Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: PRELIKA, a.s., so sídlom Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému v 1. rade: INVEST EXTRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Hlavná 135, 080 01 Prešov, IČO: 36 458 619, v 2. rade: ST. NICOLAUS - trade, a.s., so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 35 680 261, v 3. rade: ST. NICOLAUS a.s., so sídlom ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 066, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení: G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, o uloženie zákazu používať ochrannú známku, alebo označenie s ňou zameniteľné a o uložení povinnosti stiahnuť takto označené výrobky z trhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 31CbPv/2/2015 - 419 zo dňa 15.3.2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade, priznáva žalovanému v 2. a 3. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 23.11.2015 domáhal, aby súd: I. zakázal žalovaným v súvislosti s predmetom ich podnikania používať slovnú ochrannú známku registrovanú Úradom priemyselného vlastníctva SR pod číslom XXXXXXX a číslom XXXXXX. v znení a prevedení „HOREC“, tiež registrovanú Úradom priemyselného vlastníctva ČR číslo zápisu XXXXXX a číslo zápisu XXXXXX v znení a prevedení „HOREC“, tiež registrovanú Úradom - pre harmonizáciu vnútorného trhu, Ochranné známky a vzory (OHIM) pod evidenčným číslom No XXXXXXXXX a označenia s nimi zameniteľné pre označenie nimi predávanými a vyrábanými alkoholickými tovarmi; II. uložil žalovaným povinnosť stiahnuť takto označené výrobky z vlastných maloobchodných predajní a z veľkoobchodných predajní, ako aj zo svojich distribučných sietí a III. uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zdržať sa pri označovaní svojich

vyrábaných alkoholických nápojov a liehovín označeniu obsahujúceho slovo v znení a prevedení „HOREC“, ktoré je chránené ochrannou známkou žalobcu. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania.

3. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že je výrobcom liehových alkoholických nápojov. Na základe prihlášky z roku 2001 je majiteľom ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR do registra ochranných známok číslo zápisu 201579 v znení „HOREC“, druh známky: slovná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva. Na základe prihlášky z roku 2003 je žalobca majiteľom ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR do registra ochranných známok číslo zápisu XXXXXX, druh známky: kombinovaná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva, reprodukcia. Žalobca je majiteľom ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky do registra ochranných známok číslo zápisu XXXXXX, druh známky: slovná v znení „HOREC“, pre triedy výrobkov a služieb 33, 35 - alkoholické nápoje; maloobchodné služby spojené s predajom alkoholických nápojov a majiteľom ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky do registra ochranných známok číslo zápisu XXXXXX, druh známky: kombinovaná, pre triedy výrobkov a služieb 32, 33, 35 - nealkoholické nápoje, sirupy a ostatné prípravky na výrobu nápojov; alkoholické nápoje; maloobchodné služby spojené s predajom alkoholických a nealkoholických nápojov. Žalobcovi bolo udelené Osvedčenie o zápise do registra pre ochrannú známku Spoločenstva (Európskej únie/ Európskeho spoločenstva), ktorý vedie Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu a príslušné údaje sú zaznamenané do Registra ochranných známok spoločenstva dňa 19.04.2011 pre ochrannú známku HOREC pod evidenčným číslom No XXXXXXXXX.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je obchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, pohostinská činnosť, ako aj ďalšie činností zapísané v živnostenskom a obchodnom registri. Žalovaný v 2. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je kúpa tovaru rôzneho druhu za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, alebo za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živností, sprostredkovanie obchodu, činnosť reklamnej agentúry a ďalšie činnosti zapísané v živnostenskom a obchodnom registri. Žalovaný v 3. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je obchod s tovarom všetkého druhu, pohostinská činnosť v zariadeniach 2. skupiny a vo vyšších skupinách nákup a predaj výrobkov, výroba liehu a ďalšie činnosti zapísané v živnostenskom a obchodnom registri. Žalovaní predávajú a na trh uvádzajú okrem iných tovarov, či produktov aj alkoholický nápoj s názvom SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, pričom tak zasahujú do práv žalobcu vyplývajúcich z ochranných známok a konajú tak aj v rozpore s platnými právnymi normami obchodného práva. Žalovaný v 1. rade uvádza na trh alkoholické nápoje pod názvom HOREC aj napriek tomu, že žalobca je majiteľom slovnej ochrannej známky s chráneným znením „HOREC“, o čom sa žalobca dozvedel prieskumom trhu od svojich obchodných zástupcov. Dodávateľom žalovaného v 1. rade je jeden zo žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaný v 2. rade s najväčšou pravdepodobnosťou distribuuje v SR tovar a produkciu žalovaného v 3. rade, prípadne tak robí aj sám žalovaný v 3. rade. Žalovaní tak uvádzajú na trh v Slovenskej republike prostredníctvom svojich distribučných sietí a predajní predmetný výrobok a preto sa žalobca domáha aj stiahnutia predmetného výrobku z trhu a to k tovaru, ku ktorému majú žalovaní reálne dispozičné právo. Predajom tovaru (výrobku) žalovaným pod ochrannou známkou žalobcu dochádza k zámene tovarov, následkom čoho je žalobcovi spôsobená finančná a morálna ujma v spojitosti so zameniteľnosťou výrobku v danom segmente trhu.

5. Ďalej žalobca poukázal, že alkoholické nápoje patria do skupiny spotrebných tovarov, pre ktoré platí, že spotrebiteľ prikladá menší význam skúmaniu samotných výrobkov (rozhodnutie SD EÚ Lloyd C-342/97, bod 27,28). Naopak, pri nákupe sa orientuje vysoko podľa vizuálnych pamäťových stôp, ktoré u neho zanechalo slovné označenie výrobku v minulosti (rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe 5 A 16/1998). V danom prípade je pamäťová stopa naviazaná na spojenie slova HOREC s alkoholickým nápojom žalobcu ako majiteľa ochrannej známky, ktorý sa tradične umiestňuje na trhu. Žalobca po celý čas trvania zápisu predmetnej ochrannej známky, teda v období trvajúcom takmer 15 rokov svojou sústavnou a intenzívnou obchodnou, podnikateľskou, investičnou a propagačnou činnosťou budoval ochrannú známku HOREC a cielene zvyšoval jej inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť. Na strane spotrebiteľskej verejnosti môže dochádzať k pravdepodobnosti zámeny a vyvolaniu nebezpečenstva zámeny oboch výrobkov, čo je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť žalobcovi hospodársku a morálnu ujmu. Podobnosť označenia daného výrobku, ktorý žalovaní dávajú na trh s vyššie uvedenými zapísanými ochrannými známkami žalobcu a použitie pri zhodných tovaroch,

s ktorými sa spája používanie ochranných známok žalobcu, samo predstavuje základ pre existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti.

6. Žalobca uviedol, že písomne vyzval žalovaných na zdržanie sa používania označenia HOREC, no žalovaní neprestali s predajom, distribúciou, či výrobou a teda s uvádzaním tovarov na trh. Dokonca odberateľom v súvislosti s označením žalobcovho obchodného mena podsúvajú neúplné, nepresné a nepravdivé informácie týkajúce sa výrobkov žalobcu a ochrannej známky žalobcu a to tak, aby mohli pokračovať vo svojom nekalosúťažnom konaní. Konaním žalovaných, najmä žalovaného v 2. a v 3. rade došlo a dochádza k vzniku neprehľadnej situácie. Žalovaní predávajú a teda všetci na trh uvádzajú okrem iných tovarov, či produktov aj alkoholický nápoj s názvom SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, pričom tak zasahujú do práv žalobcu vyplývajúcich z ochranných známok žalobcu a konajú tak aj v rozpore s platnými právnymi normami obchodného práva. Žalovaní v 2. a 3. rade aj prostredníctvom žalovaného v 1. rade uvádzajú na trh alkoholické nápoje pod názvom HOREC aj napriek tomu, že žalobca je majiteľom slovnej a kombinovanej ochrannej známky s chráneným znením HOREC pre alkoholické nápoje v SR, ČR a EU. Dodávateľom žalovaného v 1. rade je jeden zo žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaný v 2. rade s najväčšou pravdepodobnosťou distribuuje v SR tovar a produkciu žalovaného v 3. rade, prípadne tak robí aj sám žalovaný v 3. rade. Konaním žalovaných preukázateľne dochádza k vzniku protiprávneho stavu, pre ktorý sa žalobca domáha súdnej ochrany zákonnom garantovaných práv. Zásah žalovaných je teda zásahom nie len vo vzťahu k právam majiteľa ochrannej známky, ale aj vo vzťahu k hospodárskej súťaži, keďže zo strany žalovaných ide o klamlivé označenie tovaru a o vyvolanie nebezpečenstva zámeny, či parazitovanie na povesti výrobkov iného súťažiteľa. Žalovaní uvádzajú na trh v Slovenskej republike prostredníctvom svojich distribučných sieti a predajní predmetný výrobok a preto sa žalobca domáha aj stiahnutia predmetného výrobku z trhu a to k tovaru, ku ktorému majú žalovaní reálne dispozičné právo. Žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že žalovaní nevykonali „všetky opatrenia, ktoré od nich možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčili alebo aspoň podstatne obmedzili“. Pritom existuje široká škála možností, ktorými mohlo dôjsť k označeniu predmetného alkoholického výrobku tak, aby nezasahovali do absolútnych práv žalobcu, napríklad označenie horcový, s horcom, s obsahom horca, s príchuťou horca. Napriek písomnému upozorneniu žalobcu na konflikt medzi predmetným označením s ochrannými známkami žalobcu nedošlo k náprave. Neboli vykonané žiadne opatrenie, smerujúce k zabráneniu permanentného zásahu do práv zo skorších ochranných známok žalobcu. Podľa žalobcu, žalovaní boli povinní pri označení vlastných produktov, pri predaji zvoliť také označenie, ktoré bude spôsobilé odlišovať produkty jednotlivých účastníkov trhu (NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 2962/2009). Používaním označenia žalovanými, obsahujúceho a napodobňujúceho (bez ohľadu na detaily) chránené prvky žalobcu, konajú žalovaní v rozpore s dobrými mravmi súťaže, čo spôsobuje ujmu nielen žalobcovi, ale aj spotrebiteľom. Celkovo tak oba výrobky môžu vyvolávať nielen u obchodných partnerov, ale najmä u spotrebiteľov dojem o ich vzájomnej spojitosti, resp. spojitosti medzi ich pôvodcami, a to aj vtedy, ak si spotrebitelia výrobky priamo nezamenia. V dôsledku používania konfliktného označenia žalovanými tak dochádza k oslabovaniu spôsobilosti ochrannej známky identifikovať tovary žalobcu a k neodôvodnenému využívaniu výhod z používania podobného označenia. Majetkovú ujmu žalobca vidí v strate tržieb, vrátane ušlého zisku, a v strate trhového postavenia žalobcu, ku ktorému postupne dochádza práve z dôvodu používania podobného označovania totožných výrobkov zo strany žalovaných. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného je zrejmé, že neoprávneným konaním zo strany žalovaných dochádza k ohrozujúcemu deliktu, následkom ktorého sústavne hrozí zámena jeho výrobkov s výrobkami najmä žalovaných v 2. a 3. rade a mylné vytváranie spojitosti medzi žalobcom a žalovanými, najmä žalovaným v 2. a 3. rade zo strany spotrebiteľskej verejnosti.

7. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vyjadreniach okrem iného uviedol, že nemá v predmete činnosti výrobu liehu, ani lieh nevyrába, iba originálny tovar - v danom prípade aj alkoholické nápoje - nakupuje od výrobcov, alebo iných dodávateľov, ktorí dodávajú takéto výrobky na slovenský trh. Preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uvádza na trh alkoholické nápoje pod názvom HOREC. Poukázal, že neuvádza na trh žiaden výrobok. Nakupuje výrobky, ktoré na trh uviedol už predtým iný výrobca alebo dodávateľ. Po zakúpení tovaru, už do jeho označenia nijako nezasahuje, nepripája k výrobkom žiadne svoje označenia, predáva ich a distribuuje s originálnym označením. Preto svojim konaním nijakým spôsobom neporušuje práva, ani právom chránené záujmy žalobcu. Zároveň sa v ďalšom stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v 3. rade.

8. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Rovnako ako žalovaný v 1. rade, aj on je iba distribútorom napadnutého výrobku. Jeho výrobcom je žalovaný v 3. rade, od ktorého žalovaný v

2. rade tento výrobok kupuje a následne ho predáva veľkoobchodným a maloobchodným predajcom a konečným spotrebiteľom. V ostatnom si žalovaný osvojil argumentáciu žalovaného v 3. rade.

9. Žalovaný v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že je výrobcom napadnutého výrobku „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, ktorý začal uvádzať na trh v júni 2015. Keďže napadnutý výrobok je uvádzaný iba na slovenský trh, poukaz žalobcu na skutočnosť, že je majiteľom ochranných známok č. XXXXXX a XXXXXX, ktoré sú platné len na území Českej republiky, nie je pre posúdenie tejto veci podstatný. Žalovaný v 2. rade je distribútorom napadnutého výrobku. Žalovaný v 1. rade sa zaoberá veľkoobchodným predajom alkoholických a nealkoholických nápojov, preto mu nie je zrejmé, prečo žalobca podal žalobu práve proti žalovanému v 1. rade, keďže už v čase podania žaloby sa napadnutý výrobok predával v obchodnej sieti na celom území Slovenskej republiky.

10. Žalovaný v 3. rade ďalej uviedol, že nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní považuje za neopodstatnené. Žalobca tvrdí, že žalovaný v 3. rade zasahuje do práv žalobcu k vyššie uvedeným ochranným známkam tým, že na etikete liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“ je uvedené slovo „HOREC“. „Horec“ je však bežným označením horskej chránenej rastliny. Horec je známy slovenskej verejnosti vďaka jeho liečivým účinkom. Výťažky z tejto rastliny sa na Slovensku ako aj v iných krajinách Európy tradične používajú vo farmácii, napr. ako žalúdočné tinktúry, pri príprave bylinných čajov a odvarov a pri výrobe alkoholických nápojov, najmä likérov. O tradičnom používaní horca pri výrobe liehovín svedčí aj skutočnosť, že označenie „horec“ sa viackrát uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o označovaní liehovín, napríklad „liehovina z horca“ (bod 18 prílohy II citovaného nariadenia), „horcový likér“ [bod 32 písm. a) bod i) druhá odrážka prílohy II citovaného nariadenia], „rastlinné likéry na báze horca“ [bod 32 písm. c) bod ii) prílohy II citovaného nariadenia]. „Liehovina z horca“ je dokonca samostatnou kategóriou liehovín podobne ako rum, vodka, brandy, borovička, likér, gin. V anglickej a nemeckej jazykovej verzii citovaného nariadenia je „liehovina z horca“ dokonca pomenovaná iba ako „Gentian“, čo doslovne znamená „horec“. Na slovenskom trhu sú dostupné viaceré liehoviny od rôznych výrobcov, ktoré sú na svojich etiketách označené nápismi „horec“ alebo „s horcom“, a to za účelom označenia ich príchute. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že horec je označením známej liečivej rastliny využívanej pri výrobe alkoholických nápojov a výrobcovia liehovín používajú označenie „horec“ v rôznych tvaroch na označenie zloženia alebo príchute týchto liehovín.

11. Žalovaný v 3. rade v tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený zakázať žalovaným používať v obchodnom styku označenie „HOREC“ ako údaj slúžiaci na označenie vlastnosti (príchute) liehoviny, a teda zakázať označovanie, ponuku a predaj liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“. Žalovaný v 3. rade používa označenie „HOREC“, podobne ako iní výrobcovia na trhu, výlučne ako údaj informujúci spotrebiteľov o príchuti takto označenej liehoviny. Na etikete napadnutého výrobku je tento údaj vytlačený veľkým bielym tlačeným ozdobným písmom s tmavým tieňovaním a je umiestnený v dolnej polovici etikety bezprostredne nad obrazovým prvkom modrého kvetu horca a vetvičky borievky, čím je daná zjavná spojitosť medzi týmito slovným prvkom a obrazovými prvkami kvetu horca a vetvičky borievky. Priamo nad slovom „HOREC“ je omnoho výraznejším písmom (väčšími a hrubšími tlačenými písmenami) umiestnený nápis „BOROVIČKA“, nad ktorým sa nachádza ešte prívlastok „SLOVENSKÁ“. Z rozmiestnenia týchto slovných a obrazových prvkov na etikete napadnutého výrobku a ich vzájomnch väzieb je zrejmé, že slovo „HOREC“ má iba povahu doplňujúceho údaja, ktorý spolu s obrazovým prvkom kvetu horca a vetvičky borievky informuje spotrebiteľa o vlastnostiach takto označeného výrobku, teda že takto označená liehovina je slovenskou borovičkou s príchuťou horskej liečivej rastliny - horca. Koncepcia etikety napadnutého výrobku plne nadväzuje na koncepciu výrobku iných výrobkov z produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“ a výraz „HOREC“ spolu s modrým kvetom horca a vetvičkou borievky je len doplňujúcim údajom informujúcim spotrebiteľov o príchuti takto označenej borovičky. Grafická úprava nápisu „HOREC“ na etikete napadnutého výrobku je pritom celkom odlišná od podoby, v akej používa toto označenie žalobca na svojich výrobkoch (odlišuje sa veľkosťou, farbou a hrúbkou písma, ozdobným typom písma, farebným podkladom, umiestnením a zakomponovaním na etikete). Rovnako ani samotná etiketa napadnutého výrobku ako celok nie je zameniteľná so žiadnou z etikiet výrobkov žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že žalovaný v 3. rade nenapodobňuje označenia výrobkov žalobcu a používa slovo „HOREC“ v súlade s dobrými mravmi súťaže výlučne ako údaj týkajúci

sa príchute liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, a nie ako údaj o obchodnom pôvode napadnutého výrobku. Tvrdenia žalobcu, že použitím na etikete napadnutého výrobku slovo „HOREC“ v nezmenenom tvare, teda napísané veľkým tlačeným písmom v prvom páde sa vybočuje z medzí ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach a žalovaný v 3. rade by postupoval v medziach uvedeného ustanovenia iba vtedy, ak by uvedenie údaja v tvare „HOREC“, čiže písmenami veľkej tlačenej abecedy v prvom páde, na etikete napadnutého výrobku bol jediný možný spôsob informovania verejnosti o vlastnostiach napadnutého výrobku nie je na mieste, keďže z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach žiadna takáto podmienka používania opisných údajov tretími osobami nevyplýva. Obmedzenie účinkov ochrannej známky v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa týka všetkých údajov opisujúcich vlastnosti tovarov alebo služieb bez ohľadu na skutočnosť, či tretia osoba má možnosť označiť túto vlastnosť aj inak, napríklad použiť opisný údaj v inom tvare, veľkým alebo malým písmom, použiť synonymum a pod.. Cieľom citovaného ustanovenia je totiž „zabezpečiť možnosť pre všetky hospodárske subjekty používať opisné označenia.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 10. 4. 2008, C-102/07, bod 46). Podstatné je, aby sa tieto údaje týkali vlastností takto označených tovarov alebo služieb a aby tretia osoba používala tieto údaje v súlade s dobrými mravmi súťaže len na označenie vlastností predmetných tovarov a služieb, a nie v známkovoprávnom zmysle, teda nie ako údaj informujúci o obchodnom pôvode takto označeného výrobku. V takom prípade je potom nerozhodné, či tento opisný údaj je zhodný alebo podobný ochrannej známke majiteľa. Majiteľ ochrannej známky nemôže tretej osobe brániť používať takýto údaj.

12. Žalovaný v 3. rade zároveň poukázal aj na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 10.11.2016, POZ 3408/2001/OZ 201579/I-103-2016, ktorý napriek záveru o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti slovnej ochrannej známky HOREC výslovne zdôraznil, že „vzhľadom na povahu napadnutej ochrannej známky (slovo, ktoré ju tvorí, vyjadruje druh liečivej rastliny), za porušenie práv vyplývajúcich z registrácie napadnutej ochrannej známky nemožno považovať používanie tohto výrazu inými osobami, pokiaľ to nebude mať povahu obchodného označenia v známkovo-právnom zmysle. Práva k napadnutej ochrannej známke nemôžu byť chápané tak, že by majiteľ mohol brániť iným súťažiteľom používať slovo „horec“ na vyjadrenie zloženia nápoja alebo na vyjadrenie jeho príchute“. Žalobca tak nie je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený brániť iným súťažiteľom používať v rôznych tvaroch slovo „horec“ ako údaj informujúci o príchuti nimi vyrábaných alkoholických nápojov, pokiaľ tento údaj používajú v súlade s dobrými mravmi súťaže, čiže výlučne na účely opisu vlastností týchto výrobkov, a nie ako údaj o obchodnom pôvode týchto výrobkov. Na trhu liehovín pritom väčšina výrobcov používa pri označení príchute výrobku písmená veľkej tlačenej abecedy. Ide o esteticky a funkčne predurčený prvok, ktorého cieľom je umožniť spotrebiteľom pri výbere produktu rýchlu a ľahkú identifikáciu druhu a príchute liehoviny. Žalobca síce uviedol, že zo strany iných súťažiteľov v danom segmente došlo k plnej akceptácii slovnej ochrannej známky HOREC, keďže používajú pri označovaní svojich výrobkov slovný prvok horec vo forme „s horcom“, „horec“, či „z horca“, a nie v takom prevedení, ako je chránené jeho slovnou ochrannou známkou HOREC (čím žalobca myslí stvárnenie slova „horec“ veľkým tlačeným písmom v prvom páde). Pri slovnej ochrannej známke je však nerozhodné, či je zapísaná v registri ochranných známok písmenami veľkej alebo malej tlačenej abecedy, alebo ich kombináciou. Podľa judikatúry „slovná ochranná známka je tvorená výlučne písmenami, slovami alebo skupinami slov, písanými tlačenými písmenami bežného typu písma bez akýchkoľvek špeciálnych grafických prvkov.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 20.4.2005, T-211/03, bod 33). Rovnako „ochrana poskytovaná zápisom slovnej ochrannej známky sa vzťahuje na slovo uvedené v prihláške, a nie na jednotlivé grafické alebo štylistické vlastnosti, ktoré dotknutá ochranná známka môže obsahovať.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 31. 1. 2013, T-66/11, bod 57, rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 5. 2008, T-254/06, bod 43). To znamená, že slovnou ochrannou známkou HOREC, keďže ide o slovnú ochrannú známku, je vo vzťahu k alkoholickým nápojom chránené samotné slovo „horec“, bez ohľadu na to, či je v registri znázornené alebo v obchodnom styku používané ako „HOREC“, „Horec“ alebo „horec“. To znamená, že ak by nebolo v súvislosti so slovnou ochrannou známkou HOREC možné odvolávať sa pri opise príchuti alkoholických nápojov na ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktorého cieľom je zabezpečiť pre všetky hospodárske subjekty možnosť voľne používať údaje týkajúce sa vlastností tovarov alebo služieb (ak sú používané v súlade s dobrými mravmi súťaže), do práv žalobcu by zasahoval nielen žalobca, ale aj tí výrobcovia, ktorí používajú na svojich liehovinách pri opise príchute výrazy „horec“, „Horec“, „S HORCOM“, „s horcom“ a pod., keďže ide o označenia zhodné alebo podobné so slovnou ochrannou známkou HOREC. Výklad citovaného ustanovenia žalobcom je nesprávny a pokiaľ ostatní súťažitelia používajú na etiketách svojich alkoholických nápojov slovo „horec“ v rôznych tvaroch a prevedení výlučne ako opisný údaj (a nie ako

údaj o obchodnom pôvode ich výrobkov), ich konanie je v súlade s § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach a žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je oprávnený takéto používanie zakázať. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia liehovín s príchuťou horca používajú pri opise príchuti liehovín slovo horec v tvare „s horcom“ alebo v tvare „S HORCOM“ či „s horcom“ nie je výsledkom akceptácie práv žalobcu ako majiteľa slovnej ochrannej známky HOREC ale o výsledok konania žalobcu, ktorý pod hrozbou súdnych a iných konaní neoprávnene bráni týmto výrobcom voľne používať toto opisné označenie. Žalobca teda využívajúc (nezákonné) rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR o zápise slovného označenia „HOREC“ do registra ochranných známok, pričom samotný úrad vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.11.2016 potvrdil, že slovná ochranná známka HOREC bola zapísaná do registra v rozpore s platnými právnymi predpismi, hrozí ostatným súťažiteľom súdnymi alebo inými konaniami v snahe zabrániť im, aby voľne používali toto opisné označenie. Žalovaný v 3. rade používa označenie „HOREC“ v obchodnom styku v súlade s dobrými mravmi hospodárskej súťaže výlučne ako údaj slúžiaci na opis príchute napadnutého výrobku a žalobca nie je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený takéto používanie zakázať. Ponukou a predajom liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“ tak žalovaní nezasahujú do práv žalobcu ako majiteľa vyššie uvedených ochranných známok.

13. Podľa žalovaného v 3. rade neobstojí ani argumentácia žalobcu o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi označením napadnutého výrobku a ochrannými známkami žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry „pravdepodobnosť zámeny predstavuje nebezpečenstvo, že by sa verejnosť mohla domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí od mnohých okolností, najmä od známosti ochrannej známky na trhu, asociácie, ktorá môže nastať s používaným alebo zapísaným označením, stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi výrobkami a službami.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 17. 2. 2011, T-385/09, bod 17 a 19). Hodnotenie pravdepodobnosti zámeny sa má „zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nevenuje sa skúmaniu jej rôznych detailov.“ (rozsudok vo veci T-385/09, už citovaný, bod 20, rozsudok Súdneho dvora zo dňa 11. 11. 1997, C-251/95, bod 23). Pravdepodobnosť zámeny je teda potrebné skúmať z hľadiska celkového dojmu so zohľadnením všetkých podstatných prvkov posudzovaných označení, tak ako ich vníma priemerný spotrebiteľ a nie je možné potlačiť alebo naopak vyzdvihnúť len niektoré z nich a posudzovať pravdepodobnosť zámeny bez ohľadu na ostatné prvky. Skúmanie pravdepodobnosti zámeny sa „nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12. 6. 2007, „Limoncello“, C-334/05 P, bod 41 a 42). Nemožno teda umelo vyberať zo spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku, tak ako to robí žalobca, len niektoré prvky („HOREC“, „BOROVIČKA“, „SLOVENSKÁ“) a porovnávať ich so staršou ochrannou známkou a opomínať ostatné, najmä dominantné a dištinktívne prvky etikety a spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku (napr. logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, farebná a grafická koncepcia etikety). Slovná ochranná známka HOREC je zapísaná pre alkoholické nápoje okrem piva (trieda č. 33). Napadnutý výrobok je liehovinou kategórie borovička. Tieto posudzované označenia sa teda vzťahujú na zhodné tovary. Ochranná známka Európskej únie HOREC je zapísaná pre maloobchodné služby spojené s predajom nealkoholických a alkoholických nápojov (trieda č. 35). Liehoviny sú podobné, dosahujúc nízky stupeň podobnosti, s maloobchodnými službami s alkoholickými nápojmi (trieda č. 35), nakoľko sa dopĺňajú a predmetné služby sa ponúkajú na rovnakých miestach, na ktorých sa predávajú tieto tovary a zameriavajú sa na rovnakú verejnosť (rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2011 vo veci T-421/10, bod 33). Z vizuálneho hľadiska je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry potrebné porovnávať slovné ochranné známky žalobcu s celým spotrebiteľským balením napadnutého výrobku tak, ako ho vníma priemerný spotrebiteľ. Spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku pozostáva z prednej etikety, sklenenej fľaše štandardného tvaru a strieborného kovového uzáveru s nápisom „KLASIK“. Etiketa napadnutého výrobku je nepravidelného hranatého tvaru so zrezanými rohmi. Graficky, hrubým strieborným rámom, je rozdelená na tri časti. V hornej časti je umiestnené dominantné červeno- bielo-modro-strieborné logo „ST. NICOLAUS KLASIK“ s vyobrazením sv. Mikuláša a tmavomodrým veľkým tlačeným nápisom „KLASIK“. Toto logo žalobca ani raz v žalobe nespomenul, hoci ide o najväčší a najvýraznejší prvok etikety napadnutého výrobku. Týmto logom sú označené všetky výrobky žalovaného v 3. rade patriace do produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“. V strednej (najväčšej) časti etikety, ktorá má výrazný tmavozelený podklad, sú hrubým veľkým bielym tlačeným písmom s tmavým tieňovaním umiestnené nápisy „BOROVIČKA“ a „SLOVENSKÁ“. Pod nimi je ozdobným písmom

vytlačený biely nápis „HOREC“ a hneď pod ním sa nachádza obrazový prvok modrého kvetu horca a zelenej vetvičky borievky s modrými plodmi. Z hľadiska veľkosti a hrúbky písma je z týchto nápisov najvýraznejší nápis „BOROVIČKA“. Nápisy „SLOVENSKÁ“ a „HOREC“ sú umiestnené menším písmom, pričom výraz „HOREC“ je na rozdiel od ostatných slov napísaný ozdobným písmom. Spodná časť etikety je najmenšia, predstavuje obdĺžnik tmavozelenej farby so zrezanými rohmi. Napriek námietke žalobcu, že slovná ochranná známka HOREC je v celom rozsahu obsiahnutá na etikete napadnutého výrobku, nemožno pri hodnotení vizuálneho dojmu opomenúť ostatné prvky spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku, ktoré podstatne vplývajú na celkový odlišný vizuálny dojem u spotrebiteľa. Ide predovšetkým o logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, ktoré je najväčším dominantným a dištinktívnym prvkom etikety, nápis „SLOVENSKÁ BOROVIČKA“ (slová, ktoré ho tvoria, síce nemajú ako také rozlišovaciu spôsobilosť, ale ich výrazné grafické spracovanie zanechajú pamäťovú stopu u spotrebiteľa), grafické členenie etikety so zrezanými rohmi na tri časti (ktoré je charakteristické pre všetky výrobky žalovaného v 3. rade patriace do produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“). Z vizuálneho vnemu nemožno vylúčiť ani obrazový prvok kvetu horca s vetvičkou borievky. Nemožno prehliadnuť ani výraznú farebnú koncepciu etikety, ktorú tvorí predovšetkým tmavozelená, strieborná a biela farba, ktoré sú doplnené modrou a červenou farbou (pri logu „ST. NICOLAUS KLASIK“). Naproti tomu slovné ochranné známky žalobcu neobsahujú žiadne obrazové prvky a pozostávajú iba zo slova „HOREC“. Vzhľadom na vyššie uvedené celkový vizuálny dojem, ktorý vytvárajú všetky prvky spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku, je podstatne odlišný od vizuálneho dojmu vytváraného slovnými ochrannými známkami žalobcu. Posudzované označenia sú teda vizuálne odlišné. Tvrdenie žalobcu, že slovo „HOREC“ je dominantným prvkom oboch posudzovaných označení nezodpovedá skutočnosti. Podľa judikatúry „pokiaľ ide o posúdenie dominantnej povahy jednej alebo viacerých zložiek kombinovanej ochrannej známky, je potrebné brať do úvahy najmä vnútorné vlastnosti každej z jej zložiek porovnávaním ich vlastností s ďalšími zložkami. Navyše a na doplnenie možno zohľadniť relatívne postavenie rôznych zložiek v rámci zostavenia kombinovanej ochrannej známky.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 23. 10. 2002, Matratzen, T-6/01, bod 35). Určenie dominantného charakteru teda znamená, že jedna zložka je vizuálne výrazná v porovnaní s inou zložkou (zložkami) ochrannej známky. Dominantný charakter zložky označenia sa určuje hlavne na základe jej umiestnenia, veľkosti, rozmerov alebo použitia farieb, v rozsahu, v akom majú vplyv na vizuálny účinok. V prípade slovných ochranných známok žalobcu tak nemožno hovoriť o dominantnom prvku, nakoľko pozostávajú iba z jedného slova (slovného prvku „HOREC“), a teda žiadny prvok v týchto ochranných známkach vizuálne neprevláda (nedominuje) nad iným prvkom. Na spotrebiteľskom balení napadnutého výrobku je síce slovo „HOREC“ výrazne a čitateľne znázornené, avšak nemožno ho označiť za dominantný (vizuálne prevládajúci) prvok tejto etikety alebo spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku. Na etikete napadnutého výrobku sú totiž umiestnené výraznejšie prvky (predovšetkým logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, nápis „BOROVIČKA“ a farebná koncepcia etikety), ktoré prevládajú vo vizuálnom dojme v porovnaní s prvkom „HOREC“ a ktoré sú teda dominantnými prvkami. Rovnako dominantným prvkom (hoci nie dištinktívnym) spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku je aj tvar fľaše. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že slovo „HOREC“ nie je dominantným prvkom posudzovaných označení. Z celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi slovnými ochrannými známkami žalobcu („HOREC“) a spotrebiteľským balením napadnutého výrobku vyplýva, že hoci porovnávané označenia sú čiastočne foneticky a sémanticky podobné, táto podobnosť je v oboch prípadoch založená na slovnom prvku „HOREC“, ktorý nemá vo vzťahu k alkoholickým nápojom (trieda č. 33) a maloobchodným službám spojeným s ich predajom (trieda č. 35) rozlišovaciu spôsobilosť. Spotrebitelia totiž vnímajú tento slovný prvok ako opis vlastností daných tovarov a služieb a v spojení s alkoholickými nápojmi ho v rôznych tvaroch používajú aj iní súťažitelia na trhu. Podobnosť v tomto slovnom prvku preto nemôže vyvolávať mylný dojem o obchodnom pôvode napadnutého výrobku alebo o ekonomickom prepojení žalobcu a žalovaného v 3. rade. Z hľadiska vizuálneho dojmu spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku síce obsahuje slovo „HOREC“, avšak toto slovo nie je dominantným ani dištinktívnym prvkom. Spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku naviac obsahuje viacero dominantných a dištinktívnych prvkov (logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, grafické členenie etikety typické pre výrobky produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“, výrazná farebná koncepcia etikety a pod.), ktoré spoločne vytvárajú celkom odlišný vizuálny dojem od dojmu vytváraného ochrannými známkami žalobcu.

14. Žalovaný v 3. rade zároveň uviedol, že v jeho produktovom rade „ST. NICOLAUS KLASIK“ je zahrnutých 21 liehovín, čiže väčšina štandardných „konzumných“ liehovín, ktoré patria medzi najpredávanejšie produkty na slovenskom trhu liehovín. Všetky etikety výrobkov patriacich do tohto produktového radu majú jednotný tvar, grafické členenie, orámovanie a sú označené logom „ST.

NICOLAUS KLASIK“, pričom v takejto podobe ich žalovaný v 3. rade používa na trhu od septembra 2014. Vzhľadom na množstvo výrobkov žalovaného v 3. rade zaradených do tohto produktového radu, ich intenzívnu marketingovú podporu a vysoké objemy predaja dosahované na slovenskom trhu, významná časť slovenských spotrebiteľov pozná charakteristický základný tvar a koncepciu etikiet výrobkov žalovaného v 3. rade s logom „ST. NICOLAUS KLASIK“ patriacich do tohto produktového radu a napadnutý výrobok budú okamžite spájať so žalovaným v 3. rade. Táto skutočnosť teda prispieva k vylúčeniu rizika zámeny alebo asociácie posudzovaných označení na strane verejnosti. Porovnávané označenia sú teda natoľko odlišné, že ani v prípade ich použitia pre zhodné tovary, alebo podobné služby, tu nehrozí pravdepodobnosť ich zámeny na strane verejnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vnímanie slovného označenia „HOREC“ slovenskými spotrebiteľmi je vylúčené akékoľvek riziko, že by sa verejnosť mohla domnievať, že liehoviny označené posudzovanými označeniami pochádzajú od žalobcu alebo že žalobca je so žalovaným v 3. rade ekonomicky prepojený.

15. V tejto súvislosti žalovaný v 3. rade poukázal aj na Spoločné zásady hodnotenia pravdepodobnosti zámeny, ktoré prijali jednotlivé úrady pre ochranné známky v Európskej únii na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že ani samotná zhoda porovnávaných označení v prvku s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti alebo v prvkoch, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť obvykle nebude viesť k pravdepodobnosti zámeny, najmä ak porovnávané označenia obsahujú ďalšie prvky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou . Rovnako poukázal aj na právoplatné rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 1573-2011/ N-71-2013 zo dňa 6.5.2013, ktorý v námietkovom konaní pri skúmaní pravdepodobnosti zámeny medzi slovnou ochrannou známkou HOREC a kombinovanou ochrannou známkou (etiketou) „GORAL HOREC borovička“, číslo zápisu 239585 námietky žalobcu zamietol z dôvodu, že tu neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi posudzovanými označeniami. Úrad dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny aj napriek tomu, že v tomto námietkovom konaní priznal slovnej ochrannej známke HOREC istý stupeň rozlišovacej spôsobilosti a napriek tomu, že slovná ochranná známka HOREC bola v celom rozsahu obsiahnutá v napadnutej ochrannej známke „GORAL HOREC borovička“, číslo zápisu XXXXXX. Pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi spotrebiteľským balením napadnutého výrobku a kombinovanou ochrannou známkou žalobcu HOREC, možno dospieť k rovnakým záverom ako pri porovnaní slovných ochranných známok žalobcu a označenia napadnutého výrobku. Z vizuálneho hľadiska rozdiel spočíva v tom, že kombinovaná ochranná známka žalobcu HOREC je kombinovaným označením (etiketou), ktorého dominantným slovným prvkom je tmavomodrý nápis „HOREC“, ktorý je tvorený písmenami veľkej tlačenej abecedy štandardného typu a ktorý je umiestnený v tzv. brandpaneli, teda na bielej grafickej ploche, ktorá je zhora ohraničená vodorovnou čiarou a zdola oblúkom, ktorého konce smerujú nadol. Etiketa je rozdelená na dve časti - hlavnú etiketu a spodnú doplnkovú etiketu. Po celom obvode je etiketa lemovaná kvetmi horca a vetvičkami borievky na tmavomodrom pozadí a uprostred etikety je znázornená krajina s kopcami, zelenými lúkami a ihličnatými stromami a svetlou oblohou. V hornej časti etikety je šikmo umiestený nápis „Aperitív“ a modrý erb žalobcu a pod brandpanelom „HOREC“ sa nachádzajú málo výrazné nápisy „BOROVIČKA S HORCOM“. V spodnej doplnkovej etikete je umiestnený nápis „1903“, od ktorého žalobca odvodzuje tradíciu jeho výroby. Už z letmého pohľadu je zrejmé, že slovné a obrazové prvky kombinovanej ochrannej známky žalobcu HOREC sa celkovým prevedením výrazne odlišujú od spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku a dokážu odlíšiť aj výrobky zo zhodného segmentu. Preto je vylúčené akékoľvek riziko zámeny medzi kombinovanou ochrannou známkou žalobcu HOREC a označením napadnutého výrobku. Vyobrazenie posudzovaných označení len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný v 3. rade nenapodobňuje etikety výrobkov žalobcu, a teda že postupuje v súlade s dobrými mravmi súťaže, keď zo spôsobu použitia, grafického stvárnenia, umiestnenia a zakomponovania slovného prvku „HOREC“ na etikete jasne vyplýva, že žalovaný v 3. rade používa tento prvok výlučne ako údaj informujúci o príchuti napadnutého výrobku.

16. Žalovaný v 3. rade ďalej uviedol, že používa označenie „HOREC“ v obchodnom styku v súlade s dobrými mravmi hospodárskej súťaže výlučne ako údaj slúžiaci na opis príchute takto označenej liehoviny a žalobca nie je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený takéto používanie zakázať. Konanie, ktoré je zákonom výslovne dovolené, zároveň nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže podľa § 44 a nasl. Obchodného zákonníka. Použitím výrazu „HOREC“ na spotrebiteľskom balení napadnutého výrobku sa tak žalovaný v 3. rade nedopúšťa nekalosúťažného konania. Spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku sa zároveň v podstatných znakoch odlišuje od ochranných známok žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vnímanie slovného označenia „HOREC“ slovenskými spotrebiteľmi

je vylúčené, aby si priemerný spotrebiteľ zamenil označenie spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku s ochrannými známkami žalobcu alebo aby si vytvoril medzi nimi spojitosť. Keďže neexistuje riziko zámeny alebo asociácie medzi posudzovanými označeniami, žalovaný v 3. rade sa nedopúšťa klamlivého označovania tovarov a služieb a ani vyvolania nebezpečenstva zámeny. Napokon tvrdenie žalobcu o vyvolávaní nebezpečenstva zámeny s výrobkom žalobcu a parazitovaním na jeho povesti je bezobsažné a nepodložené. Žalobca jednak neuviedol, vo vzťahu k akému výrobku žalobcu tu nebezpečenstvo zámeny alebo parazitovania na povesti hrozí a jednak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 28Cb/13/2006-120 zo dňa 18.4.2007, na ktorý žalobca odkazuje v závere svojej žaloby, predmetom konania bol skutkovo odlišný spor, a preto je pre posúdenie tejto veci bezpredmetný.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 2, § 3, § 8 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktoré upravujú označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, práva majiteľa ochrannej známky, podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu. Ďalej § 9 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, o používaní ochrannej známky majiteľom a súdnej ochrane práv z ochrannej známky. Podľa § 14 ods. 1, 2 citovaného zákona, podľa ktorého, majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže.

18. Ďalej vec právne posúdil podľa ustanovenia § 44 a §§ 46, 47, 48 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú generálnu klauzulu nekalej súťaže a klamlivé označenie tovaru a služieb, vyvolanie nebezpečenstva zámeny a parazitovanie na povesti.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú distribútormi daného alkoholického nápoja - výrobku žalovaného v 3. rade, ktorý je jeho výrobcom.

20. Súd prvej inštancie mal preukázané z výpisov registra Úradu priemyselného vlastníctva SR a osvedčení Úradu priemyselného vlastníctva ČR a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, že žalobca je v Slovenskej republike majiteľom ochrannej známky: slovnej HOREC, ako aj kombinovanej HOREC, pre zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva a v Českej republike je žalobca majiteľom ochrannej známky: slovnej HOREC, ako aj kombinovanej HOREC, pre zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33, 35 - Alkoholické nápoje okrem piva. Žalobcovi bolo udelené Osvedčenie o zápise do registra pre ochrannú známku Spoločenstva (Európskej únie/Európskeho spoločenstva), ktorý vedie Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu, Ochranné známky a vzory (OHIM) a príslušné údaje sú zaznamenané do Registra ochranných známok spoločenstva dňa 19.04.2011 pre ochrannú známku HOREC pod evidenčným číslom No XXXXXXXXX.

21. Ďalej súd prvej inštancie mal za preukázané z fotografie fliaš výrobku žalovaného v 3. rade, ako aj vzhliadnutím na pojednávaní, že etiketa výrobku žalovaného v 3. rade SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40% pred redizajnom obsahuje veľký znak ST. NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny a etiketa výrobku žalovaného v 3. rade SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40% po redizajne obsahuje znak ST. NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny. Etiketa výrobku

žalobcu HOREC BOROVIČKA, pred i po redizajne, je priehľadnej farby obsahuje rok 1903, označenie Aperitiv Quality, názov HOREC BOROVIČKA s vyobrazením rastliny. Tvar fľaše je úplne iný ako tvar fliaš žalovaného v 3. rade.

22. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že slovo horec používané na etiketách výrobkov žalobcu (správne má byť žalovaného v 3. rade, poznámka odvolacieho súdu) nepredstavuje zásadný charakteristický prvok danej etikety, nakoľko výraznými prvkami sa javia najmä: znak ST. NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK a následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny. Nepochybne veľkú rozlišovaciu schopnosť má i tvar fliaš oboch výrobkov.

23. Súd prvej inštancie mal z výtlačkov reklamných a akciových letákov, prípadne webových stránok predložených v konaní preukázanú jednak ponuku alkoholických výrobkov iných výrobcov s ich označením obsahujúcim slovo „s horcom“, alebo slovo „ horec“ u výrobku GORAL HOREC, a to v roku 2014. Ponuku alkoholických nápojov, kde v ich názve sú slová ako napr.: čerešňa, slivka, hruška. Výrobky žalovaného v 3. rade (aj výrobok SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40%) boli ponúkané nielen žalovanými v 1. a 2. rade, ale aj tretími osobami.

24. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z predložených jednotlivých výtlačkov z webových stránok, prípadne odbornej, resp. náučnej literatúry nepochybne vyplýva, že slovo horec predstavuje pomenovanie horskej byliny, pričom je zároveň prezentovaný destilát s výluhom tejto horskej byliny a to ako miestna špecialita. Slovnú ochrannú známku HOREC, teda tvorí slovo horec. Slovo horec však predstavujúce druh liečivej rastliny, ktorá má vhodné zdravotné účinky na tráviaci systém človeka a ktorá sa pridáva do nápoja, prípadne sa pridáva jej príchuť do nápoja. S poukazom na charakter tohto slova a na skutočnosť, že aj výrobok žalovaného v 3. rade obsahuje príchuť danej liečivej rastliny a porovnaním etikiet výrobkov žalobcu a žalovaného v 3. rade dospel súd prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k použitiu výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovo-právnom zmysle a preto žalobca nie je oprávnený takéto použitie žalovanému v 3. rade zakázať a to v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Vo vzťahu ku kombinovanej ochrannej známke HOREC dospel súd prvej inštancie po porovnaní fliaš jednotlivých výrobkov, že etiketa žalovaného v 3. rade je zelená, má výrazný znak ST. NICOLAUS, KLASIK, slovo horec je napísané iným druhom písma, teda nedošlo k použitiu tohto výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovo-právnom zmysle a preto žalobca nie je oprávnený takéto použitie žalovanému v 3. rade zakázať a to v zmysle ustanovenia § 14 ods. zákona o ochranných známkach.

25. Súd prvej inštancie zároveň interpretoval skutkovú podstatu nekalej súťaže podľa § 46 Obchodného zákonníka, pričom poukázal, že nie je pritom klamlivým označením uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru ako napríklad čerešňa, slivka, uhorská saláma, spišské párky, ležiak, ale aj horec. Klamlivé je také označenie iba vtedy, ak je k nemu pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napr. pravý, pôvodný, originálny, jedine pravý, a pod. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že žalobca predáva daný výrobok od roku 2001 a s poukazom na vyjadrenia strán sporu žalovaný v 3. rade začal svoj výrobok vyrábať v roku 2015 a je predávaný iba v Slovenskej republike. Obe výrobky však slovom horec upozorňujú priemerného spotrebiteľa na príchuť daného nápoja. Preto súd prvej inštancie skonštatoval s poukazom na už uvedené odôvodnenie rozsudku, že dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky nekalosúťažného konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 46 Obchodného zákonníka.

26. Súd prvej inštancie následne interpretoval aj skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, pričom poukázal, že len takú zameniteľnosť, ktorá môže viesť ku klamaniu verejnosti, možno považovať za nekalosúťažné konanie, lebo len taká zameniteľnosť je spôsobilá narušiť funkciu hospodárskej súťaže, t.j. zneužiť účasť na hospodárskej súťaži. Na to, aby použitie jednotlivých predmetov zameniteľnosti vymenovaných v § 47 písm. b) Obchodného zákonníka mohlo byť kvalifikované ako vyvolanie nebezpečenstva zámeny, musí byť splnená ďalšia podmienka, a to, že tieto osobitné označenia či úpravy sa v hospodárskom živote presadili a platia v zákazníckych kruhoch za príznačné (typické, charakteristické) pre určitý podnik alebo závod. Preto súd prvej inštancie aj v danom spore skonštatoval s poukazom na už uvedené odôvodnenie rozsudku, že dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky nekalosúťažného konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 47 Obchodného zákonníka.

27. Súd prvej inštancie napokon interpretoval aj skutkovú podstatu parazitovania na povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka, pričom poukázal, že súčasťou skutkovej podstaty parazitovania na povesti je aj motív konania parazitujúceho súťažiteľa, úmysel, zámer získať prospech. Predmetom dokazovania preto musí byť aj zavinený charakter konania parazitujúceho súťažiteľa. V prejednávanom spore nebolo žalobcom nepochybne preukázané, žeby žalovaní výrobou daného výrobku, resp. jeho predajom naplnili danú skutkovú podstatu nekalosúťažného konania. Aj žalovaný v 3. rade, rovnako ako žalobca, je výrobcom daných alkoholických nápojov s dlhoročnou tradíciou a žalovaným v 3. rade vybudovanou vlastnou povesťou na trhu.

28. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobcom nebolo nepochybne preukázané, že by žalovaní konali v rozpore so zákonom, teda výrobou daného výrobku, resp. jeho predajom naplnili niektorú zo skutkových podstát nekalosúťažného konania a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešní žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

30. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, prípade napadnutý rozsudok zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že slovo horec predstavuje pomenovanie horskej byliny. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím z roku 2001 rozhodol o zápise predmetnej ochrannej známky v znení HOREC. Žalobca tak nadobudol právo a dôvodné očakávanie výlučne označovať jeho tovary s tým, že nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou. Spotrebiteľská verejnosť, od tej doby a s poukazom na skutočne dosiahnuté predajné výsledky, vníma ochranné známky žalobcu, najmä slovnú, ako istú záruku kvality a vlastnosti výrobkov s označením HOREC. Dôvodne a plne legitímne tak očakával, že súd prvej inštancie bude úplne rešpektovať platný zápis jeho ochranných známok. Slovenská republika je právny štát, kde platí princíp právnej istoty. Súd prvej inštancie však opakovane v odôvodnení nad rámec svojej zákonnej kompetencie, spochybnil predmetný právoplatný zápis a nerešpektoval jeho právnu relevanciu, keď k tejto časti veci uviedol len, že slovo horec predstavuje pomenovanie horskej byliny; druh liečivej rastliny; či slovo horec nepredstavuje zásadný charakteristický prvok danej etikety žalobcu, teda nedošlo k použitiu tohto výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovoprávnom zmysle. Vyjadrením základnej funkcie ochrannej známky je možnosť a schopnosť identifikácie obchodného pôvodu tovaru a služby s cieľom umožniť spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tovar alebo službu, ktoré ochranná známka označuje, vykonať neskôr ten istý výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže byť negatívnou. Hlavnou funkciou ochrannej známky je umožniť spotrebiteľom identifikovať produkt (či už tovar, alebo službu) konkrétneho výrobcu a odlíšiť ho od iných zhodných alebo podobných produktov konkurencie. Je vysoko pravdepodobné, že spotrebitelia, ktorí sú spokojní s daným produktom, si ho v budúcnosti opäť kúpia. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby ochranné známky označujúce zhodné alebo podobné tovary a služby boli ľahko odlíšiteľné a jednoznačne identifikovateľné. Vďaka svojej schopnosti odlíšiť produkty určitej spoločnosti od jej konkurencie zohrávajú ochranné známky kľúčovú úlohu v dobrej obchodnej stratégii a prispievajú k budovaniu imidžu a reputácie výrobkov a služieb v očiach spotrebiteľskej verejnosti. Imidž a reputácia, označované aj spoločným pomenovaním dobré meno, vytvárajú medzi výrobcom a poskytovateľom na jednej strane a ich zákazníkom na strane druhej ovzdušie dôvery, ktorá je základom získavania si lojálnej klientely a dôsledného upevňovania pozície na trhu. Spotrebitelia si často vytvárajú emocionálny vzťah k určitým ochranným známkam označujúcim produkty, ktoré majú dobrú kvalitu či v inom smere napĺňajú náročné požiadavky trhu. Na druhej strane ochranné známky sú v mnohých prípadoch pre ich majiteľov stimulom na neustále zvyšovanie kvality výrobkov a služieb, čo im následne zabezpečí, že takéto ochranné známky nadobudnú dobré meno a ich podiel sa v rámci súhrnného majetku firmy podstatne zvýši. Úrad priemyselného vlastníctva SR aj neskôr v rozhodnutí sp. zn. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 9.2.2015 vo vzťahu k dotknutej ochrannej známke skonštatoval, že úrad priznaním nižšej miery rozlišovacej spôsobilosti slovnému prvku „HOREC“

neoprávnene obmedzil rozsah ochrany ochrannej známky č. XXXXXX „HOREC“ (v posudzovanom prípade vystupuje ako prvá staršia ochranná známka), ktorý jej priznal rozhodnutím zn. POZ 3408-2001/ 201579-I/90-2008 z 23.9.2008. Predmetným rozhodnutím úrad zamietol návrh na výmaz ochrannej známky č. 201579 „HOREC“, ktorý bol podaný z dôvodu zápisu tejto ochrannej známky v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom. Dôvodom uvedeného rozhodnutia úradu bolo konštatovanie, že majiteľ ochrannej známky č. XXXXXX „HOREC“, ktorá bola zapísaná do registra ochranných známok v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., prekonal tento nedostatok uplatnením a preukázaním naplnenia podmienok stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, teda preukázal jej používanie na území Slovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do registra. Podobne ako nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa ochranná známka napr. KLASIK žalovaného v 3. rade, či napr. Horalka, Encián, GORAL, SPIŠ, Mila, Deva, PUMA, COCA-COLA, APPLE, ORBIT alebo Volkswagen a pod. Nie je tak namieste, aby súd prvej inštancie, v právnom štáte, spochybnením správnosti zápisu platnej ochrannej známky, k tomuto zápisu zákonodarcom poverenému kompetentnému úradu, nerešpektoval právo žalobcu na právnu ochranu. Aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že predmetná ochranná známka, resp. ochranné známky, ktorých je žalobca majiteľom, nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním od roku 2001.

31. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie skonštatoval, že po vizuálnom nahliadnutí sa originál fliaš žalobcu a žalovaného v 3. rade líši, vo vzťahu k etiketám. Kombinovanosť ochrannej známky v podstate znamená, že jej súčasťou je tak slovné, ako aj obrazové označenie, prípadne obrazové a trojrozmerné označenie, resp. slovné, obrazové a trojrozmerné označenie výrobku. Ochrana sa poskytuje všetkým znakom ochrannej známky. Pokiaľ ide o známku kombinovanú pozostávajúcu zo slovného a obrazového označenia, je takáto ochrana poskytovaná obom týmto formám označenia výrobku. K zásahu do práv ochrannej známky môže dôjsť tým, že iný súťažiteľ použije neoprávnene chránené zobrazenie ako celok, ale aj tým, že použije určité dominantné časti takejto ochrannej známky. V tomto prípade slovo v tvare, aké je registrované ako ochranná známka HOREC, teda úplne zhodným a zameniteľným tvarom veľkými tlačenými písmenami. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že tvar fliaš žalobcu a žalovaného v 3. rade je úplne iný a z vyššie uvedeného bolo nepochybne preukázané, že slovo horec používané na etiketách výrobkov žalobcu nepredstavuje zásadný charakteristický prvok danej etikety. Nepochybne veľkú rozlišovaciu schopnosť má i tvar fliaš oboch výrobkov. Označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Ochrana práva žalobcu vyplývajúceho zo zápisu ochranných známok a teda z vlastníctva ochrannej známky nie je odvodená od “vzťahu k etiketám” a od “tvaru fľaše” a odmietnutie požadovanej ochrany vlastníka ochrannej známky v danom prípade nemôže byť založené na “rozlišovacej schopnosti tvaru fliaš”.

32. Žalobca poukázal, že súd prvej inštancie rozhodol na základe úvahy, že slovnú ochrannú známku HOREC, tvorí slovo horec a slovo horec predstavuje druh liečivej rastliny a ktorá sa pridáva do nápoja, prípadne sa pridáva jej príchuť do nápoja. S poukazom na charakter tohto slova, aj na to, že výrobok žalovaného v 3. rade obsahuje príchuť danej liečivej rastliny, aj s porovnaním etikiet výrobkov žalobcu a žalovaného v 3. rade nedošlo k použitiu tohto výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovoprávnom zmysle a preto žalobca nie je oprávnený takéto použitie žalovanému v 3. rade zakázať a to v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Takýto záver však vôbec nerešpektuje aktuálny právny stav a teda platný a aktuálny zápis ochrannej známky.

33. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že neboli splnené ani podmienky nekalosúťažného konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. §§ 46, 47, 48 Obchodného zákonníka, pričom súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil svoje rozhodnutie, resp. ho nevysvetlil (neodôvodnil) vôbec a rozhodnutie tak trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať jej práva v takej miere, ktorá už porušuje právo na spravodlivý súdny proces.

34. Žalobca v podstate zhodne ako v podanej žalobe opätovne uviedol, že alkoholické nápoje patria do skupiny spotrebných tovarov, pre ktoré platí, že spotrebiteľ prikladá menší význam skúmaniu samotných výrobkov (rozhodnutie SD EÚ Lloyd C-342/97, bod 27,28). Naopak, pri nákupe sa orientuje vysoko podľa vizuálnych pamäťových stôp, ktoré u neho zanechalo slovné označenie výrobku v minulosti (rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe 5 A 16/1998). V danom prípade je pamäťová stopa naviazaná na spojenie slova HOREC s alkoholickým nápojom žalobcu ako majiteľa ochrannej známky, ktorý sa tradične umiestňuje na trhu. Žalobca po celý čas trvania zápisu predmetnej ochrannej známky, teda v období trvajúcom takmer 18 rokov, svojou sústavnou a intenzívnou obchodnou, podnikateľskou, investičnou a propagačnou činnosťou, budoval ochrannú známku HOREC a cielene zvyšoval jej inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť. Žalobca bráni ochrannú známku pred súťažiteľmi, ktorý používajú na označovanie alkoholických výrobkov slovo „HOREC“ v nezmenenom tvare, a to samostatne, ako aj v spojení s inými druhmi alkoholických nápojov. Použitie slovného prvku „HOREC“ ako dominantného označenia výrobku, predsa za žiadnych okolností zjavne a viditeľne nie je jediným spôsobom informovania verejnosti o vlastnostiach tovaru, a preto sa takéto použitie vymyká z rozsahu uplatňovania známkových obmedzení v zmysle ustanovenia § 14 zákona o ochranných známkach. Pri zachovaní doterajšieho stavu však na strane spotrebiteľskej verejnosti môže dochádzať k pravdepodobnosti zámeny a vyvolaniu nebezpečenstva zámeny oboch výrobkov, čo je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť žalobcovi hospodársku a morálnu ujmu. Podobnosť označenia daného výrobku, ktorý žalovaní dávajú na trh s vyššie uvedenými zapísanými ochrannými známkami žalobcu a použitie pri zhodných tovaroch, s ktorými sa spája používanie ochranných známok žalobcu, samo predstavuje základ pre existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti. Legitímne preto žalobca očakáva ochranu majiteľa ochrannej známky v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach. Bežný spotrebiteľ svoju pozornosť zameria viacej na rozlišovacie a dominantné prvky, pretože na ich základe je možné rozlíšiť označenia od iných, ktoré sú už známe na relevantnom trhu. Bežný spotrebiteľ taktiež vníma označenia ako celok, s istým časovým odstupom a neskúma jeho podrobnejšie detaily (napr. rozhodnutie SD EÚ Lloyd Schuhfabrik Meyer C-342/97). Pri posúdení vzájomnej podobnosti predmetných ochranných známok žalobcu v znení „HOREC“ a „HOREC BOROVIČKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Aperitív 40% VOL.“, s identifikovaným označením výrobku v znení „SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC“ je zrejmé, že dominantným a rozlišovacím prvkom oboch označení je predovšetkým slovný prvok „HOREC“ ako aj spojenie slov „HOREC BOROVIČKA“. Spotrebiteľ, pre ktorého sú výrobky určené, zameriava svoju pozornosť na rozlišovacie a dominantné prvky, pričom vníma označenie ako celok a neskúma jeho podrobnejšie detaily. V tejto súvislosti platí, že odlišnosti v nedominantných prvkoch sú menej dôležité ako podobnosť v tých dominantných. Taktiež platí, že aj keby dotknuté alkoholické výrobky stáli priamo vedľa seba v obchode, nemá to vplyv na tú skutočnosť, že zameniteľnosť sa vždy striktne posudzuje akoby spotrebiteľ videl výrobky s časovým odstupom (t.j. jeden po druhom), s nepresnou „spomienkou“ na výrobok (rozhodnutie C-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer bod 26). Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ súčasne vyplýva, že priemerný spotrebiteľ bez toho, aby si nevyhnutne oba výrobky priamo zamenil, môže nadobúdať dojem, že medzi výrobkami alebo ich výrobcami existuje spojitosť (napr. licenčná zmluva, franšíza). Súdny dvor EÚ takto definoval vo svojich rozhodnutiach tzv. nepriamu zameniteľnosť, pričom tieto závery možno aplikovať aj na predmetný prípad (rozhodnutie C-251/95 Puma v. Sabel body 16,17, rozhodnutie T-104/01 Oberhauser v OHIM). V predloženom prípade tak celkový dojem oboch označení možno interpretovať primárne z použitých prvkov - slovo „HOREC“ a spojenie „HOREC BOROVIČKA“. Označenie „HOREC“ je chránené ako slovná ochranná známka, pričom z konštantnej teórie známkového práva vyplýva, že v prípade slovných označení je chránené slovo samo osebe a nie jeho vyobrazená podoba. Okrem toho má žalobca chránené aj slovné spojenie „HOREC BOROVIČKA“, ktoré žalovaný v 3. rade, ako pravdepodobný výrobca, prebral do svojho označenia úplne. Pri posudzovaní pravdepodobnosti zameniteľnosti chránených označení žalobcu s používaným označením výrobku žalovaného v 3. rade, Metodika konania o ochranných známkach Úradu priemyselného vlastníctva SR uznáva všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje o označení v jeho slovnej podobe. Z toho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v prípadoch, keď označenia obsahujú totožný alebo podobný slovný prvok a odlišný obrazový prvok. Slovný dodatok „SLOVENSKÁ“, ktorý žalovaný v 3. rade používa v spojení s označením „BOROVIČKA HOREC“, nemá ako geografické označenie rozlišovaciu spôsobilosť, žiadnym spôsobom neindividualizuje predmetný produkt, t.j. nie je spôsobilé samo, ani v spojení s inými označeniami, dať tovarom a službám určitého súťažiteľa rozlišovaciu spôsobilosť tak, aby priemerný spotrebiteľ vedel jeho prostredníctvom príslušné tovary a služby na trhu identifikovať a preto sa jeho pridaním k slovnému prvku „BOROVIČKA HOREC“

