Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 67/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , a .,

, , zastúpených advokátom JUDr. Milanom

Slebodnikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a , priznáva finančné

zadosťučinenie každému jednotlivo v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e

Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť

a , trovy konania v sume 632,12 € (slovom šesťstotridsaťdva

eur a dvanásť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Milana Slebodníka, Štúrova 20,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu okresného súdu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú z titulu dedenia

po zomrelom povinnom účastníkmi napadnutého exekučného konania o vymoženie sumy

12 485,70 € na základe exekučných titulov – 6 rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky

Košice, ktorými bolo pôvodnému povinnému ako samostatne zárobkovo činnej osobe

predpísané poistné na nemocenské, dôchodkové a invalidné poistenie a penále

za neuhradené poistné.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti popísali priebeh napadnutého konania, pričom

v podstatnom uvádzajú:

„Zo skutkového stavu uvedeného v tejto sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v konaní,

ktoré je vedené pred Okresným súdom Košice I, ktorého účastníkmi sme aj my, dochádza

k prieťahom. Účastníkmi konania sme sa stali po smrti povinného ,

ktorý zomrel dňa . Dedičmi po nebohom sú

, , trvale bytom ;

., , trvale bytom ; ,

, trvale bytom ; ,

, trvale bytom .

Sťažovatelia sa domnievame, že naša vec nie je skutkovo a právne natoľko zložitá,

aby o nej súd nedokázal v primeranej lehote rozhodnúť. V tomto prípade ide navyše

o rozhodnutie o odvolaní, kde v prvoinštančnom konaní dokázal súd o námietkách proti

exekúcii rozhodnúť v lehote dvoch mesiacov. Od podania odvolania uplynulo už viac než

štyri a pol roka bez toho, aby súd o odvolaní rozhodol. Vzhľadom na to, že ide

o rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní,

došlo v tejto veci k značným prieťahom. Súd rozhoduje v tomto prípade o námietkach proti

exekúcii niekoľkonásobne dlhšie, ako v iných obdobných prípadoch. S poukazom

na uvedené nie je možné odôvodňovať doterajšie trvanie konania zložitosťou veci.

Medzičasom dokonca povinný zomrel a na jeho miesto sme nastúpili

my sťažovatelia, spolu s ďalšími jeho dedičmi. Zo súdneho spisu sp. zn.

nevyplýva, že by súd vo veci riadne konal. V označenej veci tak dochádza k prieťahom

v konaní, ktoré sú spôsobené nečinnosťou súdu a nie procesnou pasivitou účastníkov

konania.

V označenej veci ide o nútený výkon rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka

Košice a Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorý sa osobitne nelíši od iných

exekučných konaní, kde je exekučným titulom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorého

správnosť a zákonnosť je povinným spochybňovaná. Toto konanie však má pre nás

ďalekosiahle následky, pretože jeho výsledok bude mať s ohľadom na § 470 Občianskeho

zákonníka vplyv na veľkosť nášho dedičstva po našom nebohom otcovi.

Mimoriadne neefektívny a pomalý postup súdu v tejto veci, kedy je celé jeho konanie

prakticky už od roku 2014 poznačené značnými prieťahmi, spôsobil to, že súd ani po viac

než štyri a pol roku od podania odvolania o odvolaní nerozhodol. Týmto konaním

s prieťahmi Okresný súd Košice I nielen hrubo porušuje naše základné ľudské práva

garantované , Listinou základných práv a slobôd

a Dohovorom o ochrane ľudských práv, ale svojou nečinnosťou nás dlhodobo udržuje

v stave právnej neistoty o tom, v akom rozsahu na nás prejdú dlhy nášho otca.

