Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 4. apríla

2000 prerokoval volebnú sťažnosť bytom zastúpenej komerčnou

právničkou JUDr. B. N., Košice, Letná 45, na nezákonnosť a proti výsledku volieb

starostu v obci Orávka, okres Rimavská Sobota, za účasti Ing. J. L., zvoleného

starostu, a takto

rozhodol:

Voľby starostu obce Orávka konané 23. októbra 1999, výsledok ktorých je

zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie o hlasovaní z 23. októbra 1999,

vyhlasuje za n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená

26. októbra 1999 volebná sťažnosť , ktorú doplnila na základe výzvy

dňa 23. novembra 1999. Ako účastníka konania označila Ing. J. L., starostu obce

Orávka. Ako vedľajších účastníkov členov miestnej volebnej komisie a predsedu

okresnej volebnej komisie.

Navrhovateľka namietla porušenie ustanovení § 11 ods. 4 a 5, § 15 ods. 2 a 5,

, a o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľka uviedla, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky č. o vyhlásení nových volieb do orgánov

samosprávy obcí sa dňa 23. októbra 1999 konali v obci Orávka voľby starostu.

Sťažovateľka kandidovala v týchto voľbách a získala viac ako 10 % hlasov.

Kandidovala ako nezávislá kandidátka.

Na základe prvej spracovanej zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní

získala 49 hlasov a na základe druhej zápisnice 48 hlasov oproti Ing. J. L., ktorý získal

v prvej zápisnici 50 hlasov a v druhej zápisnici 52 hlasov.

V deň volieb mali v miestnej volebnej komisii pracovať títo členovia:

.

Dvaja členovia komisie neboli v deň volieb prítomní, preto poslankyňa

obecného zastupiteľstva navrhla do komisie dvoch nových členov

Tento postup pri vytváraní miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“)

považovala navrhovateľka za rozporný s ustanoveniami § 11 ods. 4 a § 15 ods. 2 a 5

v znení neskorších predpisov.

Noví členovia komisie nezložili sľub tak, ako to má na mysli § 11 ods. 5

citovaného zákona. Celý priebeh volieb riadila Riadila činnosť MVK,

zúčastnila sa sčítavania hlasovacích lístkov napriek tomu, že nemala mandát člena

komisie, čo považuje za rozporné s ustanovením § 36 citovaného zákona.

Predsedníčka MVK v priebehu hlasovania opustila volebnú miestnosť

a navštívila v mieste bydliska dve voličky, a to

bez prenosnej schránky, prevzala od týchto hlasovacie lístky,

ktoré priniesla do volebnej miestnosti a tam ich vhodila do volebnej schránky za

prítomnosti ostatných členov volebnej komisie. V tomto konaní navrhovateľka videla

porušenie ustanovenia § 28 citovaného zákona predsedníčkou MVK.

Podstatu sťažnosti videla navrhovateľka v postupe pri sčítavaní hlasov tým, že

došlo nečlenkou komisie k doplneniu dvoch hlasov na meno kandidáta Ing.

J. L. Na pokyn okresnej volebnej komisie došlo k spísaniu novej zápisnice o výsledku

hlasovania.

Spísaniu tejto zápisnice predchádzala skutočnosť, že po riadnom ukončení

hlasovania predsedníčka MVK nepoužité hlasovacie lístky a obálky nezapečatila,

čím podľa názoru navrhovateľky postupovala v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1

vety prvej v znení neskorších predpisov. Nepoužité hlasovacie

lístky a obálky ostali voľne ležať na stole, kde sa zároveň sčítavali obálky

s hlasovacími lístkami z volebnej schránky. Z procesu sčítavania neboli teda vyradené

obálky a hlasovacie lístky, ktoré boli nepoužité. Do procesu sčítavania sa zapojila aj

pani v čom vidí navrhovateľka rozpor s ustanovením § 36 v spojení s § 15

ods. 5 v znení neskorších predpisov.

Následne v zápisnici o výsledku hlasovania bol uvedený nasledovný stav: 101

voličom boli vydané obálky, 50 hlasov bolo odovzdaných pre Ing. J. L., 49 hlasov pre

a 2 hlasy neboli platné. Následne došlo zo strany k rozpusteniu volebnej

komisie. Zápisnicu o výsledku volieb doručila okresnej volebnej komisii (ďalej len

„OVK“) pani spolu s predsedníčkou MVK, a zapisovateľkou MVK.

Po návrate z OVK tieto spracovali druhú zápisnicu bez prítomnosti ostatných členov

MVK.

V druhej zápisnici o hlasovaní bolo uvedené: 102 voličom boli vydané obálky,

52 hlasov pre Ing. J. L. a 48 hlasov pre 2 hlasy neplatné.

K opätovnému sčítavaniu a posudzovaniu hlasov sa vyjadrili niektorí členovia

komisie podpisom na sťažnosti, kde ich vyzvala k podpísaniu druhej zápisnice

telefonicky. Táto skutočnosť sa javila sťažovateľke ako závažná, že by mohla viesť

k vyhláseniu volieb za neplatné.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým napadnutý výsledok volieb starostu obce Orávka konaných dňa 23. októbra

1999, zapísaný v zápisnici Okresnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách starostu

obce Orávka z 23. októbra 1999, ktorým bol za starostu zvolený Ing. J. L., zrušuje,

alebo ktorým voľby starostu obce Orávka, konané dňa 23. októbra 1999, ktorých

výsledok je zapísaný v zápisnici okresnej volebnej komisie o hlasovaní z 23. októbra

1999, vyhlasuje za neplatné.

II.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky bola volebná sťažnosť dňa

2. februára 2000 prijatá na ďalšie konanie.

V zmysle ustanovenia a v znení

neskorších predpisov bolo vyžiadané stanovisko Ing. J. L., starostu obce Orávka.

Podľa ustanovenia § 61 citovaného zákona okrem navrhovateľa sú účastníkmi

konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie

v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v orgánoch miestnej samosprávy.

V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát,

proti ktorému sťažnosť smeruje.

Takto formulovaná právna úprava stanovuje možných účastníkov konania pred

ústavným súdom v oboch prípadoch volieb. V danom prípade ide o voľby komunálne,

a preto okruh účastníkov je daný v osobe sťažovateľa a kandidáta, proti ktorému

sťažnosť smeruje.

Navrhovateľka ako vedľajších účastníkov označila členov miestnej volebnej

komisie a predsedu okresnej volebnej komisie. Tento návrh súd neakceptoval

z dôvodu nesplnenia zákonnej požiadavky (doplnenie návrhu zo dňa 23. novembra

1999).

Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 citovaného zákona vedľajšími účastníkmi

konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia

nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci, konajú však iba

sami za seba.

Konanie vo volebných veciach je upravené v piatom oddiele zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a okruh účastníkov je taxatívne stanovený

v ustanovení § 59 citovaného zákona a nepripúšťa v tomto type konania vedľajších

účastníkov.

V zmysle tejto právnej úpravy plénum ústavného súdu návrh v tejto časti

neakceptovalo.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 15. februára 2000, ktoré bolo doručené

ústavnému súdu 24. februára 2000, uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné rozlíšiť

medzi neústavnosťou volieb v súvislosti s a 31

a nezákonnosťou volieb, kde podľa jeho názoru je príslušná konať volebná komisia

a všeobecný súd podľa a nasl. .

Podľa jeho názoru osobitnú okolnosť v priebehu volieb starostu dňa 23. októbra

1999 zohrala špecifickosť obce. Ide o malú obec, ktorá má len 183 obyvateľov. Táto

skutočnosť zohrala úlohu pri zostavení volebnej komisie. Keďže v stanovený deň bola

v obci svadba, niektorí zvolení členovia volebnej komisie sa na voľbách nemohli

zúčastniť.

Predchádzajúci starosta sa vzdal svojej funkcie, a teda v čase konania volieb

vykonávala túto funkciu pani ktorá zastupovala starostu. Je presvedčený, že

volebná komisia si plnila svoju činnosť podľa svojich najlepších vedomostí

a schopností. Podľa jeho vedomostí neriadila činnosť komisie, ale len poskytla

rady mladým členom komisie, ktorí nemali skúsenosť s touto funkciou. Podstatu

sťažnosti navrhovateľky vidí v tom, že táto nebola úspešná vo voľbách. Pokiaľ

navrhovateľka namieta sčítavanie hlasov, poukazuje na tú skutočnosť, že v oboch

zápisniciach bol určený ako víťaz volieb. Nevie hodnotiť priebeh volieb v obci, ale

upozorňuje, že niektorí členovia komisie podpísali aj zápisnicu o priebehu

a výsledkoch volieb, čím potvrdili ich platnosť a zákonnosť, ale zároveň podpísali aj

podanie navrhovateľky. Mali možnosť svoj nesúhlas prejaviť už pri podpise zápisnice

volebnej komisie.

Vo veci ústavný súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Vypočul navrhovateľku,

odporcu, členov miestnej volebnej komisie a jej zapisovateľku, predsedu okresnej

volebnej komisie a jej zapisovateľku a zastupujúcu starostku

Boli zabezpečené doklady: zoznamy členov MVK z 2. 9. 1998 a 15. 11. 1999,

menovací dekrét zapisovateľky MVK zo dňa 9. 11. 1998. Za prítomnosti

navrhovateľky a jej zástupkyne, odporcu a predsedkyne MVK, zapisovateľky MVK

bolo nahliadnuté do volebnej dokumentácie zo dňa 23. októbra 1999, o čom bol

spísaný záznam. Všetky uvedené dôkazy boli použité pri zisťovaní skutkového stavu

priebehu volieb starostu dňa 23. októbra 1999 v obci Orávka.

III.

K námietke zloženia miestnej volebnej komisie

a nezloženia sľubu členmi tejto komisie

Podľa volebnej sťažnosti zo dňa 25. októbra 1999 nie všetci členovia miestnej

volebnej komisie na voľby starostu obce Orávka zložili predpísaný sľub. Komisia

bola doplnená pani ktorá doplnila MVK o namiesto svojej dcéry

Toto tvrdenie navrhovateľka podrobnejšie doplnila vo svojej výpovedi tak, že

komisia bola doplnená za ich súrodencami .

Z vyjadrenia starostu Ing. J. L. je zrejmý i dôvod týchto zmien, a to svadba

v obci v deň volebného aktu.

Sťažovateľka vyčítala nezákonnosť postupu pri utváraní MVK, ktorý je

v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 v nadväznosti na § 15 ods. 2 a 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že noví členovia komisie

neboli navrhnutí starostom obce a náhradníci nezložili sľub, tak ako to požaduje § 11

ods. 5 citovaného zákona.

Podľa v znení neskorších predpisov sa

volebné komisie utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán a politických

hnutí a koalície politických strán a politických hnutí (ďalej len „politické strany“) za

podmienok uvedených v § 12 ods. 1, § 13 ods. 12 a § 15 ods. 1. Mená a priezviská

zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresy oznamujú politické strany tomu, kto

zvoláva prvé zasadnutie volebnej komisie. V prípade ochorenia, vzdania sa,

opakovanej neúčasti alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda

náhradníka podľa poradia určeného politickou stranou. Vzatie späť kandidátnej listiny

politickou stranou má za následok zánik členstva zástupcov politickej strany

v príslušnej volebnej komisii. Funkcia člena volebnej komisie zaniká aj dňom

doručenia písomného oznámenia politickej strany, ktorá ho delegovala, alebo

oznámenia člena o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie. Predseda volebnej

komisie povolá náhradníka podľa poradia určeného politickou stranou.

Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona sa členovia volebnej komisie ujímajú svojej

funkcie zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť, že budem

svedomite a nestranne vykonávať svoju funkciu a budem sa pritom riadiť

zákonmi a inými právnymi predpismi.“ Sľub skladá člen volebnej komisie do rúk

toho, kto zvoláva jej prvé zasadnutie.

Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona musí mať okrsková volebná komisia

najmenej päť členov. Ak okrsková volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená

spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce

(primátor).

Podľa § 15 ods. 5 citovaného zákona sa v obci, v ktorej je utvorený iba jeden

volebný okrsok, okrsková volebná komisia neutvára, jej úlohy plní miestna volebná

komisia.

V obci Orávka v okrese Rimavská Sobota sa v zmysle rozhodnutia predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky č. o vyhlásení nových volieb do

orgánov samosprávy obcí uskutočnili voľby starostu dňa 23. októbra 1999.

Do volieb starostu obec v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 citovaného zákona

tvorila jeden jednomandátový volebný obvod, v ktorom kandidovali dvaja

kandidáti Ing. J. L., navrhnutý HZDS, a podporená petíciou občanov.

Vo voľbách sa vytvorila jedna volebná komisia – miestna volebná komisia

(MVK). Členmi MVK boli – predsedníčka, členovia .

a zapisovateľkou bola

Podľa výpovede ., zapisovateľky Okresnej volebnej komisie

v Rimavskej Sobote, táto osobne vykonávala školenie členov komisií a súdu predložila

materiály, v ktorých zastupujúca starostka oznámila menovanie náhradných

členov komisie dňa 2. 9. 1999.

Z výpovede vyplýva, že táto na základe rozhodnutia obecného

zastupiteľstva zastupovala starostu do nových volieb 23. 10. 1999. Náhradníčky

v komisii riadne zložili sľub, ktorého kópia je založená v materiáloch

o priebehu volieb. Toto tvrdenie zodpovedalo zabezpečeným dokladom.

Členovia komisie nevenovali dostatok pozornosti skladania sľubu alebo

tvrdia, že tento zložený nebol ( - dcéra navrhovateľky). Obe doplnené členky

však vypovedajú, že sľub zložili, čomu zodpovedá i zabezpečený písomný dôkaz -

písomné potvrdenie o zložení sľubu.

K námietke zloženia miestnej volebnej komisie a zloženia sľubu členmi tejto

komisie neboli zistené pochybenia, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s dosiahnutým

výsledkom volieb.

K námietke nepoužitia prenosnej volebnej schránky

pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti

Sťažovateľka uviedla, že predsedníčka volebnej komisie išla do obce za

účelom návštevy voličov bez prenosnej volebnej schránky. Navštívila dve voličky

., od ktorých prevzala hlasovacie lístky, ktoré priniesla do volebnej miestnosti

a vhodila do schránky. Toto hlasovanie vykonala v rozpore s ustanovením § 28 a § 32

v znení neskorších predpisov aj tým, že neriadila činnosť

komisie, ale túto riadila

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona predseda okrskovej volebnej komisie

skontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnú

volebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či je

pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych

nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce (ďalej len

„obálka“).

Podľa § 32 citovaného zákona ak volič sám nemôže upraviť hlasovací lístok pre

telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do

priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací

lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona volič môže požiadať z dôvodov hodných

osobitného zreteľa o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. V takom

prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou

volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkami. Volič hlasuje tak, aby sa

dodržala tajnosť hlasovania.

Z výpovedí členov MVK vyplýva, že na úvod volieb dňa 23. 10. 1999

zastupujúca starostka odovzdala členom komisie miestnosť a volebné materiály.

Z výpovedí členov volebnej komisie vyplýva, že obe schránky boli zapečatené, neboli

však odpočítané obálky a hlasovacie lístky. Obálky boli opatrené pečiatkou.

V zozname voličov bolo uvedených 153 mien občanov Orávky. V priebehu volieb

neboli zistené zo strany členov volebnej komisie žiadne rušivé javy. Zastupujúca

starostka sa na činnosti komisie nezúčastnila. Niektorí voliči oznámili požiadavku

návštevy ich príbuzných v domoch. Išlo o chorých a prestárlych ( .).

Komisia rozhodla, že v časti obce vykonajú návštevu členky komisie

a zapisovateľka MVK v druhej časti občanov navštívia predsedníčka komisie

a členka komisie Po návrate išla do obce predsedníčka

komisie. Bola informovaná, že ide k dvom voličom, preto vzala dva

hlasovacie lístky a dve obálky. Vzhľadom na počasie nechcel nikto z členov ísť s ňou,

preto išla sama a bez prenosnej schránky. Dôvod, prečo nešla aj druhá určená členka,

nevedeli členovia miestnej volebnej komisie hodnoverne vysvetliť. Po návrate do

volebnej miestnosti zapečatené obálky vhodila do volebnej schránky za prítomnosti

ostatných členov komisie. Proti tomuto postupu nemali námietky ostatní členovia

komisie, aj keď si uvedomovali, že takýto postup nie je súladný so zákonom.

Zo zisteného skutkového stavu možno vyvodiť, že postup pri zabezpečovaní

hlasov mimo volebnej miestnosti bol v rozpore s postupom upraveným v ustanovení

§ 31 ods. 6 citovaného zákona a môže byť v príčinnom vzťahu k zistenému výsledku.

