Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 194/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-67

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného

advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 3451/51, Bratislava,

v mene ktorej koná advokátka JUDr. Anna Niku, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 20. júna 2018, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júna 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 585,70 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiat centov) na účet

jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého

3451/51, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 3451/51, Bratislava,

v mene ktorej koná advokátka JUDr. Anna Niku, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“)].

2. Ústavný súd uznesením č. k. -46 z 21. mája 2019 ústavnú sťažnosť

v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období

od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. júna

2018 (30. júla 2018, pozn.) prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť

odmietol ako neprípustnú.

II.

Vymedzenie napadnutého postupu okresného súdu a sťažnostná argumentácia

sťažovateľa

3. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je

účastníkom napadnutého konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení

navrhovateľa, ktorý sa návrhom podaným 7. júla 2017 domáhal podľa príslušných

ustanovení (ďalej aj „“) nariadenia a uskutočnenia

výkonu rozhodnutia – uznesenia okresného súdu č. k. -456 z 24. januára 2017

(ďalej aj „uznesenie z 24. januára 2017“) v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -540 z 31. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie

z 31. mája 2017“), ktorým súd nariadil návrat maloletej dcéry sťažovateľa

do krajiny jej obvyklého pobytu (ďalej spolu aj „rozhodnutie všeobecných

súdov o nariadení návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu“).

4. Okresný súd následne uznesením č. k. -37 z 8. augusta 2017 (ďalej

len „uznesenie z 8. augusta 2017“) nariadil výkon rozhodnutia odňatím maloletej dcéry

matke (povinná) a odovzdaním otcovi z dôvodu jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu.

Realizácia výkonu uznesenia okresného súdu z 8. augusta 2017, ktorá bola nariadená

na 10. august 2017, nebola z dôvodu neprítomnosti matky a maloletej dcéry na adrese

trvalého pobytu v úspešná.

5. Uznesením okresného súdu č. k. -138 z 19. októbra 2017 bolo

rozhodnuté o odklade výkonu uznesenia okresného súdu z 24. januára 2017 v spojení

s uznesením krajského súdu z 31. mája 2017, ktorým súd nariadil návrat maloletej dcéry

do na obdobie 9 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

6. V dôsledku nečinnosti okresného súdu podal sťažovateľ ústavnému súdu

12. januára 2018 ústavnú sťažnosť, ktorou namietal zbytočné prieťahy v napadnutom

konaní vedenom okresným súdom. Ústavný súd nálezom sp. zn. z 20. júna

2018 vyslovil porušenie práv sťažovateľa zaručených a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň boli citovaným nálezom

ústavného súdu sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie v sume 500 € a náhrada

trov konania.

7. Uznesením okresného súdu č. k. -217 z 28. júna 2018 bolo

rozhodnuté o prenesení miestnej príslušnosti v napadnutom konaní Okresnému súdu Banská

Bystrica. Z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Banská Bystrica s prenesením miestnej

príslušnosti vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

sp. zn. z 18. septembra 2018, ktorým bolo vyslovené, že na výkon

uznesenia okresného súdu z 24. januára 2017 v spojení s uznesením krajského súdu

z 31. mája 2017 je miestne príslušný okresný súd.

8. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu, ktorá pretrváva

aj napriek podaniu sťažnosti podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu, je nútený sa obrátiť na ústavný súd opätovne.

9. Sťažovateľ argumentuje, že z dôvodu obavy o znemožnenie realizácie výkonu

rozhodnutia vo veci informoval okresný súd o úmysle matky vysťahovať sa z územia

Slovenskej republiky a navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd matke

zakázal opustiť s maloletou dcérou územie Slovenskej republiky. Sťažovateľ namieta,

že o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo dosiaľ rozhodnuté

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2018 bol vylúčený návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie s odôvodnením, že sa

«„nehodí“ na spojenie s konaním o výkon rozhodnutia».

