Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 174/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Mrázovskou, Mariánske námestie 2, Žilina, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. februára 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 20. februára 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Námestovo

(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. z 18. mája 2017 uznal sťažovateľa

vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. zo 4. júla 2017 rozhodol

tak, že odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietol.

Proti rozhodnutiu krajského súdu zo 4. júla 2017 podal sťažovateľ dovolanie,

o ktorom najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. z 20. februára 2019

rozhodol tak, že ho podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol.

3. Sťažovateľ v podstatnom namieta, že najvyšší súd svojím rozhodnutím

konvalidoval predchádzajúci nesprávny a nezákonný postup prvostupňového súdu,

ako aj odvolacieho súdu bez toho, aby svoj právny názor relevantne odôvodnil.

Sťažovateľom tvrdená arbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu má pritom

spočívať konkrétne v tom, že podľa názoru sťažovateľa sa najvyšší súd náležite

nevysporiadal s jeho námietkou, že krajský súd sa vôbec nezaoberal návrhmi obvinených

na vykonanie dokazovania, ako ani s jeho námietkou vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu

svedka .

4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľa k namietanému porušeniu práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý

proces podľa , resp. podľa dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 20. februára 2019 došlo tým, že najvyšší súd

dovolanie sťažovateľa arbitrárne, bez posúdenia a odôvodnenia sťažovateľom uvedených

procesných námietok odmietol.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo , ,

na súdnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa

20.02.2019 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019 sa zrušuje

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatňujem v tomto konaní i trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky

MS SR č. , spočívajúce v dvoch úkonoch právnej pomoci, a to prevzatie

a príprava právneho zastúpenia a podanie sťažnosti Ústavnému súdu SR v zmysle čl. 130

písm. h) SR na začatie konania v zmysle SR pokiaľ Ústavný súd bude

toho názoru, že predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena právneho zástupcu

v súlade s Vyhlášky č. za jeden úkon právnej pomoci je 1/6

výpočtového základu, teda 2 x 163,33 Eur, 2 x režijný paušál po 9,80 Eur spolu 346,26 Eur.

Zároveň ukladá Najvyššiemu súdu SR uhradiť trovy právneho zastúpenia

vo výške 346,26 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Denisy Mrázovskej,

advokátska kancelária Mariánske nám. č. 2, 010 01 Žilina.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Právne hodnotenie a závery ústavného súdu

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

17. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie práva na súdnu

ochranu, resp. práva na spravodlivý proces podľa , resp. podľa

ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 20. februára 2019.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd

jeho dovolanie napadnutým uznesením arbitrárne, bez posúdenia a odôvodnenia

sťažovateľom uvedených procesných námietok odmietol.

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu podľa .

19. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

20. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

21. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto

nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. ).

22. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných

súdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom

má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou

požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne,

zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

23. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

24. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil

ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

sp. zn. z 20. februára 2019.

25. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že krajský súd sa vôbec nezaoberal

návrhmi obvinených na vykonanie dokazovania, najvyšší súd v napadnutom uznesení

uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Poukázal pritom na zápisnice z 2. marca 2017

a odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu (hlavne s. 20 – 21 uznesenia

krajského súdu), z ktorých podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva, že o podaných návrhoch

súd rozhodol tak, že ich podľa odmietol (č. l. 274).

26. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke týkajúcej sa nevykonania výsluchu svedka

najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, že v prečítaní zápisnice o výpovedi

svedka podľa nezistil žiadne pochybenie.

Najvyšší súd v tejto súvislosti upozornil, že tento svedok bol opakovane neúspešne

predvolávaný (č. l. 272, 295, 349, 380), bolo po ňom vyhlásené celoštátne pátranie

(č. l. 294) a nepodarilo sa ho ani predviesť (č. l. 287, 295, 311), ani zabezpečiť jeho účasť

podľa (č. l. 301). Za týchto okolností, majúc tiež na pamäti,

že s prečítaním jeho výpovede súhlasili všetky procesné strany (č. l. 402), najvyšší súd túto

námietku sťažovateľa vyhodnotil ako neopodstatnenú.

27. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

ústavný súd konštatuje, že odmietnutie dovolania sťažovateľa bolo založené na racionálnom

a ústavne konformnom výklade relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel

a podstatu a na základe ktorého bol ustálený dôvod na odmietnutie dovolania. Ingerencia

ústavného súdu do výkonu právomoci najvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade

jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

Ústavný súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého právo

na spravodlivý proces neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom

(, ).

28. Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej poznamenáva, že na posúdenie

prípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva

iný právny názor, ako prijal v tejto veci najvyšší súd, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné

uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , ).

Posúdenie prípustnosti dovolania zo strany najvyššieho súdu, osobitne jeho závery,

však podľa názoru ústavného súdu takéto nedostatky v danom prípade nevykazuje. Pokiaľ

sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, ústavný súd dodáva,

že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie

nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.

29. Ústavný súd zároveň pripomína, že nie je „skutkovým súdom“, sám dokazovanie

spravidla nevykonáva a nie je preto ani oprávnený do skutkových záverov všeobecných

súdov (okrem už uvedených prípadov) zasahovať ().

30. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel

k záveru, že sťažovateľom napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu v ničom nesignalizuje

možnosť porušenia základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým

rozhodnutím najvyššieho súdu a obsahom základných práv, ktorých vyslovenia porušenia sa

sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

31. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2019