Nebola zabezpečená tajnosť takto zisťovanej vôle voliča ani vzájomná kontrola členov

miestnej volebnej komisie. Tieto porušenia ústavný súd považuje za hrubé,

so závažným následkom na ďalší priebeh a výsledok volieb v obci Orávka dňa

23. októbra 1999.

K námietke zisťovania výsledkov volieb

Navrhovateľka uviedla, že podstata jej sťažnosti smeruje aj k sčítavaniu hlasov

odovzdaných vo voľbách starostu v obci Orávka 23. 10. 1999, keď úmyselne boli

niektorým členom MVK, resp. ako nečlenkou MVK doplnené dva hlasovacie

lístky na meno protikandidáta Ing. J. L. Zároveň bola na pokyn OVK spísaná nová

opravná zápisnica o hlasovaní.

Spísaniu tejto opravnej zápisnice predchádzala skutočnosť, že po riadnom

ukončení hlasovania nedala predsedníčka zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky

a obálky v rozpore s prvou vetou v znení

neskorších predpisov. Tieto lístky a obálky ostali voľne ležať vedľa na stole, kde sa

zároveň sčítavali obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky. Do sčítavania

a posudzovania sa aktívne zapojila aj v rozpore s § 36 v spojení s § 15 ods. 5

citovaného zákona.

Po sčítaní hlasov bolo v prvej zápisnici uvedených 101 voličov, 50 platných

hlasov pre Ing. J. L., 49 platných hlasov pre a 2 hlasy boli neplatné. Pred

odchodom do Rimavskej Soboty pani MVK rozpustila.

Pri opätovnom sčítavaní bolo zistené, že volieb sa zúčastnilo 102 voličov,

2 lístky boli neplatné, 52 hlasov bolo pre Ing. J. L. a 48 hlasov pre

Obe zápisnice boli podpísané členmi MVK bez pripomienok a odovzdané

okresnej volebnej komisii.

Sťažovateľka považovala porušenie priebehu volieb a zisťovanie ich výsledkov

pri sčítavaní a podpisovaní zápisnice za také závažné, že by mohli viesť k vyhláseniu

volieb za neplatné.

Podľa § 36 citovaného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia

sčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebnej komisie vyššieho stupňa

a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala

povolenie Slovenská volebná komisia.

Podľa § 37 citovaného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť

volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť

jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich

otvorení zmieša.

Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej

schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov.

Neúradné obálky komisia vylúči.

Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí

hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre

voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre

jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov.

Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona okrsková volebná komisia vyhotoví

dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie

a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 40 citovaného zákona po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice

o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden

rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn

na ukončenie činnosti. Okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky

a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do

úschovy.

Z vykonaných výsluchov bolo zistené, že v priebehu volebného aktu vo

volebnej miestnosti neboli žiadne rušivé momenty. Zastupujúca starostka A. M. sa

v priebehu volieb do volebnej miestnosti dostavila len raz, keď priniesla stravu pre

členov MVK, v tom čase boli na kontrole aj členovia OVK.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že práve pri zisťovaní výsledkov volieb došlo

k zásadným nedostatkom, ktoré spolu so zabezpečovaním hlasovania mimo volebnej

miestnosti priamo ovplyvnili výsledok hlasovania a je potrebné ich kvalifikovať ako

závažné pochybenie.

Časť členov MVK vypovedala že po skončení volieb a uzavretí

volebnej miestnosti nepoužité obálky a hlasovacie lístky boli voľne na stole, časť

členov MVK ( tvrdili, že boli uzamknuté v trezore. Túto skutočnosť

potvrdila aj

Dokazovaním sa nepodarilo odstrániť rozpor v ich výpovediach. Na otázku, či

mohlo dôjsť k manipulácii s nepoužitými lístkami a obálkami, všetci členovia MVK

takúto manipuláciu vylúčili.

Na pokyn odpečatili členovia MVK obe volebné schránky a vybrali

hlasovacie lístky, pričom neodpočítali obálky a neporovnali ich s počtom účastníkov

volieb. Takto postupovali až po návrate z Rimavskej Soboty po zistení chyby. Vtedy

zistili, že jeden občan, ktorý sa zúčastnil volieb, nebol vo voličskom zozname

zakrúžkovaný.

Prvý výsledok volieb bol 101 hlasov, 2 neplatné, 50 hlasov Ing. J. L. a 49

hlasov R. V.

Počas sčítavania hlasov sa aktívne na tomto podieľala aj zastupujúca

starostka obce, ktorá pomáhala otvárať obálky. Túto skutočnosť potvrdili všetci

členovia MVK, ale i samotná ktorá nevedela uviesť, prečo tak postupovala.

Podľa jej výpovede usmerňovala členov MVK, aby si odrátali obálky, nevie však

prečo tak nepostupovali a hneď začali otvárať obálky a sčítavať hlasy.

Podľa výpovede členov MVK hlasovacie lístky sčítavala pre svoju matku

. a pre Ing. J. L.. Zápisnicu spísala zapisovateľka MVK a všetci

členovia MVK ju podpísali bez pripomienok.

Po spísaní zápisnice sa členovia MVK po dohode rozišli domov. Zápisnicu

zaniesli na OVK zastupujúca starostka predsedníčka MVK

a zapisovateľka MVK Vzhľadom na zistený výsledok zobrali so sebou aj

volebné lístky.

Všetci členovia MVK vylúčili možnosť manipulácie s hlasovacími lístkami pri

prvom sčítaní. Na OVK došlo k opätovnému prepočítaniu lístkov členmi OVK,

pričom bolo zistených 102 hlasov, 2 neplatné, 50 pre Ing. J. L. a 48 pre O tomto

sčítaní sa vyhotovila nová zápisnica, ktorú podpísali všetci členovia a aj ktorý sa

však na druhom sčítaní nezúčastnil. Ani k tejto druhej zápisnici neboli žiadne

pripomienky zo strany členov MVK.

Pri otvorení dokumentácie 3. marca 2000 na Obecnom úrade v Orávke sudcom

spravodajcom za prítomnosti navrhovateľky, jej zástupkyne, odporcu, predsedníčky

a zapisovateľky MVK bolo zistené, že v materiáloch sa nachádza 102 použitých

obálok. V zozname voličov je uvedených 153 mien, z toho 102 zakrúžkovaných ako

účastníkov volieb. Prepočítaním hlasovacích lístkov sa zistilo 52 volebných lístkov

v prospech Ing. J. L., 48 volebných lístkov v prospech a 2 lístky boli neplatné.

Medzi lístkami Ing. J. L. sa nachádzal jeden, ktorý bol zakrúžkovaný pri jeho

poradovom čísle, a teda v rozpore s ustanovením § 31 ods. 4 citovaného zákona

(posledná veta).

IV.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že postup pri zostavení MVK bol v súlade

so zákonom. Náhradníkov navrhla zastupujúca starostka a do rúk tejto zložili aj

predpísaný sľub. Zápis o podpísaní sľubu sa nachádza v materiáloch komisie.

K porušeniu zákona došlo pri výjazde členov MVK k voličom, ktorý v rozpore

s ustanovením v znení neskorších predpisov

vykonala len predsedníčka MVK bez prenosnej schránky s tým, že vedela

o počte občanov, ktorých ide navštíviť (2), a preto zobrala dve obálky a dva hlasovacie

lístky, ktoré navštívené upravili, a podľa tvrdenia predsedníčky MVK táto ich po

návrate do volebnej miestnosti osobne vhodila do urny vo volebnej miestnosti.

Pri zisťovaní výsledkov hlasovania občanov členovia MVK postupovali

v rozpore s ustanovením § 36 citovaného zákona z dôvodu, že pri sčítavaní hlasov bola

prítomná aj zastupujúca starostka ktorá sa tohto úkonu aj aktívne zúčastnila.

Postup MVK bol rozporný s ustanovením § 37 ods. 2 citovaného zákona, keď

členovia MVK nespočítali obálky a neporovnali ich so záznamom o zozname voličov.

Predsedníčka komisie v rozpore s ustanovením § 36 ods. 4 citovaného

zákona nekontrolovala správnosť sčítania hlasov.

Ukončenie činnosti MVK sa nevykonalo v súlade s ustanovením § 40 ods. 1

citovaného zákona.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach

a konštatoval, že porušenie zákona o voľbách musí byť v konaní

o volebných veciach podľa a nasledujúcich v znení

neskorších predpisov dokázané a musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom

porušenia práva, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva

a jeho princípov. Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušiť výsledok

volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona

dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé

alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu

a priebeh volieb.

