Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 33/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

16 Er 2606/2012 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

16 Er 2606/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €

(slovom tristo eur), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s. r. o.,

Radvanská 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 29. januára 2019 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného

do 28. februára 2019 na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že proti

sťažovateľovi ako povinnému je na okresnom súde vedené exekučné konanie, ktorého

predmetom je vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a príslušenstva

na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok okresného súdu č. k. -96

z 26. októbra 2011. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne uvádza chronológiu

exekučného konania od podania návrhu súdnej exekútorke oprávnenými (14. jún 2012) až

dosiaľ. S poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ktorá prípadné porušenie

namietaných práv posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a podľa troch

základných kritérií – zložitosť veci, správanie sťažovateľa a postup súdu v namietanom

konaní, uvádza, že konanie nie je skutkovo ani právne zložité. Svoje správanie považuje

z hľadiska aktívnosti za primerané v porovnaní s akýmkoľvek iným povinným v exekučnom

konaní. Zároveň podotkol, že exekučné konanie je až do doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie vedené spravidla bez účasti povinného, ktorý ani nemôže vedieť, že je proti nemu

vedené exekučné konanie. Pokiaľ ide o postup okresného súdu a súdnej exekútorky, ten

považuje za kľúčový dôvod vzniku zbytočných prieťahov. V tomto smere sťažovateľ

uvádza tieto konkrétne pochybenia: „Súdna exekútorka sa odo dňa 03.10.2012 do

11.05.2015 pokúšala o doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľovi na

adresu, na ktorej sa sťažovateľ nezdržiaval. Pre neúspešnosť doručovania... začala súdna

exekútorka... využívať zamestnávateľov sťažovateľa. Takýto postup súdnej exekútorky je

svojvoľný a nesprávny, čo konštatoval v prípade sťažovateľa aj ústavný súd v náleze sp. zn.

zo dňa 04.07.2017. Ak totiž mohla súdna exekútorka doručiť zásielku

sťažovateľovi napr. prostredníctvom Policajného zboru (ustanovenie § 45 ods. 1 zákona

č. ), opakované zasielanie zásielok na adresu, na

ktorej sa osoba už zjavne dlhodobo nezdržiavala (kde nedošlo k prevzatiu pošty) alebo

excesívne doručovanie zásielky prostredníctvom zamestnávateľa nepredstavuje takú

činnosť, ktorá by smerovala k právoplatnému ukončeniu veci... Chaotická bola aj ďalšia

činnosť súdnej exekútorky od 15.12.2017 do 17.07.2018. Tá dňa 15.12.2017 doručila

upovedomenie po 5 rokoch od začatia exekúcie sťažovateľovi, avšak nedoručila ho jeho

právnemu zástupcovi (hoci jej plnomocenstvo na zastupovanie v konaní bolo predložené už

podaním zo dňa 05.11.2014). Preto sťažovateľ podal námietky proti exekúcii a trovám

exekúcie zo dňa 18.12.2017. Následne po výzve okresného súdu súdna exekútorka

doručovala upovedomenie o začatí exekúcie len právnemu zástupcovi sťažovateľa,

v dôsledku čoho bol ten nútený opätovne podávať námietky proti exekúcii zo dňa

16.01.2018. K tomuto procesnému postupu súdnej exekútorky sa vyjadril okresný súd

v uznesení č. k. -232 zo dňa 17.07.2018, ktorým odmietol námietky

sťažovateľa zo dňa 18.12.2017... Okresný súd súčasne uložil súdnej exekútorke opätovne

(znovu) vydať upovedomenie o začatí exekúcie, náležíte v ňom vyčísliť trovy konania

a uviedol, že súdna exekútorka nie je oprávnená si nárokovať trovy exekúcie vzniknuté

nesprávnym doručovaním...“

3. S ohľadom na už uvedené je sťažovateľ toho názoru, že procesný postup súdnej

exekútorky, ako aj okresného súdu v namietanom exekučnom konaní je chaotický

a nesústredený ako celok, pričom ich úkony nesmerujú k právoplatnému skončeniu

exekučného konania. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ v petite svojej ústavnej

sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ustanovenia , Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , EX 321/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v exekučnom konaní vedenom pod

sp. zn. , EX 321/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7000,-

EUR (slovom sedemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do 30 dní

od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trovy konania

v plnej výške do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

4. Ústavný súd pre ozrejmenie danej veci považoval za vhodné doručiť ústavnú

sťažnosť ešte v prípravnej fáze okresnému súdu, ktorý v exekučnej veci koná, a zároveň ho

požiadal o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predsedníčka okresného

súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila podaním sp. zn. z 29. októbra 2018,

v rámci ktorého predložila detailnú chronológiu úkonov okresného súdu a súdnej

exekútorky a k vecnej stránke ústavnej sťažnosti v podstatnom uviedla: „Napriek

skutočnosti, že konanie súdnej exekútorky v súvislosti s doručovaním upovedomenia o začatí

exekúcie povinnému, nemožno považovať za rýchle a efektívne vzhľadom na skutočnosť, že

sa povinnému podarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie až 15.12.2017, som toho

názoru, že konanie súdnej exekútorky, rovnako ako aj konanie tunajšieho súdu nebolo

poznačené prieťahmi, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné a uvedeným konaním,

nevznikla sťažovateľovi žiadna ujma, ktorú by mali za následok súdne prieťahy, nakoľko

samotný výkon exekúcie nastáva až doručením exekučného príkazu, t. j. po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie a márnom uplynutí lehoty na podanie námietok proti

exekúcie, resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii...“

Na základe uvedeného predsedníčka okresného súdu skonštatovala, že namietané exekučné

konanie nebolo poznačené prieťahmi, ktoré by mohli byť posúdené ako zbytočné a dĺžka

konania nemala preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľovi.

5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd oboznámil okresný súd

s možnosťou doplniť svoje vyjadrenie z 29. októbra 2018 a zároveň ho požiadal o zaslanie

spisového materiálu, ako aj o vyjadrenie sa k ústnosti pojednávania o prijatej ústavnej

sťažnosti. Okresný súd podaním sp. zn. z 1. apríla 2019 doručeným

ústavnému súdu 8. apríla 2019 oznámil, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia

z 29. októbra 2018, súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a zároveň zaslal

požadovaný spisový materiál.

6. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2019, v ktorom uviedol, že každý vrátane

sťažovateľa má právo na to, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov

a tomu zodpovedá povinnosť konajúceho orgánu konať tak, aby k nim nedochádzalo.

Skutočnosť, že zákon neustanovuje konkrétnu lehotu pre vykonanie úkonu, ešte neznamená,

že konajúci súd môže v konaní ostať nečinný. V prípade, ak zákon neustanovuje lehotu, je

súd povinný konať bez zbytočného odkladu, resp. v lehotách primeraných povahe konania.

Upovedomenie o začatí exekúcie je spravidla doručované bezodkladne po vydaní poverenia

súdu na vykonanie exekúcie, v jeho prípade však nie je dosiaľ zrejmé, či došlo k platnému

a účinnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie. Nadväzne právny zástupca

sťažovateľa opätovne poukázal na neefektívnu a nesústredenú činnosť súdnej exekútorky

súvisiacu s (nesprávnym) doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku

chaotického doručovania musel sťažovateľ a jeho právny zástupca podať celkovo tri

námietky proti exekúcii (z 25. mája 2015, z 18. decembra 2017 a zo 16. januára 2018). Súd

do dnešného dňa rozhodol len o námietkach z 18. decembra 2017, ktoré odmietol ako

predčasne podané, pretože ešte nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie.

O námietkach z 25. mája 2015 po rozhodnutí ústavného súdu a ani o námietkach

zo 16. januára 2018 po ďalšom doručovaní súdnej exekútorky nebolo do dnešného dňa

rozhodnuté. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom okresného súdu o tom, že pred doručením

upovedomenia o začatí exekúcie nemohla sťažovateľovi vzniknúť ujma, a teda nie je

namieste priznať mu finančné zadosťučinenie v požadovanej výške. K tomu udáva, že

pokiaľ pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie boli vykonávané dlhodobo

neefektívne úkony, tieto môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku náhrady hotových

výdavkov súdneho exekútora či náhrad za stratu času. Tieto výdavky by musel zaplatiť

povinný (sťažovateľ, pozn.) ako trovy exekúcie. Neefektívna činnosť súdnej exekútorky

hoci aj pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie môže mať preto priamy vplyv

na sťažovateľa a aj jeho náklady spojené s exekučným konaním. V závere svojho stanoviska

sťažovateľ uviedol, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa

pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Vec bola prijatá na ďalšie konanie 29. januára 2019 podľa v tom čase platného

rozvrhu práce, a to III. senátom ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik (predseda senátu),

a Jana Baricová (sudkyňa spravodajkyňa) a Mojmír Mamojka ako členovia senátu. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového

rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa)

pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav

Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci

tejto ústavnej sťažnosti v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

9. Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto

pre jej posúdenie relevantné procesné úkony:

- 18. júna 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie,

- 23. augusta 2012 okresný súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie,

- 7. septembra 2012 súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie,

- 15. októbra 2012 súdna exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie (doručovaný

bankám),

- 19. decembra 2013 a 21. októbra 2014 súdna exekútorka vydala príkazy na začatie

exekúcie (doručované zamestnávateľom sťažovateľa),

- 10. novembra 2014 právny zástupca sťažovateľa doručil súdnej exekútorke

oznámenie, že výživné bolo uhradené, predložil dôkazy z trestného konania,

- 11. novembra 2014 súdna exekútorka vyzvala oprávnenú na oznámenie platieb

od sťažovateľa a vyjadrenie sa k oznámeniu právneho zástupcu sťažovateľa,

- 8. decembra 2014 súdna exekútorka požiadala o súčinnosť zamestnávateľa, ktorý

mal spolupracovať pri doručovaní zásielky sťažovateľovi,

- 22. decembra 2014 právny zástupca sťažovateľa doručil súdnej exekútorke podnet

na zrušenie príkazu na začatie exekúcie,

12. januára 2015 a 29. apríla 2015 súdna exekútorka požiadala o súčinnosť

zamestnávateľov sťažovateľa pri doručovaní zásielky,

- 15. mája 2015 bola súdnej exekútorke doručená odpoveď zamestnávateľa, že

sťažovateľ odmietol prevziať zásielku,

- 1. júna 2015 súdna exekútorka doručila okresnému súdu námietky sťažovateľa proti

exekúcii z 25. mája 2015,

- 10. septembra 2015 okresný súd vyzval oprávnených na vyjadrenie sa k námietkam,

- 25. januára 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie

plnomocenstva a špecifikáciu výšky zaplateného zameškaného výživného a bežného

výživného k 31. januáru 2016,

- 18. februára 2016 sa právny zástupca sťažovateľa vyjadril k exekučnému konaniu

a predložil listinné dôkazy,

- 13. apríla 2016 okresný súd vyzval oprávnených na špecifikáciu výšky

sťažovateľom uhradeného výživného,

- 10. mája 2016 oprávnená doručila okresnému súdu špecifikáciu vyplateného

výživného,

- 29. júna 2016 okresný súd uznesením prvým výrokom zamietol námietky

sťažovateľa proti trovám exekúcie a druhým výrokom exekúciu čiastočne zastavil,

- 6. septembra 2016 právny zástupca sťažovateľa podal na poštovú prepravu

odvolanie proti už uvedenému uzneseniu,

- 28. septembra 2016 okresný súd vyzval oprávnených na vyjadrenie k odvolaniu,

- 11. septembra 2017 bol okresnému súdu doručený nález ústavného súdu sp. zn.

zo 4. júla 2017,

- 28. septembra 2017 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu

oznámenie o nových skutočnostiach,

- 6. decembra 2017 okresný súd vyzval súdnu exekútorku, aby opätovne doručila

upovedomenie o začatí exekúcie sťažovateľovi s poukazom na obsah nálezu ústavného

súdu, zároveň predložil spis s opravným prostriedkom sťažovateľa Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

- 27. decembra 2017 súdna exekútorka doručila okresnému súdu námietky

sťažovateľa proti exekúcii a proti trovám exekúcie,

- 10. apríla 2018 krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že uznesenie

okresného súdu v druhom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a návrh

sťažovateľa na povolenie odkladu exekúcie zamietol,

- 24. apríla 2018 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 15. júna 2018 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu oprávnených na vyjadrenie, či

sťažovateľ uhradil pohľadávku, a súdnu exekútorku vyzval na vyjadrenie k námietkam proti

exekúcii,

- 22. júna 2018 súdna exekútorka doručila okresnému súdu vyjadrenie,

- 17. júla 2018 okresný súd uznesením námietky sťažovateľa proti exekúcii a trovám

exekúcie odmietol,

- 22. októbra 2018 okresný súd uznesením exekúciu čiastočne zastavil,

- 23. novembra 2018 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu odvolanie

a žiadosť o vydanie doplňujúceho uznesenia,

- 28. novembra 2018 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa priamo oprávnenej

(matke), pretože medzičasom jej advokátka vypovedala plnú moc,

- 11. februára 2019 vydal okresný súd dopĺňacie uznesenie, ktorým svoje skoršie

rozhodnutie doplnil o výrok týkajúci sa trov konania.

III.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , , )

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, a iné).

15. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa (, , ), pričom

v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby

vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“

na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať

za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne

a ).

16. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že

otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

17. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

exekučné konanie spravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj

po faktickej (skutkovej) stránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore

účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným

titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného

konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má

voči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv

oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti

uložené v právoplatnom exekučnom titule (). Dĺžka exekučného konania teda

nie je ovplyvnená zložitosťou veci.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd z obsahu

zapožičaného spisu okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné

pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania. Pokiaľ

však sťažovateľ tvrdil, že bol v namietanom konaní primerane aktívny, čo preukazoval tým,

že prostredníctvom právneho zástupcu oznámil súdnej exekútorke adresu na doručovanie,

keď ju sama nemohla zistiť, ústavný súd považuje za potrebné dať na pravú mieru, že

korešpondenčnú adresu sťažovateľa oznámil jeho právny zástupca súdnej exekútorke až

podaním z 25. mája 2015, hoci právne zastupovanie prevzal už 30. novembra 2014. Pokiaľ

teda sťažovateľ namieta, že doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie trvalo

neprimerane dlho a malo za následok zásah do jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, v tomto smere mohol byť súčinný už oveľa skôr a túto dobu

aspoň čiastočne skrátiť.

19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska primeranosti

dĺžky trvania namietaného konania, resp. z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

v tomto konaní. K porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže pritom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ). O taký prípad zjavne ide aj vo veci sťažovateľa.

19.1. Ústavný súd v rámci posudzovania uvedeného kritéria zistil, že exekučné

konanie trvajúce takmer 7 rokov prebiehalo v zásade plynulo, charakterizovala ho však

nesústredená činnosť súdnej exekútorky v jeho počiatočnej fáze, v ktorej išlo o doručovanie

upovedomenia o začatí exekúcie (v rokoch 2012 – 2015). Námietky sťažovateľa z 25. mája

2015 okresný súd uznesením č. k. -77 z 29. júna 2016 zamietol a exekúciu

čiastočne zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal opravný prostriedok, ako aj

ústavnú sťažnosť. Nesprávnosť doručovania upovedomenia o začatí exekúcie, resp.

nesprávnosť zvolených prostriedkov pre doručovanie bolo bližšie ozrejmené v náleze

ústavného súdu sp. zn. zo 4. júla 2017, v ktorom bolo konštatované

porušenie práv sťažovateľa. Súdna exekútorka totiž poverila doručením upovedomenia

o začatí exekúcie zamestnávateľa sťažovateľa, čo ústavný súd vyhodnotil ako svojvoľné

prekročenie jej právomoci a nezákonný postup nemajúci oporu v právnych predpisoch. Táto

okolnosť ovplyvnila exekučnú vec natoľko, že ďalšie vo veci vykonávané úkony boli

zamerané na zabezpečenie nápravy spôsobeného stavu. Tieto úkony spočívali v opätovnom

doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie súdnou exekútorkou, na čo nadväzovalo

opakované podanie námietok povinného (resp. návrhu na zastavenie exekúcie) a s tým

súvisiace rozhodovanie okresného súdu o týchto procesných návrhoch. Ako vyplýva

z uznesenia okresného súdu č. k. -232 zo 17. júla 2018, námietky

sťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcie z 18. decembra 2017 boli znovu odmietnuté

pre pochybenie súdnej exekútorky spočívajúce v doručovaní upovedomenia o začatí

exekúcie, keďže tentoraz ho nedoručila právnemu zástupcovi sťažovateľa. Okresný súd

v tejto súvislosti v rámci odôvodnenia uviedol, že súdna exekútorka si nebude môcť uplatniť

náhradu trov spojených s doručovaním upovedomenia, pretože ich vznik sama zavinila.

19.2. Je teda nepochybné, že činnosť súdnej exekútorky v doterajšom trvaní

namietaného konania bola nesústredená a mala za následok jeho predĺženie. Okresný súd si

však v tejto súvislosti kladie otázku, či pochybenie súdnej exekútorky v danom štádiu

exekučného konania mohlo spôsobiť ujmu na strane sťažovateľa ako povinného

v exekučnom konaní. Zastáva názor, že pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie

nemohla sťažovateľovi vzniknúť ujma, pretože súdny exekútor je oprávnený vykonávať iba

úkony na zabezpečenie majetku povinného. Sťažovateľ je, naopak, toho názoru, že

neefektívna činnosť súdneho exekútora hoci aj pred doručením upovedomenia o začatí

exekúcie môže mať priamy vplyv na sťažovateľa a jeho náklady spojené s exekučným

konaním.

19.3. Pre zodpovedanie nastolenej otázky je potrebné najskôr uviesť, že účelom

upovedomenia o začatí exekúcie je najmä oboznámenie účastníkov o začatí exekúcie, a to

predovšetkým povinného, ktorý dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu

z exekučného titulu. Voči povinnému ide o prvý procesný úkon zo strany súdneho

exekútora a práve z upovedomenia o začatí exekúcie je povinný informovaný, že je voči

nemu vedené exekučné konanie. Povinného exekútor zároveň v upovedomení o začatí

exekúcie vyzýva na splnenie nároku vymáhaného v exekúcii, ktorý vyplýva z exekučného

titulu.

19.4. Exekučný poriadok presne neustanovuje, v akej lehote musí súdny exekútor

upovedomenie o začatí exekúcie vydať a doručiť príslušným subjektom, avšak to

neznamená, že môže zostať v konaní nečinný. Vo veci sťažovateľa súdna exekútorka

potom, čo bola poverená výkonom exekúcie, pristúpila k vydaniu upovedomenia o začatí

exekúcie, avšak pri jeho doručovaní povinnému – sťažovateľovi nepostupovala efektívne.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že takáto situácia nemá na povinného žiaden vplyv,

keďže o začatí exekučného konania sa zatiaľ („oficiálne“) nedozvedel. Súdna exekútorka

však zároveň s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie pristúpila k blokácii majetku

sťažovateľa (vydaním príkazu na začatie exekúcie jeho zamestnávateľovi), aby sa tak zaistil

majetok pre uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Na základe tohto

príkazu zamestnávateľ vykonával sťažovateľovi zrážky zo mzdy, pričom zrazené sumy

(deponované peniaze) nemohol zaslať ani súdnemu exekútorovi, ani povinnému. K takému

kroku môžu tretie osoby pristúpiť až po doručení exekučného príkazu. Sťažovateľ sa tak

ocitol v situácii, keď jeho prostriedky nemohli slúžiť ani jemu, a nesmerovali ani k splneniu

vymáhaného nároku. A práve túto dobu ústavný súd považuje za dobu právnej neistoty

sťažovateľa, pretože počas nej bol vystavený hrozbe exekúcie, proti ktorej sa síce bránil

námietkami, resp. návrhom na zastavenie exekúcie, avšak obsahom týchto jeho podaní sa

exekučný súd nezaoberal a bez ďalšieho ich odmietol/zamietol pre vady doručovania

upovedomenia o začatí exekúcie. O podstate veci, t. j. o tom, či došlo k sťažovateľom

tvrdenému splneniu povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, alebo nie, sa tak

v dôsledku pochybení súdnej exekútorky a okresného súdu v rámci šesťročného exekučného

konania nerozhodovalo. K vyriešeniu tejto otázky došlo až po podaní tejto ústavnej

sťažnosti, keď okresný súd uznesením č. k. -243 z 22. októbra 2018

exekúciu čiastočne zastavil.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že faktorom, ktorý

mal negatívny dopad na súvislý priebeh posudzovaného konania, bol nesústredený postup

súdnej exekútorky a čiastočne i okresného súdu. V zmysle judikatúry ústavného súdu (pozri

nález sp. zn. ) konajúci súd znáša zodpovednosť nielen za nedostatky

v postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Ak

exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone

zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých osôb, vo vzťahu

ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký

štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi. Keďže postup exekučného

súdu a postup súdnej exekútorky, ktorej bolo zo strany exekučného súdu udelené poverenie

na vykonanie exekúcie, je potrebné vnímať ako jeden celok, ústavný súd v rámci

posudzovania konania ako celku dospel k záveru, že vec sťažovateľa nebola prerokovaná

v primeranej lehote, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

21. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie práva sťažovateľa

zaručeného v a v dohovoru, ako aj zo skutočnosti, že

namietané exekučné konanie nebolo podľa zistení ústavného súdu v čase jeho rozhodovania

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu konať v namietanej veci

vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa , ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý

porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

25. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 €, ktorú

odôvodnil tým, že exekučné konania trvá už viac ako 6 rokov. Nesústredený postup súdnej

exekútorky a okresného súdu v jeho veci znemožňuje prejednanie jeho námietok, ktoré

spočívajú najmä v tom, že exekuované výživné v plnom rozsahu uhradil.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). V tomto prípade podľa názoru ústavného

súdu prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú

doterajšiu dĺžku napadnutého exekučného konania a v rámci neho na nesústredenú činnosť

súdnej exekútorky a jej vplyv na ďalší priebeh konania. Na druhej strane však prihliadol

na správanie sťažovateľa rozobraté na inom mieste tohto nálezu (bod 18), ako aj na to, že

predmetom exekučného konania bolo vymoženie zameškaného výživného a bežného

výživného pre maloleté deti, ktoré sťažovateľ uhradil až po začatí exekučného konania

(bližšie pozri zápisnicu o hlavnom pojednávaní z trestného konania vedeného Okresným

súdom Bratislava IV proti sťažovateľovi pod sp. zn. ), aj to nie v celom

rozsahu. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané a spravodlivé priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 300 € podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

V.

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorých výšku však

nevyčíslil, preto ústavný súd vychádzal z obsahu spisu.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej

služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti, vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden

úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018,

t. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku

2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 23. apríla 2019, ústavný súd vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle už popísaných

pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 € (t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak vrátane 20 % DPH predstavujú

celkovú sumu 598,26 €, a ústavný súd ju sťažovateľovi priznal v celej výške (bod 4 výroku

nálezu).

30. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019