Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 15/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2019 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava Duriša, Jany

Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho

predbežne prerokoval návrh Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4,

Bratislava, zastúpeného advokátmi JUDr. Petrom Kubinom a JUDr. Danielom

Lipšicom, LL.M., obaja Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konanie podľa čl. 129 ods. 2

o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu,

konaných na území Slovenskej republiky 25. mája 2019, za účasti koalície Progresívne

Slovensko a SPOLU – občianska demokracia a politických strán SMER – sociálna

demokracia, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Sloboda a Solidarita, OBYČAJNÍ

ĽUDIA a nezávislé osobnosti a takto

rozhodol:

Návrh Kresťanskodemokratického hnutia s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júna 2019

doručený návrh Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava

(ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátmi JUDr. Petrom Kubinom

a JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M., obaja Štefánikova 15, Bratislava, ktorým navrhovateľ

napáda ústavnosť a zákonnosť volieb do Európskeho parlamentu konaných na území

Slovenskej republiky 25. mája 2019 (ďalej len „voľby“), a to v rozsahu uznesenia Štátnej

komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „komisia“) č. 49/6/2

prijatého na zasadnutí komisie konanom 25. – 26. mája 2019, ktorým komisia konštatovala,

že kandidátkou, na ktorú sa aplikuje o podmienkach

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „volebný zákon“), je kandidátka (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Napadnutému uzneseniu navrhovateľ vytýka porušenie

v spojení s , , , 3 a 4 a , porušenie

volebného zákona, porušenie čl. 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 1

ods. 1 Aktu o voľbách členov Európskeho parlamentu prijatým rozhodnutím Rady

č. 76/787/ECSC z 20. septembra 1976 v znení neskorších zmien a doplnení.

3. Z územného hľadiska navrhovateľ napáda voľby ako celok, keďže výsledok sa

týka celého územia Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska napáda len výsledok volieb

(teda nie ich prípravu ani výkon, sčítanie hlasov a jeho výsledky a ani počet hlasov

získaných jednotlivými subjektmi zúčastnenými na voľbách), a to iba v časti uznesenia

č. 49/6/2 (pozn. napadnuté uznesenie).

4. Ako vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ, «Dňa 26. mája 2019 vyhlásila

17

Komisia nasledovné výsledky volieb:

Subjekt Počet získanýchPodiel získaných

platných hlasovplatných hlasov v

%

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska198 255 20,11 demokracia SMER - sociálna demokracia 154 996 15,72 Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko 118 995 12,07 Kresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ) 95 588 9,69 Sloboda a Solidarita 94 839 9,62 OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) 51 834 5,25

... Na základe týchto výsledkov bolo podľa § 94 ods. 1 Volebného zákona určené

republikové volebné číslo (ďalej len „RVČ“) v hodnote 47 634. RVČ je podielom

celkového súčtu platných hlasov získaných postupujúcimi účastníkmi Volieb (714 507) a

celkového počtu prideľovaných mandátov (14) zvýšeného o 1. Toto číslo je „hodnotou“

jedného mandátu vyjadrenou počtom voličských hlasov.

... Následne sa uskutočnilo prvé kolo prideľovania mandátov (prvé skrutínium) podľa

18

§ 94 ods. 2 Volebného zákona. V prvom skrutíniu boli mandáty pridelené nasledovne:

Subjekt Podiel získanýchPočet pridelenýchZostatok delenia

hlasov a RVČmandátov

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU -4,1620 4 7 719 občianska demokracia SMER - sociálna demokracia Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Kresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ) Sloboda a Solidarita OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti1,0882 1 4 200 (OĽANO) ... Keďže v prvom skrutíniu nebolo pridelených všetkých 14 mandátov ale len 13,

na pridelenie štrnásteho mandátu sa uskutočnilo druhé skrutínium podľa § 94 ods. 4

Volebného zákona. V druhom skrutíniu bol tento štrnásty mandát pridelený strane Sloboda

a Solidarita, pretože po prvom skrutíniu vykázala najvyšší zostatok delenia (t. j. najvyšší

17

Údaje pochádzajú z informácií zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke

https://volbysr.sk/sk/, pričom uvádzame len výsledky tých účastníkov Volieb, ktorí prekročili prah 5% získaných platných hlasov a získali tak zastúpenie v Európskom parlamente (postupujúci účastníci Volieb). Volebné výsledky nepostupujúcich účastníkov Volieb nie sú pre účely tohto návrhu relevantné. 18 Ibid. V prvom skrutíniu sa podľa § 94 ods. 2 Volebného zákona sa každému postupujúcemu subjektu pridelí toľko mandátov, koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré tento subjekt získal.

počet hlasov „neskonzumovaných“ mandátmi pridelenými v prvom skrutíniu). Tento

mandát získal kandidát , ktorý bol po zohľadnení prednostného

19

hlasovania na 2. mieste kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita.

... Výsledný stav pridelenia mandátov postupujúcim účastníkom Volieb po poslednom

20

(druhom) skrutíniu a po pridelení všetkých mandátov je teda nasledovný:

Subjekt Počet pridelených mandátov

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia 4 SMER - sociálna demokracia 3 Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko 2 Kresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ) 2 Sloboda a Solidarita 2 OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) 1

... Navrhovateľovi teda boli na základe výsledkov Volieb (správne) pridelené

2 mandáty, a to obidva už v prvom skrutíniu. Druhý z týchto mandátov pripadol podľa § 94

ods. 5 Volebného zákona kandidátke , ktorá kandidovala na 2. mieste

kandidátnej listiny navrhovateľa...

... Keďže štrnásty mandát patrí Slovenskej republike iba za predpokladu

uskutočnenia Brexitu, bolo po pridelení všetkých mandátov ešte potrebné určiť, ktorý

mandát bude podmienený uskutočnením Brexitu podľa § 220a Volebného zákona. Za týmto

účelom Komisia prijala Napadnuté uznesenie, ktorým určila, že takto podmieneným bude

práve mandát pridelený navrhovateľovi a jeho kandidátke z dôvodu,

že navrhovateľ vykázal najnižší zostatok delenia.

... Komisia Napadnutým uznesením porušila v spojení s

ods. 1, , , 3 a 4 a .

... Základnou ústavnou požiadavkou na výklad a aplikáciu právnych noriem je

povinnosť každého štátneho orgánu vykladať a aplikovať právnu normu v súlade

23

s ,pokiaľ možnosť takéhoto výkladu a aplikácie existuje. Nesúlad právnej normy

s je možné vysloviť len vtedy, ak neexistuje žiadna možnosť jej ústavne 19 Ibid. V druhom skrutíniu sa podľa Volebného zákona sa prideľujú zostávajúce mandáty postupujúcim subjektom podľa výšky zostatku delenia (t. j. podľa počtu získaných hlasov, ktoré im zostali „neskonzumované“ mandátmi pridelenými v prvom skrutíniu), a to postupne od najvyššieho zostatku delenia. Keďže v prípade Volieb sa v druhom skrutíniu prideľoval iba 1 mandát, bol tento pridelený strane Sloboda a Solidarita ako subjektu s najvyšším zostatkom delenia a získal ho kandidát určený postupom podľa Volebného zákona. 20 Údaje pochádzajú z informácií zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke https://volbysr.sk/sk/data03.html.

konformného výkladu a aplikácie, t. j. keď jediným ústavne konformným spôsobom jej

aplikácie je danú normu neaplikovať. Ak existuje čo len jedna možnosť jej ústavne

konformného výkladu a aplikácie, štátne orgány sú povinné ju práve takto vykladať

24

a aplikovať.Táto povinnosť sa vzťahuje aj na Komisiu, ktorá je bez akýchkoľvek

pochybností štátnym orgánom.

... Zákonodarca v texte § 220a Volebného zákona stanovil, že podmieneným bude

mandát toho účastníka volieb, ktorý „vykázal najmenší zostatok delenia“. Nešpecifikoval

však, či má ísť o najmenší zostatok delenia po prvom skrutíniu alebo po poslednom

skrutíniu (t. j. po úplnom rozdelení všetkých mandátov). Zákonodarca teda nezohľadnil

výslovne v texte tohto ustanovenia bežnú skutočnosť, že k rozdeleniu mandátov môže

dochádzať (a v praxi často dochádza) vo viac ako jednom skrutíniu. Ak by sa totiž

predmetné ustanovenie odkazovalo na najmenší zostatok delenia po poslednom skrutíniu,

čiže po úplnom rozdelení všetkých mandátov, stav napadnutý týmto návrhom by nemohol

vzniknúť. Túto otázku je tak potrebné zodpovedať pomocou ústavne konformného výkladu.

... Pre jednoduchšie pochopenie situácie možno prideľovanie mandátov podľa § 94

Volebného zákona charakterizovať ako proces, v ktorom si každý z postupujúcich

účastníkov volieb „kupuje“ mandáty za hlasy získané vo Voľbách, pričom plná cena

jedného mandátu je daná počtom hlasov vyjadreným RVČ. Každý postupujúci účastník

volieb si takto „kúpi“ toľko mandátov, koľko si môže za svoje hlasy najviac dovoliť (t. j.

koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte jeho získaných hlasov; § 94 ods. 2 Volebného zákona).

Zvyšok hlasov, ktorý je u každého uchádzača logicky nižší než RVČ, predstavuje jeho

„zostatok delenia“.

... Každý mandát pridelený účastníkovi volieb „skonzumuje“ získané hlasy daného

účastníka: (a) v počte RVČ v prvom skrutíniu; a (b) v prípade účastníka, ktorému bol

pridelený mandát v poslednom skrutíniu, aj v počte všetkých zostávajúcich hlasov

v poslednom skrutíniu. Pojem „zostatok delenia“ používaný Volebným zákonom teda

znamená počet hlasov, ktoré po príslušnom skrutíniu, po ktorom sa zostatok delenia meria,

zostali u daného účastníka volieb neskonzumované mandátmi dovtedy pridelenými tomuto

účastníkovi volieb. To znamená, že účastníkovi volieb, ktorý dostal v poslednom skrutíniu 23 Čl. 152 ods. 4 . DRGONEC, J.: . Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 1585-1587. 24 .

mandát za svoje zostávajúce hlasy z predchádzajúceho skrutínia (t. j. za svoj zostatok

delenia), už po tomto poslednom skrutíniu žiaden zostatok delenia (t. j. hlasy

neskonzumované pridelenými mandátmi) nezostáva, a teda v matematickom vyjadrení je

tento zostatok delenia nulový, prípadne záporný.

... Na základe výsledkov Volieb si tak v prvom skrutíniu navrhovateľ takto „kúpil“

za „plnú cenu“ 2 mandáty a strana Sloboda a Solidarita si kúpila 1 mandát. Keďže v prvom

skrutíniu sa takto podarilo rozdeliť len 13 mandátov, uskutočnilo sa druhé (a posledné)

skrutínium, v ktorom bol „v ponuke“ zostávajúci 1 mandát. Ten získala strana Sloboda

a Solidarita, avšak ho získala „so zľavou“ za nižšiu cenu, než za akú kúpili všetci ostatní

účastníci volieb všetky ostatné mandáty. Ak by celý proces skončil v tomto bode, neexistoval

by žiadny spor.

... Postupom podľa § 220a Volebného zákona sa (prinajmenšom dočasne)

účastníkovi volieb prakticky aj právne odoberá možnosť vykonávať získaný mandát, pričom

táto možnosť sa stáva podmienenou a závislou od budúcej možnej no neistej udalosti

(Brexitu). Dotknutý mandát sa tak v porovnaní s ostatnými mandátmi oslabuje a stráca na

kvalite. Týmto postupom sa nad rámec štandardných pravidiel prerozdeľovania mandátov

závislých od matematickej náhody upravených v § 94 Volebného zákona zasahuje do

výsledku demokratických volieb (t. j. do vyjadrenej vôle voličov), ktorý sa v prípade

každého ich účastníka meria jedine počtom získaných hlasov a jeho porovnaním so ziskami

ostatných účastníkov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby tento zásah bol uskutočnený v čo

najmenšej miere a aby čo najviac rešpektoval vôľu voličov (zdroja moci) vyjadrenú

odovzdanými platnými hlasmi.