Vo veci ústavný súd konštatoval, že anonymitu volebného aktu

treba zabezpečiť aj vtedy, ak sa volebný akt výnimočne vykoná mimo volebnej

miestnosti.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že pochybenia najmä pri zabezpečení

hlasovania mimo volebnej miestnosti a pri sčítavaní hlasov boli v príčinnej súvislosti

s výsledkom volieb a tento výsledok významnou mierou aj ovplyvnili.

Dôsledkom jednotlivých porušení zákona bolo súčasne aj porušenie ústavného

volebného práva a jeho princípov.

Podľa (ďalej len „“) volebné

právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky

výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

Ústavný súd v rozhodnutí uviedol, že zo systematického zaradenia

ustanovenia upravujúceho toto základné právo v (

ods. 1 v spojení s odsekmi 2 až 4 tohto istého ustanovenia (článku) však vyplýva, že

jeho cieľom je umožniť občanom účasť vo voľbách, ktoré musia spĺňať kritériá čl. 30

ods. 3 . Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí, ich právna úprava je

obsiahnutá v o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov.

Vo veci ústavný súd uviedol, že slobodná súťaž politických síl

nachádza výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania

demokratického štátu. S touto požiadavkou je potrebné konfrontovať volebný zákon

a sledovať, či umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti.

Vo veci ústavný súd vyslovil, že ústavný princíp slobodnej

súťaže politických síl nemožno uplatniť spôsobom, pri ktorom sa základné práva

a slobody obmedzia mimo rámca určeného

Ústavný princíp ustanovený , podľa ktorého zákonná úprava práv

ustanovených musí umožňovať a napomáhať slobodnej súťaži

politických síl v demokratickej spoločnosti, sa nevzťahuje iba na slobodnú súťaž

medzi politickými stranami a hnutiami. Slobodná súťaž politických síl sa zaručuje aj

vo vnútri jednotlivých politických strán a hnutí, medzi všetkými občanmi, ktoré

uplatňujú ústavné právo na prístup k volebnej funkcii.

Dokazovaním sa potvrdilo hrubé porušenie v znení

neskorších predpisov, ktoré je v príčinnej súvislosti s porušením výkonu volebného

práva tajným hlasovaním ( ). Narušením tohto politického práva

došlo aj k porušeniu , ktorý predstavuje koncentrovanú podstatu

politických práv. Princíp ochrany slobodnej súťaže politických síl v tvorbe

a uplatňovaní zákonov upravujúcich politické práva a slobody patrí k ústavným

zárukám stabilizácie demokracie a právnosti štátu.

Keďže zákon o voľbách do orgánov samosprávy obci stanovuje spôsob, hranice

a ochranu súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, hrubé porušenie týchto

pravidiel, majúce príčinný vzťah k výsledku takejto súťaže, narušuje aj ústavný princíp

slobody súťaže politických síl garantovaný , a to aj vo vzťahu medzi

občanmi, ktorí uplatnili ústavné právo na prístup k volenej funkcii.

Zistené porušenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v konaní

MVK v Orávke dňa 23. októbra 1999 narušili slobodnú súťaž politických síl

a ovplyvnili zistený výsledok volieb, následkom čoho plénum ústavného súdu

vyhlásilo voľby starostu obce Orávka konané 23. októbra 1999 za neplatné.

Navrhovateľka v návrhu uviedla alternatívny petit.

Vo veci alternatívneho petitu vo volebných veciach vyslovil ústavný súd svoj

názor vo veci , keď uviedol, že z dikcie ustanovenia § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže vyhlásiť voľby za neplatné (písm. a)

citovaného ustanovenia), zrušiť napadnutý výsledok volieb (písm. b)), resp. zrušiť

rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený

(písm. c)). Výrok o neplatnosti volieb ako celku podľa ustanovenia § 63 ods. 1

písm. a) vylučuje podľa právneho názoru ústavného súdu

rozhodnúť vo veci tých istých volieb podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b)

citovaného zákona, t. j. zrušiť napadnutý výsledok volieb.

Obdobný záver platí aj vo vzťahu k písm. c) citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde.

Pri takomto právnom názore ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa

aj ostatnými námietkami, ktoré navrhovateľka uviedla v návrhu z dôvodu, že nemali

žiadnu relevanciu na výrok ústavného súdu a nemohli ho už podstatnejším spôsobom

ovplyvniť.