10. Sťažovateľ argumentuje s odkazom na relevantnú judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), že v dôsledku celkovej dĺžky vykonávacieho konania

dochádza k tomu, že „matke je vytvorený dostatočný priestor na masívnu manipuláciu

maloletej , citové vydieranie a vyvolávanie pocitov strachu a úzkosti z jej návratu

do .“.

11. Podľa sťažovateľa okresný súd nevykonal po náleze ústavného súdu sp. zn.

z 20. júna 2018 žiadne úkony a nesnažil sa ani o ďalší pokus uskutočnenia

výkonu rozhodnutia. Okresný súd tak podľa sťažovateľa „konal v príkrom rozpore

so svojou primárnou povinnosťou prijať všetky opatrenia, ktoré je možné očakávať

na uľahčenie výkonu rozhodnutia o návrate, keď počas aktuálne 1 a pol ročného

vykonávacieho konania neurobil jediný úkon smerujúci k uľahčeniu výkonu rozhodnutia.“.

12. Sťažovateľ upriamuje pozornosť na skutočnosť, že návrh na nariadenie návratu

maloletej dcéry do podal v októbri 2016 a trvalo takmer 9 mesiacov,

kým sa domohol právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci nariadenia návratu.

V porovnaní s konaním vo veci návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu považuje

sťažovateľ vykonávacie konanie po právnej aj faktickej stránke „za neporovnateľne

jednoduchšie a aj napriek tomu uvedené konanie prebieha už dvakrát tak dlho ako samotné

konanie vo veci samej“.

13. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd

vo veci ústavnej sťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, okresnému súdu prikáže konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi prizná

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 390,50 €.

14. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje dlhotrvajúcim

stavom právnej neistoty vo vykonávacom konaní, ktoré malo byť s prihliadnutím na povahu

veci ukončené do 6 týždňov od podania návrhu. V tomto kontexte sťažovateľ argumentuje,

že „namiesto šiestich týždňov uvedené konanie o návrat maloletej do trvá už

viac ako 2 roky, pričom posledný 1 a pol rok sa moja maloletá dcéra zdržiava na území

Slovenskej republiky aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu o nariadení

návratu do a iba z dôvodu, že príslušné slovenské orgány nedokážu

uskutočniť výkon rozhodnutia, ktoré vychádza z medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná a ktoré svojimi princípmi práve chránia najlepší záujem

maloletého dieťaťa nebyť neoprávnene premiestňované alebo zadržiavané. Dĺžkou

vykonávacieho konania dochádza k situáciám, keď mi matka bráni vo výkone mojich

rodičovských práv a povinností k mojej dcérke tým, že mi neumožnila ani jediný

kontakt s dcérkou bez jej prítomnosti a na obdobie dlhšie ako 3 hodiny. Matka termíny styku

výrazne obmedzuje za účelom dosiahnutia čo najväčšieho odcudzenia dcérky odo mňa otca.

Naviac matka miesto styku zakaždým mení, pričom koná tak úmyselne s cieľom

skomplikovať mi otcovi prístup k mojej dcére, keďže otec si za účelom vycestovania

na územie Slovenskej republiky musím svoje pracovné a rodinné aktivity vopred

naplánovať, zakúpiť letenky, rezervovať ubytovanie v (prípadne v inom meste,

ktoré určí matka ako miesto realizácie styku s dcérkou) atď... Matka zároveň svojou

prítomnosťou pri kontakte mňa otca s dcérkou nevhodným spôsobom narúša komunikáciu

a hru medzi mnou a , predčasne tento styk mnohokrát ukončí, v prípade, že

odmieta ukončiť kontakt so mnou, v nasledujúci deň matka styk prostredníctvom

sms správy alebo formou e-mailovej korešpondencie zruší.“.

15. Za najvypuklejší negatívny dôsledok dlhotrvajúceho vykonávacieho konania

sťažovateľ považuje stav pretrvávajúcej právnej neistoty, „v ktorej sa ako rodina

nachádzame, keďže jediný súd s právomocou konať o rozvode a úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k našej maloletej dcérke do rozvodu a po rozvode je

príslušný súd vo . Takýto stav, keď je na jednej strane určené, že miestom

obvyklého pobytu maloletej je , kam sa má aj navrátiť, avšak

z dôvodu dlhotrvajúceho vykonávacieho konania vlastne nevieme, či vôbec dôjde k jej

navráteniu do , otec považujem za tak výrazný negatívny dôsledok

bezprecedentne predlžovaného vykonávacieho konania, ktorý vážnym spôsobom zasahuje

do môjho a práva na rodinný a súkromný život.“.

III.

Vyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa

16. Na výzvu ústavného súdu sa k časti ústavnej sťažnosti prijatej na ďalšie konanie

vyjadril prípisom sp. zn. z 29. júla 2019 predseda okresného súdu, ktorý

ústavnému súdu zároveň oznámil, že vo veci ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

17. V relevantnej časti vyjadrenia predseda okresného súdu zdôraznil, že 4. októbra

2018 mu bola doručená sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola vybavená 21. novembra 2018

v časti namietaných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní ako nedôvodná a v časti

týkajúcej sa procesného postupu zákonnej sudkyne ako neprípustná. V tejto súvislosti

predseda okresného súdu zdôraznil, že podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch

sťažovateľ nepožiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

18. Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bol prehľad procesných úkonov,

ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal, na podklade ktorých predseda okresného

súdu dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní koná bez zbytočných prieťahov.

V kontexte «namietaných skutočností súvisiacich s prenesením miestnej príslušnosti

Okresnému súdu Banská Bystrica, ako aj námietok sťažovateľa o tom, že sa „súd neusiloval

o ďalší pokus uskutočnenia výkonu rozhodnutia napriek jeho žiadosti“, tieto súvisia

so zvoleným procesným postupom zákonnej sudkyne v konaní a ja, ako predseda okresného

súdu, nie som oprávnený tento hodnotiť, či usmerňovať. Samotná realizácia výkonu

rozhodnutia závisí od postupu zákonného sudcu. Z hľadiska plynulosti konania, s ohľadom

na osobitný predmet konania, podľa môjho názoru možno konštatovať, že tunajší súd

vo veci koná sústredene a bez zbytočných prieťahov. Nemožno prisvedčiť tvrdeniam

sťažovateľa o tom, že súd neuskutočnil žiaden úkon smerujúci k uľahčeniu výkonu

rozhodnutia, napriek príkazu spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Odhliadnuc od prípravy a uskutočnenia informatívneho výsluchu dňa 11.07.2019, toto

tvrdenie sťažovateľa neobstojí ani ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pretože súd v danom

čase vykonával úkony smerujúce k zisteniu pobytu povinnej a maloletej a súvisiacich

skutočností. Napriek tomu, že danú vec nemožno považovať za právne zložitú, vzhľadom na

špecifický predmet konania o výkon rozhodnutia o nariadení návratu maloletého dieťaťa,

ide o vec vyžadujúcu si „citlivý prístup“. Navyše, ako vyplýva z obsahu spisu, postup súdu

je sťažovaný správaním povinnej (matky), všeobecne okolnosťami na strane povinnej

a maloletej (viacnásobná zmena ich pobytu, školy maloletej, predloženie potvrdenia lekára

o chorobe maloletej), čo má nepochybne negatívny vplyv na jeho plynulosť.».

19. Predseda okresného súdu zároveň poukázal na stanovisko k ústavnej sťažnosti

vyžiadané od zákonnej sudkyne, v ktorom táto uviedla, že „vo veci bol nariadený výsluch

maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka na deň 11.07.2019. Na výsluch sa dostavila

iba matka (povinná), ktorá doniesla potvrdenie od lekára o chorobe maloletej. Zákonná

sudkyňa pripojila úradný záznam z výsluchu matky, tiež uviedla, že opakovaný výsluch

maloletej je nariadený na deň 16.09.2019.“.

20. Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia konštatoval,

že sťažovateľom uplatnená suma finančného zadosťučinenia je neprimeraná, keďže okresný

súd „konal v krátkych časových intervaloch a postup súdu bol ovplyvnený okolnosťami

na strane povinnej a maloletej a správaním povinnej.“.

21. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie

stanoviska sťažovateľovi, ktorý v reakcii v prípise doručenom ústavnému súdu 16. augusta

2019 zdôraznil, že sa nestotožňuje s konštatovaním predsedu okresného súdu o tom,

že okresný súd koná bez prieťahov. V konkrétnostiach sťažovateľ konštatuje, že okresný

súd celý uplynulý rok vykonával výlučne úkony smerujúce k zisťovaniu pobytu matky

s maloletou, a pritom zo zápisnice z výsluchu matky z 11. júla 2019 jednoznačne vyplýva,

že tieto sa zdržiavajú celý čas na okresnému súdu známej adrese.

22. Sťažovateľ okrem toho konštatuje, že úkony vykonané okresným súdom

v napadnutom konaní, na ktoré poukazuje predseda okresného súdu, neviedli k uľahčeniu

výkonu samotného rozhodnutia a ide o čisto formálne a administratívne úkony. Sťažovateľ

v tejto súvislosti poukazuje na totožné úkony okresného súdu uskutočnené 5. novembra

2018 (výzva povinnej na uvedenie adresy pobytu), 14. novembra 2018 (telefonické

zisťovanie pobytu maloletej a povinnej bez uvedenia adresáta telefonického zisťovania)

a 11. júla 2019 (informatívny výsluch povinnej) zamerané výlučne na zisťovanie aktuálneho

pobytu maloletej.

23. Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že ani jeden úkon zo strany okresného súdu

nesmeroval k vyzvaniu povinnej na dobrovoľné plnenie a aj napriek tomu,

že „z predmetného stanoviska jednoznačne vyplýva, že postup súdu je sťažovaný správaním

povinnej, vykonávajúci súd voči povinnej neprijal doteraz žiadne opatrenie smerujúce

k náprave jej správania a postojov.“.

24. Na podklade uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd svojím

postupom jednoznačne umožnil povinnej nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, „keďže nie

je konfrontovaná so žiadnymi sankciami.“, a vzhľadom na aktuálnu dĺžku napadnutého

konania považuje postup okresného súdu za závažný a majúci ďalekosiahle následky

„predovšetkým na emocionálny vývin maloletej a na vzťah mňa otca so svojou

maloletou dcérou.“.

25. Sťažovateľ si zároveň uplatnil priznanie náhrady trov konania pred ústavným

súdom v celkovej sume 585,70 € a ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

26. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

IV.

Prehľad spisu okresného súdu sp. zn.

27. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh relevantnej časti napadnutého konania:

28. Uznesením okresného súdu č. k. -217 z 28. júna 2018 došlo

k preneseniu miestnej príslušnosti vo veci výkonu rozhodnutia, ktorým súd nariadil návrat

maloletej do , s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude

vec postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica (citované uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 5. júla 2018). Na podklade uvedených skutočností bol spis 6. augusta 2018

postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica a veci bola pridelená sp. zn. .

29. Okresný súd Banská Bystrica predložil 23. augusta 2018 z dôvodu nesúhlasu

s prenesením miestnej príslušnosti spis podľa druhej vety na rozhodnutie

svojmu nadriadenému súdu. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-266 z 18. septembra 2018 bolo vyslovené, že nesúhlas Okresného súdu

Banská Bystrica s prenesením miestnej príslušnosti vo veci vedenej týmto súdom pod

sp. zn. je dôvodný. Citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici bolo zároveň rozhodnuté, že miestne príslušným na rozhodnutie vo veci je okresný

súd. Na podklade uvedených skutočností bol spis vrátený Okresnému súdu Banská Bystrica

25. augusta 2018, ktorý ho následne 3. októbra 2018 predložil okresnému súdu

na doručovanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -266

z 18. septembra 2018; vec bola pod sp. zn. pridelená novej zákonnej sudkyni

Mgr. Denise Drúčkovej.

30. Dňa 12. októbra 2018 zákonná sudkyňa Mgr. Denisa Drúčková reklamovala zápis

veci pod novou spisovou značkou, keďže podľa spoločných zásad pre občiansky, trestný

a obchodný úsek uvedených v Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2018 mala

byť vec zapísaná pôvodnej zákonnej sudkyni JUDr. Buľubášovej; reklamácii zákonnej

sudkyne bolo vyhovené a veci bola pridelená sp. zn. .

31. Okresný súd následne 5. novembra 2018 vyzval matku (povinnú, pozn.)

na oznámenie adresy pobytu a školy, ktorú maloletá navštevuje.

32. Dňa 9. novembra 2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podal

okresnému súdu správu o vykonanom miestnom šetrení, ktoré sa u matky maloletej

uskutočnilo 6. augusta 2018, a jej prílohou bola aj správa Obvodného oddelenia Policajného

zboru Bratislava-Staré Mesto-stred o pobyte matky maloletej, ktorá sa na adrese trvalého

pobytu v zdržiava len sporadicky a prechodný pobyt hlásený nemá, a o pobyte

starej matky a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (odboru sociálnych vecí

a rodiny) z 18. októbra 2018 o výsledku miestneho šetrenia pomerov na novej adrese matky

maloletej v , kde býva od septembra 2018, ktorá bola zistená prostredníctvom

informácií od starej matky. Prílohou bola aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Žilina zo 6. novembra 2018 o tom, že povinná (matka, pozn.) sa s maloletou na adrese

v už nenachádza a s príslušnými orgánmi sociálnej kurately nekomunikuje.

33. Dňa 9. novembra 2018 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy a návrh na vydanie

neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal opustiť matke s maloletou územie

Slovenskej republiky, ktorý bol 12. novembra 2018 pridelený na rozhodnutie pod sp. zn.

zákonnej sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej.

34. Dňa 12. novembra 2018 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva,

že okresnému súdu nie je známa adresa pobytu matky, keďže táto opustila byt na adrese

v a na adrese v , kde býva stará matka maloletej, sa nenachádza.

35. Dňa 14. novembra 2018 zákonná sudkyňa Mgr. Katarína Škultétyová

reklamovala zapísanie veci – návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do registra „P“

a navrhla vec zapísať do registra „Em“, na základe čoho následne so súhlasom predsedníčky

okresného súdu bola 16. novembra 2018 vec zapísaná pod sp. zn. .

36. Okresný súd 14. novembra 2018 kontaktoval , s ktorou povinná

uzavrela kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja bytu, v ktorom mala na adrese v

trvalý pobyt. oznámila, že na uvedenej adrese v má povinná

stále trvalý pobyt a nemá informácie o tom, kde sa táto v súčasnosti nachádza.

37. Dňa 15. novembra 2018 odpovedala povinná na dopyt okresného súdu týkajúci sa

jej pobytu a uviedla, že sa zdržiava výhradne na adrese v , avšak presnú adresu pobytu

neuviedla.

38. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „centrum“)

zaslalo okresnému súdu 23. novembra 2018 správy týkajúce sa pobytu povinnej.

39. Uznesením okresného súdu č. k. -268 z 26. novembra 2018 bol

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo 6. novembra 2018 vylúčený na samostatné

konanie (právoplatné 22. decembra 2018).

40. Dňa 26. novembra 2018 bola okresnému súdu oznámená adresa, na ktorej sa

povinná aj s maloletou nachádzajú, a zároveň aj informácia o tom, že maloletá nastúpila

do 1. ročníka základnej školy v .

41. Dňa 27. novembra 2018 centrum oznámilo okresnému súdu, že 15. novembra

2018 Okresný súd Espoo vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa maloletá

zveruje do výhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľa.

42. Dňa 14. decembra 2018 bol návrh zo 6. novembra 2018 zapísaný ako nová vec

pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej pod sp. zn. .

43. Okresný súd 27. februára 2019 doručoval uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -266 z 18. septembra 2018 Okresnej prokuratúre Banská

Bystrica a povinnej. Zároveň bol nariadený výsluch maloletej a šetrenie aktuálnych

pomerov u povinnej.

44. Okresný súd 28. februára 2019 kontaktoval centrum kvôli rozhodnutiu Okresného

súdu Espoo , ktoré bolo zaslané tamojšiemu súdu 4. marca 2019.

45. Okresný súd požiadal 15. marca 2019 základné školy v a

o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní, či maloletá navštevuje ich zariadenia, a Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava a Komunitné vzdelávanie Kalimba o poskytnutie

súčinnosti pri zisťovaní aktuálneho miesta pobytu maloletej a povinnej, ako aj ďalších

súvisiacich informácií.

46. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava požiadal 25. marca 2019

o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu zistenia, že povinná sa nenachádza v ,

a potreby kontaktovania ďalších inštitúcií, ktoré sa nachádzajú mimo Bratislavy.

47. Dňa 4. apríla 2019 bolo okresnému súdu oznámené, že maloletá je zapísaná

na štúdium na Základnej škole , ktorú však nenavštevuje,

ale vzdeláva sa individuálne doma.

48. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava okresný súd 30. apríla 2019

informoval o zisteniach, ktoré vyplynuli zo šetrenia miestnych pomerov, na podklade

ktorých sa maloletá vzdeláva formou domáceho vzdelávania, a prílohou bola správa

o vzdelávacích výsledkoch maloletej zo školy, ktorej je žiačkou. Zo správy vyplýva,

že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa 4. apríla 2019 uskutočnilo

stretnutie s povinnou a maloletou.

49. Okresný súd 3. júna 2019 predvolal povinnú a maloletú na výsluch nariadený

na 11. júl 2019.

50. Okresný súd 4. júla 2019 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava o prítomnosť kolízneho opatrovníka na informatívnom výsluchu a o asistenciu

psychológa počas výsluchu maloletej.

51. Dňa 11. júla 2019 sa uskutočnil informatívny výsluch, na ktorý sa maloletá

nedostavila. Jej neprítomnosť bola povinnou odôvodnená chorobou s predložením záznamu

z absolvovania pediatrického ošetrenia so stanovením pokojového režimu.

52. Okresný súd 16. júla 2019 predvolal povinnú a maloletú na opätovný výsluch

nariadený na 16. september 2019.

V.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

53. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

54. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 . V zmysle a zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu

24. januára 2019 postupoval v súlade s ustanoveniami .

55. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

56. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

57. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“

().

58. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“) a v , podľa

ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu (podľa ), resp. účastníkov konania

(podľa ) a iných osôb. Tento základný princíp konania

je premietnutý do ďalších ustanovení a Civilného

mimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich

predmet úpravy týchto poriadkov.

59. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v , ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného

sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).

60. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je výkon

návratového rozhodnutia vo veci maloletých podľa príslušných ustanovení Civilného

mimosporového poriadku – a to rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení návratu

maloletej do krajiny obvyklého pobytu.

61. Osobitosť výkonu rozhodnutí o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej

republiky neoprávnene premiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané,

spočíva v špecifickej povahe týchto rozhodnutí, ktoré sú vydávané justičnými orgánmi

Slovenskej republiky na základe prameňov medzinárodného práva súkromného, konkrétne

Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len

„Haagsky dohovor“) a európskeho práva, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003

z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských

veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)

č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady“). Nútený výkon takéhoto rozhodnutia, aj keď je

upravený v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých ( a nasl. ), je

špecifickým druhom výkonu rozhodnutia. Ide o výkon rozhodnutia podľa medzinárodnej

zmluvy, pri ktorom je potrebné prihliadať na účel Haagskeho dohovoru a nariadenia rady.

Účelom Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je prioritne ochrana práv dieťaťa a jeho

okamžitý návrat do krajiny obvyklého pobytu (teda do pôsobnosti jeho zákonného sudcu),

ako aj ochrana práv toho z rodičov, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa

porušili jeho opatrovnícke práva. Vzťah nariadenia rady k Haagskemu dohovoru je

komplementárny, teda vo vzťahoch medzi členskými štátmi Európskej únie sa prednostne

použije nariadenie rady pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Haagsky dohovor [čl. 60

nariadenia rady (k tomu pozri aj nález ústavného súdu sp. zn.

zo 4. novembra 2016)].

VI.

Posúdenie veci ústavným súdom

62. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (obdobne

ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

63. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú

a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a napriek špecifickej povahe

takéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno

považovať za zložitú vec. Navyše, v konaní o nariadení návratu, ktoré predchádzalo

napadnutému konaniu okresného súdu, už príslušné všeobecné súdy preskúmali všetky

dôvody prípadného nenariadenia návratu zohľadňujúce práva dieťaťa podľa čl. 12, 13 a 20

Haagskeho dohovoru a právne záväzným spôsobom tento návrat nariadili. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti sa prejednávaná vec nejaví ani po právnej, ani po skutkovej stránke

ako zložitá.

64. Ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam

predmetu konania pre sťažovateľa, ktorý sa v napadnutom konaní domáhal výkonu

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat jeho

maloletej dcéry do krajiny jej obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne

konštatuje, že napadnuté konanie má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa

mimoriadny význam, keďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho

výkonu rodičovských práv a povinností sťažovateľa ().

65. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne

čl. 6 ods. 1 dohovoru). Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu nevyplývajú

skutočnosti, ktoré by preukazovali, že k predĺženiu napadnutého konania sa pričinil svojím

správaním samotný sťažovateľ.

66. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov konania (m. m. , , ).

67. Osobitosť vykonávacieho návratového konania sa nevyhnutne musí odraziť

aj v požiadavkách v príslušnej veci konajúceho všeobecného súdu prijať všetky nevyhnutné

a primerané opatrenia s cieľom uľahčiť výkon návratu maloletého do krajiny jeho

obvyklého pobytu. V takýchto mimoriadne citlivých konaniach sa primeranosť opatrení

musí posudzovať z pohľadu rýchlosti ich implementácie, keďže plynutím času môže dôjsť

k nenapraviteľným následkom vo vzťahu medzi maloletým a rodičom, ktorému sa

neoprávneným premiestnením dieťaťa porušili jeho rodičovské práva. Navyše,

aj ustanovenie čl. 11 Haagskeho dohovoru zaväzuje všeobecné súdy konať vo veciach

návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu bez odkladu.

68. Ústavný súd hodnotí ako neefektívny postup okresného súdu, ktorým bola vec

postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica, a to vzhľadom na skutočnosť, že zákonná

úprava vo veci výkonu rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu

zmenu miestnej príslušnosti nepripúšťa. V súlade s totiž na výkon

rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu je miestne príslušný súd,

ktorý vo veci konal v prvej inštancii, teda súd, ktorý návrat maloletého do krajiny

obvyklého pobytu nariadil. V konkrétnych okolnostiach veci je týmto súdom okresný súd.

69. Nesústredenosť v postupe okresného súdu ústavný súd konštatuje aj v súvislosti

s rozhodovaním o návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (k tomu pozri

body 33, 35 a 39 tohto nálezu). Vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý sťažovateľ

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, bola obava o znemožnenie realizácie

výkonu rozhodnutia, a s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania a absenciu

prijatia efektívnych opatrení na uľahčenie realizácie výkonu rozhodnutia vo veci návratu

maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu zo strany okresného súdu považuje ústavný súd

vylúčenie tohto návrhu na samostatné konanie za nesústredený postup, ktorým okresný súd

prispel v konečnom dôsledku k ďalšiemu sťaženiu realizácie výkonu rozhodnutia

v návratovom konaní.

70. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,

že v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 20. júna 2018 sa úkony vo veci konajúceho okresného súdu sústreďovali v zásade len

na zisťovanie pobytu povinnej a maloletej. Okresný súd aj napriek skutočnosti, že miesto

pobytu povinnej a maloletej mu bolo známe už 26. novembra 2018, opätovný pokus

o realizáciu výkonu rozhodnutia a ani iný procesný úkon smerujúci k prípadnému

dobrovoľnému splneniu povinnosti zo strany povinnej neurobil. Aktívnejší prístup vo veci

konajúceho okresného súdu a uplatňovanie prostriedkov a opatrení smerujúcich v konečnom

dôsledku k uskutočneniu výkonu rozhodnutia vrátane donucovacích opatrení (§ 382 ods. 1

a 2 , a ) sú aj v kontexte správania povinnej, ktorá postup

okresného súdu sťažuje (na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení samotný predseda

okresného súdu), priam žiaduce.

