Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 38/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom,

Mlynárska 15, Košice, vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. septembra 2018 takto

rozhodol:

1. Základné práva , vlastniť majetok podľa

a na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 20. septembra 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. z 20. septembra 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť

, trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Tibora Sásfaiho, Mlynárska 15, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2018 osobne do podateľne doručená sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“), ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami zo 4. októbra 2017 a z 20. septembra 2018.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca žalobou

podanou okresnému súdu domáhal určenia, že jeho pohľadávka voči spoločnosti

KONZEKO, spol. s r. o. (ďalej len „žalovaná“), v celkovej výške 204 750 € je, čo sa týka

prihláseného právneho dôvodu a v celej prihlásenej výške, uplatnená a prihlásená

v reštrukturalizačnom konaní po práve ako pohľadávka nezabezpečená a v celom

prihlásenom rozsahu je nesporná a zistená. Uznesením okresného súdu č. k. 7/2016-

73 z 20. júla 2017, ktoré sa stalo právoplatným 31. augusta 2017, bolo konanie zastavené

(späťvzatie návrhu, pozn.) a žalovanej bola priznaná plná náhrada trov konania. Následne

uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. -90 zo 4. októbra

2017 bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 3 284,93 €

na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľ podal

proti označenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sťažnosť.

Argumentoval, že išlo o určovaciu žalobu, v prípade ktorej je predmetom konania určenie

pravosti pohľadávky, nie teda nárok na zaplatenie pohľadávky. Preto pri výpočte trov

konania sa neaplikovalo správne ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „tarifa“ alebo „vyhláška“).

Pri určovaní výšky základnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej právnym

zástupcom žalovanej mal okresný súd vychádzať z § 11 ods. 1 tarify [v súlade s právnym

názorom ústavného súdu vysloveným v jeho uznesení č. k. -8

z 13. decembra 2011, z ktorého vyplýva, že žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia

pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku, resp. teraz (ďalej len

„CSP“)]. Pri posudzovaní náhrady trov konania v prospech úspešného účastníka platí, že

výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 tarify ako v spore

s neoceniteľnou hodnotou veci.

3. Uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. z 20. septembra 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie“) bola sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá s tým, že

vyšší súdny úradník okresného súdu postupoval správne, keď za tarifnú hodnotu v zmysle

§ 10 ods. 2 tarify považoval pohľadávku vo výške 204 750 €. Sudca okresného súdu svoje

uznesenie nijako ďalej neodôvodnil, len vyhlásil, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

s vyjadrením žalovanej k podanej sťažnosti.

4. Uznesením sp. zn. z 31. januára 2019 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa v rozsahu uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia na ďalšie konanie podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a vo zvyšnej časti odmietol pre nedostatok

právomoci ústavného súdu. Ústavný súd označeným uznesením zároveň podľa § 52 ods. 2

odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

do právoplatnosti rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa vo veci samej.

5. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd

na vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda

okresného súdu vyjadrením sp. zn. z 28. februára 2019, v ktorom najmä

uviedol:

„Zákonný sudca v danej právnej veci vyslovil svoj právny názor, že incidenčné

žaloby, teda žaloby na určenie popretej pohľadávky sú v zmysle ust. § 124 ods. 5 zák. č.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je

potrebné podľa kvalifikovať ako konania o určenie inej

právnej skutočnosti ako to vyplýva z osobitného predpisu. Iná právna skutočnosť pre účely

incidenčného sporu má širší význam v zmysle ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového

poriadku ako bol pojem určenie práva podľa ust. § 80 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku...

... Zároveň Okresný súd Košice I súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania o prijatých sťažnostiach, ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj stanovisko zákonného sudcu, ktorý

v podstatnom k veci uviedol:

„Systematický výklad ust. § 124 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ust.

vedie k nasledujúcemu záveru: incidenčné konanie je konaním o inej

právnej skutočnosti, ktorou nie je len určenie danosti pohľadávky v reštrukturalizácii, ale aj

výška resp. rozsah nároku ako samostatná zložka tejto právnej skutočnosti.

Zavedením samostatného konania podľa ust. teda došlo

k prelomeniu nazerania na incidenčné konanie, len ako na konanie o určovacej žalobe pre

určenie práva. Na základe vyššie uvedeného je potrebné na vec vzťahovať ust. § 10 vyhlášky

s poukazom na hypotézy podľa § 10 ods. 2 vyhlášky: za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej

vydanie je predmetom súdneho sporu.“

7. Ústavný súd písomne vyzval právneho zástupcu sťažovateľa listom z 15. mája

2019, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ak to považuje za potrebné,

a oznámil ústavnému súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy, či súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň ústavný súd vo výzve uviedol, že ak sa

sťažovateľ v určenej lehote nevyjadrí, ústavný súd bude toho názoru, že sťažovateľ súhlasí

s upustením od verejného pojednávania vo veci. Predmetná výzva bola právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručená 15. mája 2019 a dosiaľ na ňu nereagoval.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa

pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi

a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte

ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ v posudzovanej veci na základe argumentácie, ktorej podstatná časť je

uvedená v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, namieta, že napadnutým uznesením

okresného súdu, ktorým bolo podľa v spojení rozhodnuté

o výške náhrady trov konania iniciovaného žalobou sťažovateľa o určenie, že jeho

pohľadávka voči žalovanému v sume 204 750 € je, čo sa týka prihláseného právneho

dôvodu a v celej prihlásenej výške, uplatnená a prihlásená v reštrukturalizačnom konaní

po práve ako pohľadávka nezabezpečená a v celom rozsahu je nesporná a zistená, došlo

k porušeniu jeho označených práv.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v súlade so svojou stabilnou

judikatúrou v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania

je integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej

ochrany podľa , resp. podľa dohovoru môže rozhodnutím,

ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46

ods. 4 a ), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu,

resp. jeho právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. ). Obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na súdnu ochranu

podľa je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,

resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva z 23. 9. 1997, Robins proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska).

14. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ,

resp. dohovorom garantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady

trov konania, je však ústavný súd (aj vo svojej doterajšej judikatúre) zdržanlivý,

vychádzajúc z toho, že problematika trov konania má vo vzťahu k predmetu konania

pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto k zrušeniu napadnutého výroku

o trovách konania pristupuje iba výnimočne, a to napr. vtedy, keď zistí, že v posudzovanej

veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý

proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného základného

práva (porovnaj m. m. , , , ,

). V súlade s označenými právnymi východiskami ústavný súd preskúmal aj

sťažovateľom namietané porušenie jej označených práv napadnutým uznesením okresného

súdu.

15. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta (podľa neho)

nesprávny postup okresného súdu pri vyčíslení výšky (právoplatne priznaného) nároku

na náhradu trov konania, ktorý našiel svoje zhmotnenie vo výroku napadnutého uznesenia

okresného súdu, s ktorým nesúhlasí. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že

okresný súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia žalovaného vychádzal zo základnej

sadzby tarifnej odmeny určenej podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky, teda (ako konštatoval

v odôvodnení svojho rozhodnutia) „za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,

hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je

predmetom sporu“.

16. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,

ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu

výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená

pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,

hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je

predmetom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu

veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

17. Ústavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v prvom rade poukazuje

na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

v spojení s [resp. v súčasnosti v spojení

s a ] má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné spojenie

„ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu

(v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom

predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany) meritórne

rozhodnutie súdu v tomto konaní (m. m. , ).

18. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bolo predmetom konania

pred okresným súdom rozhodovanie o určenie pravosti pohľadávky, a nie nárok

na zaplatenie (tak ako to právne posúdil aj sťažovateľ, pozn.). Práve vzhľadom na predmet

sporu, ktorým bolo určenie, že prihlásená pohľadávka je v celej svojej výške uplatnená

a prihlásená v predmetnej reštrukturalizačnej veci po práve a je nesporná a zistená, nemožno

podľa názoru ústavného súdu pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby

vychádzať z hodnoty pohľadávky, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizácie. Výsledok

konania o určenie, že určitá pohľadávka je v istej sume riadne prihlásená, je nesporná

a zistená, totiž nezakladá priamo nárok na jej uspokojenie. Rozhodnutie všeobecného súdu

o tom, že určitá prihlásená pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní je v istej výške

nesporná a zistená, je rozhodnutím o otázke určenia rozsahu práv uplatniteľných

v reštrukturalizačnom konaní. Otázka, v akom rozsahu bude táto pohľadávka uspokojená

ako tzv. „hodnota alebo cena práva“, je predmetom až ďalšieho priebehu

reštrukturalizačného konania, preto rozhodovanie o pravosti pohľadávky má tak v danom

prípade na sťažovateľa ako žalobcu len nepriamy materiálny dosah. Vo svojej podstate

možno právne účinky takéhoto rozhodnutia v príslušnom konaní charakterizovať ako

vyriešenie predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre následný priebeh reštrukturalizačného

konania. K obdobným záverom už dospel ústavný súd pri posudzovaní rozsahu náhrady trov

konania v konaniach o určenie, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva (, m. m.

, ). Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom

pri rozhodovaní o trovách konania o určenie pravosti pohľadávky namieste určenie

základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nie

podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože hodnotu určovaného práva objektívne nie je možné

stanoviť.

19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom uznesení aplikoval nesprávnu právnu normu [§ 10 ods. 2 vyhlášky namiesto

§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky], čím poprel podstatu a účel relevantných, na posudzovanú

vec sa vzťahujúcich právnych noriem, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

20. Nesprávna aplikácia právnych noriem pri určovaní výšky náhrady trov konania

mala nepochybne za následok neprijateľný zásah do majetkovej sféry sťažovateľa a jeho

základného práva vlastniť majetok podľa , preto ústavný súd dospel

k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo aj k porušeniu tohto označeného

základného práva napadnutým uznesením okresného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

21. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

22. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

23. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že napadnutým uznesením okresného súdu

boli porušené označené práva sťažovateľa, rozhodol zároveň podľa

a aj o zrušení označeného rozhodnutia všeobecného

súdu a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie podľa (bod 2 výroku tohto nálezu).

Po zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie bude

okresný súd povinný opätovne rozhodnúť o trovách konania, pričom bude viazaný

právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde).

24. Sťažovateľ tiež navrhol, aby ústavný súd v prípade vyslovenia porušenia jeho

označených práv napadnutým uznesením okresného súdu zároveň priznal finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 €.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné

zadosťučinenie.

26. Priznanie finančného zadosťučinenia je fakultatívne. Ústavný súd finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia

porušenia označených práv sťažovateľa sa v tomto konaní náprava dosiahne najmä

zrušením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie.

Okresný súd bude totiž v ďalšom rozhodovaní viazaný právnym názorom vyjadreným

v tomto rozhodnutí podľa (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľa si nárok na náhradu trov konania uplatnil, avšak trovy konania

nevyčíslil.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Odmenu priznal za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti, vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo

o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb

za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Trovy právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, tak ako to vyplýva zo súdneho spisu,

predstavujú sumu 325,42 €, preto ich ústavný súd sťažovateľovi priznal v tejto sume (bod 3

výroku tohto rozhodnutia).

29. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

31. Nad rámec tohto nálezu ústavný súd považuje za žiaduce konštatovať, že právna

úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne

(nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci

podlieha ústavnej ochrane v zmysle , zbytočne zaťažuje ústavný súd

rozhodovaním o veciach, ktoré by mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori

z jeho právomoci vylúčené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019