Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 46/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti

, , , zastúpenej advokátkou

, , , ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu

obce Horné Lefantovce konaných 15. novembra 2014, za účasti ,

starostu obce Horné Lefantovce, takto

rozhodol:

Sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2014 (faxom) doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným 2. decembra 2014 (poštou) podľa § 59 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Horné Lefantovce (ďalej aj „obec“), ako aj volieb poslancov

do obecného zastupiteľstva obce konaných 15. novembra 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých voľbách

kandidovala na funkciu starostu obce. Sťažovateľka získala 215 hlasov zo všetkých platne

odovzdaných hlasovacích lístkov (520) pre voľby starostu obce, čo v percentuálnom

vyjadrení predstavuje 41,4 %. Za starostu obce bol s počtom odovzdaných hlasov 233

(44,8 %) zvolený (ďalej aj „zvolený starosta“). Rozdiel hlasov medzi

sťažovateľkou a zvoleným starostom je 18 hlasov.

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. zo 17. decembra 2014 bola

sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu

obce, prijatá na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako

podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka napáda zvolenie starostu obce

pre neústavnosť a nezákonnosť volieb.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté voľby starostu obce nemožno považovať

za ústavné ani za zákonné, pretože podľa vyjadrenia , predsedu miestnej

volebnej komisie (ďalej aj „predseda volebnej komisie“), ktorá plnila úlohy okrskovej

volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) podľa § 15 ods. 5 zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ktorého čestné vyhlásenie pripája k sťažnosti,

došlo k porušeniu zákona o voľbách pri sčítavaní hlasov, ktoré neprebehlo podľa jeho

názoru v súlade s § 37 zákona o voľbách a ktoré opisuje takto: „ spolu s členkou

MVK začali spočítavať hlasy kandidáta a

, predseda MVK spočítaval hlasy sťažovateľky za prítomnosti pani

, ktorá odrátavala s ním a tiež tam bola aj zapisovateľka p. , keď

člen zakričal číslo 213 ako počet hlasov zistený pri sčítaní hlasovacích lístkov

u protikandidáta . Predseda komisie práve tiež

dokončoval spočítavanie hlasov sťažovateľky a napočítal u nej 243 hlasov. Aj vizuálne bola

kopa s hlasovacími lístkami ukladanými po 30 ks krížom na seba vyššia

ako u protikandidáta . Vzápätí vzala hlasovacie lístky sťažovateľky

členka komisie a odniesla ich na druhý koniec stola za účelom ich

opätovného prerátania, po ktorom uviedla, že ich napočítala 215 tvrdiac, že 1. sčítanie

hlasovacích lístkov u sťažovateľky bolo chybné.

Potom si vzali hlasy sťažovateľky na prepočítanie členovia komisie, ktorí spočítavali

predtým volebné hlasy protikandidáta a uviedli u tohto vyšší počet,

a to 233 hlasov ako pri 1. sčítaní, kedy napočítali 213 hlasov, pričom už mali poukladané

hlasovacie lístky po 10 ks krížom cez seba. Keď znovu hlasovacie lístky sťažovateľky

prepočítal predseda MVK, dospel už k novému výsledku 215 hlasov a keď prepočítal

hlasovacie lístky dané protikandidátovi zistil nielen vyšší počet, a to 233

hlasov, ale aj to, že sa medzi nimi nachádza hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované

číslo protikandidáta a číslo kandidáta bolo zakrúžkované

do polovice. Keď predseda MVK poukázal na to, že takýto hlasovací lístok je neplatný, člen

komisie agresívne skríkol, že ten hlas je platný, v čom ho podporila aj členka

komisie spolu so zapisovateľkou ...

Nakoľko predseda komisie sa len prvýkrát zúčastňoval na komunálnych voľbách

vo volebnej komisii, kým s a boli

už viackrát v MVK, títo členovia MVK neakceptovali námietku 18 ročného predsedu

komisie. Členovia komisie dokonca ešte pred spísaním zápisnice o výsledku voľby starostu

informovali ďalšieho kandidáta na starostu, pána , stojaceho pri otvorených

dverách volebnej miestnosti, o počte ním získaných voličských hlasov, ktorý následne

priestory obecného úradu opustil, avšak bol svedkom priebehu sčítavania hlasov

pri otvorených dverách, kričania, presadzovania sa , člena komisie

a nerešpektovanie námietok predsedu MVK. Mladého predsedu MVK starší členovia

komisie napokon presvedčili na podpísanie zápisnice MVK o výsledku volieb, o ktorých

zákonnosti predseda MVK mal od začiatku sčítavania hlasov pochybnosti.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že „po hlasovaní“ boli

hlasovacie lístky „previazané motúzom“ a prelepené lepiacou páskou, cez ktorú sa mal

podpísať predseda volebnej komisie, avšak hlasovacie lístky zostali „voľne zviazané

na stole“ aj po opustení volebnej miestnosti jej členmi a predsedom, ktorý odišiel doručiť

zápisnicu o výsledku volieb obvodnej volebnej komisii zasadajúcej v Nitre.

Po voľbách, v pondelok 17. novembra 2014, bol predseda volebnej komisie volaný

pracovníčkou obecného úradu, aby podpísal protokol o odovzdaní volebných spisov

z volieb orgánov samosprávy obcí do úschovy obce (ďalej len „protokol“). Keď sa predseda

volebnej komisie 20. novembra 2014 dostavil na obecný úrad, „pracovníčka úradu mu

v kancelárii starostu dávala na podpis Protokol a z vedľajšej kancelárie priniesla otvorenú

krabicu s hlasovacími lístkami, niektoré boli zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné

boli len zviazané a nepodpísané, všetky však boli komukoľvek dostupné k manipulácii, preto

predseda MVK listinu o odovzdaní dokumentov, ktoré v Protokole boli uvedené ako

zapečatené, nepodpísal“.

Sťažovateľka je preto toho názoru, že „postupom miestnej volebnej komisie

pri sčítaní hlasov boli závažným spôsobom porušené ustanovenia zákona o voľbách

do orgánov samosprávy obcí, ktoré ovplyvnili zistený výsledok komunálnych volieb 2014,

nakoľko po ukončení hlasovania podľa § 37 Volebného zákona neboli zapečatené nepoužité

hlasovacie lístky a obálky, a celá volebná dokumentácia bola ešte aj po 5 ich ich dňoch

od dňa konania volieb nezapečatená tak, aby sa s touto nedalo manipulovať tretími

osobami“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby

starostu obce konané 15. novembra 2014 za neplatné.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvoleného starostu, aby

sa vyjadril k sťažnosti.

Ústavnému súdu bolo doručené 12. januára 2015 stanovisko zvoleného starostu,

v ktorom reagoval na argumentáciu sťažovateľky uvedenú v sťažnosti.

Zvolený starosta k priebehu volieb nedokázal zaujať objektívne stanovisko, pretože

ako uviedol, „vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov nebol osobne prítomný (tak

isto, ako nebola vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov ani

)“. Spochybnenie výsledkov volieb pre ich nezákonnosť a neústavnosť

sťažovateľkou považuje za „účelovú, nedôvodnú a z pohľadu jej relevancie

za bezpredmetnú“, pretože podľa jeho informácií bol priebeh volieb, ako aj sčítavanie

hlasov a zapečatenie hlasovacích lístkov vykonaný v súlade so zákonom a podľa platných

pravidiel.

Ďalej uviedol, že k predmetnej veci sa dokážu relevantne vyjadriť a túto skutočnosť

potvrdiť samotní zúčastnení členovia volebnej komisie, zapisovateľka , ako aj

pozorovateľka .

Zvolený starosta k osobe predsedu volebnej komisie okrem iného uviedol, že «bol

nominovaný do MVK za koalíciu SMER SD a KDH rovnako ako Sťažovateľka. Žijem v obci

Horné Lefantovce už 7 rokov a osobne som pána videl iba dvakrát, ale

z počutia viem, že má 18 rokov a je členom politickej strany Smer SD, pričom svoje

stredoškolské vzdelanie si ukončuje už na druhej strednej škole a to individuálnym

študijným plánom. Pán sa iniciatívne prihlásil o pozíciu predsedu MVK

a od začiatku volieb ostatných členov volebnej komisie upodozrieval zo zaujatosti členov

komisie (vypočutie členov), jeho vystupovanie ku vekom starším členom komisie bolo

v niektorých prípadoch „nedôstojné“. Po prečítaní Sťažnosti mám podozrenie, že pán

mohol byť práve nominantom Sťažovateľky, ktorý sa iniciatívne prihlásil

za predsedu MVK, aby aj zo svojej pozície mohol narúšať plynulosť volieb a účelovo

v prípade neúspechu Sťažovateľky narušiť a spochybniť samotnú platnosť volieb.»

Na záver zvolený starosta ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť „na základe

navrhovaných dôkazov, ktoré prispejú k rýchlemu rozptýleniu dôvodov na ktorých je

Sťažnosť postavená, podnet Sťažovateľky zamietol ako neopodstatnený“.

Na predmetné vyjadrenie zvoleného starostu reagovala sťažovateľka podaním

doručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného poprela, že by sa

so svedkom pred voľbami poznala, keď uviedla, že ho „vôbec

nepoznala až dovtedy, keď jej 3 dni po voľbách zatelefonoval, že sa chce... stretnúť, nakoľko

nemôže spávať z dôvodov, ktoré jej neskôr povedal ohľadom neústavného a nezákonného

postupu členov komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce“. Taktiež sťažovateľka

poukázala na to, že členovia volebnej komisie svedka „sami požiadali aby

bol predsedom miestnej volebnej komisie“, pretože sú pracovne vyťažení. Tvrdenie

zvoleného starostu, že svedok sa iniciatívne prihlásil na pozíciu predsedu

volebnej komisie, preto považovala za nepravdivé.

II.

Skutkové zistenia

Na základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr. 1620/2014 zo 17. decembra

2014 ústavný súd vykonal 3. februára 2015 na Okresnom súde Nitra za prítomnosti

sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ako aj za prítomnosti zvoleného starostu výsluch

sťažovateľkou navrhnutých svedkov a taktiež sa oboznámil so zapečatenou volebnou

dokumentáciou.

O skutočnostiach podstatných pre posúdenie a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky

vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce z výpovedí svedkov vyplynulo:

Svedok , predseda volebnej komisie, k zisťovaniu výsledkov volieb

uviedol, že svedok „roztrhal urnu“ a vysypal jej obsah. Potom sa spojili dva stoly

a na jednu kopu sa dali hlasovacie lístky pre starostu a na druhú kopu pre poslancov. Hlasy

pre jednotlivých kandidátov sa potom vytriedili podľa mien a počítali sa, nikto neurčil, kto

si ktorú kopu zoberie. On si zobral hlasovacie lístky pre sťažovateľku, spolu s nim rátali aj

svedkyňa a (zapisovateľka volebnej komisie). Keď ich sčítali, „vyšlo

im 240 hlasov + 3 hlasy boli ešte na stole, takže to bolo spolu 243 hlasov“. Pre zvoleného

starostu sčítavali hlasy svedkovia a , „pôvodne im vyšlo 215“. Svedok ani

nevedel, „ako to vzniklo, že sa začalo prepočítavať znova“. Podľa jeho výpovede najskôr si

svedkyňa od neho zobrala kopu, v ktorej boli hlasy pre sťažovateľku, a „sama

ich narátala iba 215“. Prepočítavali sa hlasy aj pre zvoleného starostu, tých bolo pri prvom

a druhom počítaní podľa svedka 213. Posledné sčítanie hlasov pre sťažovateľku urobila

podľa jeho výpovede svedkyňa , ktorá „tiež narátala 215 hlasov“.

Počas sčítania hlasov okrem členov volebnej komisie, zapisovateľky

a pozorovateľky, bol podľa výpovede svedka v miestnosti prítomný aj kandidát na starostu

so svojím bratom ̶stáli v otvorených dverách volebnej miestnosti

z vonkajšej strany.

Svedok ďalej uviedol, že pre kandidáta na starostu „bolo napočítaných cca 50

hlasov, a to mu aj p. povedala, a p. to potvrdil. V tom čase ešte prebiehalo

prepočítavanie hlasov pre sťažovateľku aj pre . On (predseda volebnej

komisie, pozn.) kopu hlasov pre pozrel, bolo tam 233 hlasov“.

K podpísaniu zápisnice o výsledku volieb uviedol, že „sa podpisovala po skončení

sčítania, jemu sa to už celé vtedy nepáčilo, ale neprejavil výhrady a zápisnicu podpísal“.

K ukončeniu zisťovania výsledkov volieb a podpisovaniu zápisníc uviedol, že „ani

presne nevie, ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali,

zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie, či všetky. V jeho prítomnosti

nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu. Asi týždeň po voľbách

mu volali asi z OÚ p. , že má prísť niečo podpísať. Až neskôr sa dozvedel, že to má

byť protokol o odovzdaní volebných spisov do úschovy obce. Keďže nevedel presne o čo ide,

pýtal sa v okolitých obciach, a povedali mu, že u nich sa nič také nepodpisovalo, tak ani on

to nepodpísal.“.

Napokon svedok dodal, že po voľbách bol na obecnom úrade, „lebo chcel vedieť, aký

to lístok má podpísať“. Svedkyňa (zapisovateľka, pozn.) ho zobrala do kancelárie

starostu, kde bola veľká škatuľa (ale nie tá, v ktorej bola ústavnému súdu predložená

volebná dokumentácia), v ktorej sa nachádzali volebné lístky, ktoré „boli zviazané

a niektoré nemali jeho podpis“.

Svedkovi boli predložené na nahliadnutie zväzky hlasovacích lístkov, pričom

na jednej kope platných hlasovacích lístkov uvádza, že to nie je jeho podpis, ostatné podpisy

nepopiera. Na kope nepoužitých hlasovacích lístkov tiež nie je jeho podpis.

Svedok , podpredseda volebnej komisie, uviedol, že po skončení volieb sa

hlasovacie lístky vysypali z urien, najskôr z prenosnej, potom z tých ostatných. Kým sa

pristúpilo k otváraniu obálok, museli ich prepočítať, či sedia s počtom odovzdaných hlasov.

Toto prepočítavali viackrát, lebo im to nesedelo. Až potom sa pristúpilo k otváraniu obálok,

na jednu kopu sa vytriedili starostovia, na druhú poslanci. Hlasy pre starostov sa potom

vytriedili podľa mien, kopu pre sťažovateľku si zobral predseda volebnej komisie. Najskôr

to rátal sám (predseda volebnej komisie), potom mu pomáhali svedkyne

a , nepamätal si, či svedkyňa (zapisovateľka) tiež rátala hlasy, to si

nevšimol. On s ostatnými rátali hlasy pre ďalších kandidátov, aj pre zvoleného starostu.

Svedok sa nepamätal, koľko hlasov prvýkrát narátali pre zvoleného starostu, len si pamätal,

že „prvýkrát to celé nesedelo, a to počet odovzdaných hlasov pre všetkých 4 kandidátov

s celkovým počtom odovzdaných hlasov“.

Pokiaľ ide o hlasy pre sťažovateľku, tieto prepočítaval predseda volebnej komisie,

nechcel, aby mu s tým svedok pomáhal.

Svedok poprel, že by hlasy sčítavala aj svedkyňa (pozorovateľka) a uviedol,

že „ona tam celý čas sedela v kúte.“ Dodal, že p. predseda to sčítavanie nejako nezvládal,

a navrhol, aby si na pomoc zavolali občanov, na to svedok povedal, že ,,môžu byť občania

vo volebnej miestnosti, ale nie pri sčítavaní.“

Pokiaľ ide účasť svedka a jeho brata na sčítaní hlasov, uviedol, že títo neboli

vnútri vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov, boli len opretí o otvorené dvere.

Svedok uviedol, keď skončili sčítanie hlasov, volebné lístky viazali a zapečatili

a podpísali, pokiaľ niektoré neboli podpísané predsedom komisie, boli podpísané členmi

komisie. Lístky sa potom dali do škatule, bola to obyčajná škatuľa, ale on nevie, čo sa s nimi

potom stalo, on to nemal na starosti. Uviedol, že aj on podpisoval po skončení sčítania

zviazané lístky.

K podpísaniu protokolu z 22. novembra 2014 (podpísaný zapisovateľkou

a ním ako podpredsedom volebnej komisie), ktorého sa zúčastnili aj ďalší členovia volebnej

komisie, okrem jej predsedu uviedol, že „nakoľko p. (predseda volebnej komisie)

odmietal podpísať zápisnicu o odovzdaní volebných lístkov, túto podpísal on ako

podpredseda. Podpis na protokole... je jeho.“.

Svedok ďalej uviedol, že volebné lístky sa dávali do väčšej škatule, ako je tu táto

uložená, nevie, čo sa dialo potom. Ale všetko bolo zapečatené a zviazané. K zapečateniu

volebných lístkov a ich uloženiu do škatule, ktorá je tu v súdnej miestnosti, došlo

pri podpisovaní protokolu 22. novembra 2014. Po nahliadnutí do volebnej dokumentácie

uviedol, že podpis na prelepených lístkoch (nepoužité hlasovacie lístky, pozn.) je jeho.

Svedkyňa , členka volebnej komisie, uviedla, že sčítavanie začalo

tak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom

sa otvorili urny, najskôr malá prenosná, a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky,

aby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky.

Vytriedili sa kopy, jedna pre poslancov, druhá pre starostu, lístky pre starostu sa rozdelili

podľa mien, ona sama rátala hlasy pre svedka , ktorý mal 54 hlasov. Predseda volebnej

komisie chcel sám počítať lístky pre sťažovateľku, išlo mu to pomaly, museli na neho čakať.

Svedkyňa mu chcela pomôcť, ale on nechcel. Oni ostatní mali lístky spočítané,

išlo im to rýchlejšie, lebo si dávali kopy po desať kusov a on (predseda volebnej komisie) si

dával kopy po 30. Pokiaľ ide o počet hlasov pre zvoleného starostu, bolo ich „od počiatku

233 hlasov, nie je pravdou, že ich bolo 213“. Pre svedka bolo narátaných 54 hlasov a

pre ďalšieho kandidáta 18 hlasov. Predseda volebnej komisie zahlásil pre

sťažovateľku 243 hlasov. Podľa svedkyne, keď sčítali všetky nahlásené čísla, „nesedelo im

to podľa počtu odovzdaných hlasov“, preto prepočítavali znovu všetky hlasovacie lístky. Tie

si už potom rozdelili, najskôr si rozdelili kopu sťažovateľky, každý tak po 60, to spočítali,

potom prepočítali hlasy pre zvoleného starostu a napokon ďalších dvoch kandidátov, „a

potom im to už sedelo“.

Pokiaľ ide o zapisovateľku komisie a pozorovateľku , svedkyňa

uviedla, že zapisovateľka bola prítomná pri sčítaní a pri druhom prepočítavaní aj sama hlasy

počítala. Pokiaľ ide o svedkyňu , ktorá bola prítomná a sedela oproti svedkovi

, tá hlasy nesčítavala, lebo to svedok nedovolil, lebo nie je členkou

komisie, ale potom na konci, keďže predseda volebnej komisie na tom trval, len

skontrolovala lístky pre , že či sú všetky riadne zakrúžkované.

Po skončení sčítania sa hlasovacie lístky podľa výpovede svedkyne „zviazali,

zalepili“ a predseda volebnej komisie to podpísal. Nevedela sa vyjadriť, či podpisoval aj

niekto iný. Všetci podpísali zápisnicu, zviazané a zapečatené hlasovacie lístky sa dali

do škatule, resp. hlasovacie lístky zostali na stole, previazané, prelepené, miestnosť sa

zavrela, budova sa zakódovala. Predseda volebnej komisie to mal ísť potom

so zapisovateľkou dať do škatule, zapečatiť a odovzdať, čo odmietal, tak potom

zapisovateľka zavolala ostatných členov volebnej komisie a oni hlasovacie lístky vložili

do škatule, ktorá pôvodne slúžila ako prenosná urna, ktorá sa prelepila a podpísala,

„podpísal to pán “.

Pokiaľ ide o výpoveď predsedu volebnej komisie, že vizuálne mala byť kopa pre

sťažovateľku vyššia, svedkyňa uviedla, že „oni hlasovacie lístky ukladali na kôpky po 10,

p. ich hádzal po 30, preto sa tá jeho kopa zdala väčšia. Bol veľmi nervózny.

Trvá na tom, že mal od začiatku 233 hlasov“.

Svedkyňa , členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasov

uviedla, že po skončení volieb o 20.00 h sa otvorili urny, urnu vysypal svedok .

Najskôr spočítali neotvorené obálky, aby im to sedelo s počtom odovzdaných hlasov,

skontrolovalo sa to podľa zoznamu voličov. Boli tam nejaké nezrovnalosti, ale nepamätá si,

presne aké, keď to druhýkrát prepočítavali, už to potom sedelo. Až potom sa otvorili obálky,

na jednu kopu sa dali starostovia, na druhú poslanci a došlo k sčítavaniu hlasov, na ňu

žiaden z kandidátov na starostu nevyšiel, ona tak potom počítala poslancov. Predseda

volebnej komisie si zobral kopu pre sťažovateľku, lebo sám to tak chcel, čomu sa ostatní

čudovali. Sčítanie mu trvalo dlhšie, „lebo mal iný systém“. Chcela mu pomôcť, ale

nedovolil, aby s ním počítala. Potom sa vrátila k počítaniu hlasov poslancov. Uviedla,

že hlasy pre kandidátov , a boli rovnaké od počiatku. Len počet

hlasov pre p. bol vyšší a nesedelo im to s počtom odovzdaných hlasovacích

lístkov, tak to prepočítavali znova. Nepamätá si, že by s nimi prepočítavala aj zapisovateľka

. Tiež si nepamätá, koľko hlasov napočítali, len si pamätá, že celkový počet hlasov

sedel. Napokon to podľa nej skontrolovala pozorovateľka .

Svedkyňa ďalej uviedla, že po skončení sčítania sa hlasy zapečatili, zostali

vo volebnej miestnosti. Nepamätá si, že by ich dávali do nejakej škatule, o to sa už

nezaujímala. Bola prítomná pri odovzdávaní volebných dokumentov do úschovy, svedkyňa

im povedala, že predseda volebnej komisie to nechce urobiť, tak zavolala

ostatných členov volebnej komisie. Volebnú dokumentáciu dali potom do škatule, ktorá je

tu v súdnej sieni.

Na otázku, či vo volebnej miestnosti okrem komisie, zapisovateľky a pozorovateľky

bol niekto prítomný, odpovedala, že svedok bol v chodbe. Dvere do volebnej

miestnosti boli otvorené.

Svedkyňa , členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasovacích

lístkov uviedla, že po skončení hlasovania a otvorení urien najskôr zrátali neotvorené

obálky, či súhlasia s počtom odovzdaných hlasov, až potom sa obálky otvárali. Rozdelili si

to na dve kopy, na starostu a poslancov, najskôr rátali starostu. Tieto hlasovacie lístky si

rozdelili podľa mien, ona mala najskôr počítať lístky pre sťažovateľku, ale tie si zobral podľa

jej vyjadrenia predseda volebnej komisie, „že on to spočíta“. Ona potom počítala hlasy pre

zvoleného starostu, „napočítala ich 233“. Ostatní členovia komisie počítali ďalšie

hlasovacie lístky, potom si to prekontrolovali. Len predseda komisie mal v tom podľa nej

„chaos, zle si to ukladal, tak mu to dlhšie trvalo, a tiež ich narátal viac (nevie presne koľko

to bolo), nakoľko keď tie lístky zrátali spolu, tak im to nesedelo. Bolo teda jasné že to budú

musieť prepočítavať...“. Prepočítavali to všetci, hoci predseda volebnej komisie to chcel

podľa jej vyjadrenia „počítať iba sám. Potom už narátali pre asi 213 hlasov“.

Sčítania hlasovacích lístkov sa podľa výpovede svedkyne zúčastnili všetci členovia

volebnej komisie, aj zapisovateľka . Svedkyňa volebné lístky nesčítavala

ani neprepočítavala, hoci to predseda volebnej komisie chcel, oni jej to nedovolili, lebo

nebola členkou komisie, na konci len skontrolovala, či to sedí.

Po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov sa podľa jej výpovede hlasovacie lístky

najskôr zviazali a zapečatili nepoužité, potom neplatné, a napokon platné hlasovacie lístky

zostali vo volebnej miestnosti, ktorá sa uzamkla. Predseda volebnej komisie si to ešte fotil,

vrátane pomocného sčítavania.

K podpisovaniu protokolu z 22. novembra 2014 uviedla, že po voľbách sa potom

stretli na odovzdaní volebných dokumentov do úschovy, predseda volebnej komisie

neprišiel, svedkyňa hovorila, že to odmieta podpísať. Potom na obecnom úrade

dali zapečatené hlasovacie lístky do urny, prelepili ju a svedok to podpísal.

Na účasť iných osôb ako členov volebnej komisie pri spočítavaní hlasov uviedla,

že vo volebnej miestnosti bola prítomná pozorovateľka a svedok bol na chodbe.

Volebná miestnosť bola síce otvorená, ale tie ďalšie dvere z chodby boli uzamknuté.

Z výpovede svedkyne bolo zistené, že táto bola zapisovateľkou

volebnej komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce, inak je zamestnankyňou obce.

K svojej prítomnosti vo volebnej miestnosti uviedla, že v nej bola prítomná počas

volieb, aj počas sčítania hlasov, toho prvotného sčítania sa nezúčastňovala aktívne, ale keď

boli nezrovnalosti a došlo na prepočítavanie, tak prepočítavala hlasy aj ona. Pri prvom

počítaní hlasy sťažovateľky počítal predseda volebnej komisie, „lebo on to tak chcel“,

pri druhom prepočítavaní hlasy pre kandidátov , a sedeli,

nezrovnalosti sa zistili len u sťažovateľky. Ona sama navrhla prepočítanie, lebo pri prvom

sčítaní sa napočítalo viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných.

Každý si to prepočítal u seba, svoju kôpku, ona počítala aj kandidátov a , potom

to po sebe prepočítavali, každý jednotlivú kopu pre jednotlivých kandidátov.

Ďalej svedkyňa uviedla, že pri sčítaní hlasov bola prítomná vo volebnej miestnosti

svedkyňa (pozorovateľka), ale ona hlasy nepočítala. Prišiel aj svedok

pred koncom sčítania, ale ten bol vonku na chodbe. Na otázku, prečo boli dvere na zistené

volebnej miestnosti otvorené, odpovedala, že volebná miestnosť sa nachádzala v uzavretom

priestore za bezpečnostnými dverami, ktoré boli uzavreté.

Po skončení sčítania hlasov a spísania zápisnice, ktorá bola podľa svedkyne

podpísaná bez výhrad a bez problémov, sa volebné lístky zviazali, zapečatili a zostali

vo volebnej miestnosti vedľa škatule s tým, že na druhý deň budú dané do úschovy obce.

Podľa jej vyjadrenia, predseda volebnej komisie nemal na to čas, potom prestal brať

aj telefón. Ona volebné lístky odniesla ešte v nedeľu do plechovej skrine na obecnom úrade

v tom istom objekte, kde bola aj volebná miestnosť. Skriňa bola uzamknutá, ale kľúč

ponechala v zámke. Prístup k tejto skrini má iba ona a jej kolegyňa. Určite tam nemôže

nikto cudzí vojsť. V obci je majú taký zvyk, že volebné lístky sa berú do úschovy až

nasledujúci deň po voľbách.

Svedok , jeden z kandidátov na starostu vo voľbách do orgánov

samosprávy, uviedol, že je pravdou, že bol prítomný vo volebnej miestnosti, lebo mu to

podľa jeho názoru umožňuje zákon o voľbách, „ak to dovolí volebná komisia“. Nebol

priamo vo volebnej miestnosti, ale na chodbe, zotrval tam celkovo asi 20 minút. Keď

odišiel, nevie, či komisia ešte niečo rátala. On tam bol z osobného záujmu, a keď videl,

že nemá dostatok hlasov, tak odišiel. Pamätá si, že po prvom sčítaní predseda volebnej

komisie oznámil, že v prospech sťažovateľky „má 260 hlasov, robil si kôpky po 30, potom

sa to prerátavalo“.

