Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-89-2016.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému V. H. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. X Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. H., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B., S. č. XXXX/X, v t. č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
Obžalovaný K. O., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B., L. č. XXX/X, v t. č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
dňa XX. XX. XXXX v čase okolo 05.30 hod. v X. pri S. priehrade v blízkosti podniku A.-M, pristúpili k E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XXX, ktorý vtedy telefonoval, K. O. sa postavil pred neho, vytrhol mu z ruky mobilný telefón zn. SAMSUNG Galaxy Note 3 NEO čiernej farby s prasknutým displejom a V. H. ho chytil zozadu za obe ruky v oblasti pod ramenami, K. O. mu následne vybral z pravého predného vrecka riflí peňaženku, počas doby ako sa pokúšal vytrhnúť svoje ruky zo zovretia čo sa mu však nepodarilo sa ich opýtal, že „čo to robíte“, nič neodpovedali a K. O. ho udrel päsťou zovretej ruky do ľavého líca a následne vybral z jeho peňaženky 1 ks 50,- Eur bankovky, peňaženku zahodil na zem a utiekol smerom na parkovisko, V. H. ho pustil zo zovretia a šiel tiež smerom na parkovisko, pričom E. F. potom ako zodvihol peňaženku rozbehol sa za nimi, aby mu vrátili aspoň ten mobil, kde V. H. sa otočil a zovretou päsťou pravej ruky ho jedenkrát udrel do ľavého líca a kopol do ľavej nohy a utiekol preč, čím poškodenému E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XXX spôsobili škodu odcudzením vo výške 228,60 Eur,
t e d a
proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali spoločným konaním,
t ý m s p á c h a l i
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
obžalovaný V.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, f/ Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
obžalovaný RC.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 7 Tr. zákona, § 37 písm. m/, f/ Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje vo výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 12.01.2017, právoplatný dňa 31. 01. 2017, ktorým mu bol za trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Tr. zák. a iné uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 1 rok a zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaní V.ú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. škodu vo výške 50,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podala dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu obžalobu na V. H. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Obžalovaný V. H. urobil vyhlásenie, že je nevinný. K súdenému skutku vypovedal, že predmetného dňa prišiel spolu so svojimi priateľmi jedným autom do X. na diskotéku, kde sa stretol so svojou priateľkou F. C.. Do osobného kontaktu s poškodeným prišiel tak, že po rozhovore s priateľkou F. C. si bol zapáliť cigaretu pri priehrade, priateľka ho čakala pri parkovisku, pri zábradlí. On z miesta kde sa rozprával s priateľkou zbehol dole schodmi k priehrade, boli tam lavičky, zapálil si cigaretu a zdržal sa tam celkom asi 10 minút. Ako sa vracal späť na parkovisko, prechádzal okolo poškodeného, ktorý vybehol spoza haldy dreva a začal ho obviňovať, že má jeho mobilný telefón, dával mu ruky do vrecka a plakal. Ako mu poškodený začal dávať ruky do vrecka videl priateľku F. ako odchádza od zábradlia, kde dovtedy stála, chcel ísť za ňou, poškodený sa chytil zábradlia a nechcel ho pustiť. Vtedy nejako poškodeného dvoma rukami chytil niekde v oblasti hrudníka a odsunul ho nabok, trhol ním, aby mohol prejsť a dobehol priateľku F., ktorá už šla smerom k autu, ktoré bolo zaparkované na parkovisku. K autu prišli spolu, obž. K. O. s E. L. už sedeli vzadu a za volantom sedel H. K.. On si sadol dozadu, F. C. si sadla dopredu a odišli na čerpaciu stanicu. Potom ako chceli odviesť späť priateľku, zastavili ich policajti.
Obžalovaný K. O. rovnako urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo zločinu lúpeže. Uviedol, že priznáva, že predmetného dňa bol v X. na diskotéke spolu s obž. H., svedkami K. a L.. Do X. prišli na jednom vozidle, obž. H. tam išiel za priateľkou. Obž. H. sa s priateľkou hádali na parkovisku, on spolu s K. sedeli v aute, L. s nimi nebol. Po chvíli za nimi do auta prišiel L. s tým, že pri drevách videl spať nejakého chlapca. Spolu s L. išli na miesto, kde spal ten chalan, pri nohách mal položený mobil, E. L. vzal mobil a on mu z riflí vytiahol peňaženku, z ktorej zobral 10,-€ a peňaženku mu nechal pri nohách a s L. odišli. Ako odchádzali videl toho chlapca ako išiel k drevám a zvracal. Kde bol obžalovaný s priateľkou nevidel, ale asi o päť minút prišiel k ním obž. H. spolu s priateľkou a odišli na benzínovú pumpu. Keď sa vracali zaviesť H. priateľku späť do A., cestou ich zastavili policajti. Na policajnej stanici ho E. L. presvedčil, aby to zobral na seba, že je to krádež, že ho policajti pustia. Poškodený počas celej doby ako mu zobrali mobil aj peňaženku spal, celé to mohlo trvať iba také dve minúty.
Svedkyňa V. F. vypovedala, že je matkou poškodeného a nebola svedkom incidentu. Ráno jej volali policajti a povedali jej, že syn E. bol prepadnutý, že mu zobrali mobil aj peňaženku. Syn E. jej k incidentu povedal, že mu chytili ruky za chrbát, udreli ho do ľavého líca, zobrali mu mobil a peňaženku, že on išiel za nimi, že si pýtal nech mu vrátia mobil. Mobil mu nechceli vrátiť a ešte ho kopli do nohy a tiež ho udreli do líca. Potom to nahlásil na polícii. Napadli ho dve osoby, ktoré odišli autom, v aute boli celkom piati, z toho jedno dievča.
Svedok E. F. uviedol, že bol s kamarátmi v bare A. v X., bavili sa a pili aj nejaký alkohol. Skoro ráno išiel zavolať kamarátov, že už idú domov, stretávali sa pri takých naukladaných drevách pri priehrade, prešiel tak okolo autoškoly na koniec parkoviska a šiel dole schodmi. Vybral si z vrecka telefón, chcel zavolať H., vytočil H. číslo a ako držal telefón pri uchu, chytili ho dvaja páchatelia, vytrhli mu mobil z ruky a páchateľ ktorý stal pred ním, mu zobral peňaženku z vrecka, z peňaženky vybral 50,-€ a peňaženku zahodil. Ten druhý páchateľ ho vtedy držal, obe ruky mu držal za chrbtom. Potom ako mu zobrali mobil a peniaze, tak utekali hore schodmi, zodvihol si peňaženku a rozbehol sa za nimi, toho jedného páchateľa chytil za rukáv a povedal mu, že nech mu vrátia mobil, ten druhý z páchateľov tam už nebol, ten páchateľ ho vtedy udrel do pravého líca a tiež ho kopol do ľavej nohy a ušiel. Keď mu brali peňaženku a mobil, tak sa ich opýtal, že čo to robia a ten páchateľ ktorý stál pred ním, ho udrel na ľavú časť líca. Podľa tvári ich nepozná. Na návrh prokurátora bola čítaná výpoveď svedka z prípravného konania, keďže v prípravnom konaní obžalovaných označil ako páchateľov a na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, či práve obžalovaní boli páchateľmi. Svedok uviedol, že vyšetrovateľ mu pri konfrontácii povedal, že má hovoriť na osobu, s ktorou sa konfrontuje tak, ako keby to urobil on. Počas konfrontácie nevedel, kto mu to urobil, boli mu ukazované aj nejaké fotografie. Nepamätá si, čo mali páchatelia oblečené. Pri incidente okrem páchateľov, iné osoby na mieste nevidel. Na ďalšie otázky odpovedal, že potom ako mu páchateľ vytrhol mobil z ruky, druhý ho chytil za ruky ktoré mu držal za chrbtom a ten, ktorý stál pred ním mu vytiahol peňaženku z pravého vrecka riflí. Na otázku čo to robia, ho páchateľ stojací pred ním udrel do tváre. Peňaženku odhodil kúsok od neho, ten druhý ho počas celej doby držal. Okrem tohto konfliktu iný konflikt nemal. Ako zodvihol peňaženku a utekal za páchateľmi, trvalo to len pár sekúnd, videl ich utekať hore schodmi k nejakému autu, pri ktorom boli celkom štyri osoby a bolo s nimi aj nejaké dievča. Pri tom prepade sa páchatelia aj medzi sebou rozprávali, bolo to takou inou rečou. V ten večer nezvracal.
Svedkyňa F. C. vypovedala, že bola s kamarátkami na diskotéke A. v X., kde prišiel aj obž. V. H. s kamarátmi, ktorý ju zavolal von, boli tam aj jeho kamaráti. S obžalovaným H. sa rozprávali niekde na parkovisku, aj sa pohádali, potom obž. H. niekde odišiel k priehrade, videla ako sa tam prechádza. Videla ako obž. O. s E. L. išli dole schodmi k priehrade, kde zbadali ležať nejakého opitého chlapca, ktorého aj ona videla ako leží na zemi. Videla ich aj ako sa vracajú späť na parkovisko. Po chvíľke, ako videla sa vracať obž. O. a L., tak sa vracal aj obž. H. od S. priehrady a ten chlapec išiel za ním, že kde má mobil, obž. H. nevedel o ničom a ešte mu povedal, že nech ho prehľadá, on ho ja prehľadal, ale nič nenašiel. Potom išli autom na benzínovú pumpu, v aute sa rozprával obž. O. s L. o nejakom telefóne. Nepozerala sa čo dole pri priehrade robí obž. O. s L., oni ju nezaujímali, celý čas sa pozerala na obž. H.. Po skutku jej telefonoval E. L. a do telefónu jej povedal, že má hovoriť tak, aby dobre bolo, myslel tým, aby bolo dobre pre neho. Svedkyni bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde svedkyňa vypovedala, že počas doby ako sa rozprávala na parkovisku s H., nevie o tom, že by niekde odbehol a tiež nič nespomínala nič o tom, že by mala vidieť ísť obž. O. spolu s L. k nejakému ležiacemu chlapcovi. V prípravnom konaní uvádzala, že bola opitá a na udalosti si už presne nepamätá.
Svedok H. K. vypovedal, že ako vypovedal v prípravnom konaní, tak sa skutok nestal. On sedel v aute spolu s obž. K. O., obž, H. sa na nejakej terase rozprával spolu s frajerkou a vtedy za nimi do auta prišiel E. L., ktorý im povedal, že videl ako tam niekde spí nejaký napitý chalan a potom oni dvaja niekde odišli a do auta sa vrátili asi po 5 - 7 minútach. Potom už k tomu nevie nič povedať, nepamätá si to. Pamätá si už len to, že prišli policajti a zobrali ich, že údajne sa tam mala stať nejaká lúpež. Ešte si pamätá, že vyšetrovateľovi niekto volal, že poškodený bol opitý, že aj tak by si na to nepamätal. V predchádzajúcej výpovedi nepovedal pravdu, lebo E. L. sa vrátil z basy a on sa bál, že pôjde opäť do basy. Teraz pravdu povedal, lebo je tu niekto nevinný. Ako prišli k policajtom tam sa rozprávali po cigánsky, že čo sa stalo. E. L. rozprával K. O. po cigánsky, že aby to zobral na seba, lebo že nedávno vyšiel z basy. Povedal mu tiež, že je to len krádež, že aby sa nebál. On sa opýtal, že kto zbil toho chalana, lebo vyšetrovatelia povedali, že bola lúpež a obž. H. mu vtedy povedal, že on išiel iba hore schodmi, nejaký chalan ho ošacoval, že si hľadal ten telefón a on ho iba sotil.
Na návrh prokurátora bol ako svedok na hlavné pojednávanie predvolaný svedok Stanislav R., vyšetrovateľ, ktorý vypovedal o priebehu vykonanej konfrontácie medzi obžalovanými a svedkom poškodeným, ktorej prítomný bol aj obhajca.
Výpoveď svedka E. L. z prípravného konania, ktorá bola v prípravnom konaní vykonaná kontradiktórnym spôsobom, bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por., (svedok sa na hlavné pojednávania nedostavil napriek opakovaným predvolaniam, nepodarilo sa ho ani predviesť cestou polície na opakované žiadosti súdu, súd vo veci nariadil obmedzenie jeho osobnej slobody, ktoré nebolo realizované a súdu bolo políciou oznámené, že sa zdržiava na neznámom mieste a je na neho vyhlásené celoštátne pátranie). Svedok E. L. v prípravnom konaní vypovedal, že do X. išli na diskotéku, lebo obžalovaný H. tam išiel za frajerkou F.. Z diskotéky odišli asi okolo 05.00 hod ráno, s obž. O. a svedkom K. sedeli v aute a obž. H. sa na parkovisku hádal s priateľkou. Celú dobu sedel v aute, neregistroval, či niekto z auta vystúpil. Následne bol vyšetrovateľom konfrontovaný so svojou predchádzajúcou výpoveďou, kde potvrdil, že ako sedeli v aute a čakali na obž. H., ktorý niečo riešil s priateľkou na parkovisku, z auta odišiel obž. O. a do auta sa vrátil za obž. H. a jeho priateľkou. Potom všetci piati odišli na benzínovú pumpu a keď sa vracali späť, obž. H. chcel ísť niekde k priateľke na nejaký prenajatý byt, zastavila ich policajná hliadka a predviedli ich na políciu, kde ich vypočúvali.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona zločinu lúpeže sa dopustí, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 122 ods. 7 Tr. zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
Zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona je úmyselným trestným činom, pričom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Úmysel sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Pri spolupáchateľstve nie je rozhodujúce, či každý z páchateľov použil násilie, lebo konkrétnu účasť na lúpeži si môžu páchatelia rozdeliť.
Chráneným objektom trestného činu lúpeže je osobná slobody a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Konanie páchateľa spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.
Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, vrátane subjektívnej stránky.
Súd upravil skutkovú vetu oproti obžalobe tak, aby lepšie zodpovedala preukázanému skutkovému stavu za zachovania totožnosti skutku (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Súd musí vždy prihliadať na zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania, pričom aj súdna prax pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo
sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.
Obrana obžalovaného V. H. spočívala v tom, že v jeho prípade došlo k omylu, on je nevinný, skutok nespáchal, iba náhodou v krátkom čase po spáchaní činu prechádzal okolo poškodeného, ktorý ho vtedy zastavil a musel si ho pomýliť a omylom tak bol označený za páchateľa trestného činu. Poškodenému dovolil, aby ho prehľadal, aby sa presvedčil, že jeho mobilný telefón u seba nemá, a potom ako ho poškodený prehľadal a telefón u neho nenašiel, nechcel ho aj tak pustiť, a tak ho od seba odstrčil. Obžalovaný rozporoval tvrdenia poškodeného ohľadom popisu páchateľov, pretože nie je rómskeho pôvodu a nevie rozprávať rómsky, svedok poškodený ho neopoznal, pričom videl páchateľov a napriek tomu, že mal byť udretý, nemal ani žiadne zranenia. Jeho obranu mu potvrdzuje obž. K. O., ktorý ho za spolupáchateľa neoznačil a uviedol, že spolupáchateľom bol E. L. a tiež jeho nevinu potvrdili aj svedkyňa C. a svedok K.. Svedkyňa C. uviedla, že v čase ako malo dôjsť k lúpeži, on bol na nábreží, svedkyňa sa stále na neho pozerala a tiež potvrdila, že ako sa vracal smerom k parkovisku, poškodený si ho pomýlil s páchateľom. Tiež menovaná svedkyňa ako aj svedok K. zhodne potvrdili, že v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste pri poškodenom sa mali nachádzať obž. O. a svedok E. L.. Tiež obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného, ktorý mal rozporne uvádzať do ktorej časti tváre bol udretý.
Obrana obžalovaného K. O. spočívala na tvrdeniach, že sa dopustil iba krádeže, spolu s L. odcudzili poškodenému mobil a hotovosť z peňaženky, ale žiadne násilie nepoužili, poškodený bol opitý a po celú dobu ležal na zemi a spal. Poškodený sa zobudil až potom, ako ho okradli, videl ako sa postavil a zvracal niekde pri naukladaných drevách. Svedka E. L. v prvotnej výpovedi neoznačil ako páchateľa, pretože krátko predtým vyšiel z basy, vyrastali spolu, jeho sestra bola jeho priateľkou a E. L. ho nahovoril, aby zobral vinu na seba, že to je iba krádež a on predpokladal, že si za to odsedí tak pol roka. Rovnako poukazoval na rozpory vo výpovediach poškodeného ohľadom popisu páchateľov, ktorých popisoval ako vysokých K., pričom on je menšieho vzrastu, tiež keby použil násilie, poškodený by utrpel zranenia, pričom poškodený nevyhľadal lekárske ošetrenie, žiadne stopy po násilí u neho tak neboli zistené.
Súd neveril obrane obžalovaných, ich obrana bola vyvrátená presvedčivou, vierohodnou výpoveďou svedka poškodeného E. F., o výpovedi tohto svedka súd nemal dôvod pochybovať, svedok vypovedal o všetkých podstatných okolnostiach stále rovnako, svoje výpovede na rozdiel od ostaných svedkov, ktorí boli vypočúvaní aj v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní (ešte s výnimkou svedkyne V. F.) nemenil, obžalovaných nikdy predtým nestretol, nebol s nimi v žiadnom vzťahu, stal sa iba náhodnou obeťou a nemal tak dôvod, uvádzať nepravdivé údaje. Súd preto pri úprave skutku vychádzal z jeho výpovedi, svedok hodnoverne vypovedal aj o použitom násilí zo strany obžalovaných, jeden z obžalovaných mu vytrhol mobil z ruky, keď volal kamarátovi a druhý obžalovaný mu chytil ruky za chrbát, pokiaľ obžalovaný, ktorý stál pred ním, mu zobral z vrecka peňaženku a udrel ho do tváre. Súd tak nemal pochybnosť o tom, že páchatelia použili násilie v úmysle zmocniť sa vecí poškodeného (peňazí a mobilného telefónu) a že týmto konaním naplnili znaky skutkovej podstaty lúpeže. Súd rovnako nemal pochybnosť, že páchateľmi boli práve obžalovaní. Skutočnosť, že páchateľmi boli obžalovaní jednoznačne a preukázateľne vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že potom ako mu jeden z útočníkov zobral peňaženku, odhodil ju na zem a obaja útočníci ušli hore po schodoch, na čo on peňaženku iba zodvihol, čo bolo pár sekúnd a hneď utekal za útočníkmi, pričom jedného z nich dobehol a žiadal ho vrátiť aspoň mobilný telefón, na čo ho tento kopol a ušiel k autu, ktoré potom poškodený popísal na polícii a ktoré následne bolo policajtmi zastavené a kontrolované. Poškodený zároveň uviedol, že žiaden iný incident s inými osobami nemal. Výpoveď poškodeného tak vyvracia obranu obžalovaného H. a aj výpoveď svedkyne C.. Obž. O. sa priznal, že mobilný telefón a aj peňaženku odcudzil poškodenému, iba okolnosti odcudzenia popísal inak ako poškodený, ale súd ako to už uviedol nemal dôvod výpovedi poškodeného neveriť. Obrana obžalovaného H., ktorú sa snažila podporiť svojou zmenenou výpoveďou svedkyňa C. ani časovo a ani čo do popisu priebehu skutkových okolností nezodpovedala popisu skutku poškodeným. Poškodený jednoznačne označil muža na schodoch, od ktorého žiadal, aby mu vrátil telefón a ktorý ho kopol, ako jedného z dvoch páchateľov, ktorých prenasledoval hneď potom, ako si iba zodvihol zo zeme peňaženku, čo trvalo iba pár sekúnd. Poškodený jednoznačne odmietol tvrdenia obž. O. a svedkyne C., že v dôsledku alkoholu ležal na zemi a spal. Súd tak mal z popisu udalosti poškodeným preukázané, že výpoveď obžalovaného H., ako aj už zmenená výpoveď svedkyne C., chronologicky a ani do popisu udalostí nezodpovedala vierohodnej výpovedi poškodeného a výpovede obžalovaných a svedkov, ktorí potvrdzovali ich obranu sú tendenčné.
