Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, Bardejov, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice I,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý

uhradiť trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť

centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Svätoslava Vaška, Baštová 5/A, Bardejov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu

na rozvod manželstva sťažovateľa a jeho manželky .

(ďalej len „navrhovateľka“), a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej

(ďalej len „maloletá“). Napadnuté konanie

začalo na základe návrhu navrhovateľky doručeného okresnému súdu 1. februára 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na priebeh napadnutého konania, pričom uvádza:

«... Na Okresný súd Košice I /ďalej len „porušovateľ“/ bol dňa 1. 2. 2013 doručený

zo strany navrhovateľky/matky..., návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu

rodičovských práv a povinností.

... Dňa 2. 10. 2013 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom boli prítomní

navrhovateľka a odporca... spolu so svojimi právnymi zástupcami a kolízna opatrovníčka.

Pojednávanie bolo odročené na deň 3. 12. 2013.

2

... Dňa 16. 10. 2013 bola zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti podľa

voči sudkyni, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie

z dôvodov uvedených v písomnom podaní pri jej uplatnení.

... Dňa 26. 11. 2013 bola zo strany právneho zástupcu sťažovateľa podaná žiadosť

o zrušenie a odročenie pojednávania vytýčeného na deň 3. 12. 2013 z dôvodov

nerozhodnutia o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom a tiež z dôvodu kolízie

v pojednávaniach.

... Na odročujúcom pojednávaní dňa 3. 12. 2013, na ktorom bola prítomná iba

kolízna opatrovníčka, bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania na deň 7. 1. 2014.

... Pojednávanie odročené na deň 7. 1. 2014 bolo zrušené z dôvodu na strane

porušovateľa a odročené na deň 11. 2. 2014.

... Pojednávanie odročené na deň 11. 2. 2014 bolo zrušené z dôvodu na strane

porušovateľa a odročené na deň 5. 3. 2014. Aj napriek e-mailovému doručovaniu tohto

oznámenia o zrušení pojednávania, e-mail nebol doručený právnemu zástupcovi

sťažovateľa ani do ranných hodín druhého dňa (11. 2. 2014), a keďže právny zástupca

nemal vedomosť o zrušení pojednávania, spolu s klientom/sťažovateľom boli prítomní v ten

deň na pojednávaní.

... Dňa 5. 3. 2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom boli prítomní

navrhovateľka a sťažovateľ spolu so svojimi právnymi zástupcami a kolízna opatrovníčka.

Pojednávanie bolo odročené na deň 29. 4. 2014.

... Na odročujúcom pojednávaní dňa 29. 4. 2014, na ktorom bol prítomný sťažovateľ,

jeho právny zástupca a taktiež kolízna opatrovníčka (navrhovateľka spolu s právnou

zástupkyňou prítomné neboli, ospravedlnili sa), bolo vyhlásené uznesenie o odročení

pojednávania na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

... Od toho času (29. 4. 2014) porušovateľ vo veci samej nekonal ani nevykonal

znalecké dokazovanie. Listom zo dňa 6. 7. 2015 právny zástupca sťažovateľa žiadal

sťažovateľa o vytýčenie pojednávania. Aj napriek písomnej žiadosti, porušovateľ nevytýčil

pojednávanie ani nevykonal nijaký procesný úkon vo veci samej ani nevykonal znalecké

dokazovanie, ktoré vyhlásil uznesením na pojednávaní dňa 29. 4. 2014. Porušovateľ tak

neučinil ani do 30. 11. 2015, kedy sťažovateľ podal sťažnosť z dôvodu prieťahov v konaní.

... Pojednávanie porušovateľ vytýčil až dňa 8. 12. 2015 (doručené právnemu

zástupcovi 11. 12. 2015), teda až po doručení sťažnosti predsedovi okresného

súdu/porušovateľa, na deň 12. 1. 2016.

... Po vytýčení súdneho pojednávania na deň 12. 1. 2016 sa dalo zo stavu súdneho

konania a obsahu spisu vopred predpokladať, že aj napriek tomuto vytýčeniu súdneho

pojednávania dôjde k ďalším (pokračujúcim) prieťahom v konaní, keďže nebolo vykonané

znalecké dokazovanie, ktoré nariadil porušovateľ na odročujúcom pojednávaní dňa

29. 4. 2014.

... V konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností pod sp. zn.

doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súdne konanie vo veci samej začalo podaním

návrhu zo strany matky dňa 1. 2. 2013. Uplynuli tri roky a doposiaľ nebolo rozhodnuté, boli

vykonané iba výsluchy matky, sťažovateľa a kolíznej opatrovníčky, pričom je treba

poznamenať, že môj klient/sťažovateľ už viac ako tri roky a tri mesiace nevidel svoju dcéru

.»

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje aj na konanie o vypratanie bytu, v ktorom okresný

súd uznesením sp. zn. z 11. decembra 2012 nariadil predbežné opatrenie,

ktorým uložil sťažovateľovi, aby dočasne nevstupoval do špecifikovaného bytu v

, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Na základe tohto predbežného opatrenia „musel nútene vypratať byt dňa 12. 12. 2012“.

Následne sťažovateľ poukazuje na to, že na okresnom súde je vedené konanie

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. decembra 2012 nariadil predbežné

opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky

v napadnutom konaní, pozn.) a sťažovateľovi nariadil, aby sa zdržal styku s maloletou

do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

4

«V čase vydávania predbežných opatrení zo strany porušovateľa a podávania

rôznych návrhov zo strany matky na súd, mala štyri roky, dnes má sedem

rokov a deväť mesiacov. Poukazujem na to, že v danom prípade otec nevidel a nestretol sa

s dcérou už vyše troch rokov (3 roky a 3 mesiace), pričom je potrebné v danej chvíli/čase

urobiť tzv. „reštart“ vzťahov medzi dcérou a otcom, t. z. obnoviť vzťahy, ktoré boli medzi

otcom a dcérou pretrhnuté/prerušené viac ako 3 roky.

... Sťažovateľ sa cíti byť ukrivdený postupom porušovateľa v konaní pod sp. zn.

spôsobovaním prieťahov, jednak svojimi procesnými rozhodnutiami

a nedodržiavaním lehôt.

... Považujem takýto postup porušovateľa vo vzťahu k osobe sťažovateľa a právnej

veci za nezákonný v rozpore s článkom 6 (právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru...

Viac jako tri roky, nie vlastnou vinou, môj klient/otec nevidel svoju dcéru. O ten čas bol

otec ukrátený pri sledovaní vývinu/vývoja vlastnej dcéry. Ten čas mu už nikto nevráti a

spôsobil taký rozvrat vzťahov, že by bolo spravodlivé pre otca, aby orgány verejnej moci

svojimi rozhodnutiami a postupmi naplnili obsah ustanovení článku 41 Slovenskej

republiky, minimálne tým, že budú konať riadne, spravodlivo, včas, bez zbytočných

prieťahov a v súlade s doterajšou judikatúrou správne, sústredene a efektívne.

... Porušovateľ priznal, že v období od 29. 4. 214 do 8. 12. 2015 vo veci nijako

nekonal. Teda počas tohto obdobia bol nečinný, nesústredený, neefektívny. Ani skutočnosť,

že porušovateľ dňa 8. 12. 2015 vytýčil súdne pojednávanie na deň 16. 1. 2016, neznamená,

že týmto úkonom došlo k ukončeniu či pretrhnutiu doby, kedy dochádzalo k zbytočnému

prieťahu. Práve naopak, porušovateľ mohol a mal vopred predvídať zo stavu súdneho

konania a obsahu spisu a vykonať znalecké dokazovanie, ktoré nariadil na odročujúcom

pojednávaní dňa 29. 4. 2014. Súdne pojednávanie 16. 1. 2016 neprinieslo nič nové, práve

naopak, vyvstala tam potreba (nutnosť) vykonať znalecké dokazovanie spôsobom

typickým/charakteristickým pre tento druh konania v súlade s vyhláseným uznesením

na odročujúcom pojednávaní dňa 29. 4. 2014.»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

... Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €..., ktoré

je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi.

... Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

363,79 € na účet právneho zástupcu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

v nadväznosti na skutočnosti uvedené v sťažnosti z dôvodu, že „len konštatovanie

porušenia základného práva... podľa by bolo nedostatočným

zadosťučinením“.

V podaní doručenom ústavnému súdu 22. apríla 2016 sťažovateľ dopĺňa svoju

argumentáciu a uvádza:

„Poukazujem na nevysvetliteľnú pohnútku porušovateľa, ktorý vo veci samej dňa

6. 4. 2016 vytýčil súdne pojednávanie na deň 3. 5. 2016 o 11,00 hod.

S poukazom na bod 9. Poukazujem tiež na to, že porušovateľ na odročujúcom

pojednávaní dňa 29. 4. 2014 vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania na neurčito

za účelom znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie porušovateľ nevykonal

a po 627 dňoch (obdobie od 29. 4. 2014 do 16. 1. 2016, kedy porušovateľ nekonal)

uskutočnil súdne pojednávanie dňa 16. 1. 2016, ktoré opätovne nič nové neprinieslo, bolo

neúčelné, a na ktorom opätovne vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania na neurčito

za účelom znaleckého dokazovania (bod 16.).

Podľa vedomosti sťažovateľa, nariadené znalecké dokazovanie nebolo vykonané,

sťažovateľ nebol prizvaný/predvolaný na vyšetrenie k znalkyni ani neobdržal znalecký

posudok vo veci samej. Pritom porušovateľ uznesením zo dňa 28. 1. 2016 poveril súdnu

znalkyňu vypracovaním znaleckého posudku, pričom nariadil

6

účastníkom konania dostaviť sa na predvolanie k znalkyni, podrobiť sa psychologickému

vyšetreniu a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Keďže znalkyňa nepredvolala sťažovateľa na nijaké vyšetrenie ani sťažovateľovi nebol

doručený znalecký posudok, je dôvodné predpokladať, že znalecké dokazovanie vykonané

nebolo.

Aj napriek tomu, že už dvakrát porušovateľ nariadil znalecké dokazovanie

ustanoveným znalcom (v dňoch 29. 4. 2014 a 16. 1. 2016), toto ani raz vykonané nebolo.

Porušovateľ, ale vytýčil súdne pojednávanie na deň 3. 5. 2016. Dôvody vytýčenia súdneho

pojednávania nie sú známe ani nie je známe, čo viedlo porušovateľa k vytýčeniu súdneho

pojednávania. Sťažovateľ opätovne poukazuje na nesústredené, neefektívne, nelogické,

nehospodárne konanie porušovateľa, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy vo veci samej.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľa uznesením sp. zn. z 26. apríla 2016.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedu okresného súdu, aby

sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému

súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, keďže

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.

z 31. augusta 2016, v ktorom poukázal na priebeh napadnutého konania a následne uviedol:

„Po skutkovej stránke sa predmetné konanie vzhľadom na množstvo predložených

listinných dôkazov a potrebu nariadenia znaleckého dokazovania javí nepochybne

zložitejšie. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako

sa nevymykajúcu z bežnej rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov.

K dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci konania. Na žiadosť navrhovateľky

a tiež aj na žiadosť odporcu boli dve pojednávania odročené bez prejednania veci.

Postup súdu v období od 29. 4. 2014 do 8. 12. 2015, kedy súd nevykonával žiadne

dokazovanie ani iný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, možno považovať

za zbytočný prieťah v konaní. Taktiež dve pojednávania boli odročené bez prejednania veci

z dôvodov na strane zákonnej sudkyne.

Povaha predmetu konania, teda rozvod, úprava práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu si vyžaduje osobitnú starostlivosť o naplnenie účelu konania a preto

trvanie napadnutého konania viac ako tri a pol roka je už samo osebe neprimerané. Preto

sťažnosť sa javí ako opodstatnená.“

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 4. októbra 2016 podal

stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, pričom v prvom rade uvádza, že

predseda okresného súdu sám vo svojom vyjadrení pripustil, že v napadnutom konaní

vznikli zbytočné prieťahy. Následne uvádza:

«... pojednávanie vytýčené na deň 3. 5. 2016 bolo zrušené z dôvodu znaleckého

dokazovania, ktoré ešte predtým nariadil porušovateľ. Súčasný stav je taký, že pribratá

súdna znalkyňa vyhotovila znalecký posudok, ten bol doručený stranám a čaká sa

na vytýčenie súdneho pojednávania. Pojednávanie doposiaľ vytýčené nebolo, avšak

vzhľadom na správanie sa navrhovateľky a jej právnej zástupkyne v tomto konaní a v iných

konaniach (občianskych na OS KE I pod sp. zn. a v dvoch právoplatne

skončených trestných konaniach, ktoré skončili zastavením trestného stíhania)

a s prihliadnutím na závery znaleckého posudku v tomto konaní, je otázne a vysoko

nepravdepodobné skoré skončenie veci samej.

... Od podania návrhu navrhovateľky/matky dňa 1. 2. 2013 uplynuli tri roky a osem

mesiacov, vo veci samej sa nerozhodlo, pričom stále platí nariadené predbežné opatrenie

zo dňa 12. 12. 2012 o zdržaní sa styku sťažovateľa/otca s dcérou. Uplynuli presne tri roky

8

a osem mesiacov a o rozvode ani o úprave práv a povinností doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Presne tri roky a 10 mesiacov sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru, ktorá v čase, kedy musel

nútene rodinu a byt opustiť, mala štyri roky a v súčasnosti má osem rokov. Sťažovateľ

očakáva konečné rozhodnutie, najmä, aby došlo k úprave vzťahov medzi otcom a dcérou,

avšak čas rozhodnutia je v nedohľadne. Práve porušovateľ je na rade, aby svojim

rozhodnutím „prispel“ k tzv. „reštartu“ vzťahov medzi dcérou a otcom, t. z. k obnoveniu

vzťahov, ktoré boli medzi otcom a dcérou pretrhnuté/prerušené 3 roky a 10 mesiacov,

pretože čím skôr sa začne tento reštart vzťahov, tým skôr dôjde aj k obnoveniu pretrhnutých

vzťahov. Sťažovateľ neprejudikuje rozhodnutie súdu, avšak na základe vykonaného

dokazovania vo veci samej a spracovaného znaleckého posudku a jeho záverov a taktiež

záverov z vedených trestných konaní na základe oznámení matky a tam vykonaných

znaleckých posudkov súdnymi znalcami, sťažovateľ verí, že rozhodnutím súdu sa konečne

obnoví vzťah otca a dcéry.»

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh

napadnutého konania:

Dňa 1. februára 2013 navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na rozvod

manželstva so sťažovateľom a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči

maloletej na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila aj takými skutočnosťami, na základe

ktorých sa domnievala, že zo strany sťažovateľa mohlo dochádzať k sexuálnemu

zneužívaniu maloletej. V návrhu tiež uviedla:

„Z uvedených dôvodov som podala dňa 7. 12. 2012 trestné oznámenie pre

podozrenie z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa ustanovenia § 201 ods. 1, ods. 2

písm. b) . Vo veci bolo začaté trestné stíhanie, o čom bola upovedomená

moja právna zástupkyňa upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru

kriminálnej polície... ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE-2012 zo dňa 22. 1. 2013.“

Navrhovateľka k návrhu priložila aj uznesenie okresného súdu č. k. 22 P 193/2012-

16 z 12. decembra 2012, ktorým bola maloletá dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti

s tým, že sťažovateľovi okresný súd nariadil dočasne sa zdržať styku s maloletou.

V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd okrem iného uviedol:

„V danom prípade súd dospel k záveru, že styk otca s maloletým dieťaťom môže mať

negatívny dopad na psychiku a harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Súd k tomuto dospel

na základe faktov poskytnutých matkou a dôvodných podozrení, že maloleté dieťa by mohlo

byť v prípade styku s otcom vystavené opakovanému sexuálnemu zneužívaniu.“

Dňa 21. februára 2013 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku. Dňa 8. marca 2013 navrhovateľka oznámila okresnému súdu, že zaplatila súdny

poplatok.

Dňa 11. apríla 2013 okresný súd doručoval návrh sťažovateľovi na vyjadrenie,

vyžiadal si súdny spis sp. zn. , žiadal o prešetrenie pomerov účastníkov

konania Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej len „kolízny opatrovník“),

zisťoval výšku príjmu navrhovateľky a sťažovateľa, uznesením ustanovil maloletej

kolízneho opatrovníka a poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach.

V dňoch 26. a 30. apríla 2013 zamestnávatelia navrhovateľky a sťažovateľa doručili

doklady o výške ich príjmov. Dňa 14. mája 2013 doručil okresnému súdu správu aj kolízny

opatrovník. Dňa 15. mája 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka pre

sťažovateľa.

Dňa 28. augusta 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2013.

Na pojednávaní 2. októbra 2013 boli prítomní účastníci konania a ich právni zástupcovia

s tým, že okresný súd vypočul navrhovateľku a pojednávanie odročil na 3. december 2013.

Okresný súd žiadal 17. októbra 2013 o pripojenie vyšetrovacieho spisu vo veci

trestného konania vedeného voči sťažovateľovi.

10

Dňa 21. októbra 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu námietku zaujatosti proti

zákonnej sudkyni .

Dňa 6. novembra 2013 bol súdny spis doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý následne námietku zaujatosti

doručoval právnej zástupkyni navrhovateľky na vyjadrenie. Právna zástupkyňa doručila

20. novembra 2013 krajskému súdu svoje vyjadrenie.

Krajský súd rozhodol uznesením z 27. novembra 2013 tak, že sudkyňa

nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci. Dňa 2. decembra

2013 bol súdny spis doručený okresnému súdu.

Dňa 2. decembra 2013 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu podanej námietky zaujatosti a tiež vzhľadom na kolíziu

pojednávaní. Následne okresný súd odročil pojednávanie na 7. január 2014.

Okresný súd 3. decembra 2013 doručoval účastníkom konania uznesenie krajského

súdu z 27. novembra 2013, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti.

Dňa 7. januára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne a odročil ho na 4. február 2014. Právny zástupca následne žiadal

o určenie iného termínu pojednávania vzhľadom na kolíziu pojednávaní s tým, že oznámil

aj iné termíny, kedy sa zúčastňuje pojednávaní v iných konaniach. Okresný súd následne

nariadil pojednávanie na 11. február 2014.

Dňa 10. februára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 11. február 2014

z rodinných dôvodov zákonnej sudkyne a odročil ho na 11. marec 2014.

Na pojednávaní 11. marca 2014 boli prítomní účastníci konania, ich právni

zástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd na pojednávaní vypočul navrhovateľku

a sťažovateľa, následne ho odročil na 29. apríl 2014 s tým, že si vyžiada relevantné

rozhodnutia z trestného konania.

Okresný súd 12. marca 2014 žiadal zamestnávateľov navrhovateľky a sťažovateľa

o oznámenie aktuálnej výšky príjmu. Dňa 20. marca 2014 a 7. apríla 2014 zamestnávatelia

doručili okresnému súdu podania o výške príjmu.

Dňa 29. apríla 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní vzhľadom na ochorenie maloletej, ktorú navrhovateľka sprevádzala

na ošetrenie. Na pojednávaní boli prítomní sťažovateľ, jeho právny zástupca a kolízny

opatrovník. Okresný súd následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia

znaleckého dokazovania.

Dňa 6. mája 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky doručila okresnému súdu

potvrdenie, podľa ktorého navrhovateľka sprevádzala maloletú na celodennom lekárskom

ošetrení.

Dňa 7. mája 2014 okresný súd vyzval materskú školu, ktorú navštevuje maloletá,

a zamestnávateľa navrhovateľky, aby mu oznámili prítomnosť maloletej,

resp. navrhovateľky v dňoch 24. apríla až 29. apríla 2014.

Okresný súd uznesením zo 7. mája 2014 uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť

odporcovi sumu 100 € na základe (ďalej aj

„OSP“).

Dňa 21. mája 2014 zamestnávateľ navrhovateľky doručil okresnému súdu podanie

o jej prítomnosti v zamestnaní v rozhodnom čase.

Dňa 29. mája 2014 podala navrhovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo 7. mája 2014. Okresný súd odvolanie doručoval 12. júna 2014 sťažovateľovi a kolíznemu

opatrovníkovi. Sťažovateľ doručil svoje vyjadrenie k odvolaniu 9. júla 2014.

12

Dňa 10. júla 2014 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Dňa 15. júla 2014 bol súdny spis doručený krajskému súdu. Krajský súd

rozhodol uznesením z 27. novembra 2014 tak, že zmenil uznesenie okresného súdu

a navrhovateľku zaviazal nahradiť sťažovateľovi sumu 15 €.

Dňa 4. decembra 2014 bol súdny spis doručený okresnému súdu. Okresný súd

následne doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 20. februára 2015 navrhovateľka doručila okresnému súdu podanie, v ktorom

poukazuje na vypracované znalecké posudky v trestnom konaní, z ktorých malo vyplynúť

aj odporúčanie, aby maloletá nebola opakovane vystavovaná výsluchom. Vzhľadom na tieto

skutočnosti navrhla, aby v predmetnom konaní nebolo opakovane nariaďované znalecké

dokazovanie, ale aby si okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis. K podaniu priložila

navrhovateľka aj upovedomenie o začatí trestného stíhania vo veci sexuálneho zneužívania

podľa a a tiež uznesenie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach z 1. decembra 2014, ktorým pribral do konania Výskumný

ústav detskej psychológie a patopsychológie na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 8. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. január 2016.

Na pojednávaní 12. januára 2016 boli prítomní účastníci konania, ich právni

zástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd zisťoval výsledok trestného stíhania,

výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní, vypočul účastníkov konania a kolízneho

opatrovníka a pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého

dokazovania.

Okresný súd rozhodol uznesením z 28. januára 2016 tak, že nariadil znalecké

dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie a uložil jej, aby

vypracovala znalecký posudok v lehote 50 dní od doručenia súdneho spisu.

Dňa 18. februára 2016 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie a navrhol

vypustiť otázku pre znalkyňu týkajúcu sa možného sexuálneho zneužívania s prihliadnutím

na odporúčania znalcov vyslovené v trestnom konaní.

Dňa 19. februára 2016 navrhovateľka doručila okresnému súdu námietky proti

ustanovenej znalkyni, ktoré následne odôvodnila v podaní doručenom 29. februára 2016.

Navrhovateľka žiadala, aby znalecký posudok vyhotovil znalecký ústav, ktorý by posúdil

závery dosiaľ vypracovaných znaleckých posudkov.

Dňa 4. apríla 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2016.

Uznesením zo 14. apríla 2016 okresný súd rozhodol, že znalkyňa

nie je vylúčená zo znaleckých úkonov v predmetnom konaní. Okresný súd následne

zrušil pojednávanie nariadené na 3. máj 2016.

Dňa 2. mája 2016 okresný súd zaslal súdny spis znalkyni na účely vypracovania

znaleckého posudku.

Dňa 23. mája 2016 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom žiadal, aby

okresný súd rozhodol o jeho predošlom návrhu na vypustenie otázky pre znalkyňu týkajúcu

sa sexuálneho zneužívania. V prípise z 30. mája 2016 okresný súd reagoval na podanie

sťažovateľa s tým, že jeho podanie vyhodnotil ako vyjadrenie k nariadeniu znaleckého

dokazovania.

Dňa 4. júla 2016 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do 22. júla 2016.

Uznesením z 29. júla 2016 okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého

posudku do 22. augusta 2016. Predmetné uznesenie okresný súd nedoručoval účastníkom

z dôvodu, že znalkyňa predložila 3. augusta 2016 vypracovaný znalecký posudok.

Uznesením z 18. augusta 2016 okresný súd priznal súdnej znalkyni odmenu.

14

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony podľa ustanovení , keďže tieto boli

v prevažnej miere vykonané do 30. júna 2016. Úkony vykonané po 1. júli 2016 ústavný súd

hodnotil aj podľa ustanovení

(ďalej aj „CMP“), vychádzajúc z toho, že podľa ak neustanovuje

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (do 1. júla 2016), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety (do 1. júla 2016), podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety (do 1. júla 2016) povinný robiť vhodné

opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z (do 1. júla 2016), podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

Z vyplýva, že od 1. júla 2016 je okresný súd v relevantnom

rozsahu povinný postupovať v napadnutom konaní podľa ustanovení Civilného

mimosporového poriadku. Jednotlivé ustanovenia

smerujú aj k tomu, aby pri konaniach podľa tohto zákona nedochádzalo k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na

účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

16

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi

konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

(ďalej aj „“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa súd postupuje

v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Podľa pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca

z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno

spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko

pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,

odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa

dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala

na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu

jej nepriaznivého zdravotného stavu.

Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu

dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho

s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie

pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo

elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na

odročenie pojednávania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol, že

nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že predmetom konania je rozhodovanie

o rozvode manželstva navrhovateľky a sťažovateľa a konanie o úprave pomerov manželov

k maloletej na čas po rozvode ( ). Z právneho hľadiska predmetnú vec možno

považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov. Ako faktický prvok

zložitosti veci ústavný súd vyhodnotil skutočnosť, že súčasne s napadnutým konaním

okresného súdu prebiehalo trