Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 3/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2011

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti D.

I., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., K., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb

starostu obce Torysa konaných 27. novembra 2010 takto

rozhodol:

Sťažnosť D. I. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. decembra

2010 doručené podanie D. I. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť podľa čl. 129

ods. 2 “.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je kandidátom, ktorý sa zúčastnil volieb

na starostu obce Torysa, v ktorých získal 278 zo 644 odovzdaných platných hlasovacích

lístkov, čiže viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie pre podanie volebnej sťažnosti.

Sťažnosť smeruje proti kandidátovi Ing. J. S., ktorý získal vo voľbách 282 hlasov a bol

zvolený za starostu obce.

Sťažovateľ namieta najmä porušenie ústavných princípov uvedených v čl. 30 a čl. 31

(ďalej len „“) a ustanovení a zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), a to tzv. kupovaním hlasov voličov

v čase volebného moratória 26. novembra 2010, a taktiež ich osobným presviedčaním

v rómskych osadách v obci.

V tejto súvislosti uvádza, že zvolený starosta im ponúkal „odmenu 5 €, ošatenie ako

aj alkohol za to, ak ho budú voliť, pričom bol videný v tejto časti obce niekoľkými

občanmi“.

Uvedené skutočnosti preukazuje sťažovateľ čestnými vyhláseniami šiestich voličov,

ktorí boli svedkami tejto kampane starostu.

Sťažovateľ sa o kupovaní hlasov dozvedel až v deň volieb, upozorňoval na to ihneď

miestnu volebnú komisiu, ale tá jeho vyjadrenia a podnety z neznámych dôvodov

nezaznamenala do zápisnice.

Sťažovateľ poukazuje aj na to, že v čase volebného moratória 26. novembra 2010

v nočných hodinách boli roznášané do poštových schránok letáky, ktorých obsahom bolo

očierňovanie sťažovateľa a jeho rodiny. Ako dôkaz pripojil fotokópiu letáku. Sťažovateľ

v tejto súvislosti podal aj trestné oznámenie, o ktorom koná príslušný policajný orgán

v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-PP-LI-P-453/2010.

Na základe opísaného skutkového stavu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po

vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Torysa

uskutočnené dňa 27. 11. 2010 za neplatné.“

Ústavný súd prijal predmetnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie uznesením č.

k. -7 zo 4. januára 2011.

Následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti zvoleného protikandidáta Ing. J. S. (ďalej

aj „odporca“), ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 31. januára 2011 okrem iného

uviedol: „Nie je pravdou, že Ing. J. S. dňa 26. 11. 2010 navštívil rómske osady v obci

Torysa, že ponúkal obyvateľom v tejto časti obce Torysa odmenu 5 EUR, ošatenie a alkohol

za to, že ho budú voliť. Uvedené tvrdenia o ponúkaní peňazí, ošatenia, alkoholu alebo iného

ovplyvňovania voličov, či už v rómskych osadách v obci Torysa alebo na iných miestach, sú

absolútne lživé, vymyslené a Ing. J. S. ich kategoricky odmieta.

Ing. J. S. viedol po celé zákonom ustanovené obdobie svoju volebnú kampaň v súlade

so zákonom, rešpektoval volebné moratórium a žiadnym spôsobom neovplyvňoval voličov,

ani v rómskych osadách, ani iných obyvateľov obce Torysa. Ing. J. S. neporušil zákonom

ustanovené povinnosti o vedení volebnej kampane a počas volebného moratória dňa 25. 11.

2010 a dňa 26. 11. 2010 svoju volebnú kampaň už vôbec neviedol.

Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia svedkov..., je nutné upozorniť Ústavný súd Slovenskej

republiky na to, že od rôznych obyvateľov obce Torysa má Ing. J. S. informácie, že po

neúspechu vo voľbách starostu obce Torysa sťažovateľ navštívil rómsku osadu v obci

Torysa a ponúkal peniaze tým rómskym občanom, ktorí budú ochotní podpísať čestné

vyhlásenie, zvážal rómskych občanov na obecný úrad v Toryse, kde im overoval podpisy.

Ústavný súd Slovenskej republiky musí prihliadnuť aj na to, aká je vierohodnosť rómskych

občanov podpísaných na týchto čestných vyhláseniach, čo dané osoby vôbec vedia čítať a

písať, aké majú vzdelanie, akú kriminálnu minulosť, a či sú ovplyvniteľné.

Ing. J. S. ako starosta obce Torysa ako aj pracovníčky obecného úradu obce Torysa

boli totiž svedkom toho, ako dňa 14. 1. 2011 približne o 15.45 hod. vošli do kancelárie

obecného úradu traja rómski občania, a uviedli, že im prišla pozvánka na súd, pýtali sa, čo

majú robiť, že sťažovateľ od nich pýtal občianske preukazy a aby podpísali čestné

vyhlásenie, že im dá trvalý pobyt do obce Torysa...

Podľa informácií Ing. J. S. od terénnych pracovníkov v rómskej osade obce Torysa

rómski občania sa mali vyjadriť, že to bol práve sťažovateľ, ktorí im ponúkal trvalý pobyt,

alkohol a peniaze, ak ho budú voliť za starostu obce Torysa. Aktuálne informácie svedčia o

tom, že rómski občania nemajú záujem ísť na súd, avšak sťažovateľ im sľúbil, že im zaplatí

cestovné do Prešova, aby prišli na súd.

Nie je pravdou, že osoby ochotné vypovedať boli zastrašované. Ing. J. S. sa s týmito

osobami vôbec nestretol, okrem dňa 14. 1. 2011, keď sa sami dostavili na Obecný úrad

obce Torysa, nikoho nezastrašuje a ani nemá záujem zastrašovať. ...

S poukazom na uvedené Ing. J. S. opätovne uvádza, že tvrdenia sťažovateľa voči jeho

osobe sú vymyslené a lživé, Ing. J. S. dňa 26. 11. 2010 v rómskych osadách vôbec nebol, a

ani vtedy ani nikdy predtým neponúkal za hlasy peniaze, alkohol alebo ošatenie, či už

rómskym občanom alebo ostatným obyvateľom obce Torysa...

Záverom poukazuje Ing. J. S. na to, že v poslednej dekáde sa uskutočnilo viacero

volieb, v ktorých boli rôzne politické strany obvinené z ovplyvňovania a kupovania hlasov

rómskych voličov, avšak táto skutočnosť začína byť zneužívaná neúspešnými kandidátmi,

ktorí si následne po čestnej a spravodlivej prehre vo voľbách nedokážu uznať svoje chyby,

ale obviňujú zvolených kandidátov z kupovania hlasov a kladú im za vinu ich nezvolenie do

funkcie.

Ústavný súd Slovenskej republiky ako garant ústavnosti a zákonnosti v Slovenskej

republike nemôže automaticky veriť takýmto neúspešným kandidátom a ich čestným

prehláseniam, nakoľko v opačnom prípade by každé voľby boli nezákonné len na základe

čestných prehlásení rómskych občanov ovplyvnených a zmanipulovaných neúspešným

kandidátom. V prípade obce Torysa je jedinou nevýhodou úspešného kandidáta skutočnosť,

že sa v obci nachádza rómska osada, pokiaľ by rómska osada neexistovala, nemal by si

sťažovať čo vymyslieť a nenašiel by si dôvod na podanie ústavnej sťažnosti.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, najmä na to, že Ing. J. S. v súlade so

zákonom viedol svoju volebnú kampaň, neporušil žiadnym spôsobom volebné moratórium,

nekupoval hlasy ani inak neovplyvňoval voličov, či už v rómskych osadách alebo iných

častiach obce Torysa, ako aj na to, že osoby, ktoré dali sťažovateľovi čestné vyhlásenia, sú

nedôveryhodné, a sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ktoré sú

vymyslené a lživé, navrhuje Ing. J. S., aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť D. I. v

celom rozsahu zamietol.“

II.

Ústavný súd vykonal 1. februára 2011 na Okresnom súde Prešov dokazovanie

výsluchom svedkov, ktorých označil sťažovateľ, pričom sa zaoberal jeho meritórnymi

argumentmi uvedenými v sťažnosti.

Ústavný súd vyhodnotil dôkazy, a to každý jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci ( ).

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že zvolený starosta obce porušil ústavu a volebný

zákon tým, že kupoval hlasy voličov v čase volebného moratória 26. novembra 2010,

a taktiež ich osobným presviedčaním v rómskych osadách v obci, kde im mal ponúkať

„odmenu 5 €, ošatenie ako aj alkohol za to, ak ho budú voliť, pričom bol videný v tejto časti

obce niekoľkými občanmi“. Odvolal sa na predložené čestné vyhlásenia týchto 6 občanov,

ktorých podpisy boli overené pracovníčkou Obecného úradu Torysa 29. novembra 2010.

Zo sťažovateľom predložených čestných vyhlásení a výpovedí navrhovaných

svedkov M. P., R. H., I. P., J L. a D. P. ústavný súd zistil, že síce ich podpisy na čestných

vyhláseniach boli riadne overené pracovníčkou obecného úradu 29. novembra 2010, ale

všetci zhodne potvrdili aj to, že obsah ich vyhlásení, ktoré boli predložené ústavnému súdu,

sa vôbec nezakladá na pravde.

Z výpovedí týchto svedkov je tiež zrejmé, že po voľbách prišiel za nimi sám

sťažovateľ a povedal im, že majú ísť niečo podpísať k pracovníčke úradu. Všetci svedkovia

tvrdili, že nevedeli dobre čítať a písať, a preto nevedeli, čo podpisujú. V žiadnom prípade

nie je pravdivé tvrdenie, že by zvolený starosta mal kupovať hlasy alebo ponúkať rómskym

občanom nejaké finančné a iné materiálne výhody. Všetci svedkovia naopak tvrdili, že boli

voliť slobodne a samostatne, bez akéhokoľvek nátlaku.

