Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 91/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, a maloletej ,

, , zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,

Štúrova 10/20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo , a maloletej

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , a maloletej

priznáva finančné zadosťučinenie každej v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur),

ktoré im j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť ,

a maloletej trovy konania v sume 658,55 € (slovom

šesťstopäťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety

Rajtákovej, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), a maloletej ,

(ďalej aj „maloletá“, spolu ďalej aj „sťažovateľky“), ,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, priložených príloh a vyžiadaného súdneho spisu

okresného súdu sp. zn. vyplýva, že okresným súdom je na základe návrhu,

ktorý podala sťažovateľka, vedené napadnuté konanie o rozvod a úpravu práv a povinností

k maloletej proti , ,

(ďalej len „odporca“).

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 13. júna 2017 rozviedol

manželstvo sťažovateľky a odporcu, maloletú zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky,

odporcu zaviazal povinnosťou prispievať pre maloletú výživným v sume 100 € mesačne

a styk odporcu s maloletou zakázal. Ďalším výrokom uložil maloletej, sťažovateľke

a odporcovi podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu

v špecializovanom zariadení a rozhodol o trovách konania.

4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 28. marca 2018 zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 13. júna 2017 v napadnutom výroku o zákaze styku odporcu s maloletou a vo výroku

o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 30. júla 2019 rozhodol tak, že styk

odporcu s maloletou neupravuje. Ďalšími výrokmi okresný súd rozhodol o trovách konania.

6. Sťažovateľky po chronologickom opise napadnutého konania poukazujú

na skutočnosť, že napriek ich aktívnej snahe urýchliť znalecké dokazovanie v predmetnej

veci s cieľom právoplatného ukončenia napadnutého konania okresný súd naďalej pokračuje

v „kontraproduktívnom nariaďovaní znaleckého dokazovania“, vytvárajúc prieťahy

v napadnutom konaní.

7. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti poukazujú aj na obdobie nečinnosti okresného

súdu: „V postupe súdu sa taktiež odohralo obdobie absolútnej nečinnosti súdu, a to

od 4. 12. 2014, kedy bolo súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým

zmenil napadnuté uznesenie súdu, až do 12. 1. 2016, kedy bolo nariadené pojednávanie.

Táto nečinnosť teda trvala jeden rok, čo pri celkovej dĺžke konania šesť rokov predstavuje

signifikantný časový úsek. Súd pritom neudal akýkoľvek dôvod, oprávňujúci jeho

neaktivitu.“

8. Na základe uvedeného sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateliek:

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bolo postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateliek.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal

vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 1. rade finančné

zadosťučinenie vo výške 4.000,- €.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 2. rade finančné

zadosťučinenie vo výške 4.000,- €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateliek

9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-22 z 5. novembra 2019 ju podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

10. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne

vyjadril prípisom sp. zn. z 2. decembra 2019 predseda okresného súdu,

ktorý v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedol:

„Povaha predmetu konania, teda rozvod, úprava práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu si vyžaduje osobitnú starostlivosť o naplnenie účelu konania, a preto

trvanie napadnutého konania viac ako päť a pol roka je už samo osebe neprimerané. Preto

sťažnosť , sa javí ako opodstatnená. Pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia navrhujeme prihliadnuť aj na správanie sa sťažovateľky, ktorá

procesnými návrhmi na vylúčenie sudkyne, znalkyne a pod. prispela k neprimeranému

predlženiu konania.“

11. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie

stanoviska sťažovateľkám, ktoré v reakcii v prípise zo 16. decembra 2019 zdôraznili,

že „... námietka zaujatosti vznesená sťažovateľkou v I. rade dňa 10. 4. 2017 predĺžila

konanie o necelé 2 mesiace, keďže už 7. 6. 2017 bol v konaní vynesený rozsudok.“. Ďalej

uviedli, že „Námietka voči znalkyni PhDr. Eve Sklenárovej bola opodstatnená vzhľadom na

to, že jej súd vyhovel a do konania pribral iného znalca.“. Sťažovateľky vo svojom

vyjadrení taktiež poukázali na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v obdobných veciach. V závere uviedli, že netrvajú na

výroku, ktorým by ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, a to s poukazom na tú skutočnosť, že napadnuté konanie už bolo

právoplatne skončené.

12. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 2. decembra 2019 oznámil ústavnému súdu,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Podobne sa vyjadrili

aj sťažovateľky, ktoré vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom vo svojom vyjadrení zo 16. decembra 2019.

13. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania

podľa upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

14. Ústavný súd z vyžiadaného spisového materiálu zistil nasledujúci priebeh

napadnutého konania:

- 1. februára 2013 podala okresnému súdu sťažovateľka návrh na rozvod manželstva

a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej,

- 21. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 8. marca 2013 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že zaplatila súdny poplatok,

- 11. apríla 2013 okresný súd doručoval návrh odporcovi na vyjadrenie, vyžiadal si

súdny spis sp. zn. , žiadal o prešetrenie pomerov účastníkov konania Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „kolízny opatrovník“), zisťoval výšku

príjmu sťažovateľky a odporcu, uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka

a poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach,

- 26. a 30. apríla 2013 zamestnávatelia sťažovateľky a odporcu doručili okresnému

súdu doklady o výške ich príjmov,

- 14. mája 2013 doručil okresnému súdu správu kolízny opatrovník,

- 15. mája 2013 okresnému súdu bola doručená nedoručená zásielka pre odporcu,

- 28. augusta 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2013,

- 2. októbra 2013 sa konalo pojednávanie na okresnom súde (prítomní účastníci

konania a ich právni zástupcovia s tým, že okresný súd vypočul sťažovateľku

a pojednávanie odročil na 3. december 2013),

- 17. októbra 2013 okresný súd žiadal o pripojenie vyšetrovacieho spisu vo veci

trestného konania vedeného proti odporcovi,

- 21. októbra 2013 odporca doručil okresnému súdu námietku zaujatosti proti

zákonnej sudkyni Mgr. Gizele Pavelovej,

- 6. novembra 2013 bol súdny spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti doručený

krajskému súdu, ktorý následne námietku zaujatosti doručoval právnej zástupkyni

sťažovateľky na vyjadrenie, právna zástupkyňa sťažovateľky doručila 20. novembra 2013

krajskému súdu svoje vyjadrenie,

- 27. novembra 2013 krajský súd uznesením rozhodol tak, že sudkyňa Mgr. Gizela

Pavelová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci,

- 2. decembra 2013 bol súdny spis doručený okresnému súdu,

- 2. decembra 2013 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu podanej námietky zaujatosti a tiež vzhľadom na kolíziu

pojednávaní. Následne okresný súd odročil pojednávanie na 7. január 2014,

- 3. decembra 2013 okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie krajského

súdu z 27. novembra 2013, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti,

- 7. januára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne a odročil ho na 4. február 2014. Právny zástupca odporcu následne žiadal

o určenie iného termínu pojednávania vzhľadom na kolíziu pojednávaní s tým, že oznámil aj

iné termíny, keď sa zúčastňuje pojednávaní v iných konaniach. Okresný súd následne

nariadil pojednávanie na 11. február 2014,

- 10. februára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 11. február 2014

z rodinných dôvodov zákonnej sudkyne a odročil ho na 11. marec 2014,

- 11. marca 2014 boli na pojednávaní prítomní účastníci konania, ich právni

zástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd na pojednávaní vypočul sťažovateľku

a odporcu, následne ho odročil na 29. apríl 2014 s tým, že si vyžiada relevantné rozhodnutia

z trestného konania,

- 12. marca 2014 okresný súd žiadal zamestnávateľov sťažovateľky a odporcu

o oznámenie aktuálnej výšky ich príjmu,

- 20. marca 2014 a 7. apríla 2014 zamestnávatelia doručili okresnému súdu

vyžiadanú informáciu o výške príjmu sťažovateľky a odporcu,

- 29. apríla 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní vzhľadom na ochorenie maloletej, ktorú sťažovateľka sprevádzala

na ošetrenie. Na pojednávaní boli prítomní odporca, jeho právny zástupca a kolízny

opatrovník. Okresný súd následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia

znaleckého dokazovania,

- 6. mája 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu potvrdenie,

podľa ktorého sťažovateľka sprevádzala maloletú na celodennom lekárskom ošetrení,

- 7. mája 2014 okresný súd vyzval materskú školu, ktorú navštevuje maloletá,

a zamestnávateľa sťažovateľky, aby mu oznámili prítomnosť maloletej, resp. sťažovateľky

v dňoch 24. apríla až 29. apríla 2014,

- 7. mája 2014 okresný súd uznesením uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť

odporcovi sumu 100 € na základe Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“),

- 21. mája 2014 zamestnávateľ sťažovateľky doručil okresnému súdu podanie o jej

prítomnosti v zamestnaní v rozhodnom čase,

- 29. mája 2014 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo 7. mája 2014. Okresný súd odvolanie doručoval 12. júna 2014 odporcovi a kolíznemu

opatrovníkovi. Odporca doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu 9. júla 2014,

- 10. júla 2014 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní,

- 15. júla 2014 došiel súdny spis krajskému súdu,

- 27. novembra 2014 krajský súd rozhodol uznesením tak, že zmenil uznesenie

okresného súdu a sťažovateľku zaviazal nahradiť odporcovi sumu 15 €,

- 4. decembra 2014 bol súdny spis doručený okresnému súdu. Okresný súd následne

doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 20. februára 2015 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, v ktorom

poukazuje na vypracované znalecké posudky v trestnom konaní, z ktorých malo vyplynúť aj

odporúčanie, aby maloletá nebola opakovane vystavovaná výsluchom. Vzhľadom na tieto

skutočnosti navrhla, aby v predmetnom konaní nebolo opakovane nariaďované znalecké

dokazovanie, ale aby si okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis. K podaniu priložila

sťažovateľka aj upovedomenie o začatí trestného stíhania vo veci sexuálneho zneužívania

podľa a a tiež uznesenie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Košice z 1. decembra 2014, ktorým pribral do konania Výskumný ústav

detskej psychológie a patopsychológie na účely vypracovania znaleckého posudku,

- 8. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. január 2016,

- 12. januára 2016 boli na pojednávaní prítomní účastníci konania, ich právni

zástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd zisťoval výsledok trestného stíhania,

výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní, vypočul účastníkov konania a kolízneho

opatrovníka a pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého

dokazovania,

- 28. januára 2016 okresný súd rozhodol uznesením tak, že nariadil znalecké

dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie PhDr. Ľubomírou Gallovou a uložil jej,

aby vypracovala znalecký posudok v lehote 50 dní od doručenia súdneho spisu,

- 18. februára 2016 odporca doručil okresnému súdu podanie a navrhol vypustiť

otázku pre znalkyňu týkajúcu sa možného sexuálneho zneužívania s prihliadnutím

na odporúčania znalcov vyslovené v trestnom konaní,

- 19. februára 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu námietky proti

ustanovenej znalkyni, ktoré následne odôvodnila v podaní doručenom 29. februára 2016.

Sťažovateľka žiadala, aby znalecký posudok vyhotovil znalecký ústav, ktorý by posúdil

závery dosiaľ vypracovaných znaleckých posudkov,

- 4. apríla 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2016,

- 14. apríla 2016 okresný súd uznesením rozhodol, že znalkyňa PhDr. Ľubomíra

Gallová nie je vylúčená zo znaleckých úkonov v predmetnom konaní. Okresný súd následne

zrušil pojednávanie nariadené na 3. máj 2016,

- 2. mája 2016 okresný súd zaslal súdny spis znalkyni na účely vypracovania

znaleckého posudku,

- 23. mája 2016 odporca doručil okresnému súdu podanie, v ktorom žiadal,

aby okresný súd rozhodol o jeho predošlom návrhu na vypustenie otázky pre znalkyňu

týkajúcej sa sexuálneho zneužívania. V prípise z 30. mája 2016 okresný súd reagoval

na podanie odporcu s tým, že jeho podanie vyhodnotil ako vyjadrenie k nariadeniu

znaleckého posudku,

- 4. júla 2016 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do 22. júla 2016,

- 29. júla 2016 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého

posudku do 22. augusta 2016. Predmetné uznesenie okresný súd nedoručoval účastníkom

z dôvodu, že znalkyňa predložila 3. augusta 2016 vypracovaný znalecký posudok,

- 18. augusta 2016 okresný súd uznesením priznal súdnej znalkyni odmenu,

- 1. decembra 2016 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 19. december

2016,

- 13. decembra 2016 boli okresnému súdu doručené podania od zamestnávateľov

sťažovateľky a odporcu,

- 16. decembra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

odporcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho

zástupcu,

- 19. decembra 2016 okresný súd vyhovel žiadosti právneho zástupcu odporcu

a pojednávanie odročil na 25. január 2017,

- 23. januára 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

odporcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho

zástupcu,

- 25. januára 2017 okresný súd žiadosti právneho zástupcu odporcu vyhovel

a pojednávanie odročil na 22. marec 2017,

- 22. marca 2017 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. marec 2017

na účely vypočutia sťažovateľky a maloletej,

- 27. marca 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a taktiež

bolo okresnému súdu zo strany právnej zástupkyne sťažovateľky doručené oznámenie

o neúčasti maloletej na nariadenom výsluchu,

- 27. marca 2017 okresný súd vyhovel žiadosti právnej zástupkyne sťažovateľky

a pojednávanie odročil na 12. apríl 2017,

- 10. apríla 2017 bola okresnému súdu doručená právnou zástupkyňou sťažovateľky

námietka zaujatosti proti zákonnej sudkyni,

- 12. apríla 2017 bolo nariadené pojednávanie odročené na 7. jún 2017

pre nedostavenie sa sťažovateľky, ktorú bolo potrebné vypočuť a ktorá sa nedostavila

pre vznesenú námietku zaujatosti,

- 11. mája 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu

o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,

- 17. mája 2017 okresný súd vyhovel žiadosti o odročenie nariadeného pojednávania,

- 24. mája 2017 bol okresnému súdu sťažovateľkou doručený súkromný znalecký

posudok č. 26/2017 a zároveň bola doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky

o odročenie nariadeného pojednávania pre kolíziu s iným pojednávaním,

- 26. mája 2017 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 13. jún 2017,

- 13. júna 2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

- 13. júla 2017 bol okresným súdom expedovaný písomne vypracovaný rozsudok

účastníkom konania,

- 22. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie podané odporcom,

- 19. októbra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

k odvolaniu odporcu,

- 13. decembra 2017 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom

odvolaní,

- 6. februára 2018 odporca doručil čiastočné späťvzatie podaného odvolania,

- 4. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 28. marca 2018, ktorým krajský súd zrušil odvolaním napadnutý výrok

rozsudku z 13. júna 2017,

- 27. apríla 2018 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 27. jún 2018,

- 27. júna 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. október 2018

na účely predvolania psychologičky, ktorá pracuje s maloletou,

- 3. júla 2018 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou

PhDr. Evou Sklenárovou,

- 26. júla 2018 bola okresnému súd právnou zástupkyňou sťažovateľky doručená

námietka zaujatosti proti znalkyni PhDr. Eve Sklenárovej,

- 15. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie súdnej znalkyne

PhDr. Evy Sklenárovej, ktorá sa vzdala vypracovania znaleckého posudku,

- 18. septembra 2018 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcami

RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým a PhDr. Igorom Obuchom,

- 27. septembra 2018 bolo okresným súdom pojednávanie nariadené na 2. október

2018 odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania,

- 25. marca 2019 boli okresnému súdu doručené znalecké posudky č. 37/2019

a 5/2019,

- 18. apríla 2019 bolo vydané uznesenie o priznaní odmeny súdnym znalcom,

- 29. apríla 2019 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 12. jún 2019,

- 7. júna 2019 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právnej

zástupkyne,

- 10. júna 2019 okresný súd vyhovel žiadosti a nariadené pojednávanie odročil

na neurčito,

- 10. júla 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. júl 2019,

- 30. júla 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Sťažovateľky sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“

().

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc

týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho

konania predmetom (ďalej aj „“), Civilného

mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a (ďalej aj

„SSP“).

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, z ,

podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa museli oznámiť.

22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. V zmysle sa týmto základným princípom civilného sporového

konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania je

premietnutý do ďalších ustanovení , Civilného

mimosporového poriadku a so zohľadnením osobitostí

jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

ústavnú sťažnosť sťažovateliek.

24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

uvádza, že predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva sťažovateľky

a odporcu a konanie o úprave pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode (§ 100

). Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu

rozhodovania všeobecných súdov. Ako faktický prvok zložitosti veci ústavný súd

vyhodnotil skutočnosť, že súčasne s napadnutým konaním okresného súdu prebiehalo

trestné konanie, v rámci ktorého bol odporca trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania

zločinu sexuálneho zneužívania podľa a voči

maloletej. Výsledok trestného konania mal nepochybne vplyv na rozhodnutie okresného

súdu v prerokúvanej veci. Zisťovanie toho, či bol špecifikovaný zločin spáchaný, záviselo aj

od znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonávané v trestnom konaní opakovane. Znalecké

dokazovanie bolo vykonávané odborným vyšetrením maloletej a samotní znalci odporúčali

nevystavovať opakovane maloletú vyšetreniu rozhovorom zameraným na skutkové

okolnosti, ktoré mali predstavovať naplnenie vymedzenej skutkovej podstaty. Podľa názoru

ústavného súdu uvedená skutočnosť prispela výrazne k celkovému trvaniu napadnutého

konania.

25. V rámci tohto kritéria ústavný súd považoval osobitne za potrebné prihliadnuť

na to, že napadnuté konanie sa týka aj úpravy pomerov rodičov – sťažovateľky a odporcu

k ich maloletej dcére.

26. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína právne závery ESĽP, ktoré uviedol

vo svojej judikatúre. Európsky súd pre ľudské práva „berie do úvahy významnosť veci

z pohľadu sťažovateľa a vytvoril tri druhy rýchlosti, a to primeranú, osobitnú a výnimočnú.

Výnimočnú rýchlosť vyžaduje súd pri rozhodovaní vecí týkajúcich sa rodičovských práv...“

[SVÁK, J. a kolektív. Advokát pred európskymi súdmi (praktický sprievodca). Žilina :

Poradca podnikateľa spol. s r. o., 2004, s. 43.].

27. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike

z 18. júla 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné

prejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen

proti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Rovnako tak

uviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté prejednávať rýchlo. Prieťahy

v niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky, že celková doba konania

nebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110,

porovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72). V rozsudku

vo veci Kříž proti Českej republike z 9. januára 2007 uviedol: „V tomto ohľade Súd

pripomína, že žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky umožňujúce riešiť prípady

týkajúce sa maloletých detí s najvyššou rýchlosťou, napriek prípadným rozporom medzi

rodičmi týchto detí.“ (bod 74 rozsudku).

28. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateliek ako účastníčok

napadnutého konania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateliek

za zistené zbytočné prieťahy posudzovaného konania.

29. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky proti zákonnej sudkyni, ktorú sťažovateľka

vzniesla 12. apríla 2017, ako aj námietku zaujatosti sťažovateľky proti znalkyni PhDr. Eve

Sklenárovej vznesenú sťažovateľkou 26. júla 2018, na ktoré poukazuje okresný súd

vo svojom vyjadrení z 2. decembra 2019 ako na úkony účastníčky konania, ktorými táto

prispela k neprimeranému predĺženiu napadnutého konania, k tomu ústavný súd uvádza,

že uvedenou procesnou aktivitou sťažovateľky (v časti týkajúcej sa vznesenej námietky

proti súdnej znalkyni opodstatnenou, pozn.) došlo k predĺženiu napadnutého konania

o 4 a po mesiaca. Ústavný súd však pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

využitie možností daných sťažovateľovi ako účastníkovi konania procesnými predpismi

na uplatňovanie a presadzovanie svojho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na vrub okresnému súdu (m. m.

). Sťažovateľky si za daných okolností musia byť vedomé toho, že k predĺženiu

predmetného konania minimálne v rozsahu 4 a pol mesiaca došlo aj v dôsledku ich

procesnej aktivity, avšak uvedená aktivita vzhľadom na celkovú dobu trvania napadnutého

konania nemala zásadný vplyv na záver ústavného súdu v otázke existencie porušenia

sťažovateľkami označených práv.

30. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,

či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu

v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (m. m.

, , ).

31. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

napadnuté konanie trvalo 6 rokov a 5 mesiacov a nebolo právoplatne skončené. Ústavný súd

zároveň dodáva, že v napadnutom konaní ústavný súd už nálezom (na základe ústavnej

sťažnosti odporcu, pozn.) sp. zn. z 26. októbra 2016 vyslovil porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru a prikázal

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

31.1 Vo veci samej okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. júla

2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. augusta 2019.

31.2 V priebehu súdneho konania okresný súd v zásade postupoval bez zbytočných

prieťahov, zisťoval relevantné skutkové okolnosti a vykonával pojednávania. Okresný súd

v napadnutom konaní 19-krát nariadil termín pojednávania, v ôsmich prípadoch boli

pojednávania odročené z dôvodov na strane účastníkov konania (3. decembra 2013 – kolízia

pojednávaní právneho zástupcu odporcu, 29. apríla 2014 – neúčasť sťažovateľky z dôvodu

ochorenia maloletej, 19. decembra 2016 – práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu,

25. januára 2019 – práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu, 27. marca 2019 – kolízia

pojednávaní právnej zástupkyne sťažovateliek, 12. apríla 2019 – z dôvodu neprítomnosti

sťažovateľky na pojednávaní, ktorá sa pojednávania nezúčastnila kvôli vznesenej námietke

zaujatosti proti zákonnej sudkyni, 7. júna 2019 – kolízia pojednávaní právneho zástupcu

odporcu, 12. júna 2019 – práceneschopnosť právnej zástupkyne sťažovateliek) a v dvoch

prípadoch z dôvodov na strane zákonnej sudkyne (7. januára 2014 – práceneschopnosť

zákonnej sudkyne, 11. februára 2014 – rodinné dôvody zákonnej sudkyne). V dvoch

prípadoch boli nariadené pojednávania zrušené z dôvodu nariadenia znaleckého

dokazovania (3. mája 2016, 2. októbra 2018). V relevantnom období sa vyskytlo obdobie

nečinnosti v rozsahu jedného roka – v čase od 4. decembra 2014, keď bol súdny spis

doručený okresnému súdu krajským súdom, do 8. decembra 2015, keď okresný súd nariadil

pojednávanie na 12. január 2016. V tomto období okresný súd nevykonal žiaden procesný

úkon, ktorý by smeroval k prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Túto nečinnosť okresného súdu

možno čiastočne akceptovať, keďže mohla súvisieť s otázkou znaleckého dokazovania.

Okresný súd bezprostredne pred týmto obdobím nečinnosti vykonal pojednávanie 29. apríla

2014 a následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého

dokazovania. Následne navrhovateľka doručila 20. februára 2015 okresnému súdu podanie,

v ktorom poukázala na vyjadrenia znalcov v trestnom konaní, ktorí neodporúčali vystavovať

maloletú ďalším výsluchom. Okresný súd na pojednávaní 12. januára 2016 zisťoval

výsledky trestného konania a tiež výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní.

Znalecké dokazovanie nariadil 28. januára 2016 a súdny spis zaslal znalkyni 2. mája 2016.

V tomto časovom úseku sa okresný súd musel vysporiadať s námietkami sťažovateľky

a odporcu, ktoré smerovali proti osobe znalkyne, ako aj otázkam položeným znalkyni. Dňa

3. augusta 2016 znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký posudok a 18. augusta 2016

okresný súd súdnej znalkyni uznesením priznal odmenu. V období od 6. septembra 2016

do 20. októbra 2016 sa spis nachádzal na ústavnom súde v súvislosti s rozhodovaním

o ústavnej sťažnosti odporcu, konanie o ktorej bolo na ústavnom súde vedené pod sp. zn.

. Dňa 1. decembra 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania

na 19. december 2016. V období od 19. decembra 2016 do 13. júna 2017 bol okresným

súdom 7-krát nariadený termín pojednávania, avšak reálne sa v danej veci v uvedenom

období uskutočnili len dve pojednávania, a to 22. marca 2017 a 13. júna 2017, keď okresný

súd na pojednávaní rozhodol vo veci samej. V piatich prípadoch boli pojednávania odročené

z dôvodov na strane účastníkov konania. Dňa 22. augusta 2017 bolo okresnému súdu

doručené odvolanie proti rozsudku, ktorý okresný súd vyhlásil na pojednávaní 13. júna

2017. Krajský súd 28. marca 2018 uznesením sp. zn. rozhodol o podanom

odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu z 13. júna 2017 tak, že predmetný

rozsudok v napadnutej časti zrušil (v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv

k maloletej, pozn.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po tom, ako bol

okresnému súdu doručený spis zo strany krajského súdu (4. apríla 2018), sa na okresnom

súde 27. júna 2018 uskutočnilo pojednávanie. Následne 3. júla 2018 okresný súd nariadil

znalecké dokazovanie a znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 25. marca 2019.

V tomto časovom úseku sa okresný súd musel vysporiadať s námietkami sťažovateľky,

ktoré smerovali proti osobe pôvodne ustanovenej znalkyne, ktorá sa následne vzdala

vypracovania znaleckého posudku, v dôsledku čoho musel okresný súd ustanoviť na účely

vypracovania znaleckého posudku nového znalca. Po tom, čo bol okresnému súdu doručený

znalecký posudok, okresný súd na pojednávaní 30. júla 2019 rozsudkom rozhodol vo veci

samej. Pojednávanie, ktoré okresný súd v danom prípade nariadil na 7. jún 2019 bolo

z dôvodov na strane sťažovateľky odročené.

31.3 Napriek zjavnej snahe okresného súdu postupovať v napadnutom konaní

plynulo a jeho snahe prihliadnuť na záujmy maloletej je potrebné hodnotiť postup

okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom o úprave výkonu práv a povinností rodičov

k maloletej rozhodoval viac ako 6 rokov, ako neprimeraný a neefektívny, teda taký, ktorým

boli spôsobené zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, čo v konečnom dôsledku sám

uznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení z 2. decembra 2019.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

32. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – neefektívnym

postupom a nečinnosťou, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

33. Ústavný súd dodáva, že aj keď zistil porušenie označeného základného práva

sťažovateliek podľa a práva podľa dohovoru okresným

súdom v napadnutom konaní, neprikázal mu už, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a to s poukazom na tú skutočnosť, že sťažovateľky na predmetnom výroku

netrvali, keďže v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti na ústavnom súde bolo napadnuté

konanie na okresnom súde právoplatne skončené.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

36. Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia

každá v sume 4 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

37. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

38. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci – predovšetkým predmet

konania a v tomto náleze vymedzený prvok faktickej zložitosti veci, celkovú dĺžku konania,

ako aj skutočnosť, že ústavný súd už v náleze sp. zn. z 26. októbra 2016

prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia každej zo sťažovateliek

v sume 2 500 €.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

39. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

40. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Sťažovateľky si uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom,

ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním. Sťažovateľky uplatnený nárok

na náhradu trov konania pred ústavným súdom nevyčíslili.

42. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom,

súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.

45. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3,

§ 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume

163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu

hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80

€ (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma 548,79 €

(dvakrát prevzatie a príprava – 81,66 €, t. j. 163,33 €; dvakrát podanie ústavnej sťažnosti –

81,66 €, t. j. 163,33 €; dvakrát vyjadrenie – 81,66 €, t. j. 163,33 €; šesťkrát režijný paušál

za rok 2019 – 9,80 €, t. j. 58,80 €) bola navýšená o daň z pridanej hodnoty (20%

zo sumy 548,79 €, teda o sumu 109,76 €), keďže právna zástupkyňa sťažovateliek je

platcom dane z pridanej hodnoty, čo ústavnému súdu preukázala kópiou osvedčenia

o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám náhradu

trov konania v súlade s v spojení s vo výške

658,55 €.

46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateliek ( v spojení s ).

VII.

47. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu