Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 140/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , a , ,

, zastúpených AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Klaudia Azariová,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018

doručená ústavná sťažnosť , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „Týmto žiadame

Ústavný súd Slovenskej republiky o začatie konania v zmysle a nasl.

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v právnej veci sťažovateľov voči Okresnému súdu

Košice - okolie pre porušenie základného práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (1950), v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie, pod

sp. zn.: , o vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie

v konaní vedenom pod sp. zn.: , a aby prikázal Okresnému súdu Košice -

okolie konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi v prvom

rade a sťažovateľovi v druhom rade primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,

ako aj náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.

Tento náš návrh odôvodňujeme nasledujúcim skutkovým a právnym stavom.

Na sťažovateľov bola dňa 24.8.2011 podaná určovacia žaloba ktorú Okresný súd

Košice - okolie rozsudkom zo dňa 2.5.2017 zamietol. Rozhodnutie Okresného súdu Košice -

okolie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2017.

Od podania žaloby k dnešnému dňu ubehlo už takmer sedem rokov a vec nebola

doteraz právoplatne skončená keďže Okresný súd Košice - okolie síce vo veci právoplatne

rozhodol no stále nevydal rozhodnutie o výške náhrady trov konania.“.

3. Sťažovatelia ďalej v ústavnej sťažnosti uviedli: „... je zjavné, že konanie

na Okresnom súde Košice - okolie nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.

Po tom, čo súd v zmysle v rozsudku zo dňa 2.5.2017 priznal sťažovateľom

náhradu trov konania v rozsahu 100 % právny zástupca sťažovateľov doručil konajúcemu

súdu dňa 21.7.2017 podanie, v ktorom vyčíslil trovy konania sťažovateľov. V nadväznosti

na vyššie uvedené podanie požiadal právny zástupca sťažovateľov dňa 22.1.2018 Okresný

súd Košice - okolie aby vydal rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia čím by sa

konanie ukončilo. Keďže ale konajúci súd predmetné rozhodnutie ani po doručení

uvedeného podania nevydal sťažovatelia sa v záujme dodržania princípu procesnej

ekonómie a hospodárnosti konania dožadovali vydania predmetného rozhodnutia viacerými

telefonátmi ako aj prostredníctvom elektronickej pošty. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek

enormnej snahe zo strany sťažovateľov nedošlo k náprave sťažovatelia sa rozhodli

pre krajné riešenie a dňa 25.5 adresovali predsedovi Okresného súdu Košice - okolie

Sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Predmetná sťažnosť bola Okresnému súdu Košice - okolie

doručená dňa 28.5.2018.

V odpovedi doručenej právnemu zástupcovi sťažovateľov dňa 25.6.2018

predsedníčka konajúceho súdu síce uznala sťažnosť za dôvodnú, no prieťahy v konaní

odôvodnila potrebou súdu „zistiť cenu pozemkov, ktoré boli predmetom konania.“

4. Sťažovatelia zdôraznili, že „Sme toho názoru, že ani skutočnosť, že Okresný súd

Košice-okolie viac ako rok od právoplatného rozhodnutia sporu nerozhodol o výške

náhrady trov konania neprispieva k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ktorá

napriek rozhodnutiu vo veci stále pretrváva. Situáciu nezmenila ani sťažnosť adresovaná

predsedovi Okresnému súdu Košice - okolie.

Postupom Okresného súdu Košice-okolie ktorý v konaní nedodržiaval ustanovenia

na ochranu práv a rýchle prejednanie a rozhodnutie vo veci došlo k porušeniu práv

sťažovateľov.“.

5. Na základe uvedených tvrdení sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke v prvom rade priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

4 000 EUR (štyri tisíc eur) a sťažovateľovi v druhom rade priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 EUR (štyri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice - okolie

povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľom na účet

právneho zástupcu sťažovateľov.

4. Sťažovateľke v 1. rade priznáva náhradu trov konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia spolu vo výške 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat

centov), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky v 1. rade, č. ú: 1196 5099, vedený v Tatra banka, a.s.,

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažovateľovi v 2. rade priznáva náhradu trov konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia spolu vo výške 195,26 € (slovom stodeväťdesiatpäť eur a dvadsaťšesť

centov), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa v 2. rade č. ú: 1196 5099, vedený v Tatra banka, a.s.,

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom

je uplatnenie nároku sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo

byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred

súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “ (m. m.

), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. , ).

12. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, ), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr. ).

13. Ústavný súd vo svojej judikatúre už taktiež uviedol, že „aj na súdne konanie

v časti týkajúcej sa iba náhrady trov konania sa vzťahuje základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ().

14. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu ústavnej sťažnosti, z listinných dôkazov

k nej pripojených a z predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že napadnuté

konanie v merite veci vrátane priznania náhrady trov konania bolo skončené rozsudkom

z 2. mája 2017, ktorý v spojení s opravným uznesením z 21. augusta 2018 nadobudol

právoplatnosť 31. mája 2017. V odôvodnení predmetného rozsudku bolo v bode 109

uvedené, že o výške trov bude osobitným uznesením rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku. Vzhľadom na uvedené prichádzalo v danom prípade v rámci predloženého

prerokovania ústavnej sťažnosti do úvahy iba posúdenie postupu okresného súdu

pri rozhodovaní o výške trov konania.

15. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že okresný súd v súvislosti

s rozhodovaním o výške priznaných trov konania bol v období od 21. júla 2017 do februára

2018 nečinný. Ústavný súd na strane druhej tiež zistil, že po podaní sťažnosti sťažovateľov

na prieťahy predsedníčke okresného súdu 28. mája 2018 okresný súd už uznesením

vyššieho súdneho úradníka z 21. augusta 2018 o výške trov konania rozhodol a po podaní

sťažnosti proti tomuto uzneseniu okresný súd uznesením z 29. novembra 2018 uznesenie

z 21. augusta 2018 v prospech sťažovateľov zmenil. Uvedené nepochybne svedčí o tom,

že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v súvislosti s rozhodovaním o výške trov konania

bola efektívna.

16. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ) a že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného

súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké závery ústavný

súd vyslovil taktiež napr. v , alebo ).

17. V tejto súvislosti ústavný súd, prihliadajúc na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej

republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým Európsky súd pre ľudské

práva okrem iného konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne

konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania

nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)

boli rozhodnuté v primeranej lehote, konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom

konaní vedenom pod sp. zn. týkajúci sa rozhodovania o výške trov konania

sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle .

18. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľov odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

19. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019