Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 10/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť ;

; a zastúpených advokátom

Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a , základných práv

podľa čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018

doručená sťažnosť , a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základných práv podľa a 4

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. marca 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

sa obchodná spoločnosť v procesnom postavení oprávneného

domáhala núteného výkonu exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice spísanej

notárkou pod sp. zn. N 273/2004, NZ 67532/2004 (ďalej len

„notárska zápisnica“) proti sťažovateľom v procesnom postavení povinných.

Sťažovatelia podali na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že

notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd uznesením

č. k. -64 z 28. júla 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) návrh

povinných zamietol.

3. Sťažovatelia podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský

súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

4. Sťažovatelia vo vzťahu k porušeniu základných práv napadnutým uznesením

uviedli: „... notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného

titulu, pretože ňou povinní uznali dlh, ktorý v čase jej podpísania neexistoval, a to z dôvodu,

že peňažný úver nebol povinným ešte vôbec vyplatený. Notárska zápisnica ako exekučný

titul bola spísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a k podpísaniu oboch uvedených

dokumentov prišlo súčasne.“

5. Podľa názoru sťažovateľov: „... v danom prípade došlo v dôsledku vyššie

popísaných závažných pochybení k vydaniu arbitrárnych rozhodnutí, ktoré nerešpektujú ani

znenie zákona, ani jeho ciele a ducha, ktoré sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou

Ústavného súdu SR, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako základného

práva sťažovateľa.“

6. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom:

„... o porušení základného práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle , článku 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva sťažovateľov na účinný

opravný prostriedok v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ako aj práva sťažovateľov vlastniť a nerušene užívať majetok v zmysle článku 20

, v článku 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv

a slobôd a v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. marca 2018,

č. k. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

9. Základné právo na súdnu ochranu podľa a podľa

listiny zaručuje možnosť každému domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

11. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

12. Podľa a listiny každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 11 ods. 4 listiny vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

13. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu

14. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj

ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. , ,

).

15. Ťažiskovým argumentom sťažovateľov je tvrdenie, že notárska zápisnica je

materiálne nevykonateľný exekučný titul, keďže povinní prostredníctvom notárskej

zápisnice uznali dlh, ktorý v čase podpísania neexistoval. Neexistenciu dlhu sťažovatelia

odvíjajú od skutočnosti, že peňažný úver nebol povinným v čase podpísania notárskej

zápisnice reálne vyplatený.

16. Podľa v znení

neskorších predpisov ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa

ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane (, , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor

zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu

príslušného súdneho konania (, ).

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sa úplne stotožnil

so závermi okresného súdu, a preto ústavný súd považoval za nevyhnutné preskúmať aj

uznesenie okresného súdu.

17. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia

uznesenia okresného súdu: „... oprávnený s Evou S. a Ivanom S. (povinný v 1. rade)

uzatvorili dňa 31.08.2004 Úverovú zmluvu č..., v ktorej sa oprávnený zaviazal, že poskytne

klientovi dňa 31.08.2004 peňažné prostriedky vo výške 300.000,- Sk. Zmluvné strany sa

dohodli, že záväzky klientov splatiť úver, úroky, sankčné provízie a poplatky sú zabezpečené

ručením osôb, ktorými sú (povinný v 2. rade) a (povinný

v 3. rade). V notárskej zápisnici sa povinní zaviazali splniť svoj záväzok v termínoch

a spôsobom stanoveným v Zmluve, pričom konečná splatnosť úveru je dňa 28.08.2009.

Povinní v bode IV. notárskej zápisnici súhlasili v prípade nesplnenia svojho záväzku

s vykonateľnosťou a exekúciou podľa tohto záväzku zo všetkého svojho hnuteľného

a nehnuteľného majetku do výšky pohľadávky veriteľa.

Podľa právneho názoru exekučného súdu v danej veci je pre spôsobilosť notárskej

zápisnice ako exekučného titulu dôležité splnenie náležitostí po formálnej a materiálnej

stránke a nie existencia splatného dlhu.

Notárska zápisnica obsahuje všetky formálne náležitosti obsiahnuté v § 47

Notárskeho poriadku i materiálne náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP - právny

záväzok, oprávnenú osobu, povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou.

Povinní nezaplatením nasledujúcej splátky porušili notársku zápisnicu, a preto

oprávnení dôvodne iniciovali dňa 28.03.2007 začatie exekučného konania voči povinným

na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje všetky požadované materiálne a formálne

náležitosti a teda je spôsobilým exekučným titulom.

V bode II. notárskej zápisnice... ako osoby povinné I. a dlžníci vyhlasujú, že svoj dlh

vyplývajúci z Úverovej zmluvy... v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky uznávajú.

Notárska zápisnica je spísaná ako osvedčenie podľa § 56 NP o vyhlásení účastníka

o právne významných skutočnostiach, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv,

alebo ktorými by mohli byť spôsobené práve následky. V bode IX. notárskej zápisnice je

uvedené, že táto notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, v ktorom je presne označená

osoba oprávnená, osoby povinné, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinné osoby

v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasili. Notárka... osvedčuje vyhlásenie

účastníkov o právne významných skutočnostiach, ktoré by mohli byť predpokladom

pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Čiže v prípade

uznania dlhu sa nejedná o hmotnoprávny úkon, ale úkon procesnoprávny, ktorý má základ

v hmotnom práve a to v zmluve o úvere... Uznaním záväzku v bode II. notárskej zápisnice

došlo len k spísaniu právne významných skutočností, nebol ním založený hmotnoprávny

vzťah.

Nakoľko povinní nenamietali a ani nepreukázali, že by im peňažné prostriedky neboli

poskytnuté, má súd v zmysle za preukázané, že peňažné prostriedky boli

povinným poskytnuté dňa 31.08.2004 a teda povinní sa nevzdali práv, ktoré vzniknú až

v budúcnosti.“

18. Notárska zápisnica je verejnou listinou a pri splnení zákonom požadovaných

podmienok vyplývajúcich z § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je aj exekučným

titulom.

19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie

(m. m. ).

20. Z uvedeného vyplýva, že vydaniu poverenia predchádza exekučným súdom

náležité preskúmanie exekučného titulu, ako aj žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie

materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej

zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice

tak, ako je upravená v o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je

priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými

náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej

a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou (m. m. ).

21. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času

na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej

vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných

predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.

Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj

v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť

vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto

zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného

a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah

plnenia atď.

Pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní

vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa

uplatňujú obdobné kritéria, a preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade

exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal

do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať,

že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní

s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej

zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych

úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade

vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú

zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho

prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov,

ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby

(m. m. , ).

22. K námietke týkajúcej sa sťažovateľmi tvrdenej neexistencie dlhu a z toho

vyplývajúcej nevykonateľnosti notárskej zápisnice ústavný súd uvádza, že notárska

zápisnica je v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom,

ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, ktorým sú ustanovenia občianskeho

a obchodného práva upravujúce uznanie dlhu, resp. záväzku.

Rozdiel medzi uznaním dlhu (záväzku) podľa hmotného práva a medzi notárskou

zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je v dvoch

náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale

o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem

toho musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

právneho záväzku.

Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej

najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného

robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti

uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom

a cieľom. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,

ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami,

výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel

procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva

rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu (,

).

23. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Notárska zápisnica

obsahuje všetky formálne náležitosti obsiahnuté v § 47 Notárskeho poriadku i materiálne

náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP - právny záväzok, oprávnenú osobu, povinnú

osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.“

24. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , , ).

25. Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného

súdu v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu dospel k záveru, že všeobecné súdy

dali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovatelia v konaní nastolili.

Skutočnosť, že sa sťažovatelia so závermi všeobecných súdov nestotožňujú, nemôže

sama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti (m. m. ).

K namietanému porušeniu základných práv podľa a

ods. 1 listiny, práva čl. 1 dodatkového protokolu

26. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa

a čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že ich porušenie sťažovatelia namietajú v spojení s namietaným porušením,

resp. ako dôsledok namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť, nemohlo dôjsť ani k porušeniu už označených

práv. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní

podľa ako zjavne neopodstatnenú

27. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďže ústavný súd

sťažnosť sťažovateľov ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej uplatnených

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2019