Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 124/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Füzerom,

M. R. Štefánika 22, Trebišov, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a Listiny základných

práv a slobôd v spojení s a 4 a a 4

Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Trebišov sp. zn. zo 14. augusta 2019, ktorým zmenil výrok uznesenia

Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo 16. apríla 2019 a zamietol jej návrh

z 18. decembra 2018 na zrušenie uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn.

zo 4. mája 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení

s a 4 a a 4 listiny a práv na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Trebišov

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“), ktorým zmenil výrok uznesenia okresného súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2019 a zamietol jej návrh z 18. decembra 2018 na zrušenie uznesenia

okresného súdu sp. zn. zo 4. mája 2018. Ústavná sťažnosť bola doplnená

podaním sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 18. októbra 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd „v právnej veci žalobcu:

... proti žalovanej: , , bytom

, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia“ rozhodol, že žalobca

je povinný do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia prihlásiť sa na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru v Trebišove, okresný dopravný inšpektorát (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) ako vlastník osobného motorového vozidla značky

a požiadať o opätovné zaradenie tohto vozidla do evidencie vozidiel pred ukončením lehoty

dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. Žalovaná (podľa identického dátumu

narodenia a bydliska ide zrejme o sťažovateľku, hoci túto skutočnosť jej právny zástupca

bližšie v ústavnej sťažnosti nevysvetlil, pozn.) bola povinná zdržať sa akéhokoľvek konania,

ktoré by bránilo žalobcovi riadne užívať predmetné motorové vozidlo, a to

do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca bol povinný v lehote 30 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej ‒ žaloba ôsobe užívania

spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Sťažovateľka opisuje v ústavnej sťažnosti skutkový stav, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého uznesenia, s právnym záverom okresného súdu nesúhlasí a považuje

ho za svojvoľný a arbitrárny, čím mali byť porušené jej označené základné práva podľa

, listiny a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu (bod 1). Súčasne uvádza

aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „R 42/1964“, podľa ktorej „ak je

predmetom BSM osobný automobil, nemôže sa jeden z manželov domáhať, aby mu druhý

manžel vydal doklady k vozidlu a tak vylúčil druhého manžela z možnosti spoločného

užívania veci“.

4. Sťažovateľka je toho názoru, že „bolo potrebné neodkladným opatrením nariadiť

striedavý spôsob užívania auta tak, ako sa neúspešne pokúsila vo veci OS Trebišov

pod sp. zn. ... Súdy zasiahli neadekvátne do mojich práv, spôsobili i ujmu

na mojom vlastníctve, jeho užívaní a nútene mi obmedzili vlastnícke práva bez verejného

záujmu a proti zákonu.“. Okresný súd tiež podľa nej „nesprávne použil princíp právnej

istoty aplikáciou“ nálezu ústavného súdu č. k. -27 z 2. apríla 2003. Sťažovateľka

súčasne legitímne očakávala, že okresný súd bude postupovať podľa § 336 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

5. Sťažovateľka k tomu poukazuje aj na ďalšie súvisiace konanie, ktoré nie je ešte

právoplatne ukončené a je vedené na okresnom súde pod sp. zn. , týkajúce

sa žaloby žalobcu, ktorou sa podľa nej oneskorene domáhal, aby výlučne užíval auto

do právoplatného vyporiadania BSM.

6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka v závere svojej

ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie jej označených základných práv podľa ,

listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu (bod 1) napadnutým uznesením

okresného súdu, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Zároveň si sťažovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použije

sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

14. Podľa (i listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

16. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , listiny a práva podľa

dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým

a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto

právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa (

ods. 1 listiny) spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde.

Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (

v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej

právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky

alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

18. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo

na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené

čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To

všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé

prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,

právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné

požiadavky spravodlivého procesu (). Do práva na spravodlivý proces však

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno

považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS

8/96, , ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že

všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití

relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , ,

), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

konania na spravodlivý proces (m. m. , ).

20. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti považuje

za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

21. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie vo vzťahu k označeným

právam v bode 13 a 14 ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie

podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti pristupuje k preskúmavaniu

ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným

opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je

oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach,

a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov,

ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov

konania nezasahuje konečným spôsobom.

22. Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý

by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

23. Vo veci sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu o takýto výnimočný prípad

nejde. Sťažovateľkou namietané pochybenie okresného súdu nedosahuje podľa názoru

ústavného súdu takú intenzitu, že by na jeho základe bolo možné spochybniť ústavnú

regulárnosť napadnutého súdneho konania. V právnom poriadku Slovenskej republiky

je zakotvených niekoľko ďalších účinných právnych inštitútov, prostredníctvom ktorých sa

sťažovateľka môže domôcť ochrany svojich práv (svedčia o tom aj iné spomínané

prebiehajúce konania na okresnom súde, ktoré neboli ešte právoplatne skončené, pozn.).

24. Ústavný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v zmysle svojej ustálenej

judikatúry je aj jeho právomoc konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa podmienená taktiež princípom subsidiarity,

v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov a iných orgánov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané.

25. Zmyslom a účelom uvedeného princípu vo vzťahu k ústavnému súdu je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

26. Ústavný súd nepovažuje odôvodnenie napadnutého uznesenia ako svojvoľné,

ako to tvrdí sťažovateľka. Okresný súd ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom

objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy neodkladného opatrenia zakotvenú

v , ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Nesúhlas

sťažovateľky s napadnutým uznesením okresného súdu nemôže sám osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

27. Navyše, pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto

tiež vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke neodkladných

(predbežných) opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis v. Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000,

v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní

o zrušení predbežného opatrenia).

28. Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia

inštitútu neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) ako zabezpečovacieho

prostriedku v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva

fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože

zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom

opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným

obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu

považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania

sa jej preto nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom

(m. m. , , , , ).

29. Ústavný súd nezistil žiadne ústavnoprávne vady napadnutého uznesenia

okresného súdu, ktoré by odôvodňovali zásah do napadnutého uznesenia v súlade s jeho

právomocami, a preto podľa ústavnú sťažnosť

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

III.B K namietanému porušeniu základných práv podľa a 4 ,

čl. 11 ods. 3 a 4 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

30. Sťažovateľka porušenie uvedených základných práv v tejto časti odvíja najmä

od porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu ( , listiny) a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú,

konštatuje, že v tomto prípade nemohlo dôjsť zo strany okresného súdu ani k porušeniu

sťažovateľkou označených základných práv podľa a 4 , a 4

listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto aj v tejto časti bolo potrebné

ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

31. V závere ústavný súd iba dodáva, že sťažovateľka sama vyvolala situáciu, ktorá

predchádzala podaniu neodkladného opatrenia zo strany žalobcu, keď evidentne za trvania

manželstva osobné motorové vozidlo nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov neoprávnene bez súhlasu žalobcu odhlásila na okresnom riaditeľstve a tiež neskôr

požiadala o dočasné vyradenie motorového vozidla, čím jednoznačne potvrdila,

že motorové vozidlo nepotrebuje (nemala ani vodičský preukaz, pozn.). Okresný súd

po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu preto správne ustálil, že sú splnené

podmienky pre jeho nariadenie.

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ďalšími uplatňovanými

nárokmi nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

označených práv a slobôd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu