Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 140/2019
PDF · 170.68 KB
No categories available
I. ÚS 140/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu
Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , a , ,
, zastúpených AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,
Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Klaudia Azariová,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 17 C 122/2011, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018
doručená ústavná sťažnosť , a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 122/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „Týmto žiadame
Ústavný súd Slovenskej republiky o začatie konania v zmysle § 49 a nasl. zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v právnej veci sťažovateľov voči Okresnému súdu
Košice - okolie pre porušenie základného práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (1950), v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie, pod
sp. zn.: 17C/122/2011, o vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie
v konaní vedenom pod sp. zn.: 17C/122/2011, a aby prikázal Okresnému súdu Košice -
okolie konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi v prvom
rade a sťažovateľovi v druhom rade primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,
ako aj náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.
Tento náš návrh odôvodňujeme nasledujúcim skutkovým a právnym stavom.
Na sťažovateľov bola dňa 24.8.2011 podaná určovacia žaloba ktorú Okresný súd
Košice - okolie rozsudkom zo dňa 2.5.2017 zamietol. Rozhodnutie Okresného súdu Košice -
okolie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2017.
Od podania žaloby k dnešnému dňu ubehlo už takmer sedem rokov a vec nebola
doteraz právoplatne skončená keďže Okresný súd Košice - okolie síce vo veci právoplatne
rozhodol no stále nevydal rozhodnutie o výške náhrady trov konania.“.
3. Sťažovatelia ďalej v ústavnej sťažnosti uviedli: „... je zjavné, že konanie
na Okresnom súde Košice - okolie nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.
Po tom, čo súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozsudku zo dňa 2.5.2017 priznal sťažovateľom
náhradu trov konania v rozsahu 100 % právny zástupca sťažovateľov doručil konajúcemu
súdu dňa 21.7.2017 podanie, v ktorom vyčíslil trovy konania sťažovateľov. V nadväznosti
na vyššie uvedené podanie požiadal právny zástupca sťažovateľov dňa 22.1.2018 Okresný
súd Košice - okolie aby vydal rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia čím by sa
konanie ukončilo. Keďže ale konajúci súd predmetné rozhodnutie ani po doručení
uvedeného podania nevydal sťažovatelia sa v záujme dodržania princípu procesnej
ekonómie a hospodárnosti konania dožadovali vydania predmetného rozhodnutia viacerými
telefonátmi ako aj prostredníctvom elektronickej pošty. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek
enormnej snahe zo strany sťažovateľov nedošlo k náprave sťažovatelia sa rozhodli
pre krajné riešenie a dňa 25.5 adresovali predsedovi Okresného súdu Košice - okolie
Sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Predmetná sťažnosť bola Okresnému súdu Košice - okolie
doručená dňa 28.5.2018.
V odpovedi doručenej právnemu zástupcovi sťažovateľov dňa 25.6.2018
predsedníčka konajúceho súdu síce uznala sťažnosť za dôvodnú, no prieťahy v konaní
odôvodnila potrebou súdu „zistiť cenu pozemkov, ktoré boli predmetom konania.“
4. Sťažovatelia zdôraznili, že „Sme toho názoru, že ani skutočnosť, že Okresný súd
Košice-okolie viac ako rok od právoplatného rozhodnutia sporu nerozhodol o výške
náhrady trov konania neprispieva k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ktorá
napriek rozhodnutiu vo veci stále pretrváva. Situáciu nezmenila ani sťažnosť adresovaná
predsedovi Okresnému súdu Košice - okolie.
Postupom Okresného súdu Košice-okolie ktorý v konaní nedodržiaval ustanovenia
na ochranu práv a rýchle prejednanie a rozhodnutie vo veci došlo k porušeniu práv
sťažovateľov.“.
5. Na základe uvedených tvrdení sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
17C/122/2011 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/122/2011
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke v prvom rade priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 000 EUR (štyri tisíc eur) a sťažovateľovi v druhom rade priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 4 000 EUR (štyri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice - okolie
povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľom na účet
právneho zástupcu sťažovateľov.
4. Sťažovateľke v 1. rade priznáva náhradu trov konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia spolu vo výške 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat
centov), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky v 1. rade, č. ú: SK94 1100 0000 0029 1196 5099, vedený v Tatra banka, a.s.,
a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažovateľovi v 2. rade priznáva náhradu trov konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia spolu vo výške 195,26 € (slovom stodeväťdesiatpäť eur a dvadsaťšesť
centov), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa v 2. rade č. ú: SK94 1100 0000 0029 1196 5099, vedený v Tatra banka, a.s.,
a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom
je uplatnenie nároku sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo
byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť
ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred
súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (m. m.
II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola
ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. III. ÚS 59/05).
13. Ústavný súd vo svojej judikatúre už taktiež uviedol, že „aj na súdne konanie
v časti týkajúcej sa iba náhrady trov konania sa vzťahuje základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 145/02).
14. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu ústavnej sťažnosti, z listinných dôkazov
k nej pripojených a z predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že napadnuté
konanie v merite veci vrátane priznania náhrady trov konania bolo skončené rozsudkom
z 2. mája 2017, ktorý v spojení s opravným uznesením z 21. augusta 2018 nadobudol
právoplatnosť 31. mája 2017. V odôvodnení predmetného rozsudku bolo v bode 109
uvedené, že o výške trov bude osobitným uznesením rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku. Vzhľadom na uvedené prichádzalo v danom prípade v rámci predloženého
prerokovania ústavnej sťažnosti do úvahy iba posúdenie postupu okresného súdu
pri rozhodovaní o výške trov konania.
15. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že okresný súd v súvislosti
s rozhodovaním o výške priznaných trov konania bol v období od 21. júla 2017 do februára
2018 nečinný. Ústavný súd na strane druhej tiež zistil, že po podaní sťažnosti sťažovateľov
na prieťahy predsedníčke okresného súdu 28. mája 2018 okresný súd už uznesením
vyššieho súdneho úradníka z 21. augusta 2018 o výške trov konania rozhodol a po podaní
sťažnosti proti tomuto uzneseniu okresný súd uznesením z 29. novembra 2018 uznesenie
z 21. augusta 2018 v prospech sťažovateľov zmenil. Uvedené nepochybne svedčí o tom,
že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v súvislosti s rozhodovaním o výške trov konania
bola efektívna.
16. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,
že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 129/06) a že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 149/02, III. ÚS 92/03, II. ÚS 118/2014). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného
súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň
významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké závery ústavný
súd vyslovil taktiež napr. v I. ÚS 19/00, I. ÚS 57/01 alebo III. ÚS 199/02).
17. V tejto súvislosti ústavný súd, prihliadajúc na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej
republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým Európsky súd pre ľudské
práva okrem iného konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne
konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania
nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)
boli rozhodnuté v primeranej lehote, konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom
konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 122/2011 týkajúci sa rozhodovania o výške trov konania
sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
18. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol
postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť
sťažovateľov odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
19. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2019