Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 290/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijaté sťažnosti

a maloletej , zastúpenej matkou

, zastúpených advokátom ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a maloletej na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. k o n a l bez zbytočných

prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. a maloletej p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 813,55 € (slovom osemstotrinásť eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e

Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 13. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosti (ďalej aj „matka“)

a maloletej (ďalej aj „maloletá“, spolu aj „sťažovateľky“), zastúpenej

matkou , ktorými namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konania“).

2. Z obsahu sťažností predovšetkým vyplynulo, že matka podala 8. apríla 2014

okresnému súdu návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu

a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa zveruje maloletá do osobnej

starostlivosti matky. Konanie o týchto návrhoch je na okresnom súde vedené pod sp. zn.

a podľa tvrdení sťažovateliek ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu v ňom

nebolo meritórne rozhodnuté. Sťažovateľky poukázali na tú skutočnosť, že okresný súd

„viac ako 2 a pol roka od nariadenia znaleckého dokazovania nevykonal ani jeden

relevantný úkon, ktorý by viedol k rozhodnutiu, a tým k odstráneniu právnej neistoty oboch

sťažovateliek.“.

Zároveň z obsahu sťažností vyplynulo, že matka podala 11. júna 2014 okresnému

súdu návrh na rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode. Konanie o týchto návrhoch je na okresnom súde vedené pod sp. zn.

a podľa tvrdení sťažovateliek ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu ani

v ňom nebolo meritórne rozhodnuté. Sťažovateľky poukázali na skutočnosť, že v konaní

vedenom pod sp. zn. „takmer 2 a pol roka od posledného pojednávania sa

nevykonal ani jeden relevantný úkon súdu, ktorý by viedol k rozhodnutiu, a tým

k odstráneniu právnej neistoty oboch sťažovateliek.“.

Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v konaniach vedených pod sp. zn.

a pod sp. zn. , ktoré podľa názoru sťažovateliek svojím

postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd, sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd

v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a pod sp. zn. bolo porušené ich základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež v petite sťažností požadovali

prikázať okresnému súdu, aby v konaniach vedených pod sp. zn. a pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, a priznať finančné zadosťučinenie matke

v sume 7 000 € a maloletej v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 196/18 zo 6. apríla

2018, listom sp. zn. Spr. 196/18 z 30. júla 2018 a listom sp. zn. Spr. 196/18 z 28. septembra

2018 a právny zástupca sťažovateliek stanoviskami k vyjadreniam okresného súdu z 3. júla

2018 a z 22. októbra 2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 6. apríla 2018 opísala

chronológiu procesných úkonov vykonaných v konaní vedenom pod sp. zn.

a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„... Chronológiu procesných úkonov v spise sp. zn. nie je možné zaslať

podrobne podľa súdneho spisu, nakoľko spis sa stále nachádza u súdneho znalca. Rozpis

úkonov zasielam zo súdneho registra, kde však nemusia byť vyznačené všetky úkony

v konaní:

- dňa 08.04.2014 matkou podaný návrh, ktorým sa domáhala vo veci samej zverenia

maloletých do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude oprávnená maloletých

zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej

sumou 100,- eur mesačne a maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Tým istým podaním sa matka domáhala

vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej

starostlivosti a zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou 50,- eur mesačne vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vec bola pridelená na prejednanie

pod sp. zn.

- dňa 15.04.2014 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia uznesením

zamietol, uznesenie nadobudlo PPL dňom 08.07.2014

- dňa 16.04.2014 vytýčenie termínu pojednávania na T: 15.05.2014, vydané

uznesenie o ustanovení ÚPSVaR Piešťany za kolízneho opatrovníka mal. a mal.

uznesenie a výzvy na doručenie listín boli expedované účastníkom spolu

s predvolaním na pojednávanie

- dňa 15.05.2014 pojednávanie odročené na neurčito za účelom pribratia znalca

z oblasti psychológie do konania

- dňa 11.06.2014 súd uznesením ustanovil znalca do konania

a uložil mu povinnosť vypracovať , uznesenie nadobudlo PPL 21.01.2015

- dňa 13.06.2014 podala matka návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým

žiada zveriť obe maloleté deti aj do jej osobnej starostlivosti, a to až

do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde o úprave práv

a povinností rodičov k obom maloletým deťom

- dňa 16.06.2014 otec vyzvaný k vyjadreniu k sťažnosti adresovanej predsedníčke

súdu

- dňa 02.07.2014 vyzvaný KO na zaslanie správy o prešetrení aktuálnych pomerov

vo vzťahu k maloletým

- dňa 08.07.2014 súd vydal uznesenie, ktorým zamietol návrh matky na vydanie

predbežného opatrenia, uznesenie nadobudlo PPL dňom 06.08.2014

- dňa 22.09.2014 otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia týkajúceho

sa uloženia povinnosti matke uhrádzať výživné na mal. vo výške 100,- eur a na mal.

vo výške 50,- eur

- dňa 10.10.2014 súd uznesením o predbežnom opatrení uložil matke povinnosť

uhrádzať výživné na mal. vo výške 60,- eur a na mal. vo výške 30,- eur,

vo zvyšku návrh otca zamietol, uznesenie nadobudlo PPL dňom 06.02.2015

- dňa 11.02.2015 spis zaslaný znalcovi na vypracovanie

(v lehote 40 dní)

- dňa 10.04.2015 návrat spisu od znalca bez vypracovaného

- dňa 13.04.2015 súd vyzval KO na prešetrenie aktuálnych pomerov s tým, nech

vykonajú pohovor s mal. a otec bol vyzvaný na doručenie potvrdenia o mesačnom

príjme

- dňa 05.05.2015 súd vydal uznesenie, ktorým zrušil predbežné opatrenie, nariadené

uznesením tunajšieho súdu č. k. -75 zo dňa 10.10.2014, maloletá sa

do rozhodnutia vo veci samej ponecháva v osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená

maloletú zastupovať, otec je povinný platiť na maloletú výživné vo výške 50,- eur mesačne

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky

- dňa 04.06.2015 spis predložený KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní otca proti

uzneseniu zo dňa 05.05.2015

- dňa 01.07.2015 KS v Trnave potvrdil uznesením napadnuté uznesenie, uznesenie

nadobudlo PPL dňom 11.08.2015

- dňa 08.07.2015 súd zmenil svoje uznesenie zo dňa 11.06.2014 tak, že znalcovi

uložil vykonať znalecký úkon iba vo vzťahu k mal. , toto uznesenie nadobudlo PPL

11.08.2015

- dňa 09.07.2015 súd vyzýval medzičasom plnoletú , či sa pripája k matkinmu

návrhu na úpravu práv a povinností a či v rámci predmetného konania žiada určiť výživné

aj po dovŕšení plnoletosti

- dňa 14.08.2015 bol spis zaslaný znalcovi na vypracovanie (v lehote 40 dní)

- dňa 15.10.2015 znalec bol urgovaný na zaslanie vypracovaného spolu

so spisom, nakoľko spisový materiál prevzal v auguste 2015

- dňa 04.12.2015 znalec požiadal o súčinnosť nakoľko rodičia boli vyzvaní

k znaleckému konaniu, matka si pozvánku neprebrala a otec nereaguje na vyzvanie

- dňa 26.01.2016 spis na základe Dodatku č. 3 k RP na rok 2016 pridelený zákonnej

sudkyni JUDr.

- dňa 04.02.2016 súd komunikoval so znalcom a znalec požiadal o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku

- dňa 02.03.2016 súd urgoval znalca o zaslanie , resp. oznámenie, čo bráni jeho

vypracovaniu, lehota bola znalcovi predĺžená do konca februára 2016

- dňa 16.03.2016 znalec oznámil súdu, že otec sa opakovane nedostavuje a v telefóne

odmietol znalecké psychologické vyšetrenie

- dňa 08.11.2016 súd uznesením uložil otcovi poriadkovú pokutu vo výške 70,- eur

z dôvodu, že ustanovený znalec doručil oznámenie, že otec sa opakovane nedostavuje

na znalecké vyšetrenie, toto uznesenie nadobudlo PPL 07.03.2017

- dňa 08.11.2016 súd kontaktoval znalca za účelom oznámenia o uložení PP otcovi

a v záujme ďalšieho postupu ho požiadal o určenie nového termínu znaleckého vyšetrenia

a na tento termín súd zabezpečí predvedenie otca; otec bol vyzvaný aby uviedol, či súhlasí

so zverením mal. matke

- dňa 09.11.2016 znalec oznámil termín psychologického vyšetrenia na deň

21.11.2016 a požiadal o predvedenie otca;

- dňa 18.11.2016 sa zákonná sudkyňa sa rozhodla otca nepredvádzať z dôvodu, že sa

mu nepodarilo doručiť nové poučenie podľa

- dňa 02.12.2016 súd opätovne otcovi doručoval cestou OO PZ písomnosti, ktoré sa

dňa 20.12.2016 vrátili ako nedoručené

- dňa 05.01.2017 súd elektronickou poštou vyzval otca, aby súdu oznámil adresu

na ktorej sa zdržiava a preberá poštu

- dňa 02.02.2017 otec telefonicky oznámil súdu, že je bezdomovec a nemá si kde

preberať zásielky, súd preto doručoval zásielky vyvesením na úradnej tabuli súdu a webovej

stránke

- dňa 15.06.2017 súd lustroval pobyt otca v registri obyvateľov, SP, v evidencii

väzňov, žiadal OO PZ Piešťany a MÚ Piešťany o poskytnutie informácie, či neevidujú

zo svojej činnosti údaje o pobyte otca

- dňa 27.06.2017 OO PZ Piešťany oznámilo, že nemajú žiadne relevantné poznatky

o otcovi, MÚ Piešťany oznámil, že od 15.01.2015 evidujú trvalý pobyt Mesto Piešťany

- dňa 14.08.2017 súdom bol telefonicky kontaktovaný otec, ktorý bol upozornený, že

súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorému je povinný sa podrobiť. Pán oznámil, že

sa znaleckému dokazovaniu nepodrobí z dôvodu, že jeho dieťa nie je psychopat a nevidí

dôvod takýmto spôsobom jeho dieťa vyšetriť. Ďalej uviedol, že maloletá je už 2 mesiace

v jeho starostlivosti. Ďalší rozhovor s pánom bol nemožný, nakoľko tento bol

nepríjemný, agresívny a neustále prerušoval kontaktujúcu VSÚ, v tento istý deň bol

požiadaný KO o prešetrenie situácie v rodine vzhľadom na to, že otec oznámil že je

bezdomovec, nemá si kde prebrať poštu a maloletá by sa mala nachádzať v jeho

starostlivosti

- dňa 28.09.2017 bola súdu doručená správa z prešetrených pomerov

- dňa 07.03.2018 poverená VSÚ telefonicky kontaktovala otca za účelom zistenia,

v koho starostlivosti sa momentálne nachádza maloletá, otec uviedol, že maloletá sa

momentálne nachádza v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Ku skutočnostiam uvedeným v sťažnosti uvádzam nasledovné:

Spis bol znalcovi dňa 26.10.2015 následne doručený až po 16 mesiacoch z dôvodu,

že znalec vrátil spis 10.4.2015 bez znaleckého posudku (bez spisu neviem uviesť z akého

dôvodu), hneď na to dal súd prešetriť pomery a vo veci uznesením z 5.5.2015 zrušil

predbežné opatrenie, nariadené uznesením súdu č.k. -75 zo dňa 10.10.2014,

s tým, že maloletá sa do rozhodnutia vo veci samej ponecháva v osobnej starostlivosti

matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, otec je povinný platiť na maloletú výživné

vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Voči tomuto

uzneseniu podal odvolanie otec a spis bol dňa 04.06.2015 predložený KS v Trnave

na rozhodnutie o odvolaní otca proti uzneseniu zo dňa 05.05.2015. Dňa 01.07.2015

KS v Trnave potvrdil uznesením napadnuté uznesenie, uznesenie nadobudlo PPL dňom

11.08.2015. Dňa 08.07.2015 súd zmenil svoje uznesenie zo dňa 11.06.2014 tak, že znalcovi

uložil vykonať znalecký úkon iba vo vzťahu k mal. , toto uznesenie nadobudlo PPL

11.08.2015. A dňa 09.07.2015 súd vyzýval medzičasom plnoletú , či sa pripája

k matkinmu návrhu na úpravu práv a následne súd dňa 14.08.2015 spis zaslal znalcovi

na vypracovanie (v lehote 40 dní). Z uvedených úkonov je zrejmé, prečo bol spis

po návrate od znalca tomuto vrátený až v auguste 2015. Okrem toho z opísaných úkonov

taktiež vyplýva, že po celý čas súd vo veci priebežne a bez prieťahov konal, nakoľko

opakovane rozhodoval o návrhu rodičov na predbežné opatrenie a preto nemohol byť spis

znalcovi predložený skôr.

Po zaslaní spisu znalcovi si matka pozvánku znalca neprevzala a otec na výzvy

nereagoval, teda nevypracovanie znaleckého posudku v pôvodne určenej lehote bolo

zavinené aj rodičmi, preto znalec požiadal o predĺženie lehoty a bolo mu vyhovené.

Po oznámení znalcom, že otec odmieta vyšetrenie, bola otcovi uložená poriadková pokuta.

Následne bol so znalcom konzultovaný ďalší postup s tým, že súd zabezpečí na znalcom

určený termín predvedenie otca. Otec však súdu oznámil, že je bezdomovec a ani

prešetrením pobytu sa nepodarilo zistiť jeho pobyt tak, aby mohol byť predvedený

k znalcovi.

Dĺžka znaleckého dokazovania tak bola jednoznačne ovplyvnená nespoluprácou otca

a nie prieťahmi zavinenými súdom, nakoľko súd otcovi ukladal poriadkovú pokutu aj ho

dával predviesť na znalecké dokazovanie, čo sa nepodarilo zrealizovať.

K veci si zo zadováženej telefonickej komunikácie s rodičmi dovoľujem podotknúť, že

ani jeden z rodičov, teda ani sťažovateľka v priebehu konania neinformovala súd o zmene

starostlivosti rodičov k dieťaťu, teda, že sa dieťa nachádza v starostlivosti otca,

resp. v striedavej starostlivosti, čím značne sťažili postup súdu, nakoľko súd mohol vo veci

s ohľadom na daný stav rozhodovať možno aj bez znaleckého dokazovania.

Mám za to, že zo strany súdu k neprimeraných prieťahom neprišlo. Dĺžka daného

konania je ovplyvnená správaním, resp. nespoluprácou otca a čiastočne aj matky, ktorí súd

o zmenách v starostlivosti o dieťa náležite neinformujú.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil

od ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže

od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateliek v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zo 6. apríla 2018 zaslal ústavnému súdu toto vyjadrenie:

„... v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, oznamujeme, že súhlasíme

s upustením od ústneho pojednávania.

Vo vzťahu k vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.04.2018

Vám oznamujeme, že nemáme potrebu zaujať stanovisko, pretože trváme na dôvodoch

uvedených v našich ústavných sťažnostiach, ktoré boli uznesením Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2018, č.k. PLs. -7 spojené na spoločné

konanie.“

3.3 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 30. júla 2018 oznámila

ústavnému súdu, že „... súd sa zatiaľ nemôže vyjadriť k vecnej stránke sťažnosti v konaní

sp. zn. , nakoľko predmetný spis sa stále nachádza u znalca.

Súd osloví znalca, aby zistil v akom štádiu je znalecké dokazovanie, či znalec môže

vrátiť spis súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a k zaslaniu spisu Ústavnému súdu

Slovenskej republiky. Taktiež súd nemôže zaslať spis sp. zn. , nakoľko vo veci

na nariadené pojednávanie na 31.8.2018.

Po zabezpečení spisu sa súd vyjadrí k ústavnej sťažnosti a zašle

Ústavnému súdu Slovenskej republiky aj spis.“.

3.4 Predsedníčka okresného súdu zaslala ústavnému súdu 28. septembra 2018

doplňujúce vyjadrenie, predložila spis vedený pod sp. zn. a oznámila, že

„K vecnej stránke sťažnosti vo veci sa neviem ako predsedníčka súdu

bez nahliadnutia do spisu náležite vyjadriť.

Súd priebežne žiadal od asistentky senátu o oznámenie, kedy sa spis vráti od znalca.

Dňa 30.07.2018 bol znalec písomne vyzvaný, aby sa vyjadril k štádiu znaleckého

dokazovania a podľa možností vrátil súdu spis za účelom jeho zapožičania Ústavnému súdu

Slovenskej republiky. Znalec si zásielku prevzal 14.08.2018, ale na výzvu nedopovedal.

Dňa 15.08.2018 bolo telefonicky komunikované s manželkou znalca, ktorá uviedla, že

manžel je na dovolenke a po návrate zisti možný termín psychologického vyšetrenia.

Z obsahu zberného spisu ku konaniu vyplýva, že znalec dňa 14.09.2018

oznámil zmenu termínu psychologického vyšetrenia, pričom súd dňa 17.09.2018 vydal

uznesenie o nariadení predvedenia otca k znalcovi na 31.10.2018.“.

Zároveň predsedníčka okresného súdu uviedla túto chronológiu procesných úkonov

v konaní vedenom pod sp. zn. :

„- 11.06.20/4 doručený návrh o rozvod manželstva a ÚPP k maloletým deťom,

konanie zaevidované pod sp. zn. a pridelené na rozhodnutie zákonnej sudkyni

,

- 07.07.2014 poverená VSÚ vyzvala navrhovateľku, aby odstránila nedostatok svojho

podania spočívajúci v absencii podpisu,

- 02.09.2014 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 08.10.2014,

- 06.10.2014 súdu doručené doplnenie podania navrhovateľkou,

- 08.10.2014 pojednávanie odročené na 05.11.2014,

- 21.10.2014 súdu doručené podanie otca

- 23.10.2014 súdu doručené podanie otca

- 05.11.2014 pojednávanie odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o námietke

zaujatosti odporcom,

- 14.11.2014 spis predložený KS v TT, ktorý dňa 29.12.2014 predmetný spis vrátil

súdu 1. stupňa bez rozhodnutia

- 28.01.2015 súd uznesením konanie v časti o ÚPP k na čas

po rozvode, zastavuje. Toto rozhodnutie nadobudlo PPL 31.03.2015.

- 26.02.2015 odstránenie závad v doručení,

- 06.03.2015 súdu doručené podanie matky

- 13.03.2015 súdu doručené podanie otca

- 23.03.2015 súdu oznámené, že pani udelila plnú moc

na zastupovanie v konaní ,

- 13.05.2015 vytýčenie termínu pojednávania na 26.06.2015,

- 24.06.2015 súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky,

- 24.06.2015 súdu doručená správa o prešetrených pomeroch od ÚPVaR Piešťany,

ako aj ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní,

- 26.06.2015 pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude pripojený po vrátení

z KS TT, sp. zn. ; odporcovi a KO bude zaslané vyjadrenie navrhovateľky

s prílohami,

- 23.07.2015 a 26.08.2015 odstránenie závad v doručovaní,

- 08.11.2016 súd uložil manželovi, ktorý návrh nepodal

poriadkovú pokutu vo výške 70 €, toto rozhodnutie nadobudlo PPL 07.03.2017,

- 22.12.2016 žiadosť o vytýčenie pojednávania PZ manželky, ktorá návrh podala;

