Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 26/03
PDF · 180.53 KB
No categories available
PL. ÚS 26/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 26/03-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. marca 2003
predbežne prerokoval volebnú sťažnosť Z. B., bytom V. K., kandidáta na primátora mesta
V. K., zastúpeného advokátom JUDr. A. B., K. Ch., vo veci nezákonnosti volieb primátora
mesta V. K. a nezákonnosti volieb do Mestského zastupiteľstva mesta V. K. konaných
v dňoch 6. a 7. decembra 2002 a takto
r o z h o d o l :
1. Volebnú sťažnosť Z. B. v časti, ktorou namieta nezákonnosť volieb primátora
mesta V. K. konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002, o d m i e t a pre zjavnú
neopodstatnenosť.
2. Volebnú sťažnosť Z. B. v časti, ktorou namieta nezákonnosť volieb
do Mestského zastupiteľstva mesta V. K. konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002,
o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra
2002 doručená volebná sťažnosť Z. B., bytom V. K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. A. B., K. Ch., označená ako „Sťažnosť na nezákonnosť volieb do orgánov
miestnej samosprávy“.
Navrhovateľ vo volebnej sťažnosti uviedol, že kandidoval vo voľbách do orgánov
samosprávy obcí konaných 6. a 7. decembra 2002 (ďalej len „voľby“) ako kandidát
na funkciu primátora mesta V. K. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil zároveň ako
dôkaz „Vyhlásenie kandidatúry pre voľby primátora mesta V. K.“ z 22. októbra 2002,
z ktorého vyplýva, že bol pre voľby Miestnou volebnou komisiou vo V. K. (ďalej len
„miestna volebná komisia“) zaregistrovaný ako kandidát na funkciu primátora mesta V. K.
Volebná sťažnosť navrhovateľa v pôvodne predloženej podobe (ani po jej doplnení,
ku ktorému došlo podaním zo 16. decembra 2002) nespĺňala náležitosti ustanovené
zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Navrhovateľ predovšetkým nesplnil
povinnosť podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, keď nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že vo svojom volebnom obvode získal najmenej 10 % hlasov voličov.
Navrhovateľ v rozpore s § 61 (poslednou vetou) zákona o ústavnom súde nesprávne
označil ako účastníkov, proti ktorým smeruje jeho volebná sťažnosť, miestnu volebnú
komisiu a Okrskovú volebnú komisiu č. 3 vo V. K. (ďalej len „okrsková volebná komisia“),
čo neumožňovalo takto označené subjekty považovať za pasívne vecne legitimovaných
účastníkov konania pred ústavným súdom.
V nadväznosti na to ústavný súd vyzval listom zo 16. januára 2003 právneho
zástupcu navrhovateľa na odstránenie nedostatkov volebnej sťažnosti a zároveň ho požiadal,
aby upresnil, či sa navrhovateľ domáha vyhlásiť za neplatné len voľby primátora mesta
V. K. alebo aj voľby do Mestského zastupiteľstva mesta V. K.
Odpovedajúc na výzvu ústavného súdu podaním, ktoré mu bolo doručené 29. januára
2002, označil právny zástupca navrhovateľa za účastníka, proti ktorému smeruje volebná
sťažnosť, PeadDr. T. B., primátora mesta V. K.. Zároveň v prílohe svojho podania predložil
prehľad výsledkov volieb do orgánov samosprávy mesta vyhotovený 7. decembra 2002
miestnou volebnou komisiou, z ktorého vyplynulo, že z celkového počtu 3 226
odovzdaných hlasov získal vo voľbách primátora 954, čo predstavuje viac ako 10 % hlasov
oprávnených voličov.
Z obsahu volebnej sťažnosti ďalej vyplýva, že navrhovateľ napáda nezákonnosť
volieb z dôvodu, že „Vo volebnom obvode vo V. K., a to konkrétne vo volebnom okrsku č. 3
došlo dňa 7. 12. 2002 okolo 10.00 hod. k porušeniu zákona 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších noviel na tom skutkovom základe, že člen
okrskovej volebnej komisie p. K. Ž. spolu s p. A. K. opustili volebnú miestnosť a s prenosnou
schránkou odišli do Domu dôchodcov za účelom realizácie volebného práva.
Poznamenávam, že A. K. nebola členkou okrskovej volebnej komisie, bola zapisovateľkou“.
Podľa navrhovateľa došlo v danom prípade k porušeniu § 31 ods. 6 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), v zmysle ktorého v prípade, že sa
volebný akt vykonáva na žiadosť voliča mimo volebnej miestnosti, vyšle okrsková volebná
komisia k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími
lístkami a obálkou. Citované ustanovenie volebného zákona bolo podľa navrhovateľa
porušené tým, že okrsková volebná komisia vyslala za účelom vykonania volebného aktu
mimo volebnej miestnosti iba jednu svoju členku a zapisovateľku, ktorá podľa § 11a ods. 1
volebného zákona zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace
s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie a zároveň plní funkciu jej odborného
poradcu, ale nie je jej členkou.
