDr. René Milták popísal chronológiu úkonov vykonaných
okresným súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«... Po preskúmaní obsahu súdneho spisu bolo z mojej strany zistené, že dňa
02.11.2005 - bol Okresnému súdu Bratislava II doručený žalobný návrh vo veci
navrhovateľov: 1./ , 2./ , 3./ proti
odporcom: 1./ , 2./ , 3./
a/ o dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi ,
b/ o určenie, či tu právo je alebo nie je.
c/ o neplatnosť darovacej zmluvy v časti rodinný dom a
d/ o vydanie predbežného opatrenia zákazu scudziť rodinný dom...
dňa 06. 03. 2008 - bola vec postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému
súdu Bratislava I s tým, že prostredníctvom elektronickej podateľne bola veci pridelená
sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej pod sp. zn. 24C/41/2008,
dňa 02. 05. 2008 - bolo z Okresného súdu Bratislava II postúpené podanie
navrhovateľa 1/, označené ako „odvolanie“, avšak z jeho obsahu vyplýva návrh, aby súd
pribral do konania dedičov:
, , občan SR
, , občan SR a
súčasne navrhol, aby súd vydal vo veci predbežné opatrenie,
dňa 27. 06. 2008 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 24C/41/2008-51,
ktorým vyzval navrhovateľa 1/ na odstránenie vád žalobného návrhu.
dňa 18. 08. 2008 - došla súdu žiadosť navrhovateľa 1/ o predĺženie lehoty na
odstránenie vád žalobného návrhu.
dňa 17. 02. 2009 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-
55 žalobný návrh odmietol; uznesenie bolo doručené navrhovateľovi 1/ dňa 12. 03. 2009,
dňa 19. 03. 2009 - došlo súdu odvolanie navrhovateľa 1/ voči uzneseniu č. k.
24C/41/2008-55 a súčasne doplnenie návrhu na začatie konania č. 24C/41/2008,
dňa 01. 07. 2009 - Okresný súd Bratislava I - na základe uznesenia č. k.
24C/41/2008-64 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 24C/41/2008-55 zo dňa
17. 02. 2009,
dňa 18. 09. 2009 - vyšší súdny úradník vydal pokyn pre kanceláriu, za účelom
predloženia spisu sudkyni; súčasne vydal pokyn za účelom vyrubenia súdneho poplatku
a taktiež pokiaľ ide o vyžiadanie spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
dňa 27. 04. 2010 - Okresný súd Bratislava I vydal výzvu pre navrhovateľa 1./ pokiaľ
ide o povinnosť na úhradu súdneho poplatku 199,- Eur,
dňa 07. 06. 2010 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa 1./ pod názvom
odvolanie-námietky pokiaľ ide výzvu na zaplatenie súdneho poplatku,
dňa 09. 06. 2011 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa 1./, ktorým urgoval
vydanie predbežného opatrenia,
dňa 15. 06. 2011 - Okresný súd Bratislava I zistil, že navrhovateľ 1./ nedoručil súdu
návrh na vydanie predbežného opatrenia; súčasne bolo zistené, že v rámci sťažnostného
spisu Spr. 2147/11 sa nachádza kópia návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
dňa 21. 06. 2011 - Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa 1./, aby bližšie
špecifikoval svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia a súčasne, aby uhradil súdny
poplatok za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,- Eur; výzva bola
navrhovateľovi prvýkrát doručovaná dňa 27. 06. 2011, navrhovateľ si zásielku prevzal na
pošte až dňa 09. 11. 2011,
dňa 23. 06. 2011 - navrhovateľ 1./ sa osobne, bez predvolania, zvláštnej iniciatívy
dostavil do kancelárie 24C, kde predložil asistentke návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorá tento návrh založila do súdneho spisu; z návrhu
vyplýva odtlačok pečiatky Okresného súdu Bratislava I s dátumom 14. 04. 2011 a doplnenie
návrhu s odtlačkom pečiatky Okresného súdu Bratislava I s dátumom 23. 06. 2011
a s úhradou súdneho poplatku 33,- Eur prostredníctvom kolkových známok; súčasne založil
do spisu aj splnomocnenie zo dňa 21.06. 2011, ktorým navrhovateľ 1./ splnomocnil svojho
syna , aby prevzal rozhodnutie o predbežnom opatrení,
dňa 30. 06. 2011 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 24C/41/2008-81
o nariadení predbežného opatrenia; uznesenie bolo doručené navrhovateľovi 1./ dňa
09.07.2011, splnomocnencovi navrhovateľa 1./ dňa 08. 07. 2011, odporkyni 1./ dňa
11.07.2011 a odporkyni 2./ dňa 08. 07. 2011,
dňa 21. 07. 2011 - bolo súdu doručené odvolanie zo strany odporkýň 1./, 2./, a 3./
voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.
dňa 27. 07. 2011 - navrhovateľ 1/ telefonicky požiadal Okresný súd Bratislava I, aby
bolo predbežné opatrenie doručené na adresu do zamestnania,
nakoľko na adrese trvalého pobytu si poštu nepreberú,
dňa 29. 07. 2011 - nadobudlo vykonateľnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava I
č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30. 06. 2011, ktorým súd vo veci nariadil predbežné opatrenie,
dňa 01. 08. 2011 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa 1./, ktorým dával
inštrukcie súdu, ako má postupovať pri doručovaní súdnej zásielky,
dňa 11. 08. 2011 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie, ktorým vyzval
odporkyne 1/, 2./ a 3./ na úhradu súdneho poplatku v sume 33,- Eur, výzva bola doručená
právnemu zástupcovi odporkýň dňa 16. 08. 2011,
dňa 19. 08. 2011 - došlo zo strany odporkýň 1./ až 3./ k úhrade súdneho poplatku na
účet súdu v sume 33,- Eur, za podanie odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného
opatrenia,
dňa 18. 10. 2011 - Okresný súd Bratislava 1 vydal prípis, ktorým doručoval na
vedomie navrhovateľovi 1./ rovnopis odvolania odporkýň 1./ až 3./ voči uzneseniu
o nariadení predbežného opatrenia,
dňa 15. 12. 2011 - bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.
dňa 13. 01. 2012 - Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k.
2Co/485/2011-106 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-81 zo
dňa 30.06.2011, uznesenie bolo doručené navrhovateľovi 1./ dňa 27. 01. 2012, odporkyni
2./ dňa 24. 01. 2012 a odporkyni 3./ dňa 08. 02. 2012,
dňa 16. 02. 2012 - nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava I
č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30. 06. 2011, ktorým súd vo veci nariadil predbežné opatrenie.
dňa 15. 03. 2012 - bolo súdu doručené podanie , ktorým
oznámil prevzatie právneho zastúpenia pokiaľ ide o odporkyňu 1./,
dňa 26. 04. 2012 - Okresný súd Bratislava 1 vyzval odporkyňu 1./, aby súdu bližšie
ozrejmila, či ju bude zastupovať súčasne Advokátska kancelária Právne centrum s. r. o.
a ,
dňa 24. 05. 2012 - bola súdu doručená zo strany AK Právne centrum s.r.o. výpoveď
plnej moci na zastupovanie odporkyne 1./,
dňa 05. 06. 2012 - Okresný súd Bratislava I vyzval odporkyne 1./, 2./, 3./ aby sa
vyjadrili k žalobnému návrhu; uznesenie bolo doručené dňa
13.06.2012 a AK Právne centrum dňa 12. 06. 2012,
dňa 07. 06. 2012 - bol súdu doručený návrh odporkyne 1./ na zrušenie predbežného
opatrenia,
dňa 19. 06. 2012 - bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne 1./ k žalobnému
návrhu,
dňa 19. 07. 2012 - Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa 1./, aby sa vyjadril
k vyjadreniu odporkyne 1./,
dňa 16.08. 2012 - došlo súdu vyjadrenie navrhovateľa 1./ k vyjadreniu odporkyne 1./,
dňa 25. 10. 2012 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 24C/41/2008-162,
ktorým zamietol návrh odporkyne 1/ na zrušenie predbežného opatrenia,
dňa 23. 11. 2012 - bolo súdu doručené odvolanie odporkyne 1./ voči uzneseniu č. k.
24C/41/2008-162,
dňa 29. 11. 2012 - súd vydal prípis, ktorým doručoval rovnopis odvolania odporkyne
1./ a to navrhovateľovi 1./ a právnemu zástupcovi odporkýň 2./ a 3./,
dňa 16. 01. 2013 - bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní odporkyne 1./ voči uzneseniu č. k. 24C/41/2008-162,
dňa 31. 01. 2013 - Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým potvrdil
uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Co/32/2013-168,
dňa 21. 05. 2013 a dňa 10. 06. 2013 - vyšší súdny úradník vydal pokyn pre
kanceláriu, aby bol spis predložený zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej,
dňa 13. 06. 2013 - odporkyne 1/, 2/ a 3/ doručili súdu výzvu na odstránenie
prieťahov v konaní - sťažnosť na nečinnosť súdu,
dňa 28. 06. 2013 - vyšší súdny úradník opätovne vydal pokyn pre kanceláriu, aby bol
spis predložený zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej,
dňa 15. 07. 2013 - zákonná sudkyňa JUDr. Zuzana Mališová nariadila termín
pojednávania na deň 16. 09. 2013; navrhovateľ 1./ si predvolanie prevzal dňa 05. 08. 2013,
právny zástupca odporkyne 1./ dňa 24. 07. 2013 a právny zástupca odporkýň 2./ a 3./ dňa
24. 07. 2013,
dňa 10. 09. 2013 - bolo súdu doručené vyjadrenie odporkýň 2./ a 3./ k žalobnému
návrhu,
dňa 16. 09. 2013 - sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný
navrhovateľ 1./, právny zástupca odporkyne 1./ a právny zástupca odporkýň 2./ a 3./;
navrhovateľ 1./ súčasne predložil na pojednávaní návrh, aby súd pripustil do konania vstup
ako navrhovateľa 2./, vstup na strane odporcu 4./
a súčasne doplnil svoj žalobný návrh.
dňa 08. 10. 2013 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie, ktorým pripustil vstup
do konania na strane navrhovateľa 2./ a súčasne pripustil vstup
na strane odporcu 4./; súd súčasne pripustil zmenu petitu žalobného
návrhu,
dňa 31. 01. 2014 - zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na deň
03.04.2014; navrhovateľ 1./ si predvolanie prevzal dňa 28. 02. 2014, navrhovateľ 2./ si
predvolanie prevzal dňa 19. 02. 2014, právny zástupca odporkyne 1./ dňa 17. 02. 2014,
právny zástupca odporkýň 2./ a 3./ dňa 12. 02. 2014 a odporca 4./ dňa 11.02. 2014,
dňa 13. 03. 2014 - došlo súdu odvolanie plnej moci zo strany odporkýň 2./ a 3./
vo vzťahu k AK Právne centrum s. r .o. a súčasne dňa 14. 03. 2014 došli súdu plné moci,
ktoré udelili odporkyne 2.1 a 3./ ,
dňa 31. 03. 2014 - došlo súdu ospravedlnenie zo strany právneho zástupcu odporkýň
1./, 2./ a 3./ ,
dňa 03. 04. 2014 - sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný iba
navrhovateľ 2./; súd z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa 1./ pojednávanie odročil na
termín 05.06.2014,
dňa 21. 05. 2014 - bol súdny spis pridelený novému zákonnému sudcovi JUDr. René
Miltákovi,
dňa 05. 09. 2014 - súd oznámil procesným stranám, že termín pojednávania
nariadený na deň 05. 06. 2014 sa prekladá (odročuje) na deň 05. 09. 2014.
dňa 05. 06. 2014 - došlo súdu podanie navrhovateľov 1./ a 2./, ktorým ozrejmili svoj
naliehavý právny záujem na žalobnom návrhu,
dňa 03. 09. 2014 - bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu 4./,
dňa 05. 09. 2014 - sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol
rozsudkom vo veci samej,
dňa 01. 10. 2014 - bolo doručované písomné vyhotovenie rozsudku procesným
stranám s tým, že navrhovateľovi 1./ bol doručený dňa 13. 10. 2014, navrhovateľovi 2./ dňa
14. 10. 2014, právnemu zástupcovi odporkýň 1./, 2./, a 3./ dňa 09. 10. 2014 a odporcovi 4./
dňa 13. 10. 2014,
dňa 03. 10. 2014 - došlo súdu podanie navrhovateľa 1./, v rámci ktorého sa vyjadril
k svojej neprítomnosti na pojednávaní dňa 05. 09. 2014,
dňa 21. 10. 2014 - došlo súdu odvolanie zo strany navrhovateľa 1./ voči rozsudku
zo dňa 05. 09. 2014,
dňa 27. 10. 2014 - došlo súdu odvolanie zo strany navrhovateľa 2./ voči rozsudku
zo dňa 05. 09. 2014,
dňa 01. 12. 2014 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-
265 vyzval navrhovateľa 2./ na odstránenie vád odvolania,
dňa 01. 12. 2014 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-
267 vyzval navrhovateľa 1./ na zaplatenie súdneho poplatku v sume 199,- Eur,
dňa 01. 12. 2014 - Okresný súd Bratislava I na základe výzvy č. k. 24C/41/2008-269
vyzval odporcov 1./ až 4./, aby sa vyjadrili k odvolaniu navrhovateľa 1./,
dňa 13. 02. 2015 - došlo súdu vyjadrenie právnych zástupcov odporcov 1/ až 3/
k odvolaniu,
dňa 23. 02. 2015 - došlo súdu podanie navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým došlo
k doplneniu odvolania,
dňa 23. 03. 2015 - bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní navrhovateľa 1/ voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 09. 2014,
dňa 17. 05. 2016 - došla od odporcov 1/ a 4/ urgencia pre Krajský súd v Bratislave;
prílohou urgencie bola kópia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13Ps 14/2014
zo dňa 22. 02. 2016, pokiaľ ide o konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
(navrhovateľa 1./),
dňa 20. 06. 2016 - došla Krajskému súdu v Bratislave opätovná urgencia od
odporcov 1/ a 4/, aby došlo ku konaniu o odvolaní.
dňa 06. 10. 2016 - Krajský súd v Bratislave vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I
bez meritórneho vybavenia odvolania a to na ďalší procesný postup (doručovanie
doplneného odvolania ostatným stranám sporu na vyjadrenie),
dňa 13. 10. 2016 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia 24C/41/2008-287
vyzval žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/, aby sa vyjadrili k doplneniu odvolania žalobcov 1/ a 2/
zo dňa 21. 02. 2015,
dňa 16. 11. 2016 - došlo súdu vyjadrenie žalovaných 1./ až 4./ k odvolaniu, vrátane
splnomocnenia žalovaného 4./, ktoré udelil ,
dňa 21. 12. 2016 - Okresný súd Bratislava 1 doručil vyjadrenie žalovaných 1./ až 4./
k odvolaniu na vedomie žalobcom 1./ a 2./,
dňa 19. 01. 2017 - došlo súdu vyjadrenie žalobcu 2/ k vyjadreniu žalovaných 1./ až
4./,
dňa 27. 01. 2017 - Okresný súd Bratislava I doručil vyjadrenie žalobcu 2/
na vedomie žalovaným 1./ a 4./,
dňa 06. 02. 2017 - podpredseda Okresného súdu Bratislava I poverený zastupovaním
predsedu okresného súdu, na základe oznámenia Spr. 2016/2017 upovedomil žalobcu 1./
o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktorú vyhodnotil sčasti ako dôvodnú a to pokiaľ ide o zistený
prieťah v období od 01. 02. 2014 do 23. 03. 2015 (v období od 23. 03. 2015 do 06. 10.
2016, kedy sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave), pričom za prieťahy vzniknuté
pracovnou vyťaženosťou zákonného sudcu sa v mene riadenia a správy súdu ospravedlnil
a súčasne oznámil, že po vykonaní úkonov spojených s podaným odvolaním, bude
predmetný spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní; súčasne upovedomil sťažovateľa, že v časti sťažnosti, ktorou namietal procesný
postup, nemá predseda súdu kompetenciu zasahovať do konkrétneho procesného postupu
a rozhodovacej činnosti súdu a preto v tejto časti vyhodnotil sťažnosť ako neprípustnú,
dňa 08. 06. 2017 - bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na
rozhodnutie o odvolaniach žalobcu 1/ a žalobcu 2/ voči rozsudku zo dňa 05. 09. 2014,
dňa 18. 07. 2017 - Krajský súd v Bratislave vydal oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania.
dňa 24. 07. 2017 - Krajský súd v Bratislave vyhlásil rozsudok sp. zn. 5Co/176/2017,
ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,
dňa 12. 09. 2017- bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I spolu s písomným
vyhotovením rozsudku č. k. 5Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017, ktorý bol doručený
žalobcovi 1./ dňa 13. 12. 2017, žalobcovi 2./ dňa 03. 10. 2017 a právnemu zástupcovi
žalovaných 1./ až 4./ dňa 29. 09. 2017,
dňa 04. 10. 2017 - došlo súdu podanie žalobcu 1./, ktorým oznámil aktuálnu
doručovaciu adresu,
dňa 18. 10. 2017 - došlo súdu oznámenie , ktorým uviedla súdu
zmenu adresy žalobcu 1./,
dňa 03. 11. 2017 - došla súdu žiadosť žalobcu 1./ o doručenie rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 24. 07. 2017,
dňa 08. 11. 2017 - došlo súdu dovolanie žalobcu 2./ voči rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017, v zast. ,
advokátom,
dňa 13. 11. 2017 - došlo súdu potvrdenie od žalobcu 2./ o úhrade súdneho poplatku
za podanie dovolania v sume 2,50 Eur,
dňa 13. 11. 2017 - Okresný súd Bratislava 1 vydal potvrdenie pre žalobcu 2./
o podaní dovolania, za účelom vyznačenia poznámky na do katastra
nehnuteľností,
dňa 16. 11. 2017 - Najvyšší súd SR odstúpil Okresnému súdu Bratislava I podanie
žalobcu označené ako „Návrh na odklad právoplatnosti rozsudku KS BA č. k.
5Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017“ na ďalší procesný postup,
dňa 20. 11. 2017 - vyšší súdny úradník vykonal úradný záznam, v zmysle ktorého
bolo zistené, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/176/2017-304 zo dňa
24.07.2017 bol žalobcovi 1./ doručovaný na adresu ;
zásielka sa vrátila súdu dňa 18. 10. 2017 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“; z lustrácie v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalobca
1./ má evidovanú adresu trvalého pobytu , a to od 01. 07. 2015;
z tohto dôvodu vyšší súdny úradník vydal pre kanceláriu pokyn ohľadom opätovného
doručenia rozsudku žalobcovi 1./ na adresu z č.l. 313, prípadne na adresu trvalého pobytu
evidovanú v registri obyvateľov SR,
dňa 13. 12. 2017 - nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I
č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014,
dňa 14. 12. 2017 - došlo súdu dovolanie žalobcu 1./ voči rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017, v zast. ,
advokátom,
dňa 17. 12. 2017 - nadobudol vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I
č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014,
dňa 22. 12. 2017 - došlo súdu podanie žalobcu 1./ označené ako Návrh na odklad
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/l 76/2017-304 zo dňa
24.07.2017, v zast. ,
dňa 26. 01. 2018 - došla súdu žiadosť žalobcu 1./ o oslobodenie od súdnych
poplatkov za podanie odvolania a dovolania,
dňa 02. 02. 2018 - Okresný súd Bratislava I vyzval žalobcu 1./ na preukázanie
osobných, majetkových a zárobkových pomerov,
dňa 03. 02. 2018 - súd vyzval žalobcov na úhradu súdneho poplatku za podanie
dovolania a to spoločne a nerozdielne v sume 398,- Eur,
dňa 20. 03. 2018 - predsedníčka Okresného súdu Bratislava I na základe oznámenia
1SprV/62/2018 vyhodnotila sťažnosť žalobcu zo dňa 25. 01. 2018 na prieťahy v konaní ako
nedôvodnú, nakoľko podľa prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise súd
v namietanom období konal priebežne a bez zbytočných prieťahov.
dňa 03. 04. 2018 - bolo súdu doručené podanie , ktorým súdu
uviedol, že v konaní vo veci dovolaní žalobcov 1./ a 2./ bude zastupovať žalovaných 1./ až
4./,
dňa 23. 04. 2018 - bolo súdu doručené podanie žalobcu 1./ spolu s vyplneným
tlačivom pokiaľ ide o posúdenie nároku na oslobodenie od súdnych poplatkov.
dňa 09. 05. 2018 - bola na účet Slovenskej pošty, a. s. zložená platba 398,- Eur, t.j.
súdny poplatok za podanie dovolania zo strany žalobcu 1./ a 2./,
dňa 18. 05. 2018 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-
389 priznal žalobcovi 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov,
dňa 25. 05. 2018 - bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR za účelom rozhodnutia
o dovolaniach žalobcov 1/ a 2/ a to pod sp. zn. 3Cdo/99/2018.
... Po preskúmaní súdneho spisu som dospel k záveru, že v danom prípade sa
z pohľadu profesionálneho právnika nejedná o vec skutkovo a právne zložitú; žalobcovia
(do 30.06.2016 navrhovatelia) sa domáhali predovšetkým určenia neplatnosti právneho
úkonu, pričom v rámci dokazovania bolo zistené, že nepreukázali naliehavý právny záujem
v zmysle § 137 pís. d) CSP /do 30. 06. 2016 v zmysle § 80 písm. c) Obč. súd. por./, avšak
z pohľadu človeka, ktorý nedisponuje právnickým vzdelaním (čo je prípad žalobcov), sa
v danom prípade jedná o vec právne zložitú, kde bolo žiaduce, aby sa žalobcovia pri
vypracovaní žaloby /náležitosti žaloby v zmysle § 42 ods. 3 v spojení s ust. § 79 ods. 1 Obč.
súd. por./, jej podávaní súdu /miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. h) Obč. súd.
por./ a pri ďalších procesných úkonoch (napr. odpovede na výzvy súdu, úhrada súdneho
poplatku) nechali zastúpiť advokátom.
... Správanie procesných strán, najmä žalobcov predstavuje v tejto veci najdôležitejší
prvok, ktorý mal zásadný vplyv na celkovú dĺžku sporu. Súd rešpektuje vedomostnú
a odbornú úroveň žalobcov ako dominus litis, avšak s prihliadnutím na význam sporu bolo
v danej veci vhodné, aby sa žalobcovia pri písomnom vyhotovení žalobného návrhu, pri
jeho podávaní vecne a miestne príslušnému súdu, vrátane ďalších procesných úkonov
(napr. podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia alebo podanie opravných
prostriedkov) nechali usmerniť zvoleným právnym zástupcom, ktorý by podstatným
spôsobom prispel ku celkovej kvalite a efektivite súdneho sporu.
Vzhľadom na to, že sa tak nestalo, a teda ak žalobcovia 1./ a 2./ (pôvodne
navrhovatelia 1./ až 3./, neskôr iba navrhovateľ 1./) podcenili inštitút právneho
zastupovania v zmysle § 25 ods. 1 Obč. súd. por., zapríčinili, že sa spor v období od
02.11.2005 do 05.03.2008 viedol na miestne nepríslušnom súde (t.j. na Okresnom súde
Bratislava II), nakoľko žalobcovia pri podávaní žalobného návrhu nepostupovali podľa §
88 ods. 1 h) Obč. súd. por.
Bolo teda žiaduce, aby si žalobcovia pred podaním žalobného návrhu buď podrobne
naštudovali zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom ku
dňu podania žaloby alebo, aby sa nechali zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom.
Okresný súd Bratislava I nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobcovia nemali
pred podaním žaloby vedomosť o existencii ust. § 88 ods. 1 h) Obč. súd. por., resp., že si pre
účely súdneho konania nezvolili odborného poradcu, ktorého prítomnosť na strane
žalobcov bola v tomto prípade viac než žiaduca a to s prihliadnutím aj na stupeň kvality
žalobného návrhu, ktorý bol nedostatočný a teda či už Okresný súd Bratislava II alebo
Okresný súd Bratislava I museli viackrát vyzvať žalobcov, aby odstránili či už vady
žalobného návrhu, vady návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vady odvolania alebo
iné vady (a to konkrétne dňa 05. 12. 2005, dňa 12. 04. 2006, dňa 27. 06. 2008, dňa 21.06.
2011, dňa 01.12.2014).
Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovia svojím neodborným správaním zapríčinili, že
sa spor od 02. 11. 2005 do 05. 03. 2008 viedol na miestne nepríslušnom súde a teda
Okresný súd Bratislava 1 nemôže niesť zodpovednosť za to, že v období od 02. 11. 2005 do
05. 03. 2008 (t.j. 2 roky, 4 mesiace a 3 dni) sa viedol spor na Okresnom súde Bratislava II.
Neodbornosť žalobcov spočívala najmä v nesprávnej voľbe príslušného súdu, v nesprávnom
vypracovaní žalobného návrhu a v opomenutí uhradiť súdny poplatok za podanie žaloby.
Uvedené skutočnosti z hľadiska zbytočných prieťahov zaťažujú žalobcov, ktorý svojím
správaním a voľbou vhodných právnych prostriedkov (ktoré zásadným spôsobom
ovplyvňujú kvalitu a efektivitu sporu) spôsobili zbytočné prieťahy v tomto konaní.
... Pokiaľ ide o obdobie od 06. 03. 2008 (kedy bola vec postúpená Okresnému súdu
Bratislava I) do 05. 09. 2014 (kedy Okresný súd Bratislava I vydal rozhodnutie vo veci
samej), z hľadiska správania súdu, ale aj z hľadiska správania procesných strán je potrebné
uviesť niekoľko časových rámcov:
Prvým časovým rámcom je obdobie od 06. 03. 2008 do 20. 05. 2014 (t.j. obdobie 6
rokov, 2 mesiace a 14 dní), kedy bola vo veci zákonnou sudkyňou .
Táto kolegyňa sa momentálne nachádza na Krajskom súde v Bratislave, avšak z etických
dôvodov mi neprináleží hodnotiť postup a efektivitu kolegyne JUDr. Mališovej v uvedenom
období. Je však potrebné uviesť, že navrhovateľ 1./ bol opätovne na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 24C/41/2008-51 zo dňa 27. 06. 2008 vyzvaný, aby
odstránil vady žalobného návrhu. Za zmienku stojí aj úvaha, že ak by bol navrhovateľ 1./
od počiatku súdneho konania (t.j. od 02.11.2005) zastúpený advokátom, s najväčšou
pravdepodobnosťou by sa súdny spor viedol na Okresnom súde Bratislava I, na základe
úplnej a bezvadnej žaloby, pričom v roku 2008 by bolo možné uvažovať aj o vydaní
rozhodnutia vo veci samej. Namiesto toho, ako vyplýva z histórie súdneho spisu, sa súd
musel ešte aj v roku 2008 vysporiadavať s nedostatkami žalobného návrhu, ktoré bránili
riadnemu pokračovaniu vo veci. Dňa 18. 08. 2008 došla súdu žiadosť navrhovateľa 1./
o predĺženie lehoty na odstránenie vád žalobného návrhu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
tieto nedostatky neodstránil, súd na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-55 zo dňa
17.02.2009 žalobný návrh ako nedôvodný odmietol. Dňa 19. 03. 2009 došlo súdu odvolanie
navrhovateľa 1/ voči uzneseniu o odmietnutí žaloby, v rámci ktorého odstránil vady
žalobného návrhu. V ďalšej etape súdneho konania sa súd musel vysporiadať
s neuhradením súdnych poplatkov za podanie žalobného návrhu (dňa 27. 04. 2010) a za
podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia (dňa 21. 06. 2011) zo strany
navrhovateľa 1/. Je viac než zrejmé, že ak by bol sťažovateľ kvalifikovane zastúpený
advokátom a ak by riadne a včas uhradil príslušné súdny poplatky v zmysle zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov, súd by mohol efektívnejšie a rýchlejšie konať vo veci (§ 6) a sústrediť sa na
zistenie skutkového stavu (§ 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a teda nie na odstránenie
elementárnych podmienok súdneho konania (§ 103 Obč. súd. por.), ktoré výrazným
spôsobom spomaľovali celý priebeh súdneho konania, nie však z viny súdu.
Druhým časovým rámcom je obdobie od 21. 05. 2014 (kedy bola vec pridelená do
oddelenia 17C - zákonnému sudcovi JUDr. René Miltákovi) do 05. 09. 2014 (kedy došlo
k vydaniu rozhodnutia vo veci samej (t.j. obdobie 3 mesiacov a 15 dní). V tomto období som
postupoval v súlade so zásadou, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 Obč. súd. por.), v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 Obč. súd.
por.). Vzhľadom na to, že na základe Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2014 zo dňa
16.05.2014 mi bolo po kolegyni JUDr. Mališovej pridelených viac ako 500 nevybavených
vecí, snažil som sa v predmetnej veci postupovať bez zbytočných prieťahov, pričom po
naštudovaní veci a po nariadení pojednávania som s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 05. 09. 2014. Z hľadiska svojho
profesionálneho správania a prístupu k tejto veci, nie som si vedomý toho, že by som
v období od 21. 05. 2014 do 05. 09. 2014 spôsobil vo veci zbytočné prieťahy.
Tretím časovým rámcom, ktorý mal nemalý vplyv na priebeh súdneho konania, sú
obdobia, kedy sa vec nachádzala na odvolacom súde (t.j. Krajskom súde v Bratislave)
z dôvodu podania opravných prostriedkov procesnými stranami. Z histórie spisu vyplýva, že
tomu tak bolo
a) v období od 30. 10. 2006 do 17. 10. 2007 (cca 1 rok) - kedy sa spis nachádzal na
odvolacom súde z dôvodu podania odvolania navrhovateľom 1./ voči uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II č. k. 50C/238/2005-34 zo dňa 21. 09. 2006, ktorým súd zastavil konanie
voči navrhovateľom 2/ a 3./,
b) v období od 15. 12. 2011 do 13. 01. 2012 (cca 1 mesiac) - kedy sa spis nachádzal
na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania odporkyňami 1./ až. 3./ voči uzneseniu
Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30. 06. 2011, ktorým súd nariadil
predbežné opatrenie,
c) v období od 16. 01. 2013 do 31. 01. 2013 (t.j. 15 dní) - kedy sa spis nachádzal na
odvolacom súde z dôvodu podania odvolania odporkyňou 1./ voči uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-162 zo dňa 25. 10. 2012, ktorým súd zamietol návrh
odporkyne 1./ na zrušenie predbežného opatrenia,
d) v období od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016 (t.j. 1 rok, 9 mesiacov a 13 dní) - kedy sa
spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania navrhovateľmi 1./, 2./ voči
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014
a následného vrátenia spisu Okresnému súdu Bratislava I bez meritórneho vybavenia
odvolania,
e) v období od 08. 06. 2017 do 12. 09. 2017 (t.j. 3 mesiace a 4 dni) - kedy sa spis
nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania navrhovateľmi 1./, 2./ voči
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014 a
následného vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/l 76/2017, ktorým
došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Pri sčítaní týchto období možno zistiť, že predmetný spis sa nachádzal na Krajskom
súde v Bratislave viac ako 3 roky. Vzhľadom na to. že Okresný súd Bratislava I nemal vplyv
na organizovanie, efektívnosť a procesný postup Krajského súdu v Bratislave, nemôže
sťažovateľ tvrdiť, že Okresný súd Bratislava I spôsobil zbytočné prieťahy v konaní
v obdobiach od 30. 10. 2006 do 17. 10. 2007, od 15. 12. 2011 do 13. 01. 2012,
od 16.01.2013 do 31. 01. 2013, od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016 a od 08. 06. 2017
do 12.09.2017. Ak by eventuálne Ústavný súd SR zistil zbytočné prieťahy v týchto
obdobiach, vždy možno sankcionovať len ten súd, ktorý- svojim nekonaním a neefektívnou
činnosťou mohol spôsobiť zbytočné prieťahy v súdnom konaní a teda nie súd, v moci
ktorého sa spis v danom období nenachádzal.
Ďalšou okolnosťou, ktorá mala vplyv na celkovú dĺžku súdneho konania bola najmä
zmena civilného kódexu, kedy 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok kladie väčší dôraz
na doručovanie vzájomných vyjadrení procesných strán aj v etape odvolacieho konania.
Krajský súd v Bratislave bol nútený dňa 06. 10. 2016 vrátiť spis Okresnému súdu
v Bratislave I s tým, aby súd prvej inštancie pred predložením veci odvolaciemu súdu
vykonal všetky úkony, ktoré bolo potrebné vykonať v tejto fáze súdneho konania (§ 374
ods. 1 CSP). Zmena civilného kódexu a jeho pravidiel nemôže byť pripočítaná na ťarchu
Okresného súdu Bratislava I, a ak z tohto dôvodu odvolací súd vrátil bez meritórneho
vybavenia odvolania vec Okresnému súdu Bratislava I, súd prvej inštancie nemôže v tomto
smere niesť zodpovednosť za zbytočné prieťahy v konaní.
Pokiaľ ide o obdobie od 05. 09. 2014 (kedy Okresný súd Bratislava I vydal
rozhodnutie vo veci samej) do 13. 12. 2017 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240), z obsahu spisu vyplýva, že v tejto
etape konania došlo k zmene civilného kódexu, kedy 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a taktiež v tejto etape sa súdny spis nachádzal na
Krajskom súde v Bratislave - v období od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016 (t.j. 1 rok. 9
mesiacov a 13 dní) a v období od 08. 06. 2017 do 12. 09. 2017 (t.j. 3 mesiace a 4 dni).
Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na plynulosť vybavenia veci po vyhlásení rozsudku
vo veci samej bolo to, že navrhovateľ 2./ nebol zastúpený právnym zástupcom, a teda pri
podávaní odvolania sa dopustil toho, že odvolanie nemalo všetky náležitosti v zmysle § 205
ods. 1 Obč. súd. por., v dôsledku čoho musel súd navrhovateľa 2./ na základe uznesenia č.
k. 24C/41/2008-265 vyzvať na odstránenie vád odvolania. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ 2./ v období od 27. 10. 2014 (kedy došlo súdu odvolanie navrhovateľa 2./)
do 23. 02. 2015 (kedy došlo súdu podanie navrhovateľa 2./, ktorým odstránil vady
odvolania) spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v trvaní cca 4 mesiace. Ďalším prieťahom,
za ktorý nesú zodpovednosť navrhovatelia 1/ a 2./ je to, že pri podávaní odvolania
nerešpektovali poplatkovú povinnosť, v dôsledku čoho bol súd nútený dňa 01. 12. 2014
vyzvať navrhovateľov 1./ a 2./, aby spoločne a nerozdielne uhradili súdny poplatok vo výške
199,- Eur. Tento súdny poplatok nebol zo strany navrhovateľov 1/ a 2./ doposiaľ uhradený
(podobne ako súdny poplatok za podanie žalobného návrhu).
Zo strany žalovaných 1./ až 4./ nebolo z mojej strany zistené také správanie, ktoré by
bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní.
K správaniu navrhovateľov 1./ a 2./je potrebné ešte uviesť, že miestami vykazovalo
prvky neštandardného a neetického správania. Z obsahu spisu, ako aj z vlastnej skúsenosti
viem, že navrhovatelia mali vo zvyku a bez ohlásenia vstupovať do priestorov súdu, ktoré sú
výhradne určené iba pre štátnych zamestnancov a teda nie pre verejnosť za účelom
doručovania písomností, ktoré mali možnosť doručiť súdu prostredníctvom podateľne.
Taktiež mali vo zvyku bez ohlásenia zaklopať na dvere spisovej kancelárie, pričom
svojimi otázkami typu „či súd už vo veci rozhodol“ alebo „či už bola vec predložená
Najvyššiemu súdu SR“ vyrušovali štátnych zamestnancov pri plnení pracovných povinností.
Iné prekážky, ktoré by bránili plynulému vybaveniu veci neboli z mojej strane zistené.
Nepriamou okolnosťou, ktorá má vplyv na efektívne vybavovanie nielen tohto spisu, ale aj
ostatných veci bolo to, že najmä v období roka 2017 trpel Okresný súd Bratislava I
nedostatkom civilných sudcov a to najmä z dôvodu kariérneho postupu iných kolegov na
súd vyššej inštancie alebo z dôvodu nástupu kolegýň na materskú dovolenku.
Pokiaľ ide upovedomenie podpredsedu Okresného súdu Bratislava I o spôsobe
vybavenia sťažnosti Spr. 2016/2017 zo dňa 06. 02. 2017, podľa môjho názoru predstavuje
dostatočnú morálnu satisfakciu vo vzťahu k právu žalobcov 1./ a 2./ na konanie bez
zbytočných prieťahov.
Taktiež dávam do pozornosti upovedomenie predsedníčky Okresného súdu
Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti 1 SprV/62/2018 zo dňa 20. 03. 2018, na základe
ktorého vyhodnotila opätovnú sťažnosť sťažovateľa zo dňa 25. 01. 2018 na prieťahy
v konaní ako nedôvodnú...»
3.3 Sťažovatelia prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu
na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu nereagovali,
ústavnému súdu listom z 10. októbra 2018 iba oznámili:
„Dňa 08.10.2018 bola právnemu zástupcovi sťažovateľov doručená výzva Ústavného
súdu SR v konaní vedenom pod spisovou značkou č. II. ÚS 347/2018 s č.k. II. ÚS 347/2018-
50 zo dňa 02.10.2018 a sťažovatelia k nej uvádzajú nasledovné:
1.) Sťažovatelia sa pridržiavajú všetkých svojich písomných vyjadrení a predložených
dôkazov.
2. ) Sťažovatelia uvádzajú, že netrvajú na verejnom pojednávaní v predmetnej veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je
uvedená v bode I/3.2 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali, keďže ani sťažovatelia vo svojom stručnom vyjadrení nemali námietky
proti takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný
súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto pri posudzovaní napadnutého konania z týchto
vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní „o určenie neplatnosti darovacej zmluvy“ vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008
dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov (ako navrhovateľov)
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania nebola podľa jeho názoru závislá od skutkovej alebo právnej
zložitosti veci. Napokon skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne
zložitá, netvrdila ani predsedníčka okresného súdu, ale ani zákonný sudca.
10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov
vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.2 tohto nálezu), k predĺženiu
napadnutého konania prispeli aj samotní sťažovatelia najmä tým, že podali nekvalifikovaný
návrh, a preto museli doplňovať, upresňovať predmet žalobného návrhu. V týchto
súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže
mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky
zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02).
Na uvedené správanie sťažovateľov nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Okrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovatelia opakovane využili možnosť
podať opravné prostriedky a návrhy (napr. na vydanie predbežných opatrení) podľa v tom
čase platného Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Civilného súdneho poriadku, avšak
využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie
a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho
však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis
I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na podanie procesných návrhov a opravných
prostriedkov teda sťažovatelia neprispeli svojím správaním k zbytočným prieťahom
v konaní, avšak museli si byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu
rozhodnutia v ich veci.
10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej
veci a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania – a to iba na
Okresnom súde Bratislava I – viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané, a to napriek
tomu, že spis sa približne šesť mesiacov nachádzal odôvodnene na odvolacom súde, pričom
toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu, a tiež napriek tomu, že v postupe
okresného súdu nie sú významnejšie nečinnosti okrem kratšieho obdobia, napr. v období od
31. januára 2013 do 15. júla 2013 (približne pol roka).
Ústavný súd však v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci opakovane
neefektívne činný v prvom rade v období od 1. júla 2009 do 21. júna 2011 (takmer dva
roky), keď vo veci okrem výziev (na zaplatenie súdnych poplatkov a odstránenie vád
návrhu na vydanie predbežného opatrenia) nevykonal žiadne efektívne úkony a keď
„neúspešne“ predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Krajský súd však musel vrátiť spis „bez
meritórneho vybavenia odvolania a to na ďalší procesný postup (doručovanie doplneného
odvolania ostatným stranám sporu na vyjadrenie)“, a tak uplynulo bez efektívnych úkonov
takmer poldruharočné obdobie od 23. marca 2015 do 6. októbra 2016 a spis musel byť
napokon znovu predložený krajskému súdu na rozhodovanie o odvolaní. Za týchto
okolností aj uvedenú neefektívnu činnosť bolo treba pričítať na vrub okresnému súdu,
pretože toto obdobie uplynulo neefektívne, k čomu prispel okresný súd svojou nesprávnou
a nesústredenou činnosťou, pričom uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného
súdu je v kontexte 6 rokov trvania napadnutého konania iba na okresnom súde ničím
neospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako
navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené
obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných
dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho
aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenému postupu došlo predovšetkým v dôsledku
neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez
zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
11. Vzhľadom na to, že 5. septembra 2014 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom
č. k. 24 C 41/2008-240, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. decembra 2017, neprichádzalo
do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia požadovali priznať aj finančné zadosťučinenie každému v sume
po 15 000 € „ako čiastočné odškodnenie za majetkovú ujmu a nemajetkovú aj psychickú
ujmu a za nemožnosť užívať 6 rokov svoj vlastný majetok: rodičovský rodinný dom,
v ktorom prežili detstvo“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,
ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia
práv sťažovateľov považuje za primerané každému z nich v sume po 1 500 €. Ústavný súd
pritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie
nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na správanie
sťažovateľov v napadnutom konaní pred okresným súdom (bod II/10.2 nálezu) a taktiež
na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo medzičasom právoplatne skončené.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva účelne
vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti
z 30. júna 2017). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát
po 147,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali spolu s režijným
paušálom sumu 312,34 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože
išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 156,17 €.
V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby celkovú sumu 312,34 €
v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 62,46 €, t. j.
trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 374,80 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2019