Súd neveril zmenenej výpovedi svedkyne C., že na miesto, kde videla ležať poškodeného, videla ísť obž. O. so svedkom L., pričom napriek tomu, že videla na "ležiaceho" poškodeného, nevenovala im pozornosť, ale celú dobu sa pozerala práve na obž. H.. Pravdivejšou sa súdu javila jej prvotná výpoveď, ktorú súd čítal na hlavnom pojednávaní, kde uvádzala, že si nepamätá, či obž. H. z parkoviska kde sa rozprávali odišiel a nespomenula, že by mala vidieť niekde odchádzať obž. O. a L. a tiež nespomenula žiadneho ležiaceho chlapca. Jej zdôvodnenie zmeny výpovede v zmysle, že sa obávala E. L., ktorý ju telefonicky požiadal, aby vypovedala, aby dobre bolo, súd považoval za účelové. Svedok E. L. uvádzal, že v čase ako malo dôjsť k prepadnutiu poškodeného, nachádzal sa vo vozidle spolu so svedkom K., čo svedok K. spočiatku v prvotnej výpovedi v prípravnom konaní nespochybňoval, výpoveď zmenil až na hlavnom pojednávaní. Pri hodnotení výpovedí obžalovaných a svedkov, súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre ich výpovedí, či si neodporujú v podstatných okolnostiach, k logickým súvislostiam a predovšetkým, či výpovede svedkov sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, či logicky na seba nadväzujú a to aj vo všetkých časových súvislostiach. V danom prípade dospel súd k záveru, že výpovede svedkov, ktorí priamo vypovedali o okolnostiach priebehu udalostí z inkriminovaného rána, kedy došlo k súdenému skutku, s výnimkou poškodeného (a jeho matky) boli v značnej miere ovplyvnené vzájomnými priateľskými vzťahmi tak k obom obžalovaným, ako aj medzi sebou. Z tohto dôvodu potom svedkovia svoje výpovede menili ( svedkyňa C. a svedok K.) a prispôsobovali ich tak, aby zabránili trestnoprávnemu postihu svojich priateľov vôbec, alebo aspoň snahou o zmenu právneho posúdenia na menej závažný trestný čin. Svedkovia sa vzájomne poznali, svedkyňa F. C. bola priateľkou obž. H., obžalovaný H. prišiel do X. spolu so svojimi kamarátmi obž. O. a svedkami L. a K. práve kvôli stretnutiu s ňou.
