Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 303/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods.

1 , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 26. novembra 2014

a 11. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená písomným podaním

doručeným 9. septembra 2019, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“) a jeho uzneseniami z 26. novembra 2014 (ďalej len uznesenie o vyhlásení

konkurzu“) a 11. júna 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

na základe návrhu veriteľa rozhodol uznesením z 11. septembra 2014 o začatí konkurzného

konania proti sťažovateľovi ako dlžníkovi. Následne uznesením rozhodol o vyhlásení

konkurzu. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu

ako „úpadca podal odvolanie, pričom Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdil“. Podaním doručeným okresnému súdu 13. februára 2019

doplneným písomným podaním doručeným 17. mája 2019 sa v napadnutom konaní

domáhal, aby okresný súd rozhodol o zastavení konkurzného konania vedeného proti nemu.

Ako dôvod zastavenia uviedol, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v odôvodnení uznesenia, ktorým konanie zastavil, konštatoval, že „Stály

rozhodcovský súd pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. nie je a nikdy nebol

nositeľom subjektívnych práv, t. j. nemá procesnú subjektivitu.“. Vychádzajúc z uvedeného,

bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, a preto podľa neho

okresný súd mal zastaviť napadnuté konanie. Okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa

v napadnutom konaní uznesením tak, že ho zamietol.

3. Sťažovateľ nespokojný s uznesením o vyhlásení konkurzu a napadnutým

uznesením okresného súdu sa obracia na ústavný súd so svojou ústavnou sťažnosťou. Tvrdí

porušenie svojich označených práv a zotrváva na svojej právnej argumentácii tak, ako ju

predostrel v napadnutom konaní pred okresným súdom. Tvrdí, že okresný súd „nebol

oprávnený vyhlásiť konkurz na majetok úpadcu, nakoľko pre vydanie takého uznesenia

neboli v čase jeho vydania splnené zákonné podmienky“. Tvrdí, že konkurz na majetok

sťažovateľa bol „vyhlásený nezákonne“. Vychádzajúc zo svojej argumentácie, sťažovateľ

tvrdí, že v napadnutom konaní bolo preukázané, že „dve z troch pohľadávok údajného

veriteľa sú premlčané, pričom o spôsobilosti tretej pohľadávky priznanej nulitným

rozhodnutím označeným ako rozhodcovský rozsudok“ podľa názoru sťažovateľa

„neexistoval žiaden dôvod na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu“. Sťažovateľ tvrdí,

že „vo veci je totiž nemožné zhojiť nezákonnosť začatia konkurzného konania a vyhlásenia

konkurzu tým, že po jeho hoci aj nezákonnom vyhlásení sa preukázalo, že sú splnené

podmienky na jeho vedenie pre existenciu ďalších veriteľov“. Z uvedeného dôvodu sa

domnieva, že okresný súd rozhodol arbitrárne, pretože vykladal a aplikoval právnu úpravu

týkajúcu sa konkurzu „extrémne nespravodlivo“, čím malo dôjsť k porušeniu jeho

označených práv.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. I. a IV. výrokom uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 11. 2014,

č. k.: -188, ktorým konajúci konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

a ktorým súd otvoril malý konkurz, došlo k porušeniu zásady ochrany legitímnych

očakávaní a právnej istoty vyplývajúcich z Čl. 1 ods. 1 SR a bolo porušené základné

právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 SR v spojení s Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. I. výrokom uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 06. 2019,

č. k.: - 536, ktorým konajúci konkurzný súd návrh úpadcu (sťažovateľa) na

zastavenie konkurzného konania zamietol, došlo k porušeniu zásady ochrany legitímnych

očakávaní a právnej istoty vyplývajúcich z Čl. 1 ods. 1 SR a bolo porušené základné

právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 SR v spojení s Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

III. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.:

došlo k porušeniu zásady ochrany legitímnych očakávaní a právnej istoty vyplývajúcich

z Čl. 1 ods. 1 SR v neprospech sťažovateľa a bolo porušené základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 SR v spojení s Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

IV. Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 11. 2014, č. k.: -188,

uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 06. 2019, č. k.: -536 a ako aj

všetky nadväzujúce rozhodnutia sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Žilina na nové

rozhodnutie.

V. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

374,81 EUR na účet advokáta JUDr. Ivana Jánošíka, Bratislava do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát...

9. Podľa a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne...

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

K postupu okresného súdu v napadnutom konaní a k uzneseniu o vyhlásení

konkurzu

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. , ).

13. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

14. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na informáciu uvedenú v sťažnosti (bod

2 odôvodnenia tohto rozhodnutia), ktorá vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia

(citácia v bode 20 odôvodnenia tohto rozhodnutia), že sťažovateľ proti uzneseniu

o vyhlásení konkurzu podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením, tak že

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že

nemá právomoc preskúmať uznesenie o vyhlásení konkurzu ani jeho predchádzajúci postup,

keďže ich už meritórne preskúmal na základe odvolania sťažovateľa odvolací súd, ktorý bol

oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej

proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu a jeho postupu, ktorý mu predchádzal,

odmietol podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , ,

).

K postupu okresného súdu v napadnutom konaní a k napadnutému uzneseniu

16. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ).

17. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie

rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd

preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych

predpisov s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, , ).

18. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa podľa , ako aj analogického práva podľa

dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a napadnutým uznesením okresného súdu.

19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu a jeho

predchádzajúceho postupu v tomto konaní konštatuje, že dôvody, ktoré sťažovateľa viedli

k záveru o porušení svojich označených práv, sú neopodstatnené.

20. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom uviedol:

«8. Súd konštatuje, že základným predpokladom vedenia konkurzu je existencia

úpadku dlžníka, pričom predpoklady na vedenie konkurzu tu nebudú ani vtedy, keď vznikne

neodstrániteľná prekážka konania (napr. do konkurzu sa neprihlási žiadny veriteľ, prípadne

chýba právomoc súdu. Preskúmaním obsahu spisového materiálu súd nezistil žiadny dôvod

na zrušenie konkurzu v zmysle , pričom do konkurzu úpadcu sa prihlásilo

24 veriteľov, ktorých výška zistených pohľadávok predstavuje sumu 345.335,81 eur, a teda

na základe tejto skutočnosti možno ustáliť, že dlžník je v úpadku a zároveň neexistuje iná

skutočnosť, ktorá by mala za následok nedostatok podmienok konania.

9. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa - obchodnej spoločnosti

(ďalej ako „navrhovateľ“) na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu súd

uvádza, že v štádiu po právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu (právoplatnosť

nadobudlo dňa 02. 04. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -229 zo dňa 26. 02. 2015) nie je možné túto skutočnosť opätovne

preskúmavať, nakoľko ani nemá relevanciu, keďže samotný navrhovateľ nemá povinnosť

prihlásiť sa do konkurzu, čím by stratil postavenie účastníka konkurzného konania, čo však

nemá vplyv na predpoklady vedenia konkurzu, keďže do konkurzu sa prihlásili iní veritelia,

čím je daná pluralita veriteľov. Súd však napriek tomu zdôrazňuje, že otázka aktívnej

legitimácie navrhovateľa vo vzťahu k spochybnenej právnej subjektivite rozhodcovského

súdu, bola skúmaná konkurznými súdmi, teda tak okresným, ako aj krajským súdom, pričom

oba súdy ju vyhodnotili tak, že konajúci Stály rozhodcovský súd zriadený pri

Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. bol oprávnený rozhodcovský rozsudok vydať.

Ako už súd skonštatoval pri vyhlásení konkurzu, rozhodcovský súd sám osebe nemá právnu

subjektu. Táto skutočnosť však neznamená, že rozhodnutia ním vydané nie sú

autoritatívnymi a vykonateľnými rozhodnutiami príslušného orgánu. Rozhodovacia

právomoc za splnenia zákonných podmienok bola rozhodcovským súdom zverená Zákonom

o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ teda rozhodcovský súd bol zriadený v súlade so zákonom,

jeho právomoc rozhodovať nie je spochybniteľná. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava I v konaní sp. zn. , na ktoré poukázal žalobca, súd v tomto konaní iba

skonštatoval, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu, avšak túto skutočnosť

konkurzný súd ani nikdy nespochybňoval. Právnu záväznosť rozhodnutí vydaných

rozhodcovským súdom však v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6

však skúmaná nebola, ale skúmaná bola v tomto konaní konkurzným súdom pri

vydaní rozhodnutia o vyhlásení konkurzu ako aj odvolacím Krajským súdom v Banskej

Bystrici, ktorý ustálili, že rozhodcovský súd bol oprávnený rozhodcovský rozsudok vydať.»

21. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého

uznesenia zistil, že okresný súd ústavne konformným spôsobom reagoval a vysporiadal sa

so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa v odôvodnení svojho napadnutého

uznesenia a dostatočne artikuloval dôvody, prečo nemohol akceptovať argumentáciu

sťažovateľa. Preto právne úvahy a závery uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia

a predchádzajúci postup súdu možno považovať za ústavne súladné, rešpektujúce na vec

vzťahujúcu sa právnu úpravu.

22. Z judikatúry ústavného súdu (, , )

ďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa

spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

23. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré

majú pre vec podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý

je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

().

24. Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že okresný súd primeraným spôsobom

aplikoval na vec vzťahujúce sa normy konkurzného práva a náležite odôvodnil svoje

napadnuté uznesenie, ústavný súd konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi

označeným základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na jednej strane

a napadnutým postupom a napadnutým uznesením okresného súdu na druhej strane, preto

ústavný súd sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

25. Pokiaľ ide o namietaný , ústavný súd konštatuje, že predmetný

článok má charakter všeobecného ústavného princípu a nemá charakter základného práva

a slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné domáhať pred ústavným súdom v konaní

podľa . Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci konať a rozhodnúť

o porušení uvedenej ústavnej normy v konaní podľa . Z uvedeného

dôvodu sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

26. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi uvedenými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu