Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 62/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , , , a

, , zastúpených advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou,

Brezová 10, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených

pod sp. zn. , , , , ako aj sp. zn.

, , a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2018

doručená sťažnosť , , ,

, a , (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnutý postup okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , ,

, a sp. zn. , ,

(ďalej aj „napadnutý postup krajského súdu“).

2.1 Sťažovatelia v pozícii žalovaných sú stranou sporu v konaní o odstránenie stavby

a vypratanie pozemku, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn.

od 6. júna 2000.

2.2 V predmetnom konaní okresný súd rozhodol rozsudkom (v poradí prvým)

č. k. -256 z 2. marca 2010 (ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“), ktorý

bol na základe odvolania sťažovateľov uznesením krajského súdu sp. zn. ,

, z 11. októbra 2012 zrušený a vec bola vrátená okresnému

súdu na nové konanie.

2.3 Rozsudkom č. k. -422 z 26. novembra 2013 (ďalej len „druhý

rozsudok okresného súdu“) okresný súd vo veci rozhodol druhýkrát. Proti uvedenému

rozsudku sťažovatelia podali odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

, , z 30. septembra 2015 (ďalej aj „rozsudok

krajského súdu“) tak, že druhý rozsudok okresného súdu v napadnutom konaní v celom

rozsahu potvrdil.

2.4 Sťažovatelia proti rozsudku krajského súdu 7. januára 2016 podali dovolanie,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 24. januára 2018 tak, že rozsudok krajského súdu vo výroku,

ktorým potvrdil druhý rozsudok okresného súdu, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na nové konanie.

3. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že napadnuté konanie

na okresnom súde začalo 6. júna 2000, a teda ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu je

celková dĺžka napadnutého konania viac ako 18 rokov. Sťažovatelia v tejto súvislosti

uviedli, že „... majú za to, že spory o vypratanie nehnuteľnosti tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke

hodnotiť ako zložité... že ich správanie bolo počas celej doby konania aktívne a súčinné.“.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, sťažovatelia v sťažnosti konštatujú, že „síce bolo

uskutočnených 19 pojednávaní... sú však toho názoru, že väčšina pojednávaní bolo

neefektívnych, formálnych odročovaných na neurčito.“. Vo vzťahu k postupu krajského

súdu sťažovatelia uvádzajú, že „spis sa tam nachádzal opakovane a to od 8. mája 2010 do

11. októbra 2012, od 30. apríla 2014 do 30. septembra 2015 a napokon od 8. februára 2018

doteraz“.

4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. Zn. , ako aj postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. Zn. , v konaní vedenom

pod sp. Zn. , , , ako aj sp. Zn. ,

, .

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd prikazuje krajskému súdu. aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 € pre každého z nich (pričom okresný súd je povinný uhradiť 10 000 € a krajský súd

5000 €), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony (príprava a prevzatie

zastúpenia, spísanie sťažnosti a podanie vyjadrenia) pre troch sťažovateľov...“

5. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 € pre každého z nich odôvodňujú takto: „Prieťahy v konaní okresného

a krajského súdu napomáhajú k pocitu frustrácie sťažovateľov, keď konanie začalo ešte za

života ich nebohého otca (ktorý zomrel ešte v júni 2002) a trvá viac ako 18 rokov.

Sťažovatelia majú pocit bezradnosti z toho, že toto konanie trvá tak dlho a vždy keď sa

rodina stretne pociťujú z tohto konania psychickú traumu, keďže do tohto konania je

zainteresovaná už celá rodina.“

II.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovatelia sťažnosťou doručenou ústavnému súdu namietajú porušenie ich

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým postupom okresného súdu a napadnutým postupom krajského súdu.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. , ,

12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

16.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

sp. zn. . novembra 2013 rozhodol vo veci samej svojím druhým

rozsudkom, proti ktorému sťažovatelia podali odvolanie. Súdny spis vedený v napadnutom

konaní na okresnom súde bol na základe podaného odvolania 30. apríla 2014 predložený

krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní.

16.2 Vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. ,

, , v ktorom krajský súd rozhodoval o odvolaní sťažovateľov

proti prvému rozsudku okresného súdu, ústavný súd uvádza, že toto bolo právoplatne

skončené vydaním uznesenia sp. zn. , ,

z 11. októbra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2013.

17. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia návrhu na začatie konania

podľa ústavnému súdu, t. j. k 4. júlu 2018, bolo napadnuté konanie

na krajskom súde vedené pod sp. zn. , ,

právoplatne skončené a v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

okresný súd už meritórne rozhodol a spis už bol mimo jeho dispozície, pretože ho 30. apríla

2014 predložil krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní, v dôsledku čoho už

k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu a postupom

krajského súdu v už uvedenom napadnutom konaní nemohlo dochádzať.

18. S poukazom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému postupu okresného súdu a napadnutému postupu krajského súdu

v konaní sp. zn. , , pre namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru v súlade

s odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne pozri

, ).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , , ,

19. Predmetom činnosti ústavného súdu v danej veci je aj posúdenie, či postupom

krajského súdu v konaní sp. zn. a sp. zn. , ,

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20.1 Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním veci prípisom

zo 7. novembra 2018 a následne prípisom z 9. januára 2019 vyžiadal od krajského súdu

súdny spis okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a príslušné zberné

spisy krajského súdu vedené pod sp. zn. , , ,

, , , spolu s chronológiou

úkonov vykonaných v označených konaniach.

20.2 Dňa 24. januára 2019 bol ústavnému súdu doručený vyžiadaný súdny spis spolu

s chronológiou úkonov, z ktorého ústavný súd zistil tieto skutočnosti týkajúce sa postupu

krajského súdu v sťažovateľmi namietanom konaní vedenom najprv pod sp. zn.

, , , teraz pod sp. zn. :

- 30. apríla 2014 – predloženie spisu okresného súdu sp. zn.

s opravným prostriedkom krajskému súdu, vec bola pridelená do senátu 1 Co,

- 9. mája 2014 – úradný záznam o nazretí do súdneho spisu – ,

- 16. decembra 2014 – krajskému súdu doručená urgencia od

, so žiadosťou, aby krajský súd rozhodol o podanom odvolaní

v čo najkratšom možnom čase,

- 17. septembra 2015 – nariadenie sudcu zverejniť na úradnej tabuli krajského súdu

oznam o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia 23. septembra 2015,

- 18. septembra 2015 – zverejnené oznámenie o termíne verejného vyhlásenia

rozhodnutia 23. septembra 2015,

- 22. septembra 2015 – oznámenie o zrušení termínu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré sa

malo konať 23. septembra 2015,

- 22. septembra 2015 – vydané uznesenie č. k. -506, v ktorom krajský

súd pripustil návrh na zámenu strán sporu na strane žalobcu,

- 24. septembra 2015 – zverejnené oznámenie o termíne verejného vyhlásenia

rozhodnutia 30. septembra 2015,

- 30. septembra. 2015 – zápisnica o vyhlásení rozhodnutia pred odvolacím súdom.

Krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. -511, ktorým potvrdil druhý rozsudok

okresného súdu a zrušil uznesenia okresného súdu z 18. februára 2014 o uložení povinnosti

žalovaným v 3. a 4. rade zaplatiť súdny poplatok,

- 16. novembra 2015 – súdny spis doručený okresnému súdu,

- proti rozsudku krajského súdu č. k. -511 z 30. septembra 2015 bolo

podané dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 24. januára 2018 tak, že rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým tento potvrdil druhý

rozsudok okresného súdu, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na nové konanie,

- 12. marca 2018 – predložený spis s opravným prostriedkom krajskému súdu, vec

bola pridelená do senátu 1 Co,

- 20. júna 2018 – úradný záznam o nazretí do súdneho spisu – ,

- 16. augusta 2018 – krajský súd si od okresného súdu vyžiadal právoplatné

rozhodnutie vydané okresným súdom v konaní sp. zn. (konanie o prejednaní

dedičstva po nebohom ),

- 30. augusta 2018 – vydané uznesenie sp. zn. , ktorým krajský súd

rozhodol o pokračovaní v konaní s osobami, na ktoré prešla povinnosť, o ktorú v konaní ide,

po nebohom žalovanom v 1. rade .

21.1 Z chronológie úkonov vykonaných v konaní vedenom na krajskom súde najprv

pod sp. zn. , , , teraz pod sp. zn. ,

vyplýva, že okresný súd predložil krajskému súdu spis sp. zn. spolu

s odvolaním proti druhému rozsudku okresného súdu 30. apríla 2014. Krajský súd

o odvolaní proti druhému rozsudku okresného súdu rozhodol 30. septembra 2015 a následne

16. novembra 2015 vrátil spis okresnému súdu.

21.2 Na základe dovolania podaného sťažovateľmi proti rozsudku krajského súdu

najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. z 24. januára 2018 rozsudok

krajského súdu vo výroku, ktorým tento potvrdil druhý rozsudok okresného súdu, zrušil

a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na nové konanie, aby opätovne rozhodol o odvolaní

proti druhému rozsudku okresného súdu.

21.3 Spis okresného súdu sp. zn. bol krajskému súdu pre účely

opätovného rozhodnutia o odvolaní proti druhému rozsudku okresného súdu doručený

8. marca 2018. Ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti nebolo predmetné konanie

vedené na krajskom súde pod sp. zn. ukončené právoplatným rozhodnutím

krajského súdu.

21.4 Konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. , ,

pred rozhodnutím najvyššieho súdu trvalo takmer 1 rok a 7 mesiacov.

Konanie o odvolaní sťažovateľov proti druhému rozsudku okresného súdu vedené

na krajskom súde po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní pod sp. zn.

ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 4 mesiace, t. j. sťažovateľmi napadnuté

konanie na krajskom súde najprv vedené pod sp. zn. , ,

, teraz pod sp. zn. trvalo ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu celkom takmer 2 roky.

22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

23. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

24. Ústavný súd je toho názoru, že postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , , , teraz pod sp. zn.

neboli spôsobené také prieťahy, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľmi

označených práv. Ústavný súd konštatuje, že obdobie v trvaní dvoch rokov, keď sa

na krajskom súde nachádza spis okresného súdu sp. zn. pre účely

rozhodnutia o odvolaní sťažovateľov proti druhému rozsudku okresného súdu, o ktorom

krajský súd rozhoduje už druhýkrát, je síce už na hrane ústavnej akceptovateľnosti, avšak

s poukazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

pri posudzovaní dĺžky konania na jednom stupni všeobecných súdov ústavný súd dospel

k záveru, že sťažnosť je v tejto časti smerujúcej proti napadnutému postupu krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , , ,

zjavne neopodstatnená a z tohto dôvodu ju podľa

odmietol.

25. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov nastolenými v sťažnosti (priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2019