Svedok poškodený presvedčil súd o jeho vierohodnosti, ťažisko presvedčivosti jeho výpovede, prečo mu súd uveril, že pravdivo popisoval skutkové okolnosti spočívala práve na skutočnostiach, že opakovane rovnako popísal konanie páchateľov, súd nezistil žiadnu snahu poškodeného vo svojej výpovedi priťažiť obžalovaným, práve naopak, poškodený nezaujate a úprimne uviedol, že nevie označiť páchateľov podľa tváre, tváre páchateľov a ani ich oblečenie si nepamätal. Dokonca úprimne uviedol, že počas konfrontácie s nimi komunikoval ako páchateľmi preto, že vyšetrovateľom mu povedal, že má hovoriť priamo na obžalovaných. Pravdivosť a presvedčivosť tvrdení poškodeného vychádzala z jeho úprimnej snahy napriek tomu, že vo svojom mladom veku bol vystavený takejto psychicky náročnej situácii, stal sa obeťou závažného trestného činu akým je lúpež, nesnažil sa presvedčiť súd o veciach, o ktorých mal sám pochybnosť či sa stali, alebo kto ich spáchal a úprimne uviedol, že podľa tvári obžalovaných nepozná. V jeho výpovediach neboli zistené žiadne rozpory, pokiaľ súd na návrh prokurátora čítal časť jeho výpovede, týkalo sa to pochybností ohľadom vykonaných konfrontácii, kde poškodený sa počas konfrontácie obracal k obžalovaným ako páchateľom. K vysvetleniu vzniknutého rozporu vypovedal svedok R., ktorý konfrontáciu realizoval a uviedol, že konfrontované osoby, v tomto prípade obaja obžalovaní a svedok poškodený, boli k sebe počas konfrontácie postavení tvárou v tvár, pričom im vysvetlil, že v rámci konfrontácie nemajú na otázky odpovedať jemu, ale že odpovedať na otázky majú priamo na konfrontovanú osobu. Zvládnutie kvality techniky vyšetrovania, dôslednosť vykonania jednotlivých procesných úkonov je na orgánoch činných v trestnom konaní, súd sa s vykonanými dôkazmi z týchto hľadísk vysporiadal v rámci ich hodnotenia. Pokiaľ ide o požitý alkohol poškodeným, súd ani z tohto hľadiska nemal dôvod spochybňovať jeho výpoveď, poškodený hneď po spáchaní trestného činu išiel na políciu a na základe jeho popisu udalostí a vozidla, boli obžalovaní spolu s priateľmi ešte toho istého rána predvedení políciou, poškodený si tak zjavne veľmi dobre uvedomoval priebeh incidentu, dokonca vedel polícii poskytnúť dostatok údajov, ktoré viedli k zadržaniu obžalovaných. K obrane obžalovaných, že poškodený mal v prvotných výpovediach uviesť, že išlo o K. vyššieho vzrastu, hovoriacich iným jazykom, pričom obž. O. je nižšieho vzrastu a obž. H. neovláda rómsky jazyk, súd uvádza, že svedok poškodený bol v stresujúcej situácii, jeden z páchateľov mu stál od chrbta, pričom súdený skutok sa stal na opustenom mieste, na ktorom sa nenachádzali okrem obžalovaných iné osoby, poškodený nevedel čo môže v danej situácii očakávať a obžalovaní pri skutku použili násilie, je tak vysvetliteľné, že poškodený vystavený takejto stresujúcej situácii mohol popísať páchateľov s určitými odlišnosťami a nezapamätal si ich tváre. V konečnom dôsledku obž. H. ani nespochybňoval, že s poškodeným mal incident na schodoch, spolu aj komunikovali, poškodený ho mal podľa jeho vyjadrenia aj prehľadávať a napriek tomu, poškodený ani jeho na hlavnom pojednávaní neopoznal. Súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania prednesenými obhajobou, a to previerku výpovede na mieste samom, vykonanie rekonštrukcie a znaleckého dokazovania a predvolanie príslušníkov polície, a to s odôvodnením, že skutočnosti, ktoré mali byť týmito dôkazmi zistené, vyplynuli už z
vykonaných dôkazov a pre rozhodnutie súdu ohľadom vyvodenia skutkových a právnych záverov neboli tak podstatnými.