Dňa 11. februára 2011 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľa, z obsahu ktorého vyplýva, že napriek svedeckým výpovediam trvá na svojej

sťažnosti a svedkovia čestné vyhlásenia podpísali slobodne. Túto skutočnosť podľa jeho

tvrdenia potvrdzuje i rozhodnutie Obvodného oddelenia Policajného zboru v L., ktoré

oznámenie o spáchaní priestupku 1. februára 2011 uložilo, pretože sa nepodarilo zistiť

skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba.

III.

Východiská rozhodnutia ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Za starostu obce Torysa bol vo voľbách konaných 27. novembra 2010 zvolený

s počtom 282 platných hlasov Ing. J. S., kandidujúci ako nezávislý kandidát. Sťažovateľ

kandidujúci na starostu za S. získal v týchto voľbách na funkciu starostu obce 278 platných

hlasov, teda o 4 hlasy menej ako zvolený protikandidát.

2. Zápisnica miestnej volebnej komisie bola podpísaná 28. novembra 2010 o 00.23 h

všetkými členmi komisie a zapisovateľkou bez výhrad a pripomienok.

3. Zo zápisnice komisie vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol

1 030, počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu,

bol 655, počet všetkých platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na

starostu obce bol 644.

B. Právne posúdenie

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo

zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie

volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb

do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia

práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis ).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , , ).

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd preto posudzoval, či námietky

sťažovateľa uvedené v sťažnosti sú opodstatnené. Vychádzal pritom najmä z vyjadrení

účastníkov konania a výpovedí svedkov, ktoré považoval za podstatné a rozhodujúce pri

posudzovaní konkrétnych okolností prípadu, či došlo alebo nedošlo k možným porušeniam

ustanovení a volebného zákona, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok voľby

dotknutého kandidáta, resp. by mali mať za následok vyhlásenie volieb starostu obce

za neplatné.

Ústavný súd v rámci dokazovania vypočul piatich navrhovaných svedkov a na

základe vyhodnotenia ich výpovedí konštatuje, že tvrdenia sťažovateľa namietajúce

neústavnosť a nezákonnosť volieb neboli preukázané.

Všetci svedkovia totiž zhodne potvrdili, že sami nikdy nepísali obsah vyhlásení,

ktoré mali potvrdiť námietky sťažovateľa, a nevedeli ani to, čo je na týchto vyhláseniach

napísané (iba jeden z vypočutých svedkov vedel čiastočne čítať a písať). Až pri výsluchu

konanom 1. februára 2010 sa títo svedkovia dozvedeli po prečítaní obsahu jednotlivých

vyhlásení, čo bolo ich predmetom. Podľa výpovedí svedkov nie je teda pravdou, že by

zvolený starosta v čase volebného moratória osobne ponúkal v rómskej osade voličom rôzne

finančné a iné materiálne výhody, ak ho budú voliť. Z ich výpovedí naopak jednoznačne

vyplýva to, že 29. novembra 2010 na obecnom úrade svedkov na podpísanie vyhlásení

(nachádzajúcich sa vtedy u pracovníčky obecného úradu) vyzval osobne sám sťažovateľ.

Zo zisteného stavu je teda zrejmé, že samotný sťažovateľ zmanipuloval s pracovníčkou

úradu podvodným spôsobom predložené dôkazy, čo ústavný súd nemohol pri posudzovaní

tejto sťažnosti prehliadnuť (obdobne to konštatoval aj ústavný súd vo veci sp. zn.

).

Ústavný súd na základe uvedeného teda konštatuje, že zvolený starosta obce

neporušil ústavné princípy uvedené v a , alebo ustanovenia

a 11 volebného zákona, a to tzv. kupovaním hlasov voličov v čase volebného moratória

26. novembra 2010, a taktiež sa nepreukázalo, že v rómskych osadách v obci mal ponúkať

občanom týchto osád „odmenu 5 €, ošatenie ako aj alkohol za to, ak ho budú voliť, pričom

bol videný v tejto časti obce niekoľkými občanmi“.

Ústavný súd rovnako vo vzťahu k námietke, že 26. novembra 2010 boli roznášané

letáky (na ktorých sú fotografie deviatich kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva)

po poštových schránkach jednotlivých domácností, konštatuje, že sťažovateľ nepreukázal

svoje skutkové tvrdenia a nepredložil ani relevantné dôkazy [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde] o tom, že letáky roznášal odporca alebo jeho priaznivci, hoci podľa

názoru ústavného súdu bolo v možnostiach sťažovateľa zabezpečiť si o rozsahu a o spôsobe

rozširovania propagačných materiálov viac konkrétnych poznatkov a dôkazov.

Sťažovateľ teda v súvislosti s označenými námietkami neponúkol ústavnému súdu

pravdivé tvrdenia o nezákonnom priebehu volieb starostu obce, ktorý by mal priamy vplyv

na uverejnený výsledok týchto volieb, a ani dôkazy takéto tvrdenia podporujúce.

Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1

písm. d) tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011