Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PRELIKA, a. s. Prešov,

Protifašistických bojovníkov 4, Prešov, IČO 36467782, zastúpenej advokátskou kanceláriou

PALŠA a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Masarykova 13,

Prešov, v mene ktorej koná advokát JUDr. Patrik Palša, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 26. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PRELIKA, a. s. Prešov, o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PRELIKA, a. s.

Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, Prešov, IČO 36467782 (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie základného práva na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 26. septembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“

alebo „napadnuté rozhodnutie“). Dátum odovzdania ústavnej sťažnosti na poštovú prepravu

je nečitateľný.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

doručenou Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) domáhala, aby okresný

súd zakázal žalovaným v I. až III. rade používať v súvislosti s predmetom ich podnikania

registrovanú slovnú ochrannú zámku „HOREC“ a označenia s ňou zameniteľné

na označenie žalovanými predávaných a vyrábaných alkoholických nápojov. Sťažovateľka

sa zároveň domáhala uloženia povinnosti žalovaným stiahnuť už uvedeným spôsobom

označené výrobky z predajní a distribučných sietí, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa

pri označovaní žalovanými vyrábaných alkoholických nápojov označeniu obsahujúcemu

slovo v znení a prevedení „HOREC“.

Okresný súd rozsudkom z 15. marca 2018 žalobu sťažovateľky zamietol a druhým

výrokom uložil sťažovateľke povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania.

Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil

prvoinštančný rozsudok okresného súdu a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

Podľa sťažovateľky dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu

„... sme vzhľadom na zákonom prípustné možnosti uvedené v

nepodali.“.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nesúhlasí so závermi krajského súdu

v napadnutom rozhodnutí, ktoré je podľa jej názoru nezákonné. Krajský súd, rovnako ako aj

okresný súd nesprávne „interpretovali“ o ochranných známkach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ďalej uvádza, že je preukázateľne majiteľkou

slovnej ochrannej známky „HOREC“. Podľa bez súhlasu

majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie

zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je

ochranná známka zapísaná. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv sa môže majiteľ

ochrannej známky domáhať, aby bolo takéto porušovanie alebo ohrozovanie jeho práva

všeobecným súdom zakázané a následky takého zásahu odstránené.

Podľa sťažovateľky v konaniach «... pred súdmi oboch inštancií bolo nepochybné

a nesporné, že majiteľom ochrannej známky, tak ako to aj samotný odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, je naša spoločnosť.

Ak teda nebolo sporné, že majiteľom ochrannej známky je naša spoločnosť

a že žalovaný uviedol našu ochrannú známku na svojom výrobku, mali sme

tak v konaní nepochybne právo domáhať sa, aby bolo porušovanie práva zo strany

žalovaného - porušovateľa zakázané. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie to však takto,

podľa rozhodnutí a odôvodnenia rozhodnutí nevnímali. Ich rozhodnutia sú tak nezákonné.

... odvolací súd v Rozsudku zo dňa 26.09.2018 v bode 53 odôvodnenia uviedol:

„Žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je tak v zmysle

ustanovenia oprávnený zakázať žalovaným

používať v obchodnom styku označenie „HOREC“ ako údaj slúžiaci na označenie vlastnosti

(príchute) liehoviny, a teda zakázať označovanie, ponuku a predaj liehoviny

„ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, keďže je zrejmé, že

žalovaný v 3. rade nenapodobňuje označenia výrobkov žalobcu a používa slovo „HOREC“

v súlade s dobrými mravmi súťaže výlučne ako údaj týkajúci sa príchute liehoviny

„ST NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %", a nie ako údaj

o obchodnom pôvode napadnutého výrobku, teda ako označenie v známkovo právnom

zmysle.“

... Odvolací súd svojim rozhodnutím poprel zákonom garantované a výslovne dané

právo majiteľovi ochrannej známky domáhať sa, aby bolo porušovanie práva zakázané, a to

navyše tým spôsobom, že súd chráni a obhajuje konanie žalovaného tým, že tento uvádzal

na svojich výrobkoch túto ochrannú známku žalobcu „len ako príchuť“ liehoviny. Odvolací

súd nerešpektoval zákon. Príchuť alebo iné znaky neboli predsa pre toto konanie podstatné.

Dôležitou skutočnosťou pre konanie bolo, že žalovaný v 3. rade použil na svojom výrobku

riadne zapísanú ochrannú známku „HOREC“, a to napriek tomu, že mu to zákon výslovne

zakazuje.

... Je irelevantné, ako si porušovateľ „vyloží“ alebo akým spôsobom vníma vedomé

použitie cudzej ochrannej známky na svojom výrobku. Dôležité je, že tento vedel, že takáto

ochranná známka je v registri zapísaná a že jej použitím, v akomkoľvek slova zmysle

na svojom výrobku sa dopustí poškodenia práv majiteľa tejto ochrannej známky.

... Odvolací súd tak nemôže uviesť, že „žalobca nemôže žalovanému zakázať

používanie jeho známky“. Ide o jasné odopretie práv sťažovateľa odvolacím súdom.

Ďalej odvolací súd navyše uviedol v bode 55 odôvodnenia, že:

„Majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať právnej ochrany iba ak tretia osoba

nepoužíva údaj definovaný v v súlade

s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Žalovaný

v 3. rade však neznázornil nápis „HOREC“ na etikete svojho výrobku takým spôsobom,

v dôsledku ktorého by bolo možné vnímať tento nápis ako ochrannú známku (obchodnú

značku) žalobcu ani z vizuálneho hľadiska, keďže grafická úprava nápisu „HORECu“

na etikete výrobku žalovaného v 3. rade je celkom odlišná od podoby, v akej používa toto

označenie žalobca na svojich výrobkoch, pretože sa odlišuje veľkosťou, farbou a hrúbkou

písma, ozdobným typom písma, farebným podkladom, umiestnením a zakomponovaním

na etikete.“

Toto odôvodnenie odvolacieho súdu nemá žiadnu oporu v zákone, nakoľko takéto

podmienky majiteľovi ochrannej známky zákon nikde neukladá. Išlo by totiž o popretie

znenia jedného z ustanovení , konkrétne ust. ...

V danom prípade je tak nepochybné, že ako majiteľ máme výlučné právo používať

ochrannú známku „HOREC“ v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná.».

Podľa sťažovateľky konanie žalovaných zakladá aj naplnenie znakov skutkových

podstát nekalosúťažného konania.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zároveň uviedla, že „... všeobecné súdy rozhodujú

podobné veci tak, že chránia majiteľov ochranných známok a zakazujú porušovateľom

používať ochranné známky, ktoré sú vo vlastníctve niekoho iného...

V tomto našom prípade však všeobecné súdy týmto spôsobom nepostupovali.

Namiesto toho, aby rozhodli o žalobou uplatnených nárokoch na základe zákona, venovali

sa posudzovaniu rozlišovacej schopnosti ochrannej známky, čo je zákonnou kompetenciou

ÚPV SR a nie tomu, že túto ochrannú známku na základe platného zápisu v registri

ochranných známok vlastníme a že ju žalovaný napriek tomu použil. Z dôvodu

neoprávneného zásahu žalovaného do nášho vlastníckeho práva k tejto ochrannej známke je

túto potrebné ochrániť a zakázať žalovanému ju používať.“.

4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sa sťažovateľka domáha,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva obchodnej spoločnosti PRELIKA, a. s. Prešov, IČO... na ochranu

majetku podľa čl. podľa a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež jej právo podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa

26.09.2018 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 26.09.2018

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť trovy konania obchodnej spoločnosti

PRELIKA, a. s. Prešov, na účet splnomocneného právneho zástupcu sťažovateľa, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

11. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať ako

sťažnosť podľa v spojení s a a nasl. zákona

o ústavnom súde, pričom sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom v zmysle .

12. Ústavný súd podľa ústavnú sťažnosť

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

(, a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie

podľa , pričom prihliadal aj na právnu úpravu účinnú

v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, ako aj na ustálenú judikatúru

ústavného súdu súvisiacu s touto právnou úpravou.

13. Ako to z petitu ústavnej sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta

porušenie základných práv podľa a , práva podľa

dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým

rozsudkom krajského súdu, odôvodňujúc to tým, že je nezákonný, keďže krajský súd

rozhodol v rozpore s ustanoveniami .

14. Ústavný súd už viackrát konštatoval, že jedným zo základných pojmových

znakov sťažnosti podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej

subsidiarita. Ústavnú sťažnosť možno teda podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práva poskytuje.

15. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

16. Ústavný súd šetrením zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľky doručené 19. októbra 2018. Dovolanie proti rozhodnutiu podané nebolo.

17. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať

ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

18. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

dovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa , je princíp

uvedený v , a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,

v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie). Zásadnou

zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného

ustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,

ako aj v je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým

rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti

dovolania definovaných v .

19. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala, sama

v ústavnej sťažnosti pripustila, že nevyužila možnosť domáhať sa ochrany svojich práv

prostredníctvom dovolania.

20. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

21. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukázala na rozdielne rozhodovanie

obdobných prípadov, keď uviedla, že všeobecné súdy „... rozhodujú podobné veci tak, že

chránia majiteľov ochranných známok a zakazujú porušovateľom používať ochranné

známky, ktoré sú vo vlastníctve niekoho iného. Dovoľujeme si uviesť napríklad... (nasledujú

konkrétne spisové značky rozhodnutí všeobecných súdov, pozn.). V tomto našom prípade

však všeobecné súdy týmto spôsobom nepostupovali.“. Napriek tomu sťažovateľka žiadnym

relevantným spôsobom neodôvodnila, prečo nepodala dovolanie proti napadnutému

rozsudku krajského súdu.

22. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

hájili a starali sa o ne („vigilantibus iura“). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv

s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať

ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobila v tomto konaní

sťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorého platí notorieta,

že pozná platné právo.

23. Ústavný súd opätovne poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné

súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (m. m. , ,

, , ).

24. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

a zo zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

musí účastník konania vyčerpať všetky riadne (i mimoriadne) opravné prostriedky, resp. iné

prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou

meritórne nezaoberal, ale podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ju odmietol ako neprípustnú.

26. Nad rámec uvedeného ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane

vo svojej judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53 a 54), t. j., že v prípade podania dovolania a následne

procesného rozhodnutia dovolacieho súdu by sťažovateľke lehota na podanie

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu bola považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku)

krajského súdu (m. m. , ). Tento právny názor je

premietnutý aj v poslednej vete .

27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, náhrada trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019