Súd tak nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a že skutok spáchali práve obžalovaní. Po subjektívnej stránke obžalovaní konali v priamom úmysle tak, ako to má na zreteli ust. § 15 písm. a/ Trestného zákona. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade oboch obžalovaných súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil prevahu priťažujúcich okolností. Priťažujúcimi okolnosťami v prípade oboch obžalovaných bolo, že páchali trestný čin verejne a pred spáchaním trestného činu už boli za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. f/, m/ Tr. zák.) Obžalovaný V. H. bol v minulosti päťkrát súdom trestaný, naposledy Okresným súdom B. sp. zn. XT/ XXX/XX pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 13. 11. 2014 s probačným dohľadom na skúšobnú dobu troch rokov. Predmetný skutok tak spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Záznamy v registri trestov nasvedčujú, že ide o osobu so sklonmi k páchaniu kriminálnych skutkov, pričom doposiaľ ukladané tresty na jeho prevýchovu nemali výchovný účinok.
Obžalovanému V. H. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Súd pri ukladaní trestu modifikoval dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorú zvyšoval o jednu tretinu ( § 38 ods. 4 Tr. zák.) a pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby od 4 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov. Obžalovanému bol trest uložený v súlade so zásadou proporcionality trestu, pri ukladaní trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, prevahu priťažujúcich okolností, jeho kriminálnu minulosť, okolnosti za akých došlo k spáchaniu súdeného skutku a tiež jeho závažnosť.
Obžalovaný K. O. bol v minulosti štyrikrát súdom trestaný, naposledy si vykonal trest odňatia slobody, uložený mu rozsudkom Okresného súdu B. sp. zn. XT/XXX/XX zo dňa 09. 12. 2013, okrem iného za obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 3 Trestného zákona a iné, kde trest vykonal dňa 14. 03. 2016. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 16. 6. 2014, bol opätovne uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., okresný súd v tomto prípade upustil od uloženia mu ďalšieho trestu. Obžalovaný sa lúpežného prepadnutia dopustiť len päť mesiacov potom, ako bol prepustený z výkonu trestu za rovnaký trestný čin, v jeho prípade sa jedná o rovnorodú recidívu a rovnako ukladané tresty nemali na jeho prevýchovu žiadne výchovný účinok.
Obžalovanému K. O., keďže obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu B. sp. zn. XXT/XXX/XXXX z 12. 1. 2017, ktorým bol odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Tr. zák. a iné na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 1 rok, súd mu ukladal súhrnný trest za celú sa zbiehajúcu trestnú činnosť, pri ukladaní trestu vychádzal z absorbčnej zásady zakotvenej v ust. § 41 ods. 1 Tr. zák., za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktoré boli spáchané viacerými skutkami (viacčinný súbeh) bol zločinom. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z ust. § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého sa ustanovenia § 38 ods. 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd tak pri ukladaní trestu zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného (zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.) o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest v upravenej trestnej sadzbe od 3 rokov do 10 rokov a 8
mesiacov. Obžalovanému v súlade aj so zásadou proporcionality trestu, uložil súhrnný trest v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.
Zároveň s uložením súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu B. sp. zn. XXT/XXX/XXXX z 12. 1. 2017, ktorým bol odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Tr. zák. a iné na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 1 rok a zároveň zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Na výkon uloženého trestu súd obžalovaných zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, prihliadol na skutočnosť, že obaja obžalovaní pred spáchaním súdeného skutku boli v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, za iné úmyselné trestné činy.
Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaných plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. F. škodu vo výške 50,- €, t.j. škodu, ktorú mu spôsobili odcudzením finančnej hotovosti z peňaženky. So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal poškodeného na civilný proces, pretože súd nemal podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody aj v tejto časti, nakoľko mobilný telefón bol vrátený matke poškodeného a už v čase odcudzenia bol poškodený. Preukazovanie výšky spôsobenej škody v súvislosti so škodou na mobilnom telefóne, by si tak vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby tohto súdneho konania a súdne konanie by iba predĺžilo
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.