... Ústavne konformný výklad a aplikácia § 220a Volebného zákona teda znamená

taký výklad a aplikáciu tejto právnej normy, ktoré rešpektujú legitimitu zdroja moci,

výsledok demokratického hlasovania voličov a princíp rovnosti volebného práva a z neho

vyplývajúcej rovnakej hodnoty hlasu každého voliča prinajmenšom v týchto štyroch

ohľadoch:

(a) Výsledok prerozdelenia mandátov by sa mal čo najmenej odchyľovať od ich

presného pomerného rozdelenia podľa výsledku volieb.

Voľby nie sú matematika. Preto je matematicky presne pomerné rozdelenie mandátov

podľa výsledku volieb v zastupiteľskej demokracii len teoretickou ilúziou. Realita a miera

jej odlišnosti od matematiky je daná volebným systémom a pravidlami prerozdeľovania

mandátov upravenými vo Volebnom zákone. Je preto akceptovateľné, ak vo volebnom

obvode získajú viacerí účastníci volieb rovnaký počet mandátov napriek rozdielnemu

absolútnemu počtu získaných hlasov. To isté platí ak niektorý účastník volieb získa viac

mandátov ako iný účastník, ktorý získal menej hlasov, aj napriek tomu, že prvý účastník

nezískal násobne vyšší počet hlasov. Je však demokraticky neakceptovateľné

a nevysvetliteľné, ak účastník volieb s vyšším počtom získaných hlasov dosiahol horší

volebný výsledok (získal menej mandátov, resp. v tomto konkrétnom prípade menej

nepodmienených mandátov) než iný účastník tých istých volieb s nižším počtom získaných

hlasov.

Ak sa už teda odchýlkam od presného prerozdelenia odchýlkam nedá zabrániť,

potom treba pri výklade a aplikácii Volebného zákona postupovať tak, aby tieto odchýlky

boli aspoň čo najmenšie a aby neboli také veľké, že by tým zasahovali do rovnosti

volebného práva a demokratickej legitimity mandátu viac než je absolútne nevyhnutné.

(b) Postup podľa § 220a Volebného zákona je potrebné uplatniť voči tomu mandátu,

ktorý bol získaný za najnižší počet hlasov.

Mandát nadobudnutý za „plnú cenu“ vyjadrenú RVČ má vyššiu demokratickú

legitimitu než mandát nadobudnutý „so zľavou“ za najvyšší zostatok delenia (zostatok

neskonzumovaných hlasov) po prvom skrutíniu, pretože za prvým mandátom stojí viac

platných voličských hlasov než za druhým.

Neexistuje preto žiaden rozumný ani ústavne konformný dôvod oslabovať mandát

s plnou demokratickou legitimitou ak existuje k dispozícii mandát s nižšou demokratickou

legitimitou. V prípade rozhodovania o tom, ktorý z týchto dvoch mandátov má byť urobený

dočasne alebo trvalo neuplatniteľným (t. j. oslabený) postupom podľa § 220a je preto

potrebné chrániť držiteľa mandátu s plnou demokratickou legitimitou na úkor držiteľa

mandátu so slabšou demokratickou legitimitou.

(c) Postup podľa § 220a Volebného zákona nemôže privodiť účastníkovi volieb horší

volebný výsledok než dosiahol iný účastník tých istých volieb s nižším počtom získaných

hlasov.

Takýto postup by išiel priamo proti vôli voličov vyjadrenej v demokratických

voľbách, pretože by viedol k zníženiu hodnoty hlasu každého voliča úspešnejšieho účastníka

volieb a zodpovedajúcemu zvýšeniu hodnoty hlasu menej úspešného účastníka volieb bez

toho, aby na to existoval ústavne ospravedlniteľný dôvod. Išlo by o zásah do volebného

práva, ktorý nespĺňa test proporcionality najmä preto, že je k dispozícii iné riešenie, ktoré

je spravodlivejšie a viac šetrí demokratické princípy a rovnosť volebného práva.

(d) Postup podľa § 220a Volebného zákona nemôže privodiť žiadnemu účastníkovi

volieb takú ujmu, ktorá by nebola úmerná jeho počtu získaných hlasov vo voľbách.

Je zrejmé, že účastník volieb, proti ktorému sa postup podľa § 220a Volebného

zákona uplatní, tým utrpí určitú ujmu v porovnaní so situáciou, ak by sa tento postup voči

nemu neuplatnil. Ujma spočíva konkrétne v tom, že jeden z jeho získaných mandátov bude

dočasne alebo trvalo neuplatniteľným (t. j. oslabený) a podmienený budúcou neistou

udalosťou. Z ústavného hľadiska by preto problém predstavovala iba taká ujma, ktorú by

nebolo možné odvodiť od počtu získaných voličských hlasov dotknutého účastníka, resp.

ktorá by u konkrétneho účastníka volieb (v porovnaní s ostatnými účastníkmi tých istých

volieb) podstatným spôsobom narúšala vzťah priamej úmernosti medzi počtom získaných

hlasov a počtom získaných mandátov.

... Ustanovenie § 220a Volebného zákona by sa teda ústavne konformným spôsobom

malo vykladať a uplatniť tak, že postihne toho účastníka volieb, ktorý vykazuje najnižší

počet hlasov neskonzumovaných pridelenými mandátmi (resp., slovami Volebného zákona,

najmenší zostatok delenia) až po rozdelení všetkých 14 mandátov, a nielen 13 mandátov

rozdelených v prvom skrutíniu. Takýto postup zabezpečí, že (a) keď už má byť nejaký

mandát dočasne alebo trvalo neuplatniteľný a podmienený (t. j. oslabený), bude to práve

ten mandát, ktorý sa opiera o najslabšiu demokratickú legitimitu spomedzi všetkých

rozdelených mandátov a (b) nedôjde k situácii, že by ktorýkoľvek účastník volieb získal

menej (nepodmienených) mandátov než menej úspešný účastník s nižším počtom získaných

hlasov. Tento výklad pritom ani nevyžaduje odchýliť sa od textu § 220a Volebného zákona,

pretože nie je v rozpore s týmto textom, len ústavne súladným spôsobom vypĺňa medzery,

ktoré v tomto texte zanechal zákonodarca.

... Ak by sa tento výklad uplatnil v prejednávanom prípade, potom by platilo, že

po rozdelení všetkých mandátov (po druhom/poslednom skrutíniu) mala najmenší zostatok

delenia strana Sloboda a Solidarita, pretože tej po pridelení posledného (štrnásteho)

mandátu v druhom/poslednom skrutíniu neostal žiadny neskonzumovaný hlas a jej zostatok

delenia bol (v závislosti od pohľadu) buď nulový alebo záporný. To je v každom prípade

menej než zostatok delenia vykázaný navrhovateľom, ktorý bol kladný. Pri takomto ústavne

konformnom výklade a aplikácii § 220a Volebného zákona by sa toto ustanovenie uplatnilo

vo vzťahu k mandátu , ktorý bol po zohľadnení prednostného

hlasovania na 2. mieste kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita. Takýto výsledok by

bol v súlade so všetkými štyrmi princípmi uvedenými v bode 37 vyššie.

... Komisia však § 220a Volebného zákona vykladala a aplikovala v rozpore

s , pretože ho aplikovala na účastníka Volieb, ktorý vykázal najmenší zostatok

delenia po prvom skrutíniu, teda ešte predtým, ako bolo rozdelených všetkých 14 mandátov.

Tak sa stalo, že hoci štrnásty mandát so slabšou demokratickou legitimitou získala strana

Sloboda a Solidarita v druhom skrutíniu, Komisia prijatím Napadnutého rozhodnutia

arbitrárne oslabila mandát navrhovateľa, ktorý sa opiera o plnú demokratickú legitimitu.

... Nesprávnym a ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 220a Volebného

zákona Komisiou proti navrhovateľovi vznikla navrhovateľovi ujma, keď namiesto

2 nepodmienených mandátov mu bol pridelený 1 nepodmienený a 1 podmienený. Táto ujma

pritom nie je odvoditeľná od počtu hlasov získaných navrhovateľom (95 588) nakoľko

strane Sloboda a Solidarita boli pridelené 2 nepodmienené mandáty napriek nižšiemu počtu

získaných hlasov (94 839). Ak by Komisia vykladala a aplikovala toto ustanovenie ústavne

konformným spôsobom a v súlade s princípmi uvedenými v bode 37 vyššie, potom ujma

utrpená stranou Sloboda a Solidarita z tohto dôvodu by bola plne odvoditeľná z jej

(nižšieho) počtu získaných hlasov v porovnaní s navrhovateľom. Bolo by teda v plnom

súlade s princípmi uvedenými v bode 37 vyššie, ak by navrhovateľ pri pošte

95 588 získaných hlasov získal 2 nepodmienené mandáty a strana Sloboda a Solidarita

pri počte 94 839 získaných hlasov získala 1 nepodmienený a 1 podmienený mandát...

... Podľa článku 223 ods. 1 ZFEU:

„Európsky parlament vypracuje návrh s cieľom prijať ustanovenia potrebné

na umožnenie priamych a všeobecných volieb jeho poslancov konané jednotným postupom

vo všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské

štáty. Rada po udelení súhlasu Európskeho parlamentu vyjadrenom väčšinou hlasov svojich

členov v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne prijme potrebné

ustanovenia. Tieto ustanovenia nadobudnú platnosť po ich schválení členskými štátmi

v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami.“

... Potrebné ustanovenia spomínané vo vyššie citovanom článku ZFEU sú obsiahnuté

v Akte. Podľa článku 1 ods. 1 Aktu:

„V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom

pomerného zastúpenia, a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného hlasu.“

... Aj keď právo Európskej únie ponecháva podrobnú úpravu pravidiel pre voľby

členov Európskeho parlamentu na národnú legislatívu členských štátov, ustanovuje

podstatnú a základnú požiadavku, že musí ísť o voľbu systémom pomerného zastúpenia.

Túto požiadavku musia členské štáty pri prijímaní národnej legislatívy rešpektovať.

... Volebný systém pomerného zastúpenia je založený na vzťahu priamej úmernosti

medzi počtom získaných hlasov účastníka volieb a počtom mandátov pridelených na základe

získaných hlasov. V tomto systéme teda platí, že čím väčší počet hlasov účastník volieb

32

získa, tým väčší počet jeho mandátov.

... Aj keď za určitých okolností (bližšie pozri bod 37(a) vyššie) možno pripustiť, aby

aj vo volebnom systéme pomerného zastúpenia dvaja alebo viacerí účastníci volieb

s rozdielnym počtom získaných hlasov získali rovnaký počet mandátov, nie je prípustné, aby

medzi počtom získaných hlasov a konečným volebným výsledkom (počtom získaných

mandátov) bol vzťah nepriamej úmernosti. Vtedy pomerný systém volebného zastúpenia

prestáva byť pomerným a stáva sa nepomerným a nedemokratickým, pretože nielenže

nereflektuje vôľu voličov vyjadrenú vo voľbách, ale ju priamo neguje.

... Napadnutým uznesením preto Komisia spôsobila, že vo Voľbách sa v rozpore

s čl. 223 ods. 1 ZFEU a čl. 1 ods. 1 Aktu nepoužil volebný systém pomerného zastúpenia ale

iný, právom Európskej únie nepovolený volebný systém, v ktorom bol jeden účastník volieb

za vyšší volebný zisk potrestaný arbitrárnym oslabením jedného z mandátov, ktoré získal,

zatiaľ čo iný účastník tých istých volieb, ktorý získal menej hlasov, získal viac

nepodmienených mandátov a teda v konečnom dôsledku dosiahol lepší volebný výsledok

ako prvý účastník volieb s vyšším počtom získaných hlasov. Tým Komisia porušila uvedené

ustanovenia ZFEU a Aktu...

32

CIBULKA, Ľ. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky (Štátoveda). Bratislava : Právnická fakulta Univerzity

Komenského, 2013, s. 138.

... Vo voľbách sa prejavuje vôľa primárneho zdroja moci, a preto do výsledku

demokratického volebného procesu je prípustné zasiahnuť súdnym rozhodnutím len

vo výnimočnom prípade. Na to, aby Ústavný súd svojím rozhodnutím mohol zasiahnuť

do výsledku volieb, je potrebné preukázať, že namietané porušenie predpisov bolo natoľko

33

závažné, že mohlo ovplyvniť konečný výsledok volieb.

... Predovšetkým zdôrazňujeme, že vzhľadom na úzky rozsah napadnutia Volieb týmto

návrhom (len v rozsahu Napadnutého uznesenia) požadované súdne rozhodnutie nijako

nezasahuje do výsledku demokratického hlasovania voličov, ale má za cieľ práve úplne

zosúladiť konečný výsledok volieb vyhlásený Komisiou s výsledkom demokratického

hlasovania voličov.

... Namietané porušenie , Volebného zákona, ZFEU a Aktu nielen mohlo

ovplyvniť, ale aj skutočne ovplyvnilo konečný výsledok volieb. Navrhovateľ má v dôsledku

Napadnutého uznesenia 1 nepodmienený mandát a 1 podmienený mandát, hoci podľa

výsledku hlasovania voličov vyjadreného počtom získaných hlasov by mal mať

2 nepodmienené mandáty. Naproti tomu strana Sloboda a Solidarita, ktorej voliči dali

vo Voľbách menej hlasov než navrhovateľovi, má v dôsledku Napadnutého rozhodnutia

2 nepodmienené mandáty. Tento výsledok mal byť presne opačný. Ak by Napadnuté

uznesenie rešpektovalo príslušné ustanovenia , Volebného zákona, ZFEU a Aktu

(bližšie pozri časť G vyššie), mal by navrhovateľ 2 nepodmienené mandáty a strana Sloboda

a Solidarita by mala 1 nepodmienený mandát a 1 podmienený mandát, čo by plne

zodpovedalo výsledku demokratického hlasovania voličov vo Voľbách.

... Týmto je preukázané, že namietané porušenie bolo natoľko závažné, že ovplyvnilo

konečný výsledok volieb vyhlásený Komisiou, a že tento výsledok, ktorý je pre navrhovateľa

neoprávnene nepriaznivý (resp. oveľa menej priaznivý než by bol, ak by k namietanému

porušeniu nedošlo) nastal v príčinnej súvislosti s týmto namietaným porušením. Namietané

porušenie je bezprostrednou príčinou tohto stavu, pretože Napadnuté uznesenie priamo

vyvolalo namietaný nepriaznivý výsledok Volieb pre navrhovateľa.».

5. Jadrom návrhu je teda tvrdenie, že komisia napadnutým uznesením vyložila

a aplikovala § 220a volebného zákona ústavne nekonformným spôsobom, keď

33

, .

tzv. podmienený mandát určila podľa zostatku delenia po prvom skrutíniu, namiesto

zostatku delenia po druhom skrutíniu, a to napriek skutočnosti, že k určeniu podmieneného

mandátu došlo nie po prvom skrutíniu, ale po druhom skrutíniu. V dôsledku tohto

nesprávneho výkladu došlo (na neurčitú dobu, kým nadobudne právnu účinnosť odchod

Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie) v rozpore

s princípom pomerného zastúpenia k znemožneniu výkonu mandátu riadne zvolenej

kandidátky navrhovateľa, , a zároveň došlo k protizákonnému

a protiústavnému zvýhodneniu politickej strany Sloboda a Solidarita [zvolenému

kandidátovi tejto strany bol pridelený mandát až v druhom

skrutíniu a jeho mandát má de facto nižšiu legitimitu, keďže tento mandát – na rozdiel

od obidvoch mandátov navrhovateľa – nebol získaný plným počtom požadovaných hlasov

(tzv. republikové volebné číslo), ale len hlasmi zostatku delenia po prvom skrutíniu], čím

došlo k porušeniu slobodnej súťaže politických síl.

6. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol takto:

„I. Uznesenie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán

č. 49/6/2 prijaté na jej 49. zasadnutí konanom v dňoch 25. – 26. mája 2019 zrušuje.

II. Konštatuje, že kandidátom za Slovenskú republiku zvoleným vo voľbách

do Európskeho parlamentu konaných v Slovenskej republike dňa 25. mája 2019, ktorý sa

ujme funkcie poslanca Európskeho parlamentu až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva

Veľkej Británie a Severného Írska nadobudne právnu účinnosť, je kandidát zvolený

za politickú stranu Sloboda a Solidarita .“

II.

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

9. Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich

pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

10. Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

11. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s .

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. Podrobnosti o konaní

pred ústavným súdom vo volebných veciach upravuje desiata hlava piatej časti (§ 156 až

) .

13. Podľa návrh na začatie konania o ústavnosti

a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu môže podať politická strana alebo politické

hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali platnú kandidátnu listinu podľa osobitného predpisu.

14. Ústavný súd požiadal komisiu o vyjadrenie k otázke aplikácie zostatku delenia

po prvom skrutíniu pri určovaní podmieneného mandátu podľa § 220a volebného zákona.

Podľa vyjadrenia komisie táto, vychádzajúc zo skutočnosti, že zostatok delenia volebný

zákon výslovne normuje len v prvom skrutíniu (a v druhom skrutíniu nedochádza k ďalšej

matematickej operácii delenia), aplikovala tento zostatok aj pri postupe podľa § 220a

volebného zákona, keďže iný postup jej neumožňuje a ustanovenie

ods. 3 tretia veta o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov („Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa

jednotne v celom právnom poriadku.“).

15. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa (prvej vety) ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach

uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b

ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3 a v čl. 138 ods. 2 písm. b) a c)

o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu

rozpočtu ústavného súdu.

17. Po preskúmaní návrhu na začatie konania sudca spravodajca dospel k názoru, že

návrh spĺňa predpísané všeobecné náležitosti podania (),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43) a osobitné náležitosti návrhu

na začatie konania vo volebných veciach (§ 158). Keďže sudca spravodajca nezistil ani

nedostatok procesných podmienok, za ktorých môže ústavný súd vec prejednať a rozhodnúť

(§ 56 ods. 2), predložil plénu ústavného súdu návrh na rozhodnutie o predbežnom

prejednaní návrhu v tomto znení:

„Návrh Kresťanskodemokratického hnutia prijíma na ďalšie konanie.“

18. Podľa ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Podľa

ods. 1 (druhá a tretia veta) plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou

väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

19. Podľa ak sa nadpolovičná väčšina hlasov všetkých

sudcov ústavného súdu nedosiahne pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania,

návrh na začatie konania sa zamietne.

20. Ústavný súd je v súčasnosti obsadený siedmimi sudcami. Z uvedeného vyplýva,

že na prijatie návrhu v pléne (a teda aj na prijatie predmetnej volebnej sťažnosti na ďalšie

konanie) je potrebné jednomyseľné hlasovanie všetkých členov pléna.

21. Keďže návrh sudcu spravodajcu pri hlasovaní v pléne nezískal potrebnú podporu,

návrh na začatie konania ústavný súd zamietol z procesných dôvodov.

22. Podľa pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné

stanovisko sudca Ivan Fiačan.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2019