Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 97/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , a ,

, , zastúpených

advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 2 a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade

ČVS: ORP-973/3-VYS-PP-2017 zo 4. júla 2018, uznesením Okresnej prokuratúry Poprad

sp. zn. z 20. júla 2018 a upovedomením Krajskej prokuratúry v Prešove

sp. zn. 3 KPt 552/18/7700 z 19. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 21. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

ako aj namietaného porušenia uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Poprade (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“)

ČVS: ORP-973/3-VYS-PP-2017 zo 4. júla 2018 (ďalej len „uznesenie okresného

riaditeľstva policajného zboru“), uznesením Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len

„okresná prokuratúra“) sp. zn. z 20. júla 2018 (ďalej len „uznesenie

okresnej prokuratúry“) a upovedomením Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská

prokuratúra“) sp. zn. 3 KPt 552/18/7700 z 19. novembra 2018 (ďalej len „upovedomenie

krajskej prokuratúry“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného riaditeľstva

Policajného zboru bolo podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavené

trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa a

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože

predmetný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

3. Sťažovatelia podali proti označenému uzneseniu obsahovo zhodné sťažnosti,

o ktorých rozhodla okresná prokuratúra tak, že ich uznesením zamietla.

4. Sťažovatelia podali proti uzneseniu okresnej prokuratúry žiadosť o preskúmanie

postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorá bola krajskou prokuratúrou

vyhodnotená ako nedôvodná.

5. Sťažovatelia pred ústavným súdom namietajú, že okresná prokuratúra sa ich vecou

dostatočne nezaoberala a vôbec sa nevysporiadala s ich sťažnostnou argumentáciou.

Aj krajská prokuratúra sa obmedzila iba na všeobecné formulácie nesúvisiace s ich

prípadom.

6. Sťažovatelia tvrdia, že na to, aby mohla vyšetrovateľka okresného riaditeľstva

Policajného zboru spravodlivo rozhodnúť, musí sa zaoberať vykonaním nimi navrhnutých

dôkazov, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci, pretože je povinnosťou orgánu činného

v trestnom konaní venovať náležitú pozornosť každému trestnému oznámeniu, a na ten účel

vec riadne prešetriť.

7. Sťažovatelia ďalej poukazujú na to, že vyšetrovateľka okresného riaditeľstva

Policajného zboru je voči nim zaujatá, keď im mala povedať, že do spisu nezaložila dôkaz,

ktorý predložil podozrivý, pretože by mohol byť usvedčujúci. Ani na túto ich námietku

nebola okresnou a krajskou prokuratúrou daná náležitá odpoveď.

8. Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „Uznesením Okresného riaditeľstva Poprad, odboru kriminálnej polície,

ČVS: ORP-973/3-VYS-PP-2017 zo dňa 04.07.2018, uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry Poprad, sp.zn. -13 zo dňa 20.07.2018 a upovedomením

Krajskej prokuratúry Prešov, sp.zn. zo dňa 19.11.2018, boli porušené

práva sťažovateľov podľa ,2 a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a .

Ruší uznesenie Okresného riaditeľstva Poprad, odboru kriminálnej polície,

ČVS: ORP-973/3VYS-PP-2017 zo dňa 04.07.2018, ako aj naňho nadväzujúce uznesenie

prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, sp.zn. -13 zo dňa 20.07.2018

a upovedomenie Krajskej prokuratúry Prešov, sp.zn. zo dňa 19.11.2018

a prikazuje im vo veci opätovne konať.

Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €...

Sťažovateľom priznáva nárok na náhradu trov konania...“

II. Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

15. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a listiny, ako aj svojho práva podľa dohovoru, a taktiež

namietajú porušenie uznesením okresného riaditeľstva Policajného

zboru, uznesením okresnej prokuratúry a upovedomením krajskej prokuratúry.

16. Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí

dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

19. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

III. Posúdenie veci ústavným súdom

K namietanému porušeniu práv sťažovateľov uznesením okresného riaditeľstva

Policajného zboru a uznesením okresnej prokuratúry

21. Sťažovatelia pred ústavným súdom namietajú porušenie svojich práv a porušenie

uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru a uznesením

okresnej prokuratúry.

22. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti odkazuje na princíp

subsidiarity zakotvený v , v zmysle ktorého má sťažovateľ právo

domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane

nerozhoduje iný súd.

23. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

24. Keďže sťažovatelia mali možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia

svojich práv na krajskej prokuratúre v rámci žiadosti o preskúmanie postupu a rozhodnutí

orgánov činných v trestnom konaní, ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu práv

sťažovateľov uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru a uznesením okresnej

prokuratúry nemá právomoc na takéto preskúmanie (, ).

25. Ústavný súd preto časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti uzneseniu okresného

riaditeľstva Policajného zboru a uzneseniu okresnej prokuratúry odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľov upovedomením krajskej

prokuratúry

26. Sťažovatelia taktiež namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

, listiny a dohovoru a porušenie

upovedomením krajskej prokuratúry.

27. Pokiaľ ide o namietané porušenie , ústavný súd konštatuje, že

sťažovatelia, a to napriek tomu, že sú v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne

zastúpení, neuviedli žiadnu (akúkoľvek) argumentáciu vo vzťahu k namietanému porušeniu

označeného článku . Uvedené zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti

podľa pre nesplnenie náležitosti ustanovených

týmto zákonom.

28. Pokiaľ ide o namietané porušenie , ústavný súd poukazuje

na to, podstata tohto článku spočíva v zakotvení práva osoby (fyzickej alebo

právnickej) obrátiť sa na všeobecný súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu

verejnej správy v prípade, ak sa táto osoba považuje za ukrátenú na svojich právach

rozhodnutím takého orgánu.

29. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že krajská prokuratúra nie je v rámci

trestného konania orgánom verejnej správy, ale orgánom činným v trestnom konaní

nevydávajúcim správne rozhodnutia. Je teda už na prvý pohľad zrejmé, že tu chýba

akákoľvek príčinná súvislosť medzi označeným základným právom sťažovateľov

podľa a nimi napadnutým upovedomením krajskej prokuratúry.

30. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľov podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že právo fyzickej osoby

alebo právnickej osoby na začatie alebo vedenie trestného konania voči označenej osobe,

napr. na základe podaného trestného oznámenia, nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (porov. , , , ,

, z novšej judikatúry porov. , ).

31. Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je ani právo

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia bol

orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné

právo nie je upravené ani v ústave, ani v (porov. ,

, , ).

32. Právo na vznesenie obvinenia alebo trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby proti nej na súde prokurátorom tak nemožno považovať za súčasť základného

práva na súdnu ochranu podľa (, , z novšej

judikatúry , ).

33. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená napr. na trestnom

oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania

proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní (pozri rozhodnutie

Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, sťažnosť č. 50428/99, bod 6).

34. Podmienkou pre možnosť domáhania sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru

poškodeným v trestnom konaní je existencia adhézneho konania v rámci trestného konania,

a to takého, v ktorom je uplatňovaný občianskoprávny nárok, ktorý je podmienený trestným

konaním.

35. Poškodený môže namietať porušenie svojich práv vo vzťahu k danému trestnému

konaniu iba vo vzťahu k obdobiu, keď bol účastníkom tohto konania s cieľom dosiahnuť

odškodnenie (rozsudok vo veci Loveček a ďalší proti Slovensku z 21. 12. 2010, sťažnosť

č. 11301/03, bod 53), t. j. adhézneho konania. Aj keď v označenej veci Európsky súd

pre ľudské práva bral do úvahy dĺžku konania už odo dňa, keď jednotliví poškodení

uplatnili v priebehu trestného konania svoj nárok na odškodnenie, hoci konkrétna osoba

bola obvinená až neskôr (bod 55 označeného rozhodnutia), stále ostáva podmienkou

pre uplatnenie čl. 6 ods. 1 dohovoru poškodeným existencia adhézneho konania.

36. Článok 6 dohovoru sa nestal aplikovateľným, ak trestné oznámenie podané

údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného

páchateľa [pozri rozhodnutie vo veci Duchoňová proti Českej republike z 2. 10. 2006,

sťažnosť č. 29858/03].

37. V danom prípade bolo trestné stíhanie zastavené, pričom nedošlo k vzneseniu

obvinenia konkrétnej osobe, proti ktorej by si poškodení – sťažovatelia – mohli v adhéznom

konaní uplatniť občianskoprávny nárok – nárok na náhradu škody.

38. To, že nárok sťažovateľov nezávisel na trestnom stíhaní údajného páchateľa, bolo

prokuratúrou konštatované s odkazom na to, že „nič by im nemalo brániť, aby si

svoje nároky uplatnili civilnoprávnymi inštitútmi“ (strana 3 uznesenia okresnej

prokuratúry).

39. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti smerujúcu proti upovedomeniu krajskej

prokuratúry odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú a podľa pre nesplnenie

náležitosti ustanovených zákonom.

40. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími v nej uvedenými

nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu