Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 215/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-70

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Gajerom, Záhradnícka 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

a práv podľa a 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd konaním a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 26. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 17.

septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

t. č. v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ,,sťažovateľ“, v citácii

aj ,,obvinený“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a (ďalej len ,a“) a práv podľa

ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

konaním a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn.

z 26. apríla 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. zo 17. januára

2017 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným zo spáchania zločinu

prevádzačstva podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,“) a za to bol odsúdený podľa

s použitím a a na trest odňatia slobody v trvaní

tri a pol roka so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa

. Zároveň bol sťažovateľovi podľa a

uložený trest zákazu pobytu na území bratislavského samosprávneho

kraja na dobu päť rokov. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením krajského súdu tak, že ho podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,“) zamietol. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu následne podal

sťažovateľ dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“),

o ktorom najvyšší súd rozhodol svojím uznesením sp. zn. z 25. júla 2018

(ďalej len ,,uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že ho podľa § 382 písm. c) Trestného

poriadku odmietol.

3. Ďalej sťažovateľ zhrnul dôvody podanej ústavnej sťažnosti do týchto bodov:

,,1/ Do momentu ustanovenia obhajcu som nemal obhajcu napriek tomu, že som oňho

žiadal od momentu môjho zadržania.

2/ Do ustanovenia obhajcu mi neboli pretlmočené a preložené žiadne konverzácie

a dokumenty s výnimkou rozhodovania o väzbe.

3/ Po ustanovení obhajcu mi boli pretlmočené a preložené len niektoré konverzácie

a dokumenty.

2

4/ OČTK vykonali výsluchy svedkov migrantov

v prípravnom konaní bez mojej účasti a účasti môjho obhajcu.

5/ OČTK nevykonali mnou navrhované dôkazy /znalecké skúmanie telefónov,

vyžiadanie výpisu z ERSTE bank, vyžiadanie rozpisu práce zo systému UBER/ - v môj

prospech.

6/ Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať kontradiktórne

výsluchy všetkých svedkov migrantov a policajtov.

7/ Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním zápisníc

svedkov z prípravného konania, hoci neboli splnené podmienky na takýto postup.

8/ Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať výsluchy svedkov

– v môj prospech.

9/ Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať mnou navrhované

dôkazy /znalecké skúmanie telefónov, vyžiadanie výpisov z ERSTE bank, vyžiadanie rozpisu

práce zo systému UBER/ - v môj prospech.

10/ Súd prvého stupňa vyhotovil zápisnicu z hlavného pojednávania tak, ako by boli

zachované všetky procesné práva obhajoby a ako by všetky vykonané dôkazy boli vykonané

v súlade s ustanoveniami SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a v súlade s ustanoveniami , pričom procesné práva obhajoby

dodržané neboli a dôkazy neboli vykonané v súlade s ustanoveniami SR, Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku.

11/ Odvolací súd nedostatočne preveril odvolacie argumenty obhajoby.“

4. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti k už uvedeným dôvodom zároveň

uviedol, že nie je pravda, že súhlasil s prečítaním výpovedí svedkov, ako to je uvedené

v zápisnici z hlavného pojednávania zo 17. januára 2017, namietol nesúlad medzi reálnym

priebehom hlavného pojednávania a skutočnosťami uvedenými v zápisnici. K tomu dodal,

že je nelogické, aby na hlavnom pojednávaní 17. januára 2017 s takýmto postupom súhlasil,

ak listom z 15. decembra 2016 sám žiadal vypočuť týchto svedkov. Zároveň tiež spomenul

nevykonanie ním navrhnutých ďalších dôkazov, ako sú uvedené v predchádzajúcom bode,

k čomu dodal: ,,Právo na obhajobu a zásada kontradiktórnosti boli porušené nielen

nevykonaním mnou navrhovaných výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní, ale i ich

vykonaním v prípravnom konaní a následnom čítaní zápisníc z prípravného konania

na hlavnom pojednávaní... V prípravnom konaní boli traja svedkovia... vypočutí... bez mojej

účasti – obžalovaného i môjho obhajcu pri výsluchoch... Túto skutočnosť nemôže zhojiť ani

to, že môj ustanovený obhajca bol o termíne ich posledných výsluchov údajne

upovedomený, ale sa na ne nemohol dostaviť, resp. nedostavil z mne neznámeho dôvodu.“

Sťažovateľ namietol, že zápisnice z jednotlivých úkonov boli vyhotovené tak, že z nich

vyplýva, že bol vždy riadne poučený, čo sa však podľa tvrdení sťažovateľa nezakladá na

pravde, tiež namietol, že žiadal o vyrozumenie konzulárneho úradu Rakúskej spolkovej

republiky, a nie Ruskej federácie, vyrozumenie ktorej odmietol, avšak v jednotlivých

zápisniciach z vykonávania úkonov je uvedené, že nechcel vyrozumieť konzulárny úrad, čo

nie je pravdivé.

5. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ ďalej uviedol, že

všetky uvedené skutočnosti uviedol v podanom odvolaní, o ktorom bolo rozhodnuté práve

napadnutým uznesením krajského súdu, svoje tvrdenia opieral najmä o zvukový záznam

z hlavného pojednávania zo 17. januára 2017, pričom jeho odvolanie bolo zamietnuté, avšak

krajský súd v odôvodnení vôbec nespomína zvukový záznam z hlavného pojednávania zo

17. januára 2017, a preto podľa názoru sťažovateľa v tomto smere rozsudok okresného súdu

vôbec nepreveroval.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na

ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Krajský súd v Bratislave v konaní č. porušil sťažovateľove právo

definované v SR.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní č. porušil sťažovateľove právo

definované v SR.

3. Krajský súd v Bratislave v konaní č. porušil sťažovateľove právo

definované v SR.

4. Krajský súd v Bratislave v konaní č. porušil sťažovateľove právo

definované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4

5. Krajský súd v Bratislave v konaní č. porušil sťažovateľove právo

definované v čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. , zo dňa 26. 4. 2017.

7. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď

to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,

6

v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné

okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

16. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,

ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d) vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov

proti nemu;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom,

alebo ak týmto jazykom nehovorí.

III.

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa , a a práv podľa

ods. 1 a 3 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu. Sťažovateľ v podanej ústavnej

sťažnosti namietal nedostatočnosť preverenia jeho odvolacích argumentov zo strany

krajského súdu v napadnutom uznesení krajského súdu v súvislosti s postupom orgánov

činných v trestnom konaní a okresného súdu, spočívajúcom v tom, že nemali byť vykonané

sťažovateľom navrhované dôkazy, ktorých vykonanie by podľa názoru sťažovateľa bolo

spôsobilé zmeniť dôkaznú situáciu v jeho prospech, tiež namietal, že ako cudzincovi mu

nemali byť pretlmočené všetky dokumenty, ako aj to, že nemal mať právne zastúpenie

počas vykonávania úkonov trestného konania pred jeho vzatím do väzby, a namietol

aj nesúlad vyhotovovaných zápisníc s reálnym stavom a priebehom konania v jeho trestnej

veci.

18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

19. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti

smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ústavný súd vychádzal v zmysle

rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská verzus Česká republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti

uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol (včas podané) dovolanie sťažovateľa ako

procesne neprípustné, preto dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124

považoval v jeho prípade za zachovanú.

20. Ústavný súd sa v prvom rade vysporiadal so skutočnosťou, že sťažovateľ sa pred

samotným podaním ústavnej sťažnosti (prostredníctvom právneho zástupcu) a po jej podaní

pokúsil rozšíriť svoju argumentáciu, čo prezentoval v podaniach spísaných bez participácie

svojho právneho zástupcu doručených ústavnému súdu 23. augusta 2018, 10. decembra

2018, 13. marca 2019, 29. apríla 2019 a 28. mája 2019. Ústavný súd v tomto kontexte

zdôrazňuje, že povinné právne zastúpenie v konaní pred ústavným súdom nie je samoúčelné

a má svoje racionálne zdôvodnenie. Vytvára procesný filter zachytávajúci nekvalifikované

podania nespĺňajúce základné procesné parametre pre poskytnutie ochrany ústavnosti, ktoré

by inak zbytočne narúšali plynulosť činnosti ústavného súdu ako nezávislého súdneho

orgánu ochrany ústavnosti. Elementárnou súčasťou tohto procesno-právneho inštitútu je,

že od momentu doručenia splnomocnenia ústavnému súdu (až do eventuálneho oznámenia

zániku zastúpenia) môže účastník konania realizovať svoje dispozičné oprávnenia

vo vzťahu k ústavnému súdu výlučne prostredníctvom právneho zástupcu. Od takto

stanoveného pravidla by prichádzalo do úvahy výnimočne upustiť, ak by sa potenciálne

odborné nedostatky podania právneho zástupcu mali prejaviť na úkor samotného

sťažovateľa. V konkrétnom prípade sťažovateľa však nejde o takúto situáciu, keďže jeho

podania doručené ústavnému súdu majú laický, ťažko zrozumiteľný a z odborného hľadiska

neprínosný charakter, preto ústavný súd obsahu označených podaní sťažovateľa podaných

8

v jeho mene nemohol pripísať právnu relevanciu (obdobne ,

).

21. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. ).

22. Ústavný súd pripomína, že v zmysle svojej konštantnej judikatúry nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

().

23. Ústavný súd teda pripomína už spomenutý obmedzený rozsah jeho právomoci

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov, a nevynímajúc, viedli

k rozhodnutiu vo veci samej. K tomu dodáva, že nepatrí do jeho právomoci zaoberať

sa rozhodnutím o vine a treste () ani otázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý

je predmetom trestného stíhania a o ktorom sa s konečnou platnosťou koná a rozhoduje

pred všeobecnými súdmi () ().

24. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany... Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný

súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné

od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne

skutočnosti (, ).

25. Zásada ,,právo na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola

zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda

nevyhnutným prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných

práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen

o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia

v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie,

ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca,

ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy. Podľa názoru ústavného súdu právo na obhajobu

sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré

10

sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd (m. m. ), a možno ho vnímať

aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré

sú predmetom ústavnej ochrany ().

26. Vo vzťahu k porušeniu práva obvineného na obhajobu podľa

je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ústavného súdu sa týmto článkom všetkým

oprávneným osobám zaručuje, že budú mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať

možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne

významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Účelom práva

na obhajobu je poskytnutie príležitosti brániť sa proti obvineniu zo spáchania trestného činu

a tiež sa brániť proti tvrdeniam o skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia v trestnom

konaní v neprospech účastníka trestného konania ().

27. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského

súdu vo vzťahu k sťažovateľom uplatneným námietkam uviedol:

,,... Úkony trestného konania boli vždy vykonané za prítomnosti tlmočníka, potom

čo bol obvinený pri výsluchu dňa 07.06.2016 výslovne uviedol, že obhajcu si nevolí,

obhajovať sa bude sám, jasne prehlásil, že bol poučený, že sa môže zúčastniť výsluchu

svedkov, ktorí by nemohli byť vypočutí pred súdom, toto právo nevyužil a nechcel byť

prítomný pri týchto výpovediach... Ďalej vyhlásil v tejto zápisnici, že nežiada, aby bol o jeho

zadržaní informovaný zastupiteľský úrad. Toto zopakoval pri výsluchu dňa 08.08.2016

za prítomnosti obhajcu a tlmočníka. Pri tejto výpovedi opätovne prehlásil, že sa nechce

zúčastniť výsluchu svedkov a to občanov sýrskej národnosti.

K povinnej obhajobe obžalovaného v trestnom konaní treba uviesť, že už od

zadržania bol obžalovaný poučený, že si môže zvoliť svojho obhajcu, tohto práva sa vzdal.

Následne mu bol obhajca ustanovený súdom a postupne si zvolil dvoch obhajcov. Vzhľadom

na trestnú sadzbu... nespĺňal podmienky nutnej obhajoby až do vzatia od momentu kedy bol

vzatý do väzby, kedy nastali dôvody nutnej obhajoby a obhajca mu bol ustanovený...

... Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný

súhlasil s čítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania preto v súlade s ustanovením

tieto výpovede boli prečítané... aj v prípade, že by obžalovaný

nesúhlasil s takýmto postupom na hlavnom pojednávaní vzhľadom na tú skutočnosť,

že občania sýrskej národnosti boli deportovaní z územia Slovenskej republiky na územie

Maďarska do utečeneckého tábora mohol prvostupňový súd prečítať tieto výpovede aj bez

súhlasu obžalovaného v zmysle nakoľko tieto osoby sa dlhodobo

zdržiavajú v cudzine, čím bol znemožnený ich výsluch, pričom obžalovaný mal možnosť

zúčastniť sa ich výsluchov už počas prípravného konania, tohto práva sa vzdal, žiadnym

spôsobom nebola porušená zásada kontradiktórnosti trestného konania.“

28. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje,

že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (, , ). Ústavný

súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto nenahrádzajú

postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie namietanej

vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita,

akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo

slobôd () ().

29. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu musí

skonštatovať, že závery v ňom uvedené sú z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné,

krajský súd dal právne relevantné odpovede na sťažovateľom uplatnené námietky.

V odôvodnení ústavný súd nevzhliadol nedostatky, ktoré by ho oprávňovali na vyslovenie

záveru o porušení sťažovateľom označených základných práv podľa a práv podľa

dohovoru.

30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

12

31. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019