Napokon svedkyňa , pozorovateľka, uviedla, že pri sčítavaní hlasov

sa vysypali urny, rozdelili sa hlasovacie lístky na poslancov a na starostu, potom si to

členovia volebnej komisie rozdelili medzi sebou. Ona pri tom nebola, sedela ďalej. Keď sa

prvýkrát hlasy spočítali, tak to členovia komisie nahlásili zapisovateľke, ktorá to potom

zrátala a zistila, že počet hlasov nesedí. Zvolený starosta mal 233 hlasov a sťažovateľka 240

hlasov, tak sa potom rátalo znova, potom vyšlo pre sťažovateľku nejakých 220 hlasov. Ona

sama sa sčítavania hlasov nezúčastnila, hoci predseda volebnej komisie to chcel. Po prvom

prepočítaní jej dal kopu sťažovateľky, ale ona to nerátala, len pozrela, či je to kopa

p. a on si to potom zobral. Keď sa začala písať zápisnica, ona už išla preč.

Volebná miestnosť bola otvorená, svedok a jeho brat stáli pri dverách. Ale potom

odišli.

Z výpovede svedkyne , matky predsedu volebnej komisie,

nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa napadnutých volieb starostu obce.

III.

Právna úprava a relevantná judikatúra

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy

sú ustanovené v až .

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad

a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti.

Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva

kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo

dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Miestna

volebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto

počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta

obce (primátor).

Podľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách okrsková volebná komisia:

a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie

hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;

prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o voľbách v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný

okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,

majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich

odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková

volebná komisia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú

schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj

prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky

s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok

so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková

volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva

a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov

odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen okrskovej volebnej komisie môže

nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť

sčítania hlasov.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie

lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci

do úschovy.

Podľa môže ústavný súd

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel

a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom

demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také

závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou

protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby

kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľkou

namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení

zákona o voľbách.

Námietky sťažovateľky

Sťažovateľka namieta, že k nezákonnému priebehu volieb starostu obce došlo

v dôsledku postupu volebnej komisie:

pri sčítaní hlasov,

pri zapečatení volebnej dokumentácie.

K prvej námietke sťažovateľky

Podľa vyjadrenia sťažovateľky v rozpore so zákonom o voľbách malo byť vo fáze

zisťovania výsledkov volieb vykonané sčítanie hlasov. Po prvom sčítaní hlasov, ktoré

pre sťažovateľku sám vykonával, tvrdil predseda volebnej komisie, že počet odovzdaných

hlasov v prospech sťažovateľky bol 243 hlasov a podľa neho pre zvoleného starostu bolo

napočítaných 213 hlasov. Pri opakovanom prepočítaní hlasov už bol iný počet a v prospech

sťažovateľky bolo napočítaných 215 hlasov a pre zvoleného starostu 233 hlasov.

Z dokazovania vykonaného ustaným súdom vyplynulo, že keďže pri prvom sčítaní

hlasov bolo podľa vyjadrenia zapisovateľky napočítaných „viac hlasov pre starostov, ako

ich bolo v skutočnosti odovzdaných“, bolo potrebné ich prepočítať. Podľa svedeckej

výpovede svedkyne si hlasovacie lístky rozdelili tak, že, „najskôr si rozdelili

kopu , každý tak po 60, toto spočítali, potom prepočítali hlasy

pre a nakoniec tých dvoch kandidátov (ďalších dvoch kandidátov, ktorí

taktiež kandidovali na funkciu starostu, pozn.), potom im to už sedelo“. Potom

podľa svedeckých výpovedí členov volebnej komisie už napočítali pre sťažovateľku

215 hlasov. Pre zvoleného starostu bolo podľa svedeckých výpovedí členov volebnej

komisie (okrem predsedu volebnej komisie) od počiatku napočítaných 233 hlasov.

K vizuálne vyššej kope hlasovacích lístkov pre sťažovateľku ako pre zvoleného

starostu, ako to uvádza vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie a o čo sa okrem iného

opiera aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti, ostatní členovia komisie ako svedkovia zhodne

uviedli, že oni si ukladali hlasovacie lístky v počte 10 kusov do kríža a predseda volebnej

komisie si hlasovacie lístky odovzdané pre sťažovateľku ukladal po 30 kusov, takže sa jeho

kopa zdala vyššia. Tiež takmer zhodne uviedli, že predseda volebnej komisie „mal v tom

chaos, zle si to ukladal“.

Ústavný súd konštatuje, že z výpovedí svedkov (podpredsedu volebnej komisie,

ďalších troch členiek, ako aj zapisovateľky a pozorovateľky) považoval za preukázané,

že pre zvoleného starostu bolo pri prvom, ako aj pri opakovanom sčítaní hlasov

napočítaných vždy 233 hlasov. Nikto (okrem predsedu volebnej komisie) nevypovedal, že

by pri prvom hlasovaní bolo v prospech zvoleného starostu napočítaných 213 hlasov (tak

ako to uviedol vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie). Aj z volebnej dokumentácie,

s ktorou sa ústavný súd oboznámil, konkrétne z písomností označených ako „POMOCNÉ“,

kde sa zapisovali členmi volebnej komisie napočítané hlasy pre jednotlivých kandidátov,

vyplýva, že pre zvoleného starostu bolo vždy zapísaných 233 hlasov.

Ústavný súd uzatvára, že uvedený nesúlad počtu hlasov signalizuje chybu predsedu

volebnej komisie pri sčítaní hlasov odovzdaných sťažovateľke, ktorá bola neskôr korigovaná

opakovaným prepočítaním hlasov jednotlivých kandidátov na starostu, tak aby počet

jednotlivých hlasov v ich súčte predstavoval počet platných odovzdaných hlasov vo voľbách

do orgánov samosprávy na starostu.

K ďalšej skutočnosti, ktorá vyšla najavo až pri dokazovaní (pri výsluchoch), a to

účasť pozorovateľky na sčítaní hlasov, ústavný súd konštatuje, že zo žiadnej z výpovedí

svedkov (okrem predsedu volebnej komisie) sa táto nepreukázala, taktiež ani účasť svedka

priamo vo volebnej miestnosti pri sčítaní hlasov.

K účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov (na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamo

nepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese dokazovania) z jednotlivých výpovedí

svedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila na opakovanom (druhom, kontrolnom)

sčítaní hlasov, keď po prvom sčítaní hlasov súčet hlasov odovzdaných vo voľbách

pre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju účasť na opakovanom sčítaní

potvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie svedkyňa .

Uvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie

§ 36 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosť

volieb starostu obce.

V zmysle § 37 zákona o voľbách sa proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne

do právomoci členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je „technickým

pracovníkom“, ktorý v zmysle § 11a zákona o voľbách zabezpečuje organizačné

a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie.

Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Nie je však členom volebnej

komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov (napr. m. m. ,

).

Ústavný súd tu poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej osoby a inštitúcie

zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu,

intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad

zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je alebo nie je

namieste postup podľa . Nie každé porušenie zákona

o voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľom

považovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná

súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, že

výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní

konkrétne porušeného ustanovenia zákona o voľbách. Ak je teda nesporné, že výsledok

volieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto

porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (napr. , PL.

ÚS 26/03).

Na prvom sčítaní hlasov, ako sa preukázalo z výpovedí svedkov (okrem predsedu

volebnej komisie), sa účasť zapisovateľky vylúčila, jej prítomnosť sa preukázala až

na opakovanom, kontrolnom sčítaní, ktorá ako taká podľa názoru ústavného súdu v danom

prípade nemohla ovplyvniť výsledky volieb. Uvedená skutočnosť preto sama osebe nie je

spôsobilá na to, aby ústavný súd mohol vyhlásiť voľby za neplatné.

Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania vo vzťahu k námietkam

sťažovateľky k sčítavaniu hlasovacích lístkov sa nepreukázala kauzalita medzi namietaným

porušením právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku ako východiskový

predpoklad na uplatnenie právomoci ústavného súdu v zmysle ustanovení § 63 ods. 1

.

K druhej námietke sťažovateľky

Vo vzťahu k druhej námietke sťažovateľky týkajúcej sa nezákonného postupu

volebnej komisie pri zapečatení volebnej dokumentácie spočívajúcej okrem iného aj v tom,

že po ukončení hlasovania nedošlo v zmysle § 37 ods. 1 zákona o voľbách k zapečateniu

nepoužitých hlasovacích lístkov, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka žiaden dôkaz

na podporu svojho tvrdenia neposkytla a uvedené nevyplynulo ani z čestného vyhlásenia

predsedu volebnej komisie a ani nebolo preukázané z výpovedí jednotlivých svedkov.

Výpoveď svedkyne („Sčítavanie začalo tak, že najskôr sa dali nabok

nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom sa otvorili urny, najskôr malá

prenosná a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky, aby im sedel počet podľa

zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky“.) potvrdzuje a výpovede

ostatných svedkov nevyvracajú, že nepoužité hlasovacie lístky neboli zapečatené, tak ako to

požaduje § 37 ods. 1 zákona o voľbách. Dokazovanie (výsluch svedkov, ako aj

oboznámenie sa s volebnou dokumentáciou, v ktorej boli nepoužité hlasovacie lístky riadne

zapečatené) nepreukázalo, že by sa došlo k akejkoľvek manipulácii s hlasovacími lístkami

(či nepoužitými alebo inými).

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách, podľa ktorého volebná komisia zapečatí

hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými

spismi obci do úschovy. V kontexte tejto zákonnej úpravy predložila sťažovateľka tvrdenie o

porušení predpísaného postupu tak, že k zapečateniu hlasovacích lístkov a obálok nedošlo a

tieto boli zabezpečené nedostatočne, a to tak, že „boli komukoľvek dostupné k manipulácii“.

Sťažovateľka poukazuje na to, že po voľbách, keď sa predseda volebnej komisie dostavil na

obecný úrad, aby podpísal protokol, pracovníčka obecného úradu doniesla otvorenú škatuľu

s hlasovacími lístkami. Niektoré boli „zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len

zviazané a nepodpísané“. V tomto smere však sťažovateľka nepoukázala na potencionálnu

možnosť následnej nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami a obálkami v snahe

ovplyvniť volebný výsledok.

K týmto námietkam, v súvislosti s ktorými sťažovateľka poukázala na nálezy

ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. , ústavný súd vo všeobecnosti

konštatuje, že v princípe takéto porušenie zákona o voľbách možno považovať za závažné.

V rozhodnutí sp. zn. ústavný súd už uviedol, že v rámci konania o volebných

sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu

o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu,

t. j. takých porušení zákona o voľbách, ktoré by mali za následok automatické zrušenie

volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba

považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať,

resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského

orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na

predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru

alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality).

V danom prípade však sťažovateľka iba konštatovala, že s hlasovacími lístkami

a obálkami sa mohlo aj po odchode volebnej komisie z volebnej miestnosti neoprávnene

manipulovať. Teda netvrdí, že sa manipulovalo a dôkaz, ktorý v tejto otázke predložila

(písomné vyhlásenie predsedu volebnej komisie) je v tomto smere zhodný a neprináša

žiadnu ďalšiu či novú informáciu (celé vyhlásenie je napokon v podstatných častiach

identické so sťažnosťou). Ani z dokazovania vykonaného ústavným súdom (z výpovedí

jednotlivých svedkov a z odpečatenej volebnej dokumentácie) sa nepreukázala manipulácia

s hlasovacími lístkami.

Z výpovedí jednotlivých svedkov bolo preukázané, že po ukončení sčítania hlasov

boli hlasovacie lístky, ako aj obálky riadne zapečatené (zviazané motúzom, prelepené

a podpísané buď predsedom alebo podpredsedom volebnej komisie). Uvedené potvrdil

napokon aj sám predseda volebnej komisie, keď vo svojej výpovedi uviedol, že „ako sa

sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili,

niektoré podpisoval aj on, nevie či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených

lístkov do krabice a k jej zapečateniu“. Na inom mieste svedok vo svojej výpovedi

uviedol, že keď prišiel na obecný úrad, aby zistil, „aký lístok má podpísať“, videl v nejakej

škatuli pohádzané volebné lístky, „tieto boli zaviazané a niektoré nemali jeho podpis“.

Takto zviazané a zapečatené hlasovacie lístky a obálky a ďalšia dokumentácia bola

uložená podľa výpovede členov volebnej komisie do škatule, resp. niektoré ostali na stole.

Volebná miestnosť sa zavrela, budova zakódovala. Podľa vyjadrenia zapisovateľky volebnej

komisie tieto potom v nedeľu odniesla v škatuli do plechovej skrine (ku ktorej má prístup

len ona a jej kolegyňa), ktorá sa nachádza taktiež na obecnom úrade, avšak v inej

miestnosti. Keďže v pondelok po voľbách (ako aj v ďalšie dni) predseda volebnej komisie

odmietol prísť odovzdať volebnú dokumentáciu do úschovy obce (čo vo svojej výpovedi aj

potvrdil), k podpísaniu protokolu a odovzdaniu volebnej dokumentácie do úschovy obce (jej

uloženiu do prenosnej volebnej schránky, tak ako bolo predložená ústavnému súdu) došlo

až týždeň po voľbách.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že možnosť zneužitia volebných materiálov

opomenutím ich riadneho zabezpečenia proti tomu síce možno označiť za potencionálnu

volebnú vadu, avšak podľa názoru ústavného súdu táto vada sama osebe nie je spôsobilá

vyvolať dôvodnú pochybnosť o zneužití tejto volebnej dokumentácie, resp. o zneužití

hlasovacích lístkov členmi príslušnej volebnej komisie, pracovníkmi obecného úradu alebo

tretími osobami, ktorého výsledkom by bolo konanie majúce dopad, resp. vplyv na samotný

výsledok volieb.

Pokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej,

nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnej

dokumentácie preskúmanej priamo ústavným súdom nijako nenasvedčuje nezákonnej

manipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku).

Treba vychádzať z toho, že pokiaľ by potenciálne došlo k nedovolenému vhadzovaniu

obálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákonite

prejavil v etape zisťovania výsledku volieb nesúladom počtu obálok obsahujúcich

hlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnených

voličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkami

po vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia

voličskej účasti v zoznamoch voličov. Z obsahu zápisnice volebnej komisie o výsledku

volieb vyplýva, že počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami

(525 voličov), korešponduje s počtom voličov zúčastnených na voľbách (525 voličov).

Uvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľkou nijakým spôsobom spochybnená

prostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovoleného

dodatočného vhadzovania upravených hlasovacích lístkov s cieľom ovplyvniť volebný

výsledok ().

S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uvedené skutočnosti nemôžu

v objektívnom pozorovateľovi založiť dôvodné podozrenie, že v dôsledku nich došlo

manipulácii volebných lístkov, a preto uvedené námietky sťažovateľky ústavný súd

považoval za právne irelevantné.

Podľa názoru ústavného súdu charakter porušenia § 37 ods. 1, 2 a 3, ako aj § 40

ods. 2 zákona o voľbách a spôsob, akým k nemu došlo v posudzovaných voľbách,

by za určitých okolností bolo možné posúdiť ako závažné porušenie zákonnosti volieb

majúce potenciál ovplyvnenia výsledkov volieb. Pri hodnotení dôkazov v ich súhrne

a vo všetkých súvislostiach však v danom prípade ústavný súd musí konštatovať, že žiadne

jeho ďalšie zistenia nenasvedčujú zneužitiu uvedeného nezákonného postupu volebnej

komisie a spolu s údajmi o rozdieloch v počte získaných hlasov medzi zvoleným starostom

obce a ostatnými kandidátmi oprávňujú ústavný súd vyvodiť záver, že uvedené porušenie

zákona neovplyvnilo výsledky volieb starostu obce.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zistená intenzita pochybení miestnej

volebnej komisie je v spojení s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľky celkom

zjavne nedostatočná na to, aby ústavný súd mohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63

ods. 1 písm. a) , t. j. vyhlásiť voľby starostu obce konané

15. novembra 2014 za neplatné.

Pre právne posúdenie všetkých námietok sťažovateľky z ústavných a zákonných

hľadísk je podstatné, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu o výsledku

volieb bez uvedenia námietok. Preto neskoršie čestné vyhlásenie predsedu volebnej komisie

nemá pre ústavný súd vysokú vypovedaciu hodnotu.

Záver

Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,

na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce konaných

15. novembra 2014, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia

a zákona o voľbách, ktorých rozsah a intenzita by mohli podstatným spôsobom reálne

ovplyvniť, kto bol v napadnutých voľbách zvolený za starostu obce.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver (napriek tesnému volebnému výsledku)

o takom hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisov

pri voľbách starostu obce Horné Lefantovce, ktoré by preukázateľne ovplyvnili výsledok

týchto volieb a mohli by byť podkladom pre zrušenie týchto volieb ústavným súdom.

Sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala také porušenie zákona

o voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola

jej sťažnosť podľa ústavným súdom

zamietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015