zásadne nemení celkové posúdenie vnímania podobnosti označenia „SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC“ žalovaného v 3. rade v porovnaní s ochrannou známkou „HOREC“ a „HOREC BOROVIČKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Aperitív 40% VOL.“. Pre spotrebiteľa je iste dostatočným údajom uvádzaným žalovaným v 3. rade popis BOROVIČKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Aperitív 40% VOL. na to, aby vedel, že ide o výrobok obsahujúci príchuť rastliny horca a preto prvé slovo označenia vyššie uvedeného výrobku žalovaného v 3. rade sa pri použití v takomto tvare javí jednoznačne ako účelové zneužitie našej ochrannej známky registrovanej v podobe slova HOREC, čo nepochybne môže spotrebiteľa viesť k zámene výrobkov. Žalovaný v 3. rade v konaní pred súdom prvej inštancie ani logicky nezdôvodnil, prečo v tom istom názve označeného výrobku považoval za potrebné použiť a spotrebiteľovi podať dvakrát tú istú informáciu, teda že ide o horec s horcom. Rovnako pri hodnotení vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti predmetných ochranných známok s napádaným označením je zrejmá ich vzájomná podobnosť zakladajúca pravdepodobnosť zámeny. Najmä zo sémantického hľadiska sa jedná o označovanie totožných výrobkov zhodným, resp. podobným slovným prvkom, ktorých inherentný význam je absolútne zhodný (t.j. ide o alkoholicky destilát s obsahom borovičky a horca). Označenia sú pritom vo všeobecnosti sémanticky podobné, pokiaľ ich verejnosť vníma tak, že majú rovnaký význam. Z vizuálnej aj fonetickej stránky je označenie tvoriace ochranné známky žalobcu v nezmenenom tvare inkorporované do označenia žalovaného v 3. rade. Pritom vizuálne ani fonetické odlišnosti medzi predmetnými označeniami nie sú schopné neutralizovať ich celkovú podobnosť, pretože tieto odlišností existujú len v nepatrných a nedištinktívnych prvkoch, ktorým z pohľadu relevantnej verejnosti nepatrí jasne a presne definovaný význam. Okrem toho zo sémantickej, vizuálnej aj s fonetickej stránky má žalobca za to, že žalovaný v 3. rade „pripodobňuje“ svoje označenie na výrobkoch k ochranným známkam žalobcu, čím vzniká pravdepodobnosť zámeny medzi nimi. V dôsledku intenzívnej pravdepodobnosti zámeny môže priemerný spotrebiteľ prisúdiť výrobkom, že majú spoločného výrobcu, spoločný pôvod alebo že medzi výrobcami je vzťah (napr. franšíza alebo licenčný vzťah), ktorý determinuje kvalitu a vlastnosti výrobku, pričom v skutočnosti to tak nie je. Dochádza tak k zásahu do základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je garantovanie „pôvodcu“ konkrétneho výrobku jeho spotrebiteľovi (rozhodnutie L´Oréal a ďalší C-487/07 bod 60, rozhodnutie Hőlterhoff C-2/00 bod 16, rozhodnutie Arsenal C-206/01 bod 51). Relevantnou časťou spotrebiteľskej verejnosti sú v tomto prípade osoby staršie ako 18 rokov, ktoré nakupujú predmetný spotrebný tovar. Alkoholické nápoje patria do skupiny spotrebných tovarov a preto i pre ne platí, že spotrebiteľ prikladá menší význam skúmaniu samotných výrobkov (rozhodnutie Lloyd C-342/97, bod 27,28). Naopak, pri nákupe sa orientuje vysoko podľa vizuálnych (alebo sluchových) pamäťových stôp, ktoré u neho zanechal výrobok v minulosti (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 5 A 16/1998). Vysoká pravdepodobnosť asociácie, ktorá existuje medzi oboma dotknutými označeniami, môže zakladať neoprávnené a neodôvodnené ťaženie z rozlišovacej schopnosti zapísaných ochranných známok žalobcu a môže viesť k ich postupnému oslabovaniu a rozrieďovaniu. Táto skutočnosť absolútne odôvodňuje vznik výraznej majetkovej i nemajetkovej ujmy žalobcu, v príčinnej súvislosti s používaním, či využívaním predmetného označenia žalovanými. Zodpovednosť za porušenie známkových práv má objektívny charakter, a preto pri porušení práv z ochrannej známky nie je relevantnou otázka posúdenia úmyslu, resp. zavinenia žalovaných. Taktiež platí, že v rámci sporového konania nemožno spochybniť platnosť zapísanej ochrannej známky, pričom každej zapísanej ochrannej známke je potrebné priznať určitý stupeň rozlišovacej spôsobilosti (napr. Metodika Úradu priemyselného vlastníctva SR k ochranným známkam, s. 35). Žalobca a žalovaní sú ako podnikatelia účastníkmi hospodárskej súťaže. K ich stretu dochádza na trhu predaja a na trhu výroby alkoholických nápojov, a teda ich možno považovať za priamych konkurentov. Dané konanie zakladá naplnenie znakov skutkových podstát nekalosúťažného konania podľa ust. § 46 a § 47 Obchodného zákonníka. Označenie „HOREC“ pre alkoholické výrobky okrem piva dlhodobým používaním získalo pre dané označenie rozlišovaciu spôsobilosť a žalovaní použitím, či využitím podobného, či zhodného označenia pre totožný segment trhu, získali neodôvodnenú výhodu, čím ťažia z vynaloženého úsilia a investícii žalobcu.

35. Ďalej žalobca v podanom odvolaní poukázal, že súdna ochrana pri nezákonnom zásahu zo strany iných súťažiteľov (výrobcov, či predajcov alkoholických nápojov) podobným spôsobom bola žalobcovi poskytnutá súdom napríklad v konaní vedenom Okresným súdom Košice I., pod sp. zn.: 28Cb/13/2006, a to právoplatným rozsudkom a tak legitímne očakáva súdnu ochranu aj v prípade tohto neoprávneného zásahu zo strany žalovaných. Podobne zo správania sa iných súťažiteľov v danom segmente výroby a predaja alkoholických nápojov, samozrejme mimo žalovaných v tomto konaní, došlo k plnej akceptácii slovnej ochrannej známky žalobcu v znení HOREC, keďže bežne používajú pri označovaní svojich výrobkov slovný prvok horec vo forme s horcom, horec, či z horca a podobne, a nie v znení v zmysle

slovnej, ale i kombinovanej ochrannej známky žalobcu „HOREC“. Dokonca aj samotný žalovaný v 3. rade čiastočne pristúpil k zmene označenia časti svojich výrobkov, keď „najnovšiu borovičku vo svojej ponuke pod značkou BOREC“ aktuálne označuje BOREC BOROVIČKA S HORCOM, čo prakticky preukazuje, že podaná žaloba je dôvodná, keďže žalovanému v 3. rade nič nebráni označovať svoje výrobky spôsobom nezasahujúcim do práv chránených riadne zaregistrovanou ochrannou známkou, ktorej je žalobca majiteľom a spôsobom, ktorý spotrebiteľom zabezpečí možnosť riadne odlíšiť výrobok žalovaného v 3. rade od iných podobných produktov rôznych súťažiteľov na trhu, umožňujúcim ich jednoznačnú identifikáciu priemernému, či bežnému spotrebiteľovi.

36. Žalovaný v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odolaniu žalobcu uviedli, že žalobca je síce majiteľom platnej slovnej ochrannej známky HOREC, avšak slovo „horec“, ktoré ju tvorí, predstavuje pomenovanej známej byliny využívanej okrem iného pri výrobe liehovín. K rovnakého záveru napokon dospel aj Úrad priemyselného vlastníctva SR vo svojom rozhodnutí č. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23.9.2008, na ktoré sa sám žalobca v tomto súdnom konaní odvoláva, ako aj v iných rozhodnutiach, ktoré sú súčasťou spisu v tejto veci. S týmto záverom Úradu priemyselného vlastníctva SR sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžh/2/2016 zo dňa 21.2.2018. V rozsudku súdu prvej inštancie sa vôbec neuvádza konštatovanie, že slovná ochranná známka HOREC nemá žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť alebo že bola zapísaná v rozpore s právnymi predpismi. Súd prvej inštancie nespochybnil platnosť zápisu slovnej ochrannej známky HOREC, len pri hodnotení vnútornej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky dospel k záveru, že slovo, ktoré ju tvorí, predstavuje pomenovanie horskej byliny, ktorej výťažky (príchuť) sa pridávajú do liehovín. To má vplyv na mieru rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, nakoľko ochranné známky, ktoré sú tvorené prvkami opisného charakteru, majú len nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti. S tým súvisí aj miera ochrany, ktorú právna úprava takýmto ochranným známkam poskytuje. Podľa judikatúry „pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky, a preto ochranné známky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou požívajú vyššiu právnu ochranu ako známky s menšou rozlišovacou spôsobilosťou“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 6. 1991, C-342/97, bod 20). Vzhľadom na charakter slovnej ochrannej známky HOREC - slovo, ktoré ju tvorí, vyjadruje druh rastliny - je preto potrebné ju považovať za ochrannú známku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, ktorej sa poskytuje nižšia miera ochrany. Napokon k rovnakým záverom dospeli aj Úrad priemyselného vlastníctva SR a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí iba zdôraznil, že na etikete výrobku žalovaného v 3. rade (pred a po redizajne) nie je slovo horec znázornené ako zásadný, dominantný prvok danej etikety, a teda že etiketa napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade obsahuje iné vizuálne výraznejšie prvky.

37. Ďalej žalovaní v 2. a 3. rade poukázali, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nedošlo k použitiu výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovoprávnom zmysle, keďže charakter slova horec (predstavujúceho pomenovanie liečivej rastliny, ktorá sa pridáva ako príchuť do nápoja), zloženie napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade (ktorý obsahuje výťažky danej liečivej rastliny) a z porovnania etikety napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade s etiketami výrobkov žalobcu boli naplnené podmienky stanovené v § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nemá právo zakázať žalovanému v 3. rade používať slovo „HOREC“ na etikete napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade ako údaj opisujúci príchuť takto označeného výrobku. Žalovaný v 3. rade totiž používa toto slovo na etikete danej liehoviny v súlade s dobrými mravmi súťaže výlučne za účelom označenia jej príchute, a nie ako označenie v známkovoprávnom zmysle. To znamená, že žalovaný v 3. rade neznázornil nápis „HOREC“ na etikete svojho výrobku takým spôsobom, v dôsledku ktorého by bolo možné vnímať tento nápis ako ochrannú známku (obchodnú značku), teda ako údaj vyjadrujúci obchodný pôvod takto označeného výrobku. Žalovaný v 3. rade naopak znázornil tento nápis na etikete svojho výrobku v tesnej blízkosti obrazového prvku kvetu horca, čím je daná zjavná spojitosť medzi týmto slovným prvkom a obrazovým prvkom kvetu horca; pritom aj z rozmiestnenia, veľkosti a vyobrazenia ostatných slovných a obrazových prvkov etikety napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade a ich vzájomných väzieb, ako aj zo samotného zloženia tohto výrobku, je zrejmé, že nápis „HOREC“ na danej etikete je len doplňujúcim údajom informujúcim spotrebiteľov o príchuti takto označenej liehoviny. Grafická úprava nápisu „HOREC“ na etikete napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade je zároveň celkom odlišná od podoby, v akej používa toto označenie žalobca na svojich výrobkoch (odlišuje sa veľkosťou a hrúbkou písma, typom písma, farebným podkladom, umiestnením a zakomponovaním na etikete), čiže aj táto skutočnosť potvrdzuje, že žalovaný v 3. rade postupuje v súlade so zákonom.

38. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že hoci Úrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23.9.2008 v konaní týkajúcom sa výmazu slovnej ochrannej známky HOREC priznal slovnej ochrannej známke HOREC v danom konaní v dôsledku jej používania rozlišovaciu spôsobilosť, vo svojich ďalších rozhodnutiach už však zdôraznil, že v danom prípade ide o ochrannú známku len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, ktorú nadobudla výlučne používaním (napr. rozhodnutie Úrad priemyselného vlastníctva SR č. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 9.2.2015). S týmto záverom Úrad priemyselného vlastníctva SR sa napokon stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžh/2/2016 zo dňa 21.2.2018.

39. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej uviedli, že tvrdenie žalobcu, že slovná ochranná známka HOREC nadobudla v dôsledku jej používania po jej zápise do registra ochranných známok rozlišovaciu spôsobilosť podobne ako napr. označenia alebo ochranné známky „KLASIK“, „Horalka“, „Encián“, „GORAL“, „Spiš“, „Mila“, „Deva“, „Coca-cola“, „Apple“, „ORBIT“ alebo „Volkswagen“ neobstojí. Ochranné známky „Horalka“, „Encián“, „GORAL“, „Mila“, „Deva“, „Apple“ a „ORBIT“ sú vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré sa používajú, ochrannými známkami s vnútornou rozlišovacou spôsobilosťou; nie sú teda ako také vo vzťahu k príslušným tovarom a službám opisnými označeniami. Ďalej žiadny úrad zatiaľ nedospel k záveru o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti označení „KLASIK“ alebo „Spiš“. Napokon, pokiaľ ide o poukaz žalobcu na ochranné známky „Coca-Cola“ a „Volkswagen“, ktorých prvotný význam bol vo vzťahu k príslušným tovarom opisný, prirovnanie týchto ochranných známok k slovnej ochrannej známke HOREC je celkom neprimerané, nakoľko tieto ochranné známky sa stali všeobecne známymi vďaka používaniu vo veľkom meradle a počas dlhého obdobia, čo však nie je prípad slovnej ochrannej známky HOREC. Žalobca pritom v tomto súdnom konaní ani len netvrdil, že slovná ochranná známka HOREC nadobudla v dôsledku intenzívneho a dlhodobého používania zvýšenú alebo vysokú rozlišovaciu spôsobilosť.

40. Žalovaní v 2. a 3. rade poukázali, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak neporovnával spotrebiteľské balenie (fľašu a etiketu) napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade len so slovnou ochrannou známkou HOREC, ale zohľadnil aj celú etiketu a tvar fľaše výrobku žalobcu „HOREC BOROVIČKA 40 %“, keďže žalobca odvodzuje svoje nároky aj od právnej úpravy ochrany pred nekalou súťažou, teda že konanie žalovaného v 3. rade malo napĺňať znaky skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny v zmysle ustanovenia § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, ktorého sa mal žalovaný v 3. rade dopustiť napodobením cudzích výrobkov a taktiež skutkovej podstaty parazitovania na povesti v zmysle ust. § 48 Obchodného zákonníka formou využívania povesti výrobkov žalobcu. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak za účelom posúdenia nekalosúťažných nárokov žalobcu zohľadnil aj celú etiketu a fľašu výrobku žalobcu „HOREC BOROVIČKA 40 %“, a to za účelom zistenia, či žalovaný v 3. rade nenapodobňuje výrobky žalobcu alebo či nemá v úmysle parazitovať na povesti výrobkov žalobcu. Vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie mal význam aj z hľadiska skúmania podmienok pre uplatnenie § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Ak by totiž žalovaný v 3. rade napríklad umiestnil označenie „HOREC“ na etikete napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade ako dominantný znak, rovnakým typom písma, na rovnakom mieste etikety a na podobnom brandpaneli, teda na grafickej ploche, ktorá je zhora ohraničená vodorovnou čiarou a zdola oblúkom, ktorého konce smerujú nadol, ako je toto označenie znázornené na výrobkoch žalobcu alebo ak by napodobnil iné prvky etikety výrobku žalobcu, nepostupoval by v súlade s dobrými mravmi súťaže a neboli by tak splnené podmienky pre použitie § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach.

41. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej uviedli, že ani tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím mal porušiť právo žalobcu na spravodlivý súdny proces nezodpovedá skutočnosti. Súd prvej inštancie v zmysle § 45 Obchodného zákonníka uviedol, že klamlivým označením nie je označenie, ktoré slúži v obchodnom styku ako údaj na označovanie druhu alebo akosti tovaru ako napr. čerešňa, slivka, uhorská saláma, spišské párky, ležiak, ale aj horec. Súd taktiež uviedol, že aj žalobca a žalovaný v 3. rade upozorňujú týmto údajom (HOREC) na príchuť nimi vyrábaných liehovín. Napokon s poukázaním aj na porovnanie jednotlivých prvkov spotrebiteľských balení výrobkov žalobcu a žalovaného v 3. rade súd prvej inštancie správne uzavrel, že tu nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty klamlivého označovania v zmysle § 45 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný používa slovo „HOREC“ len ako údaj opisujúci príchuť výrobku a jeho grafická úprava je celkom odlišná od úpravy slova „HOREC“ na etikete výrobku žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň jasne odôvodnil, prečo nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, keď

dospel k zisteniam o výraznej odlišnosti spotrebiteľských balení posudzovaných výrobkov žalobcu a žalovaného v 3. rade a k záveru o tom, že označenie „HOREC“ nie je výrazným prvkom etikety výrobku žalovaného v 3. rade, a teda nepredstavuje zásadný charakteristický prvok danej etikety, ktorá obsahuje iné výraznejšie prvky, napr. znak ST. NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK. Kvôli týmto podstatným odlišnostiam teda nehrozí nebezpečenstvo zámeny s výrobkom žalobcu alebo so slovnou ochrannou známkou HOREC. Rovnako presvedčivo odôvodnil súd prvej inštancie, prečo nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty parazitovania na povesti podľa ust. § 48 Obchodného zákonníka keď uviedol, že žalovaný v 3. rade, rovnako ako žalobca, je výrobcom alkoholických nápojov s dlhoročnou tradíciou a vlastnou vybudovanou povesťou na trhu. To znamená, že žalovaný v 3. rade nemá ani motív parazitovať na povesti žalobcu alebo jeho výrobkov.

42. Ďalej žalovaní v 2. a 3. rade namietali, že žalobca v ďalšej časti svojho odvolania len opakuje svoju argumentáciu uvádzanú v tomto konaní pri hodnotení existencie pravdepodobnosti zámeny medzi jeho ochrannými známkami a spotrebiteľským balením napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade; hodnotenie žalobcu je však zjavne v rozpore zo skutočným stavom veci a judikatúrou Súdneho dvora na ktorú taktiež opätovne poukázali. Žalobca tvrdí, že má chránené aj slovné označenie „HOREC BOROVIČKA“, čo v žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti.

43. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že žalobca si následne v odvolaní zmätočne zamieňa vlastnú kombinovanú ochrannú známku (etiketu) „HOREC BOROVIČKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Aperitív 40 % VOL.“, číslo zápisu XXXXXX, s výrobkom žalovaného v 3. rade, keď uvádza, že „pre spotrebiteľa je iste dostatočným údajom uvádzaným popis „BOROVIČKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Apperitív 40 % VOL“ na to, aby vedel, že ide o výrobok obsahujúci príchuť rastliny horca, a preto prvé slovo označenia vyššie uvedeného výrobku sa pri použití v takomto tvare javí jednoznačne ako účelové zneužitie ochrannej známky žalobcu registrovanej v podobe slova HOREC, čo nepochybne môže spotrebiteľa viesť k zámene výrobkov. Žalovaný v 3. rade v konaní pred súdom prvej inštancie ani logicky nezdôvodnil, prečo v tom istom názve označeného výrobku považoval za potrebné použiť a spotrebiteľovi podať dvakrát tú istú informáciu, teda že ide o horec s horcom“. Skutočnosťou je, že v názve napadnutého výrobku žalovaného v 3. rade „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“ sa slovo „HOREC“ používa ako posledné odhliadnuc od údaja o percentuálnom objeme alkoholu a žalovaný v 3. rade v tomto názve nepoužíva dvakrát výraz „HOREC“, t.j. že ide o horec s horcom. Označenie „HOREC“ je v skutočnosti dvakrát uvedené vo vyššie uvedenej kombinovanej ochrannej známke žalobcu „HOREC BOROVIČKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Aperitív 40 % VOL.“

44. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej poukázali, že predmetom konania, v ktorom bol vydaný rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 28Cb 13/2006 - 120 zo dňa 18.4.2007, bol skutkovo odlišný a preto je pre posúdenie tejto veci bezpredmetný. Z odôvodnenia na strane 3 tohto rozsudku je totiž zrejmé, že spoločnosť VANAPO, s.r.o. neuviedla na etikete výrobku „HOREC VANAPO“ len označenie „HOREC“, ale zároveň na tejto etikete použila celý rad ďalších prvkov, ktoré boli podobné s prvkami, ktoré používal žalobca na etikete jeho výrobku. Žalovaný v 3. rade nepristúpil k zmene označenia svojho výrobku „BOREC BOROVIČKA S HORCOM 0,7 l 38 %“, čo má byť podľa názoru žalobcu dôkazom toho, že žalovaný v 3. rade má aj iné možnosti, ako informovať spotrebiteľov o príchuti svojich výrobkov spôsobom, ktorý by nezasahoval do práv žalobcu ako majiteľa ochrannej známky HOREC, keďže v danom prípade ide o nový výrobok v produktovom portfóliu žalovaného v 3. rade. Žalobca tak neuviedol vo svojom odvolaní podstatné argumenty, ktoré by spochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia a že nároky, ktoré si uplatnil v tomto konaní, sú zjavne neopodstatnené.

45. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. a 3. rade k odvolaniu, teda odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Poukázal, že žalovaní v 2. a 3. rade v istej časti dopĺňajú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie a nesprávne uvádzajú, že žalobca v súdnom konaní ani len netvrdili, že slovná ochranná známka HOREC nadobudla v dôsledku intenzívneho a dlhodobého používania zvýšenú alebo vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Už od samotného začiatku celého sporu žalobca toto stále tvrdí a tento argument podložil aj rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva, ktorý vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 09.02.2015 vo vzťahu k dotknutej ochrannej známke skonštatoval, že majiteľ ochrannej známky č. XXXXXX „HOREC“, ktorá bola zapísaná do registra ochranných známok v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., prekonal tento nedostatok uplatnením a preukázaním naplnenia podmienok

stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, teda preukázal jej používanie na území Slovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do registra. Preukázateľne aj z ďalšieho vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že predmetná ochranná známka, resp. ochranné známky, ktorých je žalobca majiteľom, nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť ich používaním, a to už od roku 2001. Preto z dôvodu zásahu do práv žalobcu žalovanými je žaloba dôvodná.

46. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

47. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

48. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že východiská súdu uvedené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

49. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

50. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Jedným z dôvodov podaného odvolania bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby závery boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II.ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia zákazu používať ochrannú známku, alebo označenia s ňou zameniteľného a o uložení povinnosti stiahnuť takto označené výrobky z trhu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že prípadne súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia odkazuje na číselné označenia odsekov, ktoré k nemu nemajú priamu väzbu, avšak z celého kontextu odôvodnenia je zrejmé, že ide iba o chybu v písaní a tento odkaz je určený na iný odsek odôvodnenia rozhodnutia, čo nespôsobuje ani jeho zmätočnosť.

51. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

52. V konaní nie je sporné, že žalobca je v Slovenskej republike majiteľom ochrannej známky: slovnej HOREC, ako aj kombinovanej HOREC, pre zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva a v Českej republike je žalobca majiteľom ochrannej známky: slovnej HOREC, ako aj kombinovanej HOREC, pre zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33, 35 - Alkoholické nápoje okrem piva. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú distribútormi alkoholického nápoja s názvom „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, výrobku žalovaného v 3. rade uvádzaného na trh od 6/2015 iba na území SR.

53. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že slovo HOREC uvedené na výrobku žalovaného 3. rade poskytuje informáciu týkajúcu sa vlastností ním označených tovarov a služieb, konkrétne informáciu o tom, že ide o alkoholické nápoje s príchuťou horca, resp. obsahujúce horec. Uvedené je zrejmé jednak z rozmiestnenia jednotlivých slovných a obrazových prvkov na etikete napadnutého výrobku a ich vzájomného väzieb, najmä prvku kvetu horca a vetvičky borievky ako aj na základe obvyklého označenia iných alkoholických nápojov ďalších výrobcov, odlišných od žalovaného v 3. rade, kde v ich názve sú slová ako napr.: ČEREŠŇA, SLIVKA, HRUŠKA, ktoré slúžia na označenie príchute takýchto výrobkov. Na trhu liehovín tak väčšina výrobcov používa pri označení príchute výrobku písmená veľkej tlačenej abecedy. Žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je tak v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený zakázať žalovaným používať v obchodnom styku označenie „HOREC“ ako údaj slúžiaci na označenie vlastnosti (príchute) liehoviny, a teda zakázať označovanie, ponuku a predaj liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, keďže je zrejmé, že žalovaný v 3. rade nenapodobňuje označenia výrobkov žalobcu a používa slovo „HOREC“ v súlade s dobrými mravmi súťaže výlučne ako údaj týkajúci sa príchute liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, a nie ako údaj o obchodnom pôvode napadnutého výrobku, teda ako označenie v známkovo právnom zmysle.

54. Správne poukázal žalovaný v 3. rade, že obmedzenie účinkov ochrannej známky v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa týka všetkých údajov opisujúcich vlastnosti tovarov alebo služieb bez ohľadu na skutočnosť, či tretia osoba má možnosť označiť túto vlastnosť aj inak, napríklad použiť opisný údaj v inom tvare, veľkým alebo malým písmom, použiť synonymum a podobne. Cieľom citovaného ustanovenia je totiž „zabezpečiť možnosť pre všetky hospodárske subjekty používať opisné označenia.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 10. 4. 2008, C-102/07, bod 46). Podstatné je, aby sa tieto údaje týkali vlastností takto označených tovarov alebo služieb a aby tretia osoba používala tieto údaje v súlade s dobrými mravmi súťaže len na označenie vlastností predmetných tovarov a služieb, a nie v známkovoprávnom zmysle, teda nie ako údaj informujúci o obchodnom pôvode takto označeného výrobku.

55. Majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať právnej ochrany iba ak tretia osoba nepoužíva údaj definovaný v § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Žalovaný v 3. rade však neznázornil nápis „HOREC“ na etikete svojho výrobku takým spôsobom, v dôsledku ktorého by bolo možné vnímať tento nápis ako ochrannú známku (obchodnú značku) žalobcu ani z vizuálneho hľadiska, keďže grafická úprava nápisu „HOREC“ na etikete výrobku žalovaného v 3. rade je celkom odlišná od podoby, v akej používa toto označenie žalobca na svojich výrobkoch, pretože sa odlišuje veľkosťou, farbou a hrúbkou písma, ozdobným typom písma, farebným podkladom, umiestnením a zakomponovaním na etikete.

56. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nespochybnil platnosť zápisov slovnej ochrannej známky žalobcu HOREC, len pri hodnotení vnútornej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky dospel k záveru, že slovo, ktoré ju tvorí, predstavuje pomenovanie horskej byliny, ktorej výťažky (príchuť) sa pridávajú do liehovín. To má vplyv na mieru rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, nakoľko ochranné známky, ktoré sú tvorené prvkami opisného charakteru, majú len nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti. S tým súvisí aj miera ochrany, ktorú právna úprava takýmto ochranným známkam poskytuje. Podľa judikatúry „pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky, a preto ochranné známky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou požívajú vyššiu právnu ochranu ako známky s menšou rozlišovacou spôsobilosťou“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 6. 1991, C-342/97, bod 20). Vzhľadom na charakter slovnej ochrannej známky HOREC slovo, ktoré ju tvorí, vyjadruje druh rastliny, je preto potrebné ju považovať za ochrannú známku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, ktorej sa poskytuje nižšia miera ochrany.

57. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď ochranné známky žalobcu komplexne porovnával s napádaným výrobkom žalovaného v 3. rade z hľadiska ich zameniteľnosti, keďže podanou žalobou sa žalobca domáhal nielen známkotvornej ochrany ale aj ochrany pred nekalosúťažným konaním a to najmä z dôvodu vyvolania nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti žalobcu.

58. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že pri porovnaní ochranných známok žalobcu a výrobku žalovaného v 3. rade „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“ nie je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti ich zámeny. Z vizuálneho porovnania predmetných označení je zrejmé, že označenie žalovaného v 3. rade okrem slovného prvku „HOREC“ obsahuje aj ďalšie slovné prvky ako sú slovný prvok „KLASIK“, ktorý má väčšiu veľkosť ako prvok „HOREC“ a tiež ďalšie slovné prvky „SLOVENSKÁ“ a „BOROVIČKA“, ako aj „ST. NICOLAUS DESTILERY“ ktorý jasne odkazuje na pôvodcu. Na pôvodcu pritom zjavne odkazuje dominantné logo „ST. NICOLAUS“ s vyobrazením sv. Mikuláša. Vizuálny vnem prihláseného označenia charakterizujú aj viaceré výrazné obrazové prvky a výrazné farebné vyhotovenie etikety. Na základe týchto skutočností z vizuálneho hľadiska boli porovnávané označenia podobné len do tej miery, že obsahujú slovný prvok „HOREC“. Pri porovnávaní fonetického hľadiska je zrejmé, že pri realizácii porovnávaných označení zaznie zhodný slovný prvok „HOREC“, na základe čoho je dôvodné z fonetického hľadiska priznať porovnávaným označeniam čiastočnú fonetickú podobnosť. Zo sématickej analýzy porovnávaných označení vyplýva, že spoločný prvok posudzovaný v označení slova „HOREC“ bude priemerný spotrebiteľ vnímať ako pomenovanie konkrétnej horskej liečivej rastliny, typickej modrým kvetom, ktorá je známa svojimi dobrými účinkami pri problémoch s trávením, pečeňou, žlčníkom, žalúdkom či obličkovými kameňmi, resp. vo vzťahu k tovarom a službám porovnávaných označení, ktoré predstavujú alkoholické nápoje ako príchuť alkoholických nápojov s obsahom horca. Takýto sémantický obsah je podporený aj obrazovým prvkom označenia žalovaného v 3. rade v podobe kvetu horca. Zo sémantického hľadiska je preto potrebné považovať porovnávané označenia do tej miery za podobné, že obsahujú zhodné slovo „HOREC“, ktoré je nositeľom rovnakého sémantického obsahu. Pri celkovom zhodnotení pravdepodobnosti zámeny je potrebné zobrať do úvahy aj mieru podobnosti kolíznych tovarov a služieb, mieru podobnosti označení, či stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa a aj vplyv jednotlivých prvkov hodnotených označení a stupeň ich rozlišovacej spôsobilosti, resp. stupeň rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok. Slovný prvok „HOREC“, ktorý je spoločným prvkom posudzovaných označení, predstavuje vo vzťahu k tovarom a službám porovnávaných označení opisný prvok s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou. Je tomu tak z dôvodu, že spotrebiteľovi poskytuje informáciu týkajúcu sa vlastností ním označených tovarov a služieb, konkrétne informáciu o tom, že ide o alkoholické nápoje s príchuťou horca, resp. obsahujúce horec. Prvkom s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou alebo bez rozlišovacej spôsobilosti spotrebiteľ venuje nižšiu pozornosť v porovnaní s inými dištinktívnymi prvkami, ktoré umožnia okamžite identifikovať obchodný pôvod príslušných tovarov alebo služieb.

59. Odvolací súd k námietke uplatnenej v odvolaní, že priznaním nižšej miery rozlišovacej spôsobilosti slovnému prvku „HOREC“ bol neoprávnene obmedzený rozsah ochrannej známky žalobcu č. XXXXXX „HOREC“ uvádza, že rozhodnutím POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23.9.2008, bol zamietnutý návrh na výmaz ochrannej známky žalobcu č. 20X579 „HOREC“, ktorý bol podaný z dôvodu zápisu tejto ochrannej známky v rozpore s podmienkami stanovými zákonom konkrétne v rozpore s § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca ako majiteľ tejto ochrannej známky zapísanej do registra v rozpore s týmto citovaným ustanovením, prekonal tento nedostatok preukázaním naplnenia podmienok stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., teda preukázal jej používanie na území Slovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do registra. Aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti postačuje na to, aby označenie bolo schopné plniť funkciu ochrannej známky. Hoci žalobcovej ochrannej známke pozostávajúcej len z jedného slovného prvku „HOREC“ bola v dôsledku jej používania priznaná rozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannú známku len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Žalobca pritom nepreukázal, že táto ochranná známka intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť. Záver o zníženej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky žalobcu preto nie je v rozpore s rozhodnutím POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23.9.2008. Podľa rozsudku Súdneho dvora zo dňa 22. 6. 1991, C-342/97, bod 20, „pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky. Staršia ochranná známka, ktorej rozlišovacia spôsobilosť sa zvýšila vďaka tomu, že táto ochranná známka dosiahla uznanie na trhu, bude požívať širšiu ochranu ako ochranná známka s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou“. Ochranná známka s nižšou mierou rozlišovacej spôsobilosti má rozsah ochrany zodpovedajúcim spôsobom užší ako v prípade ochrannej známky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou. V prípade slovnej ochrannej známky žalobcu vzhľadom na jej charakter, keď je to výlučne slovná ochranná známka v bežnom písme a má jasný sémantický obsah slovného prvku „HOREC“ vo vzťahu k príslušným tovarom a službám, je potrebné ju považovať za ochrannú známku s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou.

60. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že slovná ochranná známka HOREC nadobudla v dôsledku jej používania po jej zápise do registra ochranných známok rozlišovaciu spôsobilosť podobne ako napr. označenia alebo ochranné známky „KLASIK“, „Horalka“, „Encián“, „GORAL“, „Spiš“, „Mila“, „Deva“, „Coca-cola“, „Apple“, „ORBIT“ alebo „Volkswagen“. Správne totiž namietal žalovaný v 3. rade, že ochranné známky „Horalka“, „Encián“, „GORAL“, „Mila“, „Deva“, „Apple“ a „ORBIT“ sú vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré sa používajú, ochrannými známkami s vnútornou rozlišovacou spôsobilosťou; nie sú teda ako také vo vzťahu k príslušným tovarom a službám opisnými označeniami. Napokon, pokiaľ ide o ochranné známky „Coca-Cola“ a „Volkswagen“, ktorých prvotný význam bol vo vzťahu k príslušným tovarom opisný, prirovnanie týchto ochranných známok k slovnej ochrannej známke HOREC je celkom neprimerané, nakoľko tieto ochranné známky sa stali všeobecne známymi vďaka používaniu vo veľkom meradle a počas dlhého obdobia, čo však nie je prípad slovnej ochrannej známky HOREC. Žalobca pritom v konaní pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil, že slovná ochranná známka HOREC nadobudla v dôsledku intenzívneho a dlhodobého používania zvýšenú alebo vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Nadobudnutie takejto spôsobilosti používaním ochrannej známky si vyžaduje, aby aspoň podstatná časť relevantnej skupiny verejnosti vďaka ochrannej známke identifikovala predmetný tovar alebo služby ako pochádzajúce z určitého podniku. Okolnosti, za akých podmienka spojená s nadobudnutím rozlišovacej spôsobilosti používaním môže byť vnímaná ako splnená, nemôžu byť založané výlučne na základe všeobecných a abstraktných tvrdení žalobcu.

61. Odvolací súd tak udáva, že nie je daná pravdepodobnosť zámeny označenia žalovaného v 3. rade s ochrannými známkami žalobcu. Napriek slovnému prvku „HOREC“ obsiahnutému v porovnávaných označeniach, za relevantné skutočnosti pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny v predmetnej veci je potrebné považovať jednak opisný charakter slovného prvku „HOREC“ v označení žalovaného v 3. rade a prítomnosť tak z vizuálneho ako aj fonetického hľadiska dominantného rozlišujúceho loga „ST. NICOLAUS“ s vyobrazením Svätého Mikuláša ako aj ďalších výrazných odlišností spočívajúcich v celkovej grafickej štylizácii označenia žalovaného v 3. rade, ktoré sú dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ posudzované označenia dokázal odlíšiť, a to aj v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných tovaroch a službách. Rozhodujúci je priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, a nie okrajová časť uponáhľanej a povrchnej verejnosti.

62. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nebolo možné konštatovať ani pravdepodobnosť asociácie medzi porovnávanými označeniami práve pre nízku rozlišovaciu spôsobilosť slovnej ochrannej známky žalobcu a vzhľadom na ďalšie dištinktívne prvky tvoriace označenie žalovaného v 3. rade, ktoré sú spôsobilé narušiť predstavu o vzájomnej spojitosti posudzovaných označení napriek rovnakému slovnému prvku „HOREC“. V produktovom rade žalovaného v 3. rade „ST. NICOLAUS KLASIK“ je zahrnutých 21 liehovín. Všetky etikety výrobkov patriacich do tohto produktového radu majú jednotný tvar, grafické členenie, orámovanie a sú označené logom „ST. NICOLAUS KLASIK“. Táto skutočnosť teda prispieva k vylúčeniu rizika zámeny alebo asociácie posudzovaných označení na strane verejnosti. Porovnávané označenia sú teda natoľko odlišné, že ani v prípade ich použitia pre zhodné tovary, alebo podobné služby, tu nehrozí pravdepodobnosť ich zámeny na strane verejnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vnímanie slovného označenia „HOREC“ slovenskými spotrebiteľmi je vylúčené akékoľvek riziko, že by sa verejnosť mohla domnievať, že liehoviny označené posudzovanými označeniami pochádzajú od žalobcu alebo že žalobca je so žalovaným v 3. rade ekonomicky prepojený.

63. Odvolací súd k žalobcovej námietke legitímneho očakávania v súvislosti s jeho ochrannými známkami ako aj rozsudkom Okresného súdu Košice I, 28Cb/13/2016-120 zo dňa 18.4.2007, ktorým mu bola poskytnutá ochrana uvádza, že v súdnych sporoch týkajúcich sa zásahov do ochrannej známky ako aj ochrany pred nekalosúťažným konaním nemôže žalobca predpokladať, že bude automaticky úspešný. Z odôvodnenia rozsudkom Okresného súdu Košice I, 28Cb/13/2016-120 je napokon zrejmé, že spoločnosť VANAPO, s.r.o. neuviedla na etikete výrobku „HOREC VANAPO“ len označenie „HOREC“, ale zároveň na tejto etikete použila celý rad ďalších prvkov, ktoré boli podobné s prvkami, ktoré používal žalobca na etikete jeho výrobku, teda v danom prípade zjavne nešlo o totožný skutkový stav ako v posudzovanom spore.

64. Ďalej odvolací súd zhodne so žalovaným v 3. rade poukazuje, že žalobca si v podanom odvolaní zmätočne zamieňa svoju kombinovanú ochrannú známku s označením žalovaného v 3. rade, preto nie je na mieste jeho argumentácia, že takéto označenie môže nepochybne viesť spotrebiteľa k zámene výrobkov, keďže v tejto časti odvolania prakticky vystavuje vzájomnému porovnávaniu iba svoje označenie, svoju ochrannú známku.

65. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané ani nekalosúťažné konanie žalovaných podľa ustanovení § 44 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca nepreukázal, že žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Používanie slovného prvku „HOREC“ na výrobkoch žalovaného v 3. rade je totiž v súlade s obmedzujúcimi účinkami ochrannej známky uvedenými v § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach. V prípade jednotlivých skutkových podstát nekalosúťažného konania súd prvej inštancie správne uviedol, že klamlivé označenie tovaru a služieb podľa § 46 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru. Teda slovom horec sa upozorňuje priemerný spotrebiteľ na príchuť daného nápoja. Taktiež nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, keďže bolo jednoznačne preukázané že v danom prípade z dôvodu opisného charakteru slovného prvku „HOREC“ v označení žalovaného v 3. rade a prítomnosti tak z vizuálneho ako aj fonetického hľadiska dominantného rozlišujúceho slovného prvku „ST. NICOLAUS“ s vyobrazením Svätého Mikuláša ako aj ďalších výrazných odlišností spočívajúcich v celkovej grafickej štylizácii označenia žalovaného v 3. rade, ktoré sú dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ posudzované označenia dokázal odlíšiť, a to aj v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných tovaroch a službách. Teda neexistuje riziko zámeny alebo asociácie medzi posudzovanými označeniami. Napokon v danom prípade nejde ani o parazitovanie na povesti žalobcu podľa § 48 Obchodného zákonníka, keďže nebol preukázaný úmysel, zámer žalovaného v 3. rade získať prospech a to aj s poukazom na to, že v prípade žalovaného v 3. rade ide o dominantného výrobcu alkoholických nápojov na Slovensku s vlastnou povesťou na trhu.

66. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovaným používať ochrannú známku v znení a prevedení „HOREC“ a označenia s nimi zameniteľné pre označenie nimi predávanými a vyrábanými alkoholickými tovarmi; uložil povinnosť žalovaným stiahnuť takto označené výrobky z predajní, ako aj zo svojich distribučných sietí a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zdržať sa pri označovaní svojich vyrábaných alkoholických nápojov a liehovín označeniu obsahujúceho slovo v znení a prevedení „HOREC“, ktoré

je chránené slovnou ochrannou známkou žalobcu, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaní konali v rozpore so zákonom, teda že sa dopustili nekalosúťažného konania, resp. konania v rozpore so zákonom o ochranných známkach.

67. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

68. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému v 1. rade tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí boli v tomto odvolacom konaní úspešní, priznal žalovaným v 2. a 3. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).