Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 21/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2019

v pléne zloženom z predsedu súdu Ivana Fiačana a zo sudcov Ladislava Duditša, Libora

Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku,

Petra Molnára, Petra Straku (sudca spravodajca), Ľuboša Szigetiho a Martina

Vernarského vo veci návrhu podľa

Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava, IČO 00 586 846,

zastúpeného advokátmi JUDr. Petrom Kubinom a JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M.,

obaja Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb

do Európskeho parlamentu o oznámení sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

Rastislava Kaššáka o jeho vylúčení vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislav Kaššák j e v y l ú č e n ý

z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Námietka zaujatosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júna 2019

doručený návrh podľa

Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava, IČO 00 586 846,

zapísaného v registri politických strán a hnutí vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky pod č. NWS/2-382/1990 (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátmi

JUDr. Petrom Kubinom a JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M., obaja Štefánikova 15,

Bratislava, na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu

konaných na území Slovenskej republiky 25. mája 2019 (ďalej len „voľby“), a to v rozsahu

uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán č. 49/6/2

prijatého na zasadnutí komisie konanom 25. ‒26. mája 2019, ktorým komisia konštatovala,

že kandidátkou, na ktorú sa aplikuje o podmienkach

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, je kandidátka (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Uznesením č. k. -46 z 26. júna 2019 ústavný súd rozhodol,

že návrh Kresťanskodemokratického hnutia zo 4. júna 2019 sa zamieta pre nedosiahnutie

väčšiny podľa (ďalej len „“).

3. Dňa 10. októbra 2019 bol ústavnému súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým

navrhovateľ opätovne napadol ústavnosť a zákonnosť volieb, a to v rozsahu napadnutého

uznesenia.

4. Predsedovi ústavného súdu bolo 31. októbra 2019 doručené oznámenie sudcu

ústavného súdu Rastislava Kaššáka vo veci oznámenia o zaujatosti sudcu ústavného súdu

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

5. Sudca Rastislav Kaššák v oznámení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bol

od júla 2017 do októbra 2019 členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania

politických strán, ktorá prijala napadnuté uznesenie a o prijatí napadnutého uznesenia

aj hlasoval, mal by byť v danej veci z rozhodovania vylúčený na základe ustanovenia § 49

ods. 2 , keďže bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie

alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

6. Sudca Rastislav Kaššák v oznámení tiež uviedol, že inou skutočnosťou,

zakladajúcou dôvod na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania v danej veci v zmysle § 49

ods. 1 , je to, že v období od júla 2013 do marca 2016 bol

asistentom vtedajšieho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky , ktorý

je v súčasnosti predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, teda navrhovateľa.

7. Aj napriek tomu, že sudca Rastislav Kaššák sa podľa jeho vyjadrenia necíti byť

vo veci zaujatý, s ohľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom na právo navrhovateľa,

aby jeho vec bola prejednaná nestranným súdom v zmysle , ako aj

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, sudca Rastislav Kaššák plénu ústavného súdu

navrhuje, aby ho na základe prvej vety vylúčilo

z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. .

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý sa môže domáhať

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených

prípadoch na inom orgáne.

10.1 Podľa je sudca ústavného súdu vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

10.2 Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej

funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

10.3 Podľa sa za činnosť podľa odseku 2

sa nepovažuje účasť na príprave, prejednávaní a schvaľovaní návrhov právnych predpisov

ani vyslovenie názorov na právne otázky spojené s prejednávanou vecou v rámci vedeckej,

pedagogickej alebo literárnej činnosti.

10.4 Podľa prvej vety sudca ústavného súdu

môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť

jej dôvody.

10.5 Podľa prvej a druhej vety ak ide

o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum

ústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti

účastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody

vylúčenia podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného

sudcu ústavného súdu nezúčastní.

11. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že požiadavka

nestranného sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide

svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua), a je teda

popretím zmyslu súdnictva. Právo na nestranný súd je základnou povinnosťou súdu,

je štrukturálnym prvkom súdneho systému.

12. Právny poriadok i právna veda rozlišujú sudcu nespôsobilého (iudex inhabilis),

ktorý je zaujatým priamo na základe zákona, a sudcu podozrivého (iudex suspectus).

Zatiaľ čo u prvého vyplývajú dôvody na spochybnenie jeho nestrannosti zo zákona – ide

o dôvody objektívne bez ohľadu na názor účastníkov konania, v druhom prípade majú

buď samotní účastníci alebo sudca sám subjektívny pocit zaujatosti v danej veci, napríklad

z dôvodu priateľského či nepriateľského vzťahu k účastníkom konania.

13. Článok 46 ods. 1 zahŕňa v sebe i právo účastníka súdneho konania

na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť

každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť

(m. m. , , ).

14. Ústavný súd rozlišuje posudzovanie nestrannosti zo subjektívneho hľadiska,

na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci,

a z objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky,

aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (,

). Hodnotenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení jeho

subjektívneho pocitu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno

usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Sudca môže byť subjektívne absolútne

nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným

pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával,

alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom,

k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho

vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho

stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach účastníkov konania a verejnosti (m. m. , ).

15. Nestrannosť považuje za súčasť práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6

dohovoru a práva na nestranného sudcu i Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),

zdôrazňujúc význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak

vo všeobecnosti (pozri Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, bod 57 odôvodnenia)

a osobitne pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike, sťažnosť č. 42856/06,

bod 87 odôvodnenia).

16. Európsky súd pre ľudské práva už vo veci Piersack proti Belgicku (sťažnosť

č. 8692/79) vyjadril, že nestrannosťou je potrebné rozumieť neprítomnosť predsudkov alebo

predpojatosti na strane súdu. Ich (ne)existencia podlieha testu subjektívnemu

a objektívnemu. V prvom z nich je potrebné skúmať osobné presvedčenie, postoj sudcu

k danej veci i účastníkom, v druhom zas existenciu oprávnených objektívnych skutočností,

ktoré spochybňujú sudcovu nestrannosť.

17. V súvislosti s objektívnou nestrannosťou ESĽP vyslovil, že výkon rôznych

funkcií v súvislosti s prejednávanou vecou môže viesť k pochybnostiam o nestrannosti

sudcu, napriek skutočnosti, že on sám sa cíti vo veci nestranný. Sudca sa musí nestranný

javiť i v očiach ostatných [„justice must not only be done, it must also be seen to be done“

(pozri Delcourt proti Belgicku, sťažnosť č. 2689/65)].

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Ústavný súd vykonal voči sudcovi Rastislavovi Kaššákovi test nestrannosti

zo subjektívneho i objektívneho hľadiska a zisťoval, či môžu existovať dôvodné

pochybnosti o jeho nestrannosti vo vzťahu k prejednávanej veci.

19. Zo strany účastníkov konania nebola voči sudcovi Rastislavovi Kaššákovi

vznesená námietka zaujatosti a sudca sám vo svojom oznámení adresovanom predsedovi

ústavnému súdu vyhlásil, že napriek skutočnostiam v ňom uvedeným sa necíti byť vo veci

zaujatý a je pripravený podieľať sa na rozhodovaní vo veci v súlade s postavením

a povinnosťami sudcu ústavného súdu.

20. Z pohľadu objektívneho však nemožno nevziať do úvahy, že sudca sa síce môže

cítiť subjektívne nestranným a môže takým aj byť, ale napriek tomu môže byť jeho

nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie

alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich právnym zástupcom,

svedkom a pod. Inými slovami, nemožno neprihliadnuť na tzv. teóriu zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale sa musí ako taký javiť aj objektívne v očiach

účastníkov konania ().

21. Skutočnosť, že sudca Rastislav Kaššák bol priamo účastný na rozhodovaní

o prijatí napadnutého uznesenia v postavení člena Štátnej komisie pre voľby a kontrolu

financovania politických strán, môže podľa názoru ústavného súdu zakladať oprávnenú

obavu účastníkov konania, že jeho rozhodovanie v danej veci v postavení sudcu ústavného

súdu nebude nestranné, a to bez ohľadu na jeho subjektívne presvedčenie.

22. Účastníci konania sa môžu právom obávať, že sudca, ktorý sa podieľal

na rozhodovaní v danej veci v inom postavení alebo funkcii, sa bude cítiť viazaný skôr

vysloveným názorom. Samotná existencia takejto pochybnosti, aj neopodstatnená, stačí

pre narušenie nestrannosti súdu (pozri Procola proti Luxembursku, sťažnosť č. 14570/89).

23. Vychádzajúc z uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že v prejednávanej veci

existujú objektívne dôvody na vznik pochybností o nestrannosti sudcu ústavného súdu

Rastislava Kaššáka, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2019

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky