Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 471/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov

Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Čechovičovou,

Dolné bašty 2, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Andrey Čechovičovej, Dolné bašty 2, Trnava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že sťažovateľ je

v napadnutom konaní v postavení obžalovaného v III. rade pre obzvlášť závažný zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s poukazom na . Okresný súd rozhodol v napadnutom

konaní 28. apríla 2014 rozsudkom, ktorý 24. októbra 2014 Krajský súd v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) na základe odvolaní obžalovaných a prokurátora v celom rozsahu zrušil

a vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tvrdí, že „od tejto doby

je okresný súd nečinný.“.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „do dnešného dňa nebolo v danej

veci právoplatne rozhodnuté, pričom od podania obžaloby až doposiaľ, uplynulo takmer

7 rokov a od rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktorým nariadil vykonať nové konanie

a rozhodnúť vo veci uplynuli takmer 4 roky bez konania hlavného pojednávania.“.

4. Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré

podľa názoru sťažovateľa svojím postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd, sťažovateľ

navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež v petite ústavnej sťažnosti

požadoval prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných

prieťahov, a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € ako aj úhradu trov

konania.

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -11 z 26. septembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn.

Spr. 1241/2018 z 15. októbra 2018 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

7. Predsedníčka okresného súdu v citovanom prípise v podstatnom uviedla:

„Okresný súd Nitra rozhodol vo veci rozsudkom dňa 28.04.2014. Na neverejnom

zasadnutí Krajský súd v Nitre o odvolaniach prokurátora a obžalovaných v predmetnej veci

rozhodol dňa 24.10.2014 tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a prikázal Okresnému súdu

Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (čl. 3444). Spis bol

z Krajského súdu v Nitre na prvostupňový súd vrátený dňa 21.11.2014 a zákonný sudca dal

dňa 26.11.2014 pokyn na expedovanie rozhodnutia nadriadeného súdu...

... hlavné pojednávanie vo veci, po zrušujúcom rozhodnutí nadriadeného súdu,

sa predsedovi senátu JUDr. Sopúchovi doposiaľ nepodarilo otvoriť najmä pre opakované

problémy so zaistením účasti obžalovaných vietnamskej národnosti na hlavnom

pojednávaní... Súd musí teda vykonávať pátranie po pobyte obžalovaných jednak

vo Vietname a aj na území Slovenska, prostredníctvom cudzineckej polície a Interpolu.

K namietanej dĺžke konania prispeli teda výlučne obžalovaní vietnamskej národnosti,

ktorých postoj nemohol prvostupňový súd z procesného hľadiska ovplyvniť (pre uplynutie

celkovej lehoty väzby), pretože súdu sa nepodarilo doručiť predvolania obžalovaným

na adresy súdu známe zo spisu, pričom nie je vylúčené, že niektorí z nich aj opustili územie

SR. Správanie procesných strán (obžalovaných) v tomto zmysle nie je možné pričítať

na vrub sudcu. Je pravdou a vyplýva to aj zo spisu, že sťažovateľ svojím konaním neprispel

k odročovaniu nariadeného hlavného pojednávania, ale toto pojednávanie nebolo možné

vykonať prioritne pre neprítomnosť ďalších spoluobžalovaných, nakoľko ide o konanie

o obzvlášť závažnom zločine, ktoré bolo kvalifikované ako konanie spáchané organizovanou

skupinou a účasť všetkých obžalovaných na konaní striktne vyžaduje,

pokiaľ títo nedali súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v ich neprítomnosti, alebo

pokiaľ neboli splnené podmienky na konanie proti ušlému.

Vzhľadom na hore uvedené, poukazujúc na chronológiu postupu zákonného sudcu

a objektívne okolnosti, s ktorými sa zákonný sudca musel v konkrétnej veci postupne

vysporiadať konštatujem, že postup zákonného sudcu JUDr. Vladimíra Sopúcha s ohľadom

na všetky prekážky v konaní bol plynulý, vo veci konal bez zbytočných prieťahov, ktoré

by boli spôsobené jeho subjektívnou nečinnosťou. Podľa názoru Okresného súdu Nitra ide

o skutkovo aj právne zložitú a rozsiahlu skupinovú vec s cudzím prvkom, kde je potrebné

vysporiadať sa jednak so skutkovými okolnosťami a jednak s právnou kvalifikáciou konania

obžalovaných.“

Predsedníčka okresného súdu v citovanom prípise podrobne uviedla termíny

hlavného pojednávania, ktoré boli opakovane odročené, a pripojila tiež chronológiu

procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní po návrate zákonného sudcu

z dlhodobej práceneschopnosti od mája 2018.

8. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného súdu

sp. zn. Spr. 1241/2018 z 15. októbra 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

9. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 11. decembra

2018 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a uviedla, že „všetky

podstatné skutočnosti sme uviedli v sťažnosti, prieťahy v konaní vyplývajú aj z vyjadrenia

predsedníčky OS Nitra a ústne pojednávanie by pravdepodobne vec viac neobjasnilo.“.

II.

10. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:

Dňa 17. októbra 2011 bola okresnému súdu podaná obžaloba.

Dňa 28. apríla 2014 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom.

Dňa 24. októbra 2014 krajský súd rozhodol o odvolaniach prokurátora

a obžalovaných tak, že prvostupňový rozsudok okresného súdu z 28. apríla 2014 zrušil

a prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Dňa 21. novembra 2014 bol spis vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu.

Hlavné pojednávanie nariadené na 12. január 2015, 9. február 2015, 2. marec 2015,

13. apríl 2015, 4. máj 2015, 1. jún 2015, 21. september 2015, 30. november 2015,

21. marec 2016, 30. máj 2016, 14. september 2016, 16. november 2016, 18. január 2017,

30. január 2017, 6. marec 2017, 24. apríl 2017, 19. jún 2017, 20. september 2017 bolo

odročené z dôvodu, že predvolania na hlavné pojednávanie sa obžalovaným vietnamskej

národnosti nepodarilo doručiť.

Hlavné pojednávanie nariadené na 17. január 2018 bolo zrušené z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 4. decembra 2017 bola vec prerozdelená novej zákonnej sudkyni a vyšší súdny

úradník realizoval v napadnutom konaní úkony potrebné pre zistenie aktuálnych pobytov

obžalovaných: pátranie po pobyte obžalovaných, vypracovanie podkladov pre právnu

pomoc vo Vietname, zaistenie informácií o obžalovaných cudzincoch prostredníctvom

cudzineckej polície, ako aj rozhodnutie o trovách obhajcov.

Dňa 4. mája 2018 požiadal okresný súd oddelenie cudzineckej polície Policajného

zboru Nitra o vypátranie pobytu obžalovaných vietnamskej národnosti: 1. P

, 2. , 3. , 4. , 5. .

Dňa 21. mája 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď z Národnej ústredne

Interpol týkajúca sa obžalovaného .

Dňa 21. mája 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď z Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Topoľčany týkajúca sa obžalovaného .

Dňa 19. júla 2018 zaslal okresný súd Národnej ústredni Interpol doplnenie údajov

o obžalovaných a

.

Dňa 19. júla 2018 zároveň požiadal okresný súd o prešetrenie pobytu obžalovaných

a Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru Bratislava II. Odpoveď bola okresnému súdu doručená 26. júla 2018.

Dňa 2. augusta 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď oddelenia cudzineckej

polície Policajného zboru Nitra týkajúca sa pobytu obžalovaného .

Dňa 2. októbra 2018 nariadil zákonný sudca hlavné pojednávanie na 30. november

2018.

Podľa informácie poskytnutej okresným súdom bolo hlavné pojednávanie nariadené

na 30. november 2018 odročené na 30. január 2019, následne na 1. apríl 2019. Aktuálne je

vo veci nariadený termín hlavného pojednávania na 5. jún 2019. Napadnuté konanie nebolo

ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené.

III.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

13. Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne

sťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) na konanie

vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch

príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec

pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje druhý senát ústavného súdu

v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti. Vzhľadom

na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa v takom

zložení, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

17. Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení

bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok

ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

18. Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná,

je pojem „primeraná lehota“ relatívny. Primeranosť doby konania sa posudzuje

podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko

z 28. 6. 1978).

19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie

základného práva zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr.

všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich

počet) a právoplatne nerozhodli (napr. ).

20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie, resp. v ktorej sa účastník trestného konania,

proti ktorému je podaná obžaloba, nachádza.

21. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

(2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. ,

, , , ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

22. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba

trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach,

a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd,

vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. 6. 1987)].

23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá

z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov. S tvrdením predsedníčky okresného súdu, že ide o právne

zložitú vec, sa ústavný súd nestotožnil. Z hľadiska skutkovej zložitosti ústavný súd

pripúšťa, že k predĺženiu konania mohlo čiastočne prispieť, že v napadnutom konaní bolo

obžalovaných viacero osôb, z nich niektoré cudzej štátnej príslušnosti, a bolo potrebné zistiť

ich aktuálny pobyt. Napriek tomu však ústavný súd zastáva názor, že v okolnostiach danej

veci pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe okresného súdu bolo možné plynulo

postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa.

24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania

nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

25. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej

ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým

konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

26. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že sa začalo 17. októbra 2011 podaním obžaloby okresnému súdu, trvá

7 rokov a takmer 8 mesiacov a doteraz nie je právoplatne skončené. Aj keď sa spis približne

6 mesiacov nachádzal na krajskom súde v rámci odvolacieho konania, je zrejmé, že okresný

súd nezvolil v napadnutom konaní taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

27. Ústavný súd zistil, že najmä v štádiu konania po zrušujúcom rozhodnutí

krajského súdu a vrátení veci späť okresnému súdu bol postup okresného súdu neefektívny,

čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že nariadil celkovo 23 termínov hlavného pojednávania,

ale ani jedno sa nekonalo.

28. Ústavný súd napokon zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je

v okolnostiach danej veci neakceptovateľné, aby napadnuté konanie, obzvlášť ak ide

o trestné konanie, nebolo ani po takmer 8 rokoch právoplatne skončené.

vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu

ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala

s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým

ohroziť aj dôveryhodnosť justície. takto zaviazala predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie napadnutých vecí

bez zbytočných prieťahov, a tým aj vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote

(, , ).

29. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod

1 výroku tohto nálezu).

30. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej

sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa a

písm. a) prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

33. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

a túto svoju požiadavku odôvodnil jednak samotným porušením svojich práv a taktiež

zásahom „do jeho právnej istoty a postavenia“.

34. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na obdobia

nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje,

že v posudzovanej veci existujú dôvody na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal

na celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu

na vzniknutých prieťahoch vzhľadom na faktickú zložitosť veci s cudzím prvkom. Podľa

názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto nálezu.

V.

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

38. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej

sťažnosti).

39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017

(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky

v sume 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €

a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).

40. Sťažovateľovi patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony

právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 307 €. Zároveň mu

patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma

náhrady trov konania predstavuje sumu 325,42 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019