Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 471/2018
PDF · 236.75 KB
No categories available
II. ÚS 471/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov
Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Čechovičovou,
Dolné bašty 2, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 T 118/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 T 118/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 T 118/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej
zástupkyne JUDr. Andrey Čechovičovej, Dolné bašty 2, Trnava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 T 118/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že sťažovateľ je
v napadnutom konaní v postavení obžalovaného v III. rade pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)
s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona. Okresný súd rozhodol v napadnutom
konaní 28. apríla 2014 rozsudkom, ktorý 24. októbra 2014 Krajský súd v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) na základe odvolaní obžalovaných a prokurátora v celom rozsahu zrušil
a vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tvrdí, že „od tejto doby
je okresný súd nečinný.“.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „do dnešného dňa nebolo v danej
veci právoplatne rozhodnuté, pričom od podania obžaloby až doposiaľ, uplynulo takmer
7 rokov a od rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktorým nariadil vykonať nové konanie
a rozhodnúť vo veci uplynuli takmer 4 roky bez konania hlavného pojednávania.“.
4. Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré
podľa názoru sťažovateľa svojím postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd, sťažovateľ
navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 T 118/2011 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež v petite ústavnej sťažnosti
požadoval prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných
prieťahov, a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € ako aj úhradu trov
konania.
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 471/2018-11 z 26. septembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.
6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku
okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn.
Spr. 1241/2018 z 15. októbra 2018 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.
7. Predsedníčka okresného súdu v citovanom prípise v podstatnom uviedla:
„Okresný súd Nitra rozhodol vo veci rozsudkom dňa 28.04.2014. Na neverejnom
zasadnutí Krajský súd v Nitre o odvolaniach prokurátora a obžalovaných v predmetnej veci
rozhodol dňa 24.10.2014 tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a prikázal Okresnému súdu
Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (čl. 3444). Spis bol
z Krajského súdu v Nitre na prvostupňový súd vrátený dňa 21.11.2014 a zákonný sudca dal
dňa 26.11.2014 pokyn na expedovanie rozhodnutia nadriadeného súdu...
... hlavné pojednávanie vo veci, po zrušujúcom rozhodnutí nadriadeného súdu,
sa predsedovi senátu JUDr. Sopúchovi doposiaľ nepodarilo otvoriť najmä pre opakované
problémy so zaistením účasti obžalovaných vietnamskej národnosti na hlavnom
pojednávaní... Súd musí teda vykonávať pátranie po pobyte obžalovaných jednak
vo Vietname a aj na území Slovenska, prostredníctvom cudzineckej polície a Interpolu.
K namietanej dĺžke konania prispeli teda výlučne obžalovaní vietnamskej národnosti,
ktorých postoj nemohol prvostupňový súd z procesného hľadiska ovplyvniť (pre uplynutie
celkovej lehoty väzby), pretože súdu sa nepodarilo doručiť predvolania obžalovaným
na adresy súdu známe zo spisu, pričom nie je vylúčené, že niektorí z nich aj opustili územie
SR. Správanie procesných strán (obžalovaných) v tomto zmysle nie je možné pričítať
na vrub sudcu. Je pravdou a vyplýva to aj zo spisu, že sťažovateľ svojím konaním neprispel
k odročovaniu nariadeného hlavného pojednávania, ale toto pojednávanie nebolo možné
vykonať prioritne pre neprítomnosť ďalších spoluobžalovaných, nakoľko ide o konanie
o obzvlášť závažnom zločine, ktoré bolo kvalifikované ako konanie spáchané organizovanou
skupinou a Trestný poriadok účasť všetkých obžalovaných na konaní striktne vyžaduje,
pokiaľ títo nedali súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v ich neprítomnosti, alebo
pokiaľ neboli splnené podmienky na konanie proti ušlému.
Vzhľadom na hore uvedené, poukazujúc na chronológiu postupu zákonného sudcu
a objektívne okolnosti, s ktorými sa zákonný sudca musel v konkrétnej veci postupne
vysporiadať konštatujem, že postup zákonného sudcu JUDr. Vladimíra Sopúcha s ohľadom
na všetky prekážky v konaní bol plynulý, vo veci konal bez zbytočných prieťahov, ktoré
by boli spôsobené jeho subjektívnou nečinnosťou. Podľa názoru Okresného súdu Nitra ide
o skutkovo aj právne zložitú a rozsiahlu skupinovú vec s cudzím prvkom, kde je potrebné
vysporiadať sa jednak so skutkovými okolnosťami a jednak s právnou kvalifikáciou konania
obžalovaných.“
Predsedníčka okresného súdu v citovanom prípise podrobne uviedla termíny
hlavného pojednávania, ktoré boli opakovane odročené, a pripojila tiež chronológiu
procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní po návrate zákonného sudcu
z dlhodobej práceneschopnosti od mája 2018.
8. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či
trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného súdu
sp. zn. Spr. 1241/2018 z 15. októbra 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
9. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 11. decembra
2018 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a uviedla, že „všetky
podstatné skutočnosti sme uviedli v sťažnosti, prieťahy v konaní vyplývajú aj z vyjadrenia
predsedníčky OS Nitra a ústne pojednávanie by pravdepodobne vec viac neobjasnilo.“.
II.
10. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:
Dňa 17. októbra 2011 bola okresnému súdu podaná obžaloba.
Dňa 28. apríla 2014 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom.
Dňa 24. októbra 2014 krajský súd rozhodol o odvolaniach prokurátora
a obžalovaných tak, že prvostupňový rozsudok okresného súdu z 28. apríla 2014 zrušil
a prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Dňa 21. novembra 2014 bol spis vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu.