71. Ústavný súd aj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP zdôrazňuje, že zmena

rozhodujúcich okolností môže výnimočne ospravedlniť nevykonanie právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu.

S prihliadnutím na pozitívne záväzky štátu vyplývajúce z čl. 8 dohovoru (právo

na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a rešpektujúc požiadavku právnej istoty

nastolenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu však táto zmena rozhodujúcich

okolností nemôže byť výsledkom zlyhania príslušných orgánov verejnej moci prijať všetky

opatrenia spôsobilé výkon takéhoto rozhodnutia umožniť (k tomu pozri rozsudok ESĽP

z 24. 4. 2003, sťažnosti č. 36812/97 a 40104/98, Sylvester v. Rakúsko, § 63 až § 66).

72. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne a ani z obsahu spisu

vzťahujúceho sa na napadnuté konanie nevyplývajú konkrétne relevantné dôvody, pre ktoré

okresný súd dosiaľ neprijal adekvátne a účinné opatrenia k realizácii výkonu rozhodnutia

o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu a pre ktoré k realizácii výkonu tohto

rozhodnutia nepristúpil.

VII.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

73. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania, keď od podania návrhu

sťažovateľa na výkon rozhodnutia (7. júla 2017) ubehli viac ako dva roky, a akcentujúc

nevyhnutnosť urýchlenosti konania všeobecného súdu v konaniach o návrat maloletého

do krajiny obvyklého pobytu, ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka napadnutého

konania nie je primeraná povahe predmetu, o ktorý v napadnutom konaní ide. K predĺženiu

napadnutého konania pritom rozhodujúcou mierou prispel neefektívny a nesústredený

postup okresného súdu, ako aj absencia prijať adekvátne opatrenia, ktoré by výkon

rozhodnutia umožnili, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil

porušenie práv sťažovateľa zaručených a dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).

74. Už len pre úplnosť ústavný súd k argumentácii predsedu okresného súdu o tom,

že sťažovateľ nevyužil postup podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch a nežiadal

o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom nadriadeného súdu, zdôrazňuje, že v súlade

s judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP z 12. 6. 2012, sťažnosť č. 30189/07, Ištván a Ištvánová

proti Slovenskej republike) sťažnosť na prieťahy v konaní dotknutému predsedovi súdu

podľa ustanovení zákona o súdoch nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy

na účely čl. 35 ods. 1 dohovoru. Nepodanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedovi nadriadeného súdu preto nebránilo ústavnému súdu sa ústavnou sťažnosťou

vo veci namietaného porušenia práv zaručených a dohovoru

v tomto procesnom štádiu meritórne zaoberať.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

75. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

76. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

77. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

78. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodov uvedených v časti II tohto nálezu.

79. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

80. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú

dĺžku napadnutého konania spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného

súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ktorým je

súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho

obvyklého pobytu, význam konania pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť nerešpektovania

príkazu ústavného súdu vysloveného v náleze sp. zn. z 20. júna 2018,

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 2

výroku tohto nálezu).

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

81. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

82. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

83. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ si

uplatnil túto náhradu trov konania v celkovej sume 585,70 €, a to za tri úkony právnej

služby (prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie doručené

16. augusta 2019).

84. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového

základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma 519,39 € bola navýšená

o daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej

hodnoty. Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje sumu 623,27 €. Vzhľadom

na skutočnosť, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním

doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2019 uplatnil náhradu trov konania len

v sume 585,70 € ústavný súd, súc viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci ústavnej

sťažnosti, túto náhradu priznal v požadovanej sume (bod 3 výroku tohto nálezu).

85. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

86. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

87. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že už

v náleze sp. zn. z 20. júna 2018 ústavný súd uložil okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto

nálezu).

VIII.

88. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2019