Na základe týchto dôvodov sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že „voľby primátora mesta a voľby poslancov mestského zastupiteľstva konané
dňa 6. a 7. decembra 2002 vo volebnom obvode V. K. vyhlasuje za neplatné“.
Podaniami doručenými ústavnému súdu 17. februára 2003 a 21. februára 2003
predložil navrhovateľ ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v konaní o jeho volebnej
sťažnosti, ktoré majú slúžiť na preukázanie porušenia ustanovenia § 40 ods. 2 volebného
zákona, konkrétne tej skutočnosti, že hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov
v jednotlivých volebných okrskoch volebného obvodu V. K. neboli po skončení volieb
zabezpečené spôsobom ustanoveným v citovanom ustanovení volebného zákona.
Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania volebnej sťažnosti požiadal
primátora mesta V. K. o zaslanie kópie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku
volieb. Zároveň požiadal o vyjadrenie k volebnej sťažnosti predsedu miestnej volebnej
komisie a predsedníčku okrskovej volebnej komisie.
Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb zo 7. decembra 2002, ktorá
bola ústavnému súdu doručená 26. februára 2003, vyplýva, že zvolený primátor
PaedDr. T. B. získal vo voľbách spolu 1 144 platných hlasov, čo oproti počtu hlasov
získaných navrhovateľom (954), ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, predstavuje rozdiel
190 hlasov. Uvedené zistenia korešpondujú s údajmi obsiahnutými v prehľade výsledkov
volieb zo 7. decembra 2002 zaslanom ústavnému súdu navrhovateľom.
Predseda miestnej volebnej komisie v liste doručenom ústavnému súdu 14. februára
2003 uviedol, že:
„1. Presný údaj o počte osôb z Domu dôchodcov vo V. K. zapísaných v zozname voličov pri
voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 6. a 7. 12. 2002 je 32 – tridsaťdva.
2. Počet voličov z týchto osôb, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, je 27 – dvadsaťsedem.“
Predsedníčka okrskovej volebnej komisie vo vyjadrení k volebnej sťažnosti
doručenom ústavnému súdu 26. februára 2003 okrem iného uviedla:
„Dňa 7. 12. 2003 t. j. druhý deň volieb sme mali dohodnutý čas konania volebného
aktu v domove dôchodcov na 10.00 hod., ktorý sme sa snažili dodržať vzhľadom na vek
a zdravotný stav tunajších obyvateľov.
V tú dobu sme mali dosť veľa voličov, museli sme ich púšťať do volebnej miestnosti
po skupinách a zároveň boli dve členky komisie neprítomné (tiež boli voliť) a tak sa stalo,
že sl. K. a p. Ž. šli dve dopredu do domova dôchodcov s tým, že prídem za nimi. Vedela som,
že miestnosti na vykonanie volieb sú pripravené, nakoľko som sa tam bola pozrieť, keď som
bola sama voliť do ZŠ slovenskej a mala som to po ceste.“
V ďalšej časti svojho stanoviska predsedníčka okrskovej volebnej komisie vyjadruje
názor, že „Sl. K. a p. Ž. poznám ako zodpovedné na to, aby dodržali všetky náležitosti a som
si istá, že anonymita volieb bola dodržaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Veď
zapisovateľ volebnej komisie skladá sľub spôsobom a v znení uvedenom v § 11 ods. 5,
to znamená ako členovia volebnej komisie.
Na výsledku volieb v Domove dôchodcov V. K. to určite nič nemenilo. Tajnosť
hlasovania bola dodržaná a záverečnú zápisnicu podpísali všetci členovia komisie
bez najmenších výhrad“.
II.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa
§ 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie
podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.
Navrhovateľ preukázal, že bol vo voľbách kandidátom na funkciu primátora, pričom
podľa predložených výsledkov volieb miestnej volebnej komisie zo 7. decembra 2002 získal
vo voľbách primátora 954 platných hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov
[§ 59 ods. 2, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde], a teda má v konaní
pred ústavným súdom procesnú legitimáciu kandidáta podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom
súde.
Volebná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 13. decembra 2002, to znamená
do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
1. Ústavný súd sa však pri predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti v časti
týkajúcej sa namietanej nezákonnosti volieb primátora mesta V. K. opieral o svoju
doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každé porušenie volebného zákona predstavuje dôvod
na konanie ústavného súdu o volebnej sťažnosti a následné vyhlásenie volieb za neplatné
alebo zrušenie ich výsledku. Len hrubé, závažné alebo opätovné porušovanie zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť dôvodom pre uplatnenie právomoci
ústavného súdu, ktorá mu dovoľuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde
V tomto judikáte vyslovený názor ústavného súdu neznamená, že by ústavný súd
pripúšťal možnosť tolerovania porušenia volebného zákona. Pri rozhodovaní o prípadnej
prijateľnosti volebnej sťažnosti na ďalšie konanie však ústavný súd skúma relevanciu
namietaného porušenia volebného zákona v kontexte jeho možného vplyvu na dosiahnutie
iného výsledku volieb.
Pokiaľ ide o činnosť miestnej (okrskovej) volebnej komisie a zabezpečovanie
hlasovania mimo volebnej miestnosti, ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/00 vyslovil,
že nesprávny postup pri zabezpečení hlasovania mimo volebnej miestnosti (nedodržanie
tajnosti hlasovania, nezabezpečenie potrebného počtu členov okrskovej volebnej komisie
pre takéto hlasovanie) a pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii (aktívna účasť
inej osoby) môže byť v príčinnej súvislosti s výsledkom volieb a tento výsledok môže
významnou mierou aj ovplyvniť.
V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd napokon taktiež judikoval
(PL. ÚS 27/99), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia
zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým
reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom
posúdenia, či je alebo nie je namieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je
výsledok volieb navrhovateľom považovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa
musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju
môže iba ústavný súd za situácie, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného
výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného
zákona. Ak je teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť podstatným spôsobom
ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie
volieb za neplatné.“
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj vyššie citovanú judikatúru
ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ by vzhľadom na rozdiel v počte získaných hlasov
oproti zvolenému primátorovi (190) nemohol ani za predpokladu, že by v jeho prospech boli
odovzdané hlasy všetkých voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách v Dome dôchodcov
vo V. K. (t. j. 27), dosiahnuť vyšší počet hlasov ako zvolený kandidát. Navrhovateľ navyše
nenamietal porušenie volebného zákona vo väzbe na to, že by boli mali všetci voliči
v Dome dôchodcov V. K. voliť jeho protikandidáta. Ústavný súd napokon považuje
za závažnú aj tú skutočnosť, že celý procesný postup, ktorý viedol k výsledku volieb,
samotný navrhovateľ z hľadiska dosiahnutého výsledku volieb nenapadol.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzaviera, že namietané porušenie volebného
zákona mohlo mať síce v danom prípade určitý vplyv na dosiahnutý výsledok volieb,
ale nemohlo mať vplyv na to, kto bol zrejmou väčšinou hlasov zvolený.
Vzhľadom na to ústavný súd dospel k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody
na prijatie volebnej sťažnosti na ďalšie konanie pred ním a následné vyhlásenie volieb
za neplatné, a preto volebnú sťažnosť v časti namietajúcej nezákonnosť volieb primátora
mesta V. K. podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť
odmietol.
2. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha vyhlásiť za neplatné okrem volieb primátora mesta
V. K. aj voľby do Mestského zastupiteľstva mesta V. K., ústavný súd vychádzajúc z § 59
ods. 1 zákona o ústavnom súde konštatuje, že v tomto prípade mohla sťažnosť okrem
navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) podať aj politická strana, ktorá sa
volieb zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal
vo volebnom odvode najmenej 10 % voličov.
Z obsahu volebnej sťažnosti ani z príloh, ktoré sú k nej pripojené, nevyplýva, že by
bol navrhovateľ kandidátom na poslanca pre voľby do Mestského zastupiteľstva mesta
V. K. (netvrdí to napokon ani samotný navrhovateľ), a nemožno ho zaradiť ani medzi ďalšie
taxatívne uvedené oprávnené osoby na podanie volebnej sťažnosti pre nezákonnosť
uvedených volieb.
Vzhľadom na nedostatok procesnej legitimácie navrhovateľa na podanie volebnej
sťažnosti pre nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva mesta V. K. ústavný súd
volebnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Vo vzťahu k navrhovateľom namietanému porušeniu § 40 ods. 2 volebného zákona,
konkrétne tej skutočnosti, že hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov v jednotlivých
volebných okrskoch volebného obvodu V. K. neboli po skončení volieb zabezpečené
spôsobom ustanoveným v citovanom ustanovení volebného zákona, ústavný súd
poznamenáva, že namietané porušenie volebného zákona okrskovými volebnými komisiami
po sčítaní hlasov a podpísaní zápisníc o hlasovaní nepostačuje samo osobe bez preukázania
ďalších skutočností na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti a vyhlásil voľby
za neplatné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2003