Hlavné pojednávanie nariadené na 12. január 2015, 9. február 2015, 2. marec 2015,
13. apríl 2015, 4. máj 2015, 1. jún 2015, 21. september 2015, 30. november 2015,
21. marec 2016, 30. máj 2016, 14. september 2016, 16. november 2016, 18. január 2017,
30. január 2017, 6. marec 2017, 24. apríl 2017, 19. jún 2017, 20. september 2017 bolo
odročené z dôvodu, že predvolania na hlavné pojednávanie sa obžalovaným vietnamskej
národnosti nepodarilo doručiť.
Hlavné pojednávanie nariadené na 17. január 2018 bolo zrušené z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti zákonného sudcu.
Dňa 4. decembra 2017 bola vec prerozdelená novej zákonnej sudkyni a vyšší súdny
úradník realizoval v napadnutom konaní úkony potrebné pre zistenie aktuálnych pobytov
obžalovaných: pátranie po pobyte obžalovaných, vypracovanie podkladov pre právnu
pomoc vo Vietname, zaistenie informácií o obžalovaných cudzincoch prostredníctvom
cudzineckej polície, ako aj rozhodnutie o trovách obhajcov.
Dňa 4. mája 2018 požiadal okresný súd oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Nitra o vypátranie pobytu obžalovaných vietnamskej národnosti: 1. P
, 2. , 3. , 4. , 5. .
Dňa 21. mája 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď z Národnej ústredne
Interpol týkajúca sa obžalovaného .
Dňa 21. mája 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď z Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Topoľčany týkajúca sa obžalovaného .
Dňa 19. júla 2018 zaslal okresný súd Národnej ústredni Interpol doplnenie údajov
o obžalovaných a
.
Dňa 19. júla 2018 zároveň požiadal okresný súd o prešetrenie pobytu obžalovaných
a Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Bratislava II. Odpoveď bola okresnému súdu doručená 26. júla 2018.
Dňa 2. augusta 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď oddelenia cudzineckej
polície Policajného zboru Nitra týkajúca sa pobytu obžalovaného .
Dňa 2. októbra 2018 nariadil zákonný sudca hlavné pojednávanie na 30. november
2018.
Podľa informácie poskytnutej okresným súdom bolo hlavné pojednávanie nariadené
na 30. november 2018 odročené na 30. január 2019, následne na 1. apríl 2019. Aktuálne je
vo veci nariadený termín hlavného pojednávania na 5. jún 2019. Napadnuté konanie nebolo
ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené.
III.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
13. Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne
sťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
14. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) na konanie
vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch
príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec
pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje druhý senát ústavného súdu
v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti. Vzhľadom
na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa v takom
zložení, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 118/2011 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
17. Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení
bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje
strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol
príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok
ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).
18. Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná,
je pojem „primeraná lehota“ relatívny. Primeranosť doby konania sa posudzuje
podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko
z 28. 6. 1978).
19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr.
všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich
počet) a právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).
20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie, resp. v ktorej sa účastník trestného konania,
proti ktorému je podaná obžaloba, nachádza.
21. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
(2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
22. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba
trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach,
a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd,
vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta
v. Taliansko z 25. 6. 1987)].
23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá
z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí súčasť rozhodovacej
agendy všeobecných súdov. S tvrdením predsedníčky okresného súdu, že ide o právne
zložitú vec, sa ústavný súd nestotožnil. Z hľadiska skutkovej zložitosti ústavný súd
pripúšťa, že k predĺženiu konania mohlo čiastočne prispieť, že v napadnutom konaní bolo
obžalovaných viacero osôb, z nich niektoré cudzej štátnej príslušnosti, a bolo potrebné zistiť
ich aktuálny pobyt. Napriek tomu však ústavný súd zastáva názor, že v okolnostiach danej
veci pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe okresného súdu bolo možné plynulo
postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa.
24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť
osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania
nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
25. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej
ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen
samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým
konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
26. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania a zistil, že sa začalo 17. októbra 2011 podaním obžaloby okresnému súdu, trvá
7 rokov a takmer 8 mesiacov a doteraz nie je právoplatne skončené. Aj keď sa spis približne
6 mesiacov nachádzal na krajskom súde v rámci odvolacieho konania, je zrejmé, že okresný
súd nezvolil v napadnutom konaní taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.
27. Ústavný súd zistil, že najmä v štádiu konania po zrušujúcom rozhodnutí
krajského súdu a vrátení veci späť okresnému súdu bol postup okresného súdu neefektívny,
čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že nariadil celkovo 23 termínov hlavného pojednávania,
ale ani jedno sa nekonalo.
28. Ústavný súd napokon zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je
v okolnostiach danej veci neakceptovateľné, aby napadnuté konanie, obzvlášť ak ide
o trestné konanie, nebolo ani po takmer 8 rokoch právoplatne skončené.
Ústava vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu
ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala
s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým
ohroziť aj dôveryhodnosť justície. Ústava takto zaviazala predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie napadnutých vecí
bez zbytočných prieťahov, a tým aj vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote
(I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02, IV. ÚS 26/02).
29. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod
1 výroku tohto nálezu).
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej
sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 T 118/2011 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi
nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
33. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €
a túto svoju požiadavku odôvodnil jednak samotným porušením svojich práv a taktiež
zásahom „do jeho právnej istoty a postavenia“.
34. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na obdobia
nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje,
že v posudzovanej veci existujú dôvody na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal
na celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu
na vzniknutých prieťahoch vzhľadom na faktickú zložitosť veci s cudzím prvkom. Podľa
názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3
výroku tohto nálezu.
V.
35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
38. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej
sťažnosti).
39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017
(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky
v sume 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €
a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).
40. Sťažovateľovi patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony
právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 307 €. Zároveň mu
patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma
náhrady trov konania predstavuje sumu 325,42 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2019