Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13,

Bratislava, za ktorú koná advokátka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

a Listiny základných práv a slobôd

upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. XVI/2 Pz 17/18/1000-14

z 9. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. septembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) upovedomením generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-14

z 9. júla 2018 (ďalej aj „upovedomením generálneho prokurátora“ alebo „napadnutým

upovedomením“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti uzneseniu prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej č. k. XII/2 Gv 270/17/1000-13

z 22. januára 2018 (ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľa) sťažovateľ 20. apríla 2018 podal generálnemu prokurátorovi návrh na postup

podľa . Listom č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-14 z 9. júla 2018

generálny prokurátor sťažovateľovi oznámil, že jeho návrhu z 20. apríla 2018 na zrušenie

uznesenia prokurátora a uznesenia vyšetrovateľa nevyhovel, pretože nezistil porušenie

zákona odôvodňujúceho postup podľa a nasl. .

3. V sťažnosti sťažovateľ zrekapituloval priebeh konania, rozobral skutkové i právne

okolnosti veci, odôvodnil doterajšie nesprávnosti v postupe orgánov činných v trestnom

konaní, ponúkol vlastné zhodnotenie prípadu a tiež uviedol, že „... generálny prokurátor

pri posudzovaní jeho návrhu na preskúmanie postupu prokurátora podľa § 363 a nasl.

zo dňa 20.04.2018 a zo dňa 16.05.2018, kedy doložil do spisu znalecký

posudok ako uplatnenie jediného mimoriadneho opravného prostriedku v prípravnom

konaní, postupoval svojvoľne, arbitrárne a nepreskúmateľným spôsobom, ktorý nemá oporu

v zákone a je v rozpore s ústavným právom sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky, t.j. právom účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na také právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom ochrany, ktoré majú pre vec podstatný význam...

Tým, že generálny prokurátor sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že

o sťažovateľovej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, prokurátor

rozhodoval na podklade, ktorý mu nebol nijako sprístupnený, generálny prokurátor

zasiahol aj ústavné právo sťažovateľa podľa ,

podľa ktorého obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu

obhajoby, medzi ktoré právo patrí aj právo oboznámiť sa so všetkými dôkazmi o

skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu a medzi ktoré právo patrí aj právo mať možnosť

byť oboznámený so všetkými dôkazmi, ktoré tvoria podklad pre rozhodovanie orgánu

činného v trestnom konaní. ... Navyše, ak sa generálny prokurátor pri svojom rozhodovaní o

tom, že návrhu sťažovateľa nevyhovie, stotožnil s postupom prokurátora ohľadom

znaleckého posudku znaleckej organizácie ktorého obsah, tak ako uviedol

sťažovateľ, mu nebol známy a tento dôkazný prostriedok ani nebol súčasťou argumentácie

vyšetrovateľa a ani súčasťou spisu, potom takáto skutočnosť je zrejmým porušením jeho

práva na obhajobu a na kontradiktórne vedenie trestného konania aj v tomto štádiu

trestného konania. Takýto exces zo strany prokurátora, ktorému prisvedčil aj generálny

prokurátor je v hrubom rozpore so základnými zásadami trestného konania a zjednanie

nápravy si podľa sťažovateľa vyžaduje zásah ústavného súdu.

Osobitne sťažovateľ poukazuje na to, že ak generálny prokurátor sa odmietol

zásadným spôsobom vysporiadať so znaleckým posudkom predkladaným sťažovateľom,

tento nijako nevyhodnotil, hoci bol vyhotovený výslovne za účelom predmetného trestného

konania a zaoberal sa výlučne problematikou týkajúcou sa objektívnej stránky

potenciálneho trestného činu a naopak, dôležitosť prikladal znaleckým posudkom

predkladaným údajným poškodeným, resp. poškodenými a tieto vnímal ako základný

podklad pre vznesenie obvinenia voči sťažovateľovi, potom postup generálneho prokurátora

nie je možné vnímať inak, ako taký, ktorý narušuje princíp rovnosti zbraní na úkor

sťažovateľa a ktorý implikuje porušenie práva sťažovateľa na obhajobu.

Sťažovateľ má za to, že absenciu zákonnej argumentácie generálneho prokurátora je

možné považovať za zjavne neodôvodnenú a arbitrárnu a ako taká plne zakladá oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor generálneho prokurátora svojím vlastným...“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ po predbežnom prerokovaní veci a prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , na súdnu a inú právnu

ochranu zaručené a Listiny

základných práv a slobôd, upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. XVI/2 Pz 17/18/1000-14 zo dňa 09.07.2018 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa , na obhajobu zaručené

, upovedomením generálneho prokurátora

Slovenskej republiky č. XVI/2 Pz 17/18/1000-14 zo dňa 09.07.2018 porušené bolo.

3. Upovedomenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. XVI/2

Pz 17/18/1000-14 zo dňa 09.07.2018 v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi

, trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu

sťažovateľa, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , , ).

11. Po oboznámení sa s petitom sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

namieta porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46

ods. 1 a listiny, ako aj práva na obhajobu zaručeného

v trestnej veci – v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi uskutočňovaného

zatiaľ v predsúdnom štádiu.

12. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné

rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom

konaní (napr. , ).

13. V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (, ,

), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je

vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt.

14. V napadnutom upovedomení sa uvádza: «Obv. , ,

previedol časť obchodného podielu v spoločnosti na

a tak, že všetci traja mali rovnaký obchodný podiel.

Následne a poskytli uvedenej spoločnosti zo svojich

súkromných zdrojov úvery v celkovej výške cca so zámerom po získaní

bankového úveru kúpiť spoločnosť čo sa aj stalo.

Obv. , , neupozornil a

na existenciu plnej moci z 2. októbra 2015, ktorú ako konateľ spoločnosti

udelil splnomocnencovi ešte pred vstupom

a do tejto spoločnosti.

Na jej podklade a bez súhlasu aspoň jedného z ďalších dvoch konateľov spoločnosti

vyžadovaného vtom čase platnou spoločenskou zmluvou, viacerými

právnymi úkonmi dosiahol právny stav, kedy namiesto jediného spoločníka spoločnosti

sa stal jej majoritným spoločníkom popri spoločnosti

- pre tento skutok sa vedie trestné stíhanie v inej trestnej veci.

Na základe protiprávneho stavu uvedeného vyššie sa následne obv.

, , dopustil skutku právne- posúdeného ako obzvlášť závažný zločin

porušovania povinnosti pri správe cudzieho podľa § 20, § 14 ods. 1, § 237 ods. 1, ods. 4

písm. a) v štádiu pokusu podľa .

Nestotožnil som sa s Vašou argumentáciou o nepoužiteľnosti znaleckého posudku

č. 100/2016 na účely rozhodnutia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku. V procesnom štádiu do začatia trestného stíhania nie je obvykle možné exaktne

určiť výšku majetkovej škody, pretože procesné úkony možno vykonávať až od začatia

trestného stíhania. Je potom na úvahe príslušného orgánu ( ),

aby v rámci svojho rozhodovania posúdil otázku výšky škody na základe informácií

získaných v štádiu pred začatím trestného stíhania, napríklad aj z trestného oznámenia

a jeho príloh - práve o tento prípad v tejto veci ide.

Znalecký posudok č. 100/2016 bol vyhotovený oprávnenou znaleckou organizáciou

za účelom určenia všeobecnej hodnoty predmetu záložného práva v súvislosti s poskytnutím

bankového úveru, a to len niekoľko mesiacov predtým, ako sa stal skutok, pre ktorý je Váš

klient obvinený.

Otázkou tohto znaleckého posudku a z neho plynúcich konzekvencií vo vzťahu k výške

škody sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal prokurátor ÚŠP v odôvodnení namietaného

uznesenia.

S jeho argumentáciou som sa stotožnil, preto naň v podrobnostiach poukazujem.

Treba uviesť, že uvedený posudok bol známy rovnako poškodeným ako aj Vášmu

klientovi, keďže tvoril nielen podklad pre poskytnutie úveru bankou, ale Váš klient ho použil

aj ako podklad v rámci katastrálneho konania.

Je pravdou, že Váš klient nemal v čase podania sťažnosti k dispozícii znalecký

posudok č. 90/2017, to isté platí aj o vyšetrovateľovi PZ v čase vydania uznesenia

o vznesení obvinenia.

Na druhej strane, uvedený znalecký posudok žiadnym spôsobom zásadne nezmenil

dovtedajšie skutkové zistenia, keďže disproporcia medzi znaleckým posudkom č. 100/2016

a č. 90/2017 je z hľadiska právneho posúdená konania obv. , ,

prakticky zanedbateľná, aj bez existencie znaleckého posudku č.90/2017 by zistený skutkový

stav odôvodňoval len rozhodnutie prokurátora ÚŠP o jeho sťažnosti podľa § 193 ods. 1

písm. c) .

V ďalšom konaní bude nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom presného

určenia výšky škody, a to nielen vzhľadom na skutočnosť, že prvé dva posudky predložené

poškodenými zásadne namieta strana obhajoby, ale aj z ohľadom na tretí znalecký posudok

z 11. mája 2018č. 624-49/2018 ., vyhotovený na základe

objednávky, , ktorý do konania predložil obv. ,

.

Tu treba uviesť, že v rámci konania o Vašom návrhu nebolo možné prihliadať

na znalecký posudok z 11. mája 2018č. 624-49/2018 ,

Generálny prokurátor posudzuje zákonnosť právoplatného rozhodnutia alebo

predchádzajúceho konania na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním vykonaným

do dňa vydania sporného rozhodnutia. Nie možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia

na základe skutočností, ktoré objektívne mohli byť známe rozhodujúcemu orgánu v čase

vydania rozhodnutia.

Pokiaľ ide o zmluvný záväzok kupujúceho uhradiť záväzky, vzhľadom na ostatnú

dohodnutú cenu v zmysle dodajú č.1- je zrejmé, že vzhľadom na

prevádzkové výnosy komplexu , osobitne potom garážového domu, by kupujúci

zrejme nemusel do takých záväzkov investovať prakticky žiadne vlastné finančné zdroje. Na

druhej strane, poškodená spoločnosť by prišla o nehnuteľný majetok za úplne iných

finančných podmienok ako ho kúpila, takže by došlo k podstatnému zníženiu jej obchodného

imania. Nie je teda zrejmé, aký zmysel by predmetná obchodná operácia spočívajúca

v prevode nehnuteľného majetku mala pre poškodenú spoločnosť.

S otázkou obchodného záujmu poškodenej spoločnosti sa prokurátor ÚŠP

v dostatočnom rozsahu vysporiadal v odôvodnení svojho uznesenia.

Tento záujem je zrejmý už zo samotného skutku kladeného za vinu obv.

, , - hroziaca škoda na majetku vo výške najmenej o ktorú

by sa majetok poškodenej spoločnosti zmenšil, ak by došlo k dokonaniu činu, a to aj

za predpokladu, že by spoločnosť splnila všetky povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavaným nebytovým priestorom a iným

nehnuteľnostiam a jej dodatku č.1.

Treba prisvedčiť Vašej argumentácii pokiaľ ide o procesný nedostatok - absenciu

nezúčastnenej osoby pri výsluchu a a v dňoch

18. a 19. októbra 2018.

Za také osoby nemožno považovať a

, ., ktorí boli prítomní pri oboch výsluchoch, pretože zjavne išlo

o splnomocnencov, hoci v zápisnici nedopatrením je uvedené, že a

si nezvolili zástupcov z radov advokátov.

Preto na uvedené výsluchy nebude možné prihliadať ako na dôkaz. Napriek uvedenému, keďže obsah uvedených výsluchov žiadnym spôsobom

nedosiahol ani rozsah rozhodných informácii uvedených v podaných trestných oznámeniach

a ich prílohách, niet pochybností o tom, že aj bez nich zistený skutkový stav bol dostatočný

na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia.

Bude úlohou vo veci konajúcich orgánov a

znovu vypočuť...

Možno uzavrieť, že zistený skutkový a právny stav v čase vydania namietaných

uznesení v rozsahu určenom odôvodňoval vznesenie

(zrejme „obvinenia“- poznámka) Vášmu klientovi...

Bude vecou ďalšieho dokazovania postupmi určenými v rozsahu

určenom objasniť jednotlivé okolnosti veci významné pre jej

posúdenie, a to aj z hľadiska Vami uvádzaných obhajobných tvrdení.»

15. Generálny prokurátor vzal na vedomie podstatu argumentov sťažovateľa

vyjadrených v liste z 20. apríla 2018 na postup podľa a nasl.

a zároveň uviedol svoje argumenty, ktoré ho viedli k prijatiu napadnutého upovedomenia.

Závery, ku ktorým generálny prokurátor dospel, sa ústavnému súdu nejavia ako svojvoľné

a v štádiu prípravného konania neudržateľné, v dôsledku čoho ich teda nemožno

považovať za arbitrárne. V tejto súvislosti ústavný súd akcentuje, že mu neprináleží

vyjadrovať sa k právnej podstate skutočností, na podklade ktorých bolo vznesené obvinenie

sťažovateľa, ani hodnotiť jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich dôvodnosť, resp. to, či

(nie)sú postačujúce na záver o trestnoprávnej zodpovednosti postupu vo veci. Úlohou

ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať iba ústavné kautely

postupu orgánov verejnej moci a z nich vyplývajúce závery z pohľadu toho, či neprekračujú

rámec ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii so skutkovými a právnymi okolnosťami tej-

ktorej veci.

16. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že cieľom právomoci ústavného súdu ako

nezávislého orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie je primárne preskúmavať

a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch

nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb

a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha

ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich

o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických

osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (m. m. , ).

17. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že

súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa (tiež

ods. 1 listiny) je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, a to aj postupom podľa a nasl. , pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (návrhom) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu/návrhu vyhoveli (, a , ,

, ).

18. Podstatu sťažnosti sťažovateľa tvorí jeho nesúhlas s trestným stíhaním, teda

s tým, že mu bolo vznesené obvinenie. V obdobných prípadoch ústavný súd už opakovane

zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa

v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia práv a slobôd podľa , ktoré neboli odstránené

v jeho priebehu (, , , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany

ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv

a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými

je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni

ochrancovia ústavnosti (napr. ), prípadne iné orgány verejnej moci na to

určené.

19. Z uvedeného vyplýva, že platná právna úprava trestného konania umožňuje

sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (aj po

prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému právne účinným spôsobom namietať

porušenie základných práv a slobôd garantovaných v predmetnej trestnej veci.

Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní

a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú nielen

z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého dielu (dozor prokurátora), ale aj III. časti

(súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne

šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné

prostriedky) .

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým

upovedomením generálneho prokuratúra na jednej strane a obsahom sťažovateľom

označeného základného práva podľa a a listiny

na strane druhej nezistil takú príčinnú súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd

preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

21. Ústavný súd sťažnosť odmietol, preto bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019