Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 236/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava

Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Ekonomické stavby, s. r. o., Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpenej

spoločnosťou JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Jánský, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a 3

uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -268 zo 16. októbra 2018 vo výroku

o uložení povinnosti sporovej strane zložiť preddavok na trovy dôkazu a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Ekonomické stavby, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Ekonomické stavby, s. r. o.,

Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36 544 493 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -268 zo 16. októbra 2018 vo výroku o uložení povinnosti sporovej strane

zložiť preddavok na trovy dôkazu (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v obchodnoprávnej

veci B. Sch. (ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľke (žalovanej) o zaplatenie sumy

5 422,57 € s príslušenstvom z dôvodu „nezaplatenia ceny za dielo podľa rámcovej zmluvy

o dielo č. 15/2009 zo dňa 4. 2. 2009“ okresný súd napadnutým uznesením rozhodol:

„I. Súd ustanovuje Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom

Ul. 1. Mája 32, 010 01 Žilina, IČO: 45 739 757, evidenčné číslo: 90020 znalecký ústav

z odboru Písmoznalectvo, z odvetvia Ručné písmo...

VI. Žalovaný je povinný zložiť na účet Okresného súdu Nitra preddavok na odmenu

znalca (znalečné ) vo výške 1.200 eur do 5 dní od doručenia tohto uznesenia.

VII. Znalec predloží znalecký posudok Okresnému súdu Nitra v lehote 5 mesiacov od

doručenia tohto uznesenia v 4 vyhotoveniach. Zároveň k originálu znaleckého posudku

pripojí aj vyúčtovanie nákladov.“

2.2 Uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy dôkazu okresný súd

odôvodnil tým, že „Vzhľadom na skutočnosť, že súd uznesením č. k. -259

zo dňa 27. 6. 2018 priznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom

rozsahu, rozhodol vo výroku VI. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť preddavok na

trovy dôkazu s poukazom na ... Podľa ak súd ustanoví

znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu

s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných

nákladov znaleckého dokazovania.“.

3. Sťažovateľka proti uvedenému uzneseniu okresného súdu, vychádzajúc z jeho

poučenia, že „Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti zložiť preddavok je možné podať

odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.“, podala odvolanie, ktoré

však Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -284 z 20. decembra 2018

odmietol podľa (ďalej aj „“)

ako neprípustné.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd „rozhodol o uložení

povinnosti Sťažovateľovi ako sporovej strane znášať preddavok na náklady dôkazu

navrhnutého inou sporovou stranou svojvoľne bez toho, aby ho k takémuto postupu

oprávňoval príslušný právny predpis, t. j. . Zo žiadneho

ustanovenia , pri zvolení akejkoľvek interpretácie nemožno

podľa názoru Sťažovateľa dospieť k záveru, na základe ktorého by súd bol oprávnený

v sporovom konaní postupovať tak, že preddavkovou povinnosťou zaťaží sporovú stranu

stojacu proti tej sporovej strane, ktorá vykonanie tohto dôkazu, na ktorý je preddavková

povinnosť naviazaná, navrhla. Naopak, aj systematickým výkladom časti Civilného

sporového poriadku upravujúcej trovy dôkazy ( ), ako aj

s poukazom na princípy, na ktorých je stojí, možno dospieť

k záveru, že rozhodnutie súdu o uložení preddavkovej povinnosti Sťažovateľovi, je zjavne

nesprávne. V rámci sporového konania sa totiž dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti

strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinností vyplývajúcich

z , pričom jedným z prejavov tohto princípu je aj pravidlo,

podľa ktorého musí byť uznesením uložená preddavková povinnosť splnená pred vykonaním

dôkazu, na ktorý sa za stavu navodenom Okresným súdom Nitra vzniká absurdná situácia,

kedy súd uložil Sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na náklady znaleckého

dokazovania nariadeného na návrh protistrany, pričom ak si Sťažovateľ riadne a včas túto

povinnosť nesplní, súd tento dôkaz nevykoná, tzn. vykonanie tohto dôkazu navrhnutého

jednou sporovou stranou je závislé od splnenia povinnosti uloženej inej sporovej strane,

ktorej záujem na výsledku konania je protichodný a ktorý nemusí mať záujem na vykonaní

takéhoto dôkazu alebo vykonanie ktorého považuje za nadbytočné či neúčelné. Podľa

názoru Sťažovateľa preto mal v takomto prípade prevziať povinnosť zložiť preddavok na

náklady znaleckého dokazovania za tú sporovú stranu, ktorá je riadne oslobodená od

povinnosti platiť súdne poplatky, štát. Zároveň s poukazom na princípy civilného sporového

konania a jeho povahu, najmä prihliadnuc na už naznačenú kontradiktórnosť, obsahom

ktorého je existencia práve dvoch proti sebe stojacich sporových strán s protichodným

záujmom na výsledku civilného konania, nemožno na Sťažovateľa v priebehu konania

preniesť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom inej strany sporu, vrátane

návrhu na znalecké dokazovanie, a to práve s poukazom na uvedenú protichodnosť

záujmov, keď sporová strana navrhla vykonanie tohto dôkazu za účelom preukázania alebo

zistenia skutočností svedčiacich v jej prospech, respektíve v neprospech druhej sporovej

strany. Tento záver Sťažovateľa potvrdzuje i odborná literatúra, ktorá k preddavkovej

povinnosti všeobecne uvádza, že preddavková povinnosť zaťažuje vždy tú sporovú stranu,

ktorá navrhla vykonanie príslušného dôkazu a protistrane nemožno uložiť preddavkovú

povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom niekoho iného, koho procesný záujem je

v kontradikcii, pričom prenos preddavkovej povinnosti nepripúšťa

ani v prípade, že vykonanie dôkazu navrhla osoba, ktorej nemožno preddavkovú povinnosť

uložiť (Števček, M. a kol, . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

str. 905).“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa

a a 3 napadnutým uznesením okresného súdu a aby

napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým sťažovateľke uložil povinnosť

zložiť preddavok na trovy dôkazu, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľky zaručených a a 3 uznesením okresného súdu

č. k. -268 zo 16. októbra 2018 vo výroku o uložení povinnosti zložiť

preddavok na trovy dôkazu, ktoré sťažovateľka považuje za arbitrárne a nezákonné.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a

to za podmienok ustanovených zákonom.

11. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len

v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky

výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný

súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ).

Pri uplatňovaní právomoci podľa ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , ,

, ). Pri uplatňovaní právomoci podľa ústavný

súd nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi,

ktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Len

výnimočne, za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný súd

hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak

výlučne v rovine kasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej

sťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo nedovoľuje.

16. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska

všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ,

, ).

18. K námietke svojvoľnej aplikácie zákonného ustanovenia o uložení preddavkovej

povinnosti ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že všeobecný súd

pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť

v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka

súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152

ods. 4 ). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)

a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m.

). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia

právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného

ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad

e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych

orgánov v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú

nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.

Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj

zmyslom a účelom zákona (). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán

verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň

garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci

akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z , ako aj

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská

republika viazaná.

19. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom

a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam (, ZNaU 100/2005).

20. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

).

22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp.

spravodlivý proces (, ).

23. Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu,

ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok,

stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

23.1 Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania všeobecných

súdov, avšak i ono musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie. Citované zákonné

ustanovenie vychádzajúce z koncepcie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý v zmysle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zaväzuje súdy k odôvodňovaniu

rozhodnutí, však nemôže byť chápané tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý

argument (rozsudok ESĽP vo veci Karakasis v. Grécko, zo 17. 10. 2000). V prípade, ak by

sa súdne rozhodnutie obmedzovalo iba na samotný výrok bez ďalšieho odôvodnenia, len

ťažko by bolo možné považovať konanie, v ktorom bolo vydané, za spravodlivé (rozsudok

ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Stručná

forma odôvodnenia predstavuje predovšetkým objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli

k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným

spôsobom vysvetliť.

23.2 Rozumné a preskúmateľné odôvodnenie výroku uznesenia tak predstavuje

základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať

osobitosti odôvodnenia v intenciách právneho posúdenia, t. j. prečo súd na konkrétne

skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je

uvedené v enunciáte uznesenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: . Komentár. Praha : C. H.

Beck. 2016. s. 861).

24. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri svojom rozhodovaní aj okresný

súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá

je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať záver,

či ústavná sťažnosť je alebo nie je opodstatnená.

25. Ako bolo uvedené, napadnutým uznesením okresný súd podľa

uložil povinnosť sťažovateľke zložiť preddavok na trovy dôkazu, „vzhľadom na skutočnosť,

že uznesením č. k. -259 zo dňa 27. 6. 2018 priznal žalobcovi oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu“.

26. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva.

27. Podľa každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

28. Podľa ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým

sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

29. Podľa ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané

oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť

zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

30. Podľa ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd

navrhnutý dôkaz nevykoná.

31. Podľa ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní

o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami

osobitného predpisu.

32. „Trovy dôkazu predstavujú výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s obstaraním

dôkazného prostriedku a vykonaním jednotlivých dôkazov. V niektorých prípadoch zákon

vymedzuje, že trovy konkrétneho dôkazu znáša priamo strana, ktorá jeho vykonanie navrhla

(napr. trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka podľa ). Z hľadiska

uloženia preddavkovej povinnosti sú preto relevantné iba trovy takého dôkazu, ktorý môže

byť v konaní navrhnutý bez toho, aby musela strana vopred znášať všetky náklady spojené

s jeho obstaraním a vykonaním, medzi ktoré patrí aj znalečné, ktoré zahŕňa tarifnú odmenu

(hodinovú, podielovú alebo paušálnu), náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov v znení neskorších predpisov.

32.1 Preddavok na trovy dôkazu predstavuje peňažnú sumu, ktorá zodpovedá

predpokladaným nákladom spojeným s obstaraním a vykonaním dôkazu. Predpokladané

trovy dôkazu musia byť vyčísliteľné v peniazoch. Preddavok určí súd vždy ad hoc,

s prihliadnutím na druh a nákladnosť dôkazného prostriedku. V rámci Civilného sporového

poriadku znalecké dokazovanie je ex lege obligatórne preddavkované. Preddavková

povinnosť zaťažuje vždy tú sporovú stranu, ktorá navrhla vykonanie príslušného dôkazu.

Protistrane nemožno uložiť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom

niekoho iného, koho procesný záujem je v kontradikcii. Ak ide o spoločný návrh v tom

zmysle, že na vykonaní dôkazu trvajú obidve strany, môže súd preddavkovú povinnosť

pomerne rozdeliť, ak to bude vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za účelné

a hospodárne. Stranu, ktorej bolo riadne priznané oslobodenie od súdneho poplatku podľa

, nemožno zaťažiť povinnosťou zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania“ (k tomu napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: . Komentár. Praha : C. H.

Beck. 2016. s. 904 a 905).

32.2. na rozdiel od

účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) „už neobsahuje ustanovenie obdobné

ustanoveniu , podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté

preddavkom, hradil štát. Vo výnimočných prípadoch môže súd aplikovať ustanovenie čl. 6

ods. 2 a Základných princípov a nariadiť

preddavkovanie znaleckého dokazovania zo strany štátu“. (k tomu napr. Horváth, E.,

Andrášiová, A. – komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o.,

2015. ISBN 978-80-8168-318-3). Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním

zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého

dokazovania.

33. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia

okresného súdu dospel k názoru, že jeho rozhodnutie o uložení povinnosti sťažovateľke

zložiť preddavok na trovy dôkazu nie je síce vo vzťahu k aplikácii

presvedčivo odôvodnené a že okresný súd v ňom nie celkom zohľadnil citované východiská

ochrany základných práv a slobôd (oboch) strán civilného sporového konania, avšak

uvedené zistenie ústavného súdu samo osebe nie je dostatočným dôvodom na to, aby

ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 a 3 napadnutým uznesením okresného súdu a aby napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

34. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou posudzuje spravodlivosť procesu ako

celku (m. m. ), preto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba

v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany

orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý

a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd

nepristupuje k vyhoveniu ústavnej sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej

moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť

medzi porušením práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala

podstatný dosah (m. m. , , ).

35. Preto aj prostredníctvom v záujme

účelnosti a procesnej ekonómie poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu

predbežného prerokovania návrhu na začatie konania (ústavnej sťažnosti) možnosť jeho

prípadného odmietnutia jednak na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí,

charakteru namietaných opatrení alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu

základných práv alebo slobôd sťažovateľky a z nich vyplývajúcich skutkových zistení,

a jednak tiež na základe argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľka v návrhu

uplatnila, a to v prípade, že návrh prima facie nemá ústavnoprávny rozmer.

36. Ústavný súd konštatuje, že právnym následkom nesplnenia povinnosti zložiť

preddavok na trovy dôkazu vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu je

zásadne nevykonanie dôkazu všeobecným súdom, a nie zastavenie konania.

37. „Za daných okolností pokračuje súd ďalej v konaní bez vykonania navrhnutého

dôkazu, čo môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že strana nebude spôsobilá uniesť

v spore dôkazné bremeno. Prípadný procesný neúspech, ktorý môže s takto vzniknutou

situáciou bezprostredne súvisieť, predstavuje zásadnú konzekvenciu v právnej sfére

dotknutej strany... Ak súd navrhnutý dôkaz nevykoná z dôvodu nesplnenia riadne uloženej

preddavkovej povinnosti, neporuší tým základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle

SR, keďže tento postup je legitimizovaný konkrétnym zákonným

ustanovením (pozri SR). V opačnom prípade by bol popretý samotný

účel . Na druhej strane, pokiaľ súd napriek nesplneniu preddavkovej

povinnosti dôkaz vykoná, nezaťaží tým konanie procesnou vadou, ktorá by mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takto vykonaný dôkaz má plnohodnotnú

dôkaznú silu a nemožno ho považovať za nezákonný alebo neprípustný napriek tomu, že

daný postup do určitej miery narúša princíp rovnosti strán.“ (Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový

poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 907).

38. Nemožno poprieť tvrdenie sťažovateľa, že v rámci sporového konania sa

dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne

plnenie povinností vyplývajúcich z , v danej veci vychádzajúc

z predmetu sporu (nezaplatenia ceny za dielo podľa rámcovej zmluvy o dielo č. 15/2009

zo 4. februára 2009), nebolo však možné opomenúť, že zistenie pravosti podpisu

na účtovných dokladoch bolo prvoinštančným súdom nariadené na základe uznesenia

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. júna 2016 a že ide o dôkaz,

vykonanie ktorého zjavne nie je len výlučne v záujme žalobcu, keďže sťažovateľka sa

v konaní pred všeobecnými súdmi bráni tým, že „v troch prípadoch ceny diela uhradila

žalobcovi v hotovosti (faktúry 11, 15, 16/2009)“. Okrem toho zaplatený preddavok

predstavuje trovy konania sporovej strany, ktorá preddavok na účet súdu zložila.

Za podmienok vymedzených v a prizná súd sumu zodpovedajúcu jeho

spotrebovanej časti strane ako náhradu trov konania (voči protistrane) a ak by nárok

na náhradu trov konania nebol priznaný žiadnej sporovej strane, uloží súd povinnosť

nahradiť trovy dôkazu tej z nich, ktorá príslušný dôkaz v konaní navrhla, bez ohľadu na jej

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Z toho je nesporné, že sťažovateľka v prípade

úspechu či neúspechu v spore nebude uloženou povinnosťou zložiť preddavok v konečnom

dôsledku ukrátená na svojich právach.

39. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

40. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019