Pri efektívnom a primerane rýchlom postupe súdu bolo možné o odvolaní rozhodnúť

prakticky po pár mesiacoch, rovnako ako bolo rozhodnuté o námietkach vyšším súdnym

úradníkom. Súd však vo veci počas celého tohto obdobia nekonal, a teda konanie pred

súdom je poznačené zbytočnými prieťahmi v dôsledku nečinnosti súdu. K nečinnosti súdu

dochádza prakticky od 21. 05. 2014 až doteraz, kedy súd zaslal odvolanie povinného

oprávnenému. Po tomto dátume nemáme vedomosť o akejkoľvek činnosti súdu, ktorá by

priamo smerovala k rozhodnutiu o odvolaní.“

4. Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania finančného zadosťučinenia v sume

po 2 000 € pre každého s týmto odôvodnením:

„... Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že postup Okresného súdu Košice I vo veci

16 je v rozpore so všetkými zásadami civilného procesného práva, týkajúcimi

sa postupu súdu v začatom konaní a akýmikoľvek zásadami hospodárnosti alebo

efektívnosti úkonov súdu. Toto súdne konanie trpí značnými prieťahmi vyvolanými priamo

súdom, a tak dochádza k hrubému porušovaniu našich práv.

Sťažovatelia žiadame zohľadniť značnú dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi

spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá nám vznikla v dôsledku obáv o ochranu našich práv,

pocitu právnej neistoty, psychického napätia a pocitov sklamania z neprimeranej dĺžky

konania. Ak by súd postupoval bez prieťahov, mohol už dávno vo veci rozhodnúť a odstrániť

tak stav našej právnej neistoty. Predmetom konania je vymoženie sumy 12.485,70 € spolu

s trovami exekúcie, pričom súd v konaní nerozhoduje o právne mimoriadne zložitej veci.

Vzhľadom na uvedené je rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym

úradníkom v exekučnom konaní enormne zdĺhavé a poznačené značnými prieťahmi

na strane Okresného súdu Košice I.

Na základe týchto skutočností sa domnievame, že by nám malo byť priznané

primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 2.000 € pre každého z nás.“

5. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí ich ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ich

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € pre každého

z nich a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľov

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -20 zo 7. februára 2019 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) prijal na ďalšie konanie.

7. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi

a predbežne prerokovaná 7. februára 2019 v IV. senáte ústavného súdu. Sudcovi

Ladislavovi Oroszovi 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu.

V zmysle čl. X ods. 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra

2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec s účinnosťou od 16. októbra 2019 prerozdelená

a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená

sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná

a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu),

Peter Straka (sudca spravodajca) a Martin Vernarský.

8. Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného

súdu k ústavnej sťažnosti písomne vyjadril predseda okresného súdu prípisom

sp. zn. z 18. januára 2019, ktorý v relevantnej časti svojho vyjadrenia

uviedol:

„Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 15. 8. 2013. Sťažovatelia

v konaní vystupujú na procesnej strane povinného. Predmetom konania je vykonanie

exekúcie na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Košice,

Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave.

Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Vekrbauerovej.

... Je pravdou, že súd o odvolaní proti uzneseniu sp. zn. -71

z 17. 2. 2014 doposiaľ nerozhodol. Stalo sa tak z dôvodu dlhodobej značnej zaťaženosti

exekučného úseku a jednak z dôvodu, že medzičasom bol súdu doručený návrh

na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom musel súd

rozhodnúť ako o prvom. Potom zomrel povinný a súd musel čakať na potvrdený okruh

účastníkov konania na strane povinného. Až keď uznesenie sp. zn. -127,

ktorým súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s dedičmi povinného nadobudne

právoplatnosť, bude môcť súd rozhodovať o došlých procesných návrhoch a opravných

prostriedkoch.

Podľa názoru súdu, sťažovatelia a

boli pribratí do exekučného konania až uznesením sp. zn. -127

z 10. 6. 2019, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, preto ich sťažnosť v predmetnej veci je

podaná predčasne a navyše nevyužili prostriedky na zabezpečenie nápravy cestou

Okresného súdu Košice I (poznámka: nepodali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu).

Na základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.“

9. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie

stanoviska sťažovateľom, ktorí v reakcii v prípise z 27. septembra 2019 zdôraznili, že

„ani k dnešnému dňu nebolo preskúmavané konanie právoplatne skončené. Z toho vyplýva,

že okresný súd v období od 02. apríla 2014 (podanie odvolania) do súčasnosti nedokázal

organizovať procesný postup plynulo a efektívne tak, aby sa odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň obrátil účastník konania so žiadosťou o rozhodnutie. Takýto postup

okresného súdu nemožno ospravedlniť dôvodmi obsiahnutými vo vyjadrení jeho predsedu.

(dlhodobá zaťaženosť okresného súdu na exekučnom úseku, pozn.)“. V závere podania

si sťažovatelia uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej

sume 793,51 €.

10. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 18. januára 2019 oznámil ústavnému súdu,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Podobne sa vyjadrili

aj sťažovatelia, ktorí vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom vo svojom vyjadrení z 25. septembra 2019.

11. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

12. Ústavný súd z vyžiadaného spisového materiálu zistil takýto priebeh napadnutého

konania:

- právny predchodca sťažovateľov (otec) vystupoval v napadnutom exekučnom

konaní ako povinný. Exekučným titulom v predmetnej veci boli rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, pobočky Košice (oprávnený), ktorými bolo povinnému predpísané poistné

na nemocenské, dôchodkové a invalidné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe

a penále za neuhradené poistné v celkovej sume 12 485, 70 €. Ide o rozhodnutia:

- sp. zn. 700-3440003212-GC04/12 z 25. júla 2012,

- sp. zn. 700-3413153512-GC04/12 z 25. júla 2012,

- sp. zn. 700-3414720012-GC04/12 z 19. novembra 2012,

- sp. zn. 700-3440003312-GC04/12 z 25. júla 2012,

- sp. zn. 700-3413153912-GC04/12 z 25. júla 2012,

- sp. zn. 700-3411568013-GC04/13 zo 7. júna 2013;

- návrh na vydanie poverenia na výkon exekúcie bol okresnému súdu doručený

4. septembra 2013;

- 18. decembra 2013 boli okresnému súdu predložené námietky povinného proti

exekúcii;

- podaním doručeným 12. decembra 2013 sa k námietkam vyjadrila oprávnená;

- 7. januára 2014 povinný doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie,

v ktorom povinný uplatnil námietku premlčania;

- uznesením sp. zn. zo 17. februára 2014 okresný súd námietky

povinného zamietol a v odôvodnení uviedol, že námietka premlčania mala byť uplatnená

v základnom konaní, a preto na ňu exekučný súd už nemôže prihliadať;

- povinný podal 2. apríla 2014 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo 17. februára 2013;

- k odvolaniu sa oprávnený vyjadril podaním doručeným okresnému súdu

21. mája 2014;

- podaním doručeným 5. júna 2015 povinný oznámil okresnému súdu, že prebieha

duplicitné vymáhanie pohľadávok podľa rozhodnutí sp. zn. 700-3440003312-GC04/12

z 25. júla 2012 (penále) a sp. zn. 700-3440003212-GC04/12 z 25. júla 2012 (poistné).

Uvedené rozhodnutia boli zrušené a vrátené správnemu orgánu na základe protestu

prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave rozhodnutím ministra práce sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) v konaní o rozklade z 11. marca 2015;

- oznámením z 30. apríla 2015 oprávnená oznámila povinnému postúpenie

pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú a. s. k 17. februáru 2015;

- 7. júla 2015 podal exekútor návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného

z titulu postúpenia vymáhaných pohľadávok;

- 3. augusta 2015 povinný opätovne požiadal o zastavenie exekúcie s odôvodnením,

že rozhodnutím ministra z 11. marca 2015 boli zrušené skôr uvedené (bod 9) rozhodnutia

a vec bola vrátená na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa;

- okresný súd uznesením z 1. februára 2016 pripustil vstup Slovenskej

konsolidačnej, a. s., do konania na miesto oprávneného;

- povinný podal 21. marca 2016 odvolanie proti tomuto uzneseniu s odôvodnením,

že exekučné tituly boli zrušené;

- 29. marca 2016 sa pôvodná oprávnená proti uzneseniu o pripustení vstupu

do konania odvolala s poukazom na to, že podaním doručeným okresnému súdu

20. júla 2015 požadovala zastavenie exekúcie v časti zrušených rozhodnutí (uvedených

v bodoch 1 a 4 návrhu na vykonanie exekúcie), a preto nemal byť pripustený vstup

postupníka aj vo vzťahu k týmto zrušeným rozhodnutiam (v exekúcii pohľadávok

uvedených v bodoch 2, 3, 5 a 6 žiadala v exekúcii pokračovať);

- podaním z 11. júna 2018 sťažovatelia požiadali o vstup do konania po zomrelom

povinnom z titulu dedenia;

- uznesením z 10. januára 2019 okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní

s dedičmi povinného – sťažovateľmi;

- listom z 15. januára 2019 okresný súd zaslal odvolanie pôvodného povinného

z 29. marca 2016 na vyjadrenie Sociálnej poisťovni a odvolanie Sociálnej poisťovne

z 29. marca 2016 sťažovateľom na vyjadrenie.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánoch ochrany

ústavnosti.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

16. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“

(sp. zn. ).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc týmto dňom je úprava

civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom

(ďalej aj „“), zákona

č. (ďalej aj „“) a zákona

č. (ďalej aj „“).

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, z ,

podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa museli oznámiť.

22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Pričom v zmysle sa týmto základným princípom civilného sporového

konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania je

premietnutý do ďalších ustanovení , Civilného

mimosporového poriadku a so zohľadnením osobitostí

jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd

aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.

24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že exekučné konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. V kontexte

uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd právnu alebo skutkovú

zložitosť veci nenamietal.

25. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľov ako účastníkov

konania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľov za zistené

zbytočné prieťahy posudzovaného konania.

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,

či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu

v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania

(m. m. , , ).

27. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

dospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania sa v období od jeho začatia, teda

od septembra 2013 až do novembra 2018, keď sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť,

vyskytli obdobia, ktoré by bolo možné posúdiť ako zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené

nekonaním okresného súdu.

28. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd za obdobie nečinnosti okresného

súdu považuje obdobie od 21. mája 2014, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenia

oprávneného k odvolaniu povinného proti uzneseniu o zamietnutí námietok (o námietkach

povinného rozhodol vyšší súdny úradník, pozn.) až do podania ústavnej sťažnosti,

t. j. od 27. novembra 2018, v rámci ktorého okresný súd nebol schopný viac ako 4 roky

a 6 mesiacov rozhodnúť o podanom odvolaní. Skutočnosť, že v danom období došlo

k zmene účastníka konania na strane oprávneného a následne aj na strane povinného,

v nadväznosti na čo bol okresný súd povinný prioritne rozhodnúť o návrhoch na zmenu

jednotlivých účastníkov konania, nečinnosť okresného súdu v tomto prípade

neospravedlňuje, a to z nasledujúcich dôvodov.

29. Návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného bol okresnému súdu

doručený 7. júla 2015, teda okresný súd mal časový priestor v trvaní viac ako rok na to,

aby o podanom odvolaní rozhodol, čo sa však nestalo. Následne okresnému súdu trvalo

takmer 7 mesiacov, kým uznesením rozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania

na strane oprávneného (1. februára 2016, pozn.). Proti predmetnému uzneseniu bolo podané

odvolanie povinným (21. marca 2016), ako aj pôvodnou oprávnenou (29. marca 2016).

O predmetných odvolaniach nebolo do podania ústavnej sťažnosti, t. j. viac 2 roky

a 7 mesiacov rozhodnuté.

30. Dňa 29. marca 2017 zomrel pôvodný povinný v napadnutom konaní.

Návrh na vstup do konania po zomrelom pôvodnom povinnom bol okresnému súdu

doručený 11. júla 2018. Týmto dňom sa okresný súd prvýkrát dozvedel o smrti pôvodného

povinného a presnom okruhu dedičov po nebohom pôvodnom povinnom. Po 6 mesiacoch

odo dňa doručenia návrhu na vstup do konania po zomrelom pôvodnom povinnom,

t. j. až po podaní ústavnej sťažnosti, okresný súd uznesením sp. zn.

z 10. januára 2019 rozhodol, že pokračuje v exekučnom konaní s dedičmi povinného.

31. Ústavný súd konštatuje, že nečinnosť okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu

o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného v trvaní 7 mesiacov a na to

nadväzujúca nečinnosť okresného súdu spočívajúca v jeho neschopnosti predložiť spis

na rozhodnutie o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu v trvaní 2 rokov a 7 mesiacov (obdobie

do podania ústavnej sťažnosti, o odvolaní nie je ku dňu prijatia tohto rozhodnutia stále

rozhodnuté, pozn.), ako aj nečinnosť okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu

na vstup do konania po zomrelom pôvodnom povinnom v trvaní 6 mesiacov sa negatívne

odrazila na možnosti okresného súdu rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí

námietok pôvodného povinného (o ktorom súd nerozhodol už viac ako 4 roky a 6 mesiacov,

pozn.), keďže pri takomto rozhodovaní okresný súd musí mať ustálený okruh účastníkov

konania, v nadväznosti na čo ústavný súd samotné zmeny na strane účastníkov konania

a s tým súvisiacu potrebu vykonať vo veci určité procesné úkony nepovažoval

za ospravedlniteľný dôvod vzniku zbytočných prieťahov na strane okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí námietok povinného.

32. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o predčasnosti

podania ústavnej sťažnosti sťažovateľmi z dôvodu, že sťažovatelia boli do napadnutého

konania pribratí až uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. januára 2019,

ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. z 29. júna 2016, podľa

ktorého „Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj tým fyzickým

osobám alebo právnickým osobám, ktorým exekučný súd neodôvodnenou nečinnosťou

bráni stať sa účastníkom exekučného konania.“ Zároveň ústavný súd dodáva, že v súvislosti

so zmenou účastníkov konania na základe univerzálnej sukcesie si môžu sťažovatelia

uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto

zmene predchádzalo (napr. alebo ). Ústavný súd pritom

vychádza zo skutočnosti, že v takýchto prípadoch v dôsledku zmeny účastníka konania

nedochádza ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (ako to je pri zámene účastníkov),

ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu

(m. m. ). S prihliadnutím na tento záver ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia

si (mohli) môžu uplatňovať svoje právo na konanie bez zbytočných prieťahov, resp. právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene

predchádzalo, čo má v konečnom dôsledku vplyv aj pre určenie sumy finančného

zadosťučinenia.

33. Vo vzťahu k námietke okresného súdu o jeho neprimeranej zaťaženosti, vysokom

nápade vecí a náročnosti agendy ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

34. Už len pre úplnosť ústavný súd k argumentácii predsedu okresného súdu o tom,

že sťažovatelia nevyužili postup podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neobrátili sa na predsedu

súdu so sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní, zdôrazňuje, že v súlade s judikatúrou

ESĽP (rozsudok ESĽP z 12. 6. 2012, sťažnosť č. 30189/07, Ištván a Ištvánová proti

Slovenskej republike) sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi súdu

podľa ustanovení zákona o súdoch nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy

na účely čl. 35 ods. 1 dohovoru. Nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu

preto nebránilo ústavnému súdu sa ústavnou sťažnosťou vo veci namietaného porušenia

práv zaručených a dohovoru v tomto procesnom štádiu

meritórne zaoberať.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

35. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

36. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

37. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou tiež domáhali, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom

na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte

právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal okresnému súdu,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

38. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(sp. zn. ).

40. Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia

každý v sume 2 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

41. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

42. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú

dĺžku napadnutého konania spôsobenú nečinnosťou okresného súdu, povahu a rozsah práv

sťažovateľov, ktoré boli porušené, a predmet konania, ktorým je výkon rozhodnutia

a význam konania pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je

spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného

zadosťučinenia každému sťažovateľovi jednotlivo v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto

nálezu).

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

43. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im

vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovatelia si

uplatnili túto náhradu trov konania v celkovej sume 793,51 €, a to za tri úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie

ústavnej sťažnosti, podanie vo veci samej) vrátane režijného paušálu a dane z pridanej

hodnoty.

46. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3,

§ 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018

v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018

v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a za rok 2019

v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019

v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná

suma 526,77 € (2x prevzatie a príprava – 76,75 €, t. j. 153,30 €; 2x podanie ústavnej

sťažnosti – 76,75 €, t. j. 153,30 €; 2x vyjadrenie – 81,66 €, t. j. 163,33 €; 4x režijný paušál

za rok 2018 – 9,21 €, t. j. 36,84 €; 2x režijný paušál za rok 2019 – 9,80 €, t. j. 19,60 €) bola

navýšená o daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane

z pridanej hodnoty. Ústavný súd tak priznal sťažovateľom náhradu trov konania

vo výške 632,12 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

VII.

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Mojmír Mamojka predseda senátu