- 03.01.2017 súd doručoval UZN cestou OO PZ

- 09.01.2017 súdu doručené dve e-mailové podania manžela, ktorý návrh nepodal,

- 20.01.2017 vrátená neúspešne doručovaná zásielka cestou OO PZ,

- 02.02.2017 úradný záznam, že bol kontaktovaný manžel, ktorý návrh nepodal

a súdu oznámil, že je bezdomovec,

- 17.03.2017 úradný záznam, že spis nie je možné pripojiť, nakoľko sa

nachádza u znalca,

- 18.05.2017 spis v zmysle dodatku č. 7 k rozvrhu práce na rok 2017 pridelený

sudkyni tunajšieho súdu ,

- 11.07., 15.08. a 22.09.2017 kanceláriou zisťované, že spis sa stále

nachádza u znalca

- 04.10.2017 súdu doručená žiadosť o vytýčenie pojednávania a oznámenie novej

adresy PZ manželky, ktorá návrh nepodala,

- 20.10.2017 zákonná sudkyňa oznámila podľa predsedníčke OS Piešťany

skutočnosti, pre ktoré je sudca vylúčený

- 25.10.2017 spis pridelený ,

- 09.05.2018 vytýčenie termínu pojednávania na 13.06.2018,

- 01.06.2018 súdu doručené vyjadrenie manželky, ktorá návrh podala,

- 12.06.2018 súdu doručená správa o prešetrení pomerov od ÚPSVaR Piešťany,

- 13.06.2018 pojednávanie odročené na 31.08.2018,

- 13.06.2018 Uznesenie - pripustenie zmeny návrhu, PPL 04.07.2018

- 15.08.2018 Uznesenie - predvedenie manžela, ktorý návrh nepodal na pojednávanie

dňa 31.08.2018 s tým, že toto predvedenie bolo neúspešné

- 31.08.2018 pojednávanie odročené na 26.10.2018 s tým, že o predvedenie otca

dieťaťa bude požiadané OO PZ Piešťany

- 17.09.2019 UZN - predvedenie manžela, ktorý návrh nepodal na pojednávanie dňa

26.10.2018.

Ku skutočnostiam uvedeným v sťažnosti uvádzam nasledovné:

Súd vo veci po podaní návrhu nariadil pojednávanie do 4 mesiacov, pričom následne

riešil procesné otázky v súvislosti s námietkou zaujatosti, ako aj otázku zisťovania stavu

konania v prebiehajúcej veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu

manželstva, kde je nariadené znalecké dokazovanie, ktorého výsledok ovplyvní aj

rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností po rozvodu manželstva.

Do procesného postupu sudcu ako predsedníčka súdu nie som oprávnená zasahovať.

Mám za to, že zo strany súdu k neprimeraných prieťahom neprišlo. Dĺžka daného

konania je ovplyvnená správaním, resp. nespoluprácou otca ako aj potrebou vyčkania

na znalecké dokazovanie, nakoľko úprava rodičovských práv a povinností po rozvode

manželov bude mať prednosť pred touto úpravou do rozvodu konania a keďže znalecké

dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti prebieha v konaní Okresného súdu Piešťany

, nepovažujem postup sudcu za spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Dovoľujem si Vám oznámiť, že spis nie je možné zaslať, z dôvodu, že sa

nachádza u súdneho znalca, pričom je vo veci nariadený termín psychologického vyšetrenia

na 31.10.2018...

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil

od ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže

od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.5 Právny zástupca sťažovateliek v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu z 28. septembra 2018 zaujal toto stanovisko:

„V prvom rade v zmysle SR súhlasíme

s upustením od ústneho pojednávania. Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti,

resp. v ústavných sťažnostiach. S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Piešťany

nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania nie je a nebola vec

skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov).

K rozpisu procesných úkonov uvádzame, že tieto napĺňajú jednak pojem nečinnosti,

resp. pojem neefektívnej činnosti najmä s poukazom na charakter konania.

Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie SR

v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade, tak súd vytvorí ústavne

netolerovateľné nekonanie vo veci.

Máme za to, že zbytočné prieťahy súdu v konaní, boli spôsobené súdom v tolerovaní

pasivity znalca a v nedostatočnom využívaní prostriedkov ,

zo strany súdu, ktoré súdu umožňujú vysporiadať sa i s prípadným prieťahovým správaním

sa a s prípadnou nespoluprácou účastníka konania, ktoré však nemôžu byť na ujmu druhého

účastníka, resp. v tomto prípade, na ujmu maloletého dieťaťa.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažností dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorá je uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, a v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorá je uvedená v bode I/3.4 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto

skutkové okolnosti sa spornými nestali, keďže ani právny zástupca sťažovateliek vo svojich

replikách nemal námietky proti takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné

skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiacich spisov, preto pri posudzovaní

napadnutých konaní z týchto vychádzal, avšak absentuje duplicitné opísanie týchto úkonov.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

12. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa

bude konať nové pojednávanie.

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

14. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

16. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

(na čas do rozvodu, resp. po rozvode) tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov

a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke právnej ako zložité, čo sa vzťahuje aj na obe

napadnuté konania. Ústavný súd v súvislosti s nutnosťou nariadeného znaleckého

dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. pripúšťa určitý stupeň skutkovej

zložitosti, ktorou však nie je možné ospravedlniť aktuálny stav napadnutých konaní.

17. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

v preskúmavanej veci, pozornosti ústavného súdu neušlo, že matka podala okresnému súdu

návrh v konaní vedenom pod sp. zn. bez podpisu a na výzvu súdu

na odstránenie nedostatku svojho podania reagovala až s odstupom troch mesiacov. Naopak,

matka podaniami zo 16. decembra 2016 a z 3. októbra 2017 urgovala okresný súd, aby

v prejednávanej veci nariadil pojednávanie, z čoho možno usudzovať, že prejavila

dostatočný záujem na rýchlom prejednaní svojho návrhu.

V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd konštatuje, že nezistil také

okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateliek pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda

neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateliek.

18. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, samotného postupu

okresného súdu, a to samostatne v oboch napadnutých konaniach.

19. Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na citlivosť konaní

vo veciach starostlivosti o maloletých v súvislosti s rozvodom manželstva je potrebné, aby

všeobecné súdy pristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu, efektívnosti a najmä

rýchlosti týchto konaní s mimoriadnou zodpovednosťou. Uvedené sa týka aj predmetnej

veci.

20. Ústavný súd z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ku konaniu vedenému

pod sp. zn. a z podanej sťažnosti zistil, že okresný súd vykonal vo veci len

jedno jediné pojednávanie, a to mesiac od podania návrhu matkou.

Z chronológie úkonov uvedených vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

vyplýva, že okresný súd síce niekoľkokrát rozhodoval o návrhoch na vydanie predbežného

opatrenia, ale uvedené neospravedlňuje neprimerane dlhé konanie okresného súdu v tak

citlivej veci, akou je úprava práv a povinností k maloletým deťom.

Ústavný súd zdôrazňuje, že v období od 14. augusta 2015 do 17. septembra 2018

okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon, aby právna istota účastníkov konania bola

nastolená. V uvedenom období viac ako troch rokov okresný súd obmedzil svoju činnosť

iba na vysporiadanie sa s otázkou procesného charakteru, keď uznesením z 8. novembra

2016 uložil odporcovi (otcovi maloletej) poriadkovú pokutu, ale urobil tak až po ôsmich

mesiacoch od oznámenia znalca, že otec maloletej s ním odmieta spolupracovať.

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom

konaní nebol bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na náročnosť nastavených kritérií na posudzovanie konaní o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností ústavný súd okrem uvedenej nečinnosti vyhodnotil

aj postup okresného súdu v napadnutom konaní ako nie dostatočne efektívny. Ústavný súd

postup okresného súdu vo vzťahu k otcovi maloletej a k znalcovi vyhodnotil ako

nedostatočne razantný v súvislosti s nespoluprácou otca maloletej pri znaleckom

dokazovaní a s tolerovaním pasivity znalca. Od 14. augusta 2015, keď bol spis opätovne

predložený znalcovi, sa až dosiaľ, ako to vyplýva zo šetrenia ústavného súdu, okresnému

súdu nevrátil.

Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pričom k nej, a teda k zbytočným prieťahom, nedošlo v dôsledku

zložitosti veci alebo správania sťažovateliek, ale najmä v dôsledku postupu tohto súdu.

21. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , resp. z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu a z vlastného

šetrenia zistil, že okresný súd nariadil celkovo sedem pojednávaní, pričom pojednávanie

nariadené na 13. jún 2018 sa konalo až po troch rokoch od predošlého pojednávania.

Z chronológie úkonov uvedených vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu taktiež

vyplýva, že okresný súd v období troch rokov, od júna 2015 do mája 2018, keď nariadil

termín pojednávania na 13. jún 2018, vykonal len jeden jednoduchý úkon, keď odporcovi

(otcovi maloletej) uložil poriadkovú pokutu uznesením č. k. -199

z 8. novembra 2016.

Dôkazom neefektívnej činnosti okresného súdu je skutočnosť, že námietku odporcu

(otca maloletej) k postupu súdu posúdil ako námietku zaujatosti a spis postúpil príslušnému

krajskému súdu, ktorý spis okresnému súdu vrátil bez rozhodnutia s poučením, že okresný

súd mal pokračovať v konaní a na námietku zaujatosti neprihliadať, pričom uviedol, že vec

bola krajskému súdu nesprávne predložená, keďže odporca (otec maloletej) vo svojej

námietke namietal len postup súdu v konaní. Bez akýchkoľvek pochybností tak možno

konštatovať, že okresný súd spôsobil svojou neefektívnou činnosťou zbytočný prieťah

v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu sudca okresného súdu sa v konaní o rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nemôže spoliehať

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu

na čas do rozvodu v inom konaní totožného súdu, aby následne tieto zohľadnil vo svojom

rozhodnutí. Je preto zrejmé, že okresný súd mal v konaní o rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom pod sp. zn.

vykonať vlastné dokazovanie a s ohľadom na daný stav rozhodnúť

spravodlivo a v čo najkratšom čase možno aj bez nutnosti znaleckého dokazovania.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že aj na napriek dvom urgenciám matky, aby

v prejednávanej veci okresný súd nariadil pojednávanie, okresný súd nijako nereagoval.

Navyše, predsedníčke okresného súdu bol spis preložený, keď jej zákonná sudkyňa

20. októbra 2017 oznámila skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z prejednania a rozhodnutia

veci. Uvedené dokazuje, že predsedníčka okresného súdu mala (alebo aspoň mohla mať)

vedomosť, že účastníkom konania bola indikovaná nečinnosť.

Na tomto mieste považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že tieto skutočnosti

považovali sťažovateľky za dôvod hodný osobitného zreteľa, čo sa týka nepodania sťažnosti

predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní, s čím sa ústavný súd bez výhrady

stotožnil.

Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu, ako aj súčasný stav

konania, keď po štyri a pol roku od podania návrhu na začatie konania nebolo právoplatne

rozhodnuté tak, aby bola odstránená právna neistota sťažovateliek, nemožno podľa názoru

ústavného súdu ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie predĺžilo, viedli k porušeniu základného práva

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote.

22. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

24. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

25. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu

došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veciach vedených

pod sp. zn. a pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku nálezu).

III.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

28. Sťažovateľky žiadali vo svojich sťažnostiach priznať primerané finančné

zadosťučinenie za prieťahy spôsobené v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu

na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu každej v sume 3 000 €

a v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu na rozvod manželstva a na úpravu

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode matke v sume 4 000 € a maloletej

v sume 2 000 €, ktoré odôvodnili intenzitou zásahov do ich práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutých konaní vedených okresným súdom

pod sp. zn. a pod sp. zn. , ako aj na jeho neodôvodnenú

nečinnosť a neefektívnu, resp. nesústredenú činnosť, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateliek a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd

považoval priznanie celkovej sumy 4 000 € (každej sťažovateľke v sume 2 000 €)

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd bral pri svojom rozhodovaním do úvahy najmä tú skutočnosť, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. rozhodol 5. mája 2015 o návrhu matky na nariadenie

predbežného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú a nastolil tak aspoň dočasnú právnu

istotu obom sťažovateľkám. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a 4.

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

.

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola

v sume 921 €.

34. Sťažovateľkám priznal úhradu za päť úkonov právnej služby (dvakrát prevzatie

a príprava zastúpenia, dvakrát podanie sťažnosti, písomné stanovisko z 22. októbra 2018

k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnych

služieb za rok 2018 v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky predstavuje sumu 153,50 €

a režijný paušál sumu 9,21 €. Úhrada za päť úkonov právnej služby vykonaných v roku

2018 predstavuje spolu s režijným paušálom sumu 813,55 €.

35. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateliek do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019