Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 50/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Okresného centra Kresťanskodemokratického hnutia P.,

zastúpeného advokátom JUDr. F. B., K., ktorou namieta nezákonnosť volieb poslancov

Mestského zastupiteľstva mesta Prešov konaných 27. novembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Okresného centra Kresťanskodemokratického hnutia P. o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2010 doručená sťažnosť Okresného centra Kresťanskodemokratického hnutia P. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. F. B., ktorou sa domáhalo, aby ústavný súd

„voľby poslancov Mestského zastupiteľstva Prešov konané dňa 27. novembra 2010“

vyhlásil za neplatné.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «je politickou stranou, ktorá sa v súlade

s príslušnými ustanoveniami slovenského právneho poriadku zúčastnila volieb do orgánov

samosprávy obcí - konkrétne volieb poslancov Mestského zastupiteľstva v Prešove.

Sťažovateľ sa formou predloženia kandidátnej listiny v zmysle ustanovenia § 16

ods. 1 o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov s menami kandidátov uchádzal o ich účasť pre voľby poslancov

Mestského zastupiteľstva v Prešove, ktoré sa konali dňa 27. novembra 2010.

Mestská volebná komisia v Prešove dňa 18.10.2010 vyhlásila zaregistrovanie

kandidátov pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v 7 volebných obvodoch v rámci

mesta Prešov. ...

V čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín a menej pred voľbami ako aj v deň

samotných volieb, došlo v meste Prešov k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane

a to v prospech kandidátov politických strán SMER - Sociálna demokracia (PhDr. M. L.,

Ing. Ľ. Č., Ing. D. H., RNDr. M. K., PhDr. A. K., Ing. F. V.), ĽS - HZDS (V. H., Ing. J. L.),

ako aj nasledovných nezávislých kandidátov (MUDr. D. M., MUDr. P. K., Mgr. M. M.,

PhDr. M. L., Ing. P. S. doc. PhDr. Š. A., PhD., MPH, PhDr. R. D., Mgr. M. G., Ing. D. H.,

PharmDr. V. K., Ing. M. N., Mgr. I. P., JUDr. D. S., Ing. J. T., R. V.) pre voľby poslancov

do MZ.

V dôsledku toho boli kandidáti sťažovateľa voči kandidátom politickej strany SMER

-Sociálna demokracia a ĽS-HZDS, ako aj voči vyššie uvedeným nezávislým kandidátom

znevýhodnení a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu

SR.

K porušeniu a o voľbách do orgánov

samosprávy obcí (ďalej len „volebný zákon“) došlo tým, že v dopravných prostriedkoch

mestskej hromadnej dopravy v meste Prešov, bol mnohokrát pravidelne a opakovane v čase

volebného moratória vysielaný v 20 vozidlách na 40 monitoroch obrazový záznam na

reklamných displejoch, propagujúci kandidátov politickej strany SMER - Sociálna

demokracia, ĽS –HZDS, ako aj vyššie uvedených nezávislých kandidátov.

O tomto flagrantnom porušení volebného moratória bol na základe oznámenia F. N.,

spísaný úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného... Podľa vedomosti sťažovateľa

disponuje príslušné oddelenie PZ predmetným obrazovým záznamom na DVD nosiči, preto

sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby bol tento obrazový záznam pre účely tejto

sťažnosti od príslušného obvodného oddelenia vyžiadaný.

Obvodná volebná komisia dňa 27.11.2010 prerokovala doručené podnety, medzi

ktorými bol aj vyššie uvedený úradný záznam OO PZ... o porušení volebného moratória.

Sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu č. zo dňa

22.08.2006, ktorý vyhlásil za neplatné voľby starostu mestskej časti B. Citované

rozhodnutie ústavného súdu ako jeden z dôvodov vyhlásenia neplatnosti volieb uvádza

porušenie volebného moratória.

Podľa názoru sťažovateľa slobodná súťaž politických síl nachádza výraz

predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu.

S touto požiadavkou je potrebné konfrontovať volebný zákon a sledovať, či umožňuje

a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. V tomto kontexte je

potom potrebné posudzovať konanie, kedy v čase volebného moratória bezpochyby došlo

k propagovaniu, a teda k možnému zvýhodneniu niektorých kandidátov voči iným, ako

neakceptovateľné v právnom štáte. Sťažovateľ má za to. že v tomto konkrétnom prípade

došlo k porušeniu SR a volebného zákona, pretože závažnosť týchto porušení

a reálna možnosť ich vplyvu na volebný výsledok, zvlášť na to, že boli úspešní aj tí

kandidáti, ktorí boli protizákonne v čase volebného moratória propagovaní, bola extrémne

vysoká. Vysielanie obrazového záznamu v prostriedkoch MHD je tak neúmernou výhodou

niektorých kandidátov, že môže mať reálny dopad na celkový volebný výsledok a potom

v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o zaručení slobodnej a rovnej súťaže politických

strán v demokratickej spoločnosti, tak ako je garantovaná . Prezentovanie

obrazového záznamu v prostriedkoch MHD má jednoznačne charakter zverejňovania

informácií v hromadných informačných prostriedkoch, aj keď je potrebné priznať, že

momentálne v slovenskom právnom poriadku po zrušení

o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení

neskorších predpisov absentuje zákonná definícia a presné vymedzenie pojmu „hromadné

informačné prostriedky“. Keďže však volebný zákon v § 30 ods. 1 tento termín používa, je

potrebné aj hľadať podľa právnej teórie spôsoby výkladu tohto ustanovenia a neostáva iná

možnosť, ako vzhľadom na momentálnu absenciu definovania predmetného pojmu použiť

analógiu na právne vzťahy, ktoré náš právny poriadok upravoval a ktoré sú zaužívané

a všeobecne známe.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb v meste Prešov je zrejmé,

že vo všeobecnosti boli úspešní kandidáti, ktorí porušením volebného moratória nezákonne

mohli získať neoprávnenú výhodu ohľadom konečného volebného výsledku

Sťažovateľ z vyššie uvedených dôvodov závažného porušenia volebného moratória

napáda voľby poslancov Mestského zastupiteľstva vo všetkých 7 volebných obvodoch mesta

Prešov...».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Ústavný súd voľby poslancov Mestského zastupiteľstva Prešov konané dňa

27.11.2010 vyhlasuje za neplatné.“

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal

primátora mesta Prešov o zaslanie volebnej dokumentácie volieb konaných 27. novembra

2010.

II.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné

náležitosti návrhu podľa a , a a či nie sú

dôvody na jej odmietnutie podľa .

Z volebnej dokumentácie, ktorá bola ústavnému súdu doručená 14. januára 2011,

vyplýva, že sťažovateľ sa ako politická strana zúčastnil na voľbách do orgánov samosprávy

mesta Prešov konaných 27. novembra 2010, je teda v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1

aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti na neústavnosť

a nezákonnosť volieb.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 6. decembra 2010, to znamená do desiatich

dní po oznámení výsledku volieb ( ).

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

(ďalej len „“), t. j. aktívneho a pasívneho

volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená

právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím

hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo)

a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov

(pasívne volebné právo). Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí (a do samosprávy

vyšších územných celkov), majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť

volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal

rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebné práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , ). Inými slovami, nie každé porušenie

volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný

súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného

zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už

spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí

sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie

dôkazov (, a , , ).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,

s označením dôkazov [ ]. Vzhľadom na význam

volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti

a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom

na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie

Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len

„volebný zákon“) odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto

súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti

a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho

činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných

orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných

námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces ().

K uvedeným zaužívaným záverom ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia

ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú

zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah

sťažovateľom produkovaných dôkazov) môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľa

pokračovať v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období (mutatis mutandis

).

Sťažovateľ predložil ústavnému súdu čestné vyhlásenia, v ktorých štyria obyvatelia

mesta Prešov (A. T., F. N., V. D. a A. N.) vyhlasujú, že v čase volebného moratória

v autobuse mestskej hromadnej dopravy videli obrazový záznam propagujúci kandidátov na

poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Prešov za politickú stranu SMER – sociálna

demokracia, ako aj iných politických strán a nezávislých kandidátov.

Tieto sťažovateľom navrhnuté dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb

poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Prešov nemohol ústavný súd považovať za

dostatočné, a to aj v kontexte sťažovateľom predloženej zápisnice zo IV. zasadnutia

obvodnej komisie pre voľby do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „komisia“) konaného

27. novembra 2010, z ktorého vyplýva, že „po oznámení PhDr. R. M. o porušení volebného

moratória vykonali členovia Obvodnej volebnej komisie v Prešove osobnú prehliadku Z. ...

a v čase o 12,30 hod. nezistili, aby na LCD obrazovke firmy... boli prezentované reklamné

šoty akýchkoľvek kandidátov na primátora mesta Prešov ako aj na poslancov Mestského

zastupiteľstva Prešov“. Z citovanej zápisnice nevyplýva, že by obvodná volebná komisia

zaznamenala aj iný podnet na porušovanie volebného moratória (obrazový záznam

v autobusoch mestskej hromadnej dopravy), ktorý by prípadne mohla tiež preskúmať.

Podľa uznesenia z uvedeného zasadnutia komisia zobrala na vedomie úradný záznam

Obvodného úradu Policajného zboru P., podľa ktorého 26. novembra 2010 F. N. oznámil,

že „v autobusoch mestskej hromadnej dopravy prebieha elektronická reklama firmy Z.,

ktorá propaguje kandidátov do volieb“.

Podľa zistenia ústavného súdu podnet na porušovanie volebného moratória

„propagovaním kandidátov kandidujúcich v rámci komunálnych volieb uskutočnených dňa

27.11.2010“ Obvodné oddelenie Policajného zboru... pod č. ORP-PP-SE-112-028/2010

3. decembra 2010 postúpilo Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy...,

ktorý vo svojom rozhodnutí zo 17. decembra 2010 konštatoval, že „došlá vec zároveň

nijakým spôsobom nezakladá podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu.

Preto správny orgán vec v zmysle

o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložil.“.

Ústavný súd preskúmal volebnú dokumentáciu z príprav a priebehu volieb

do orgánov samosprávy mesta Prešov komplexne a zistil, že z 23 poslancov kandidujúcich

do mestského zastupiteľstva, v prospech ktorých mala byť uskutočňovaná kampaň počas

volebného moratória v prostriedkoch hromadnej dopravy, „v dôsledku ktorej mali byť

kandidáti sťažovateľa voči kandidátom politickej strany SMER - Sociálna demokracia a ĽS-

HZDS a nezávislým kandidátom znevýhodnení v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo

k porušeniu “, boli do mestského zastupiteľstva v skutočnosti zvolení len šiesti

kandidáti rôznych politických strán.

Okrem toho ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nedoložil žiaden dôkaz

o tom, že by ním označení protikandidáti v snahe získať priazeň voličov sami vyvíjali

iniciatívu vo svoj prospech.

Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach (mutatis mutandis

) vyslovil záver, že medzi porušením volebného zákona a výsledkom volieb

musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade z vykonaného dokazovania

nevyplynulo, že by potencionálne porušenie § 30 ods. 2 volebného zákona (ktoré

v konečnom dôsledku ani nebolo preukázané) akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo vyhlásený

výsledok volieb.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ nepredložil relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázal na také porušenia

alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným

výsledkom napadnutých volieb. Skutočnosti, ktoré sťažovateľ namietal, nie sú takého

charakteru, aby by predstavovali dostatočné dôvody na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie

a následne aby ústavný súd zrušil výsledky volieb do Mestského zastupiteľstva mesta

Prešov konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia a

volebného zákona čoho sa sťažovateľ v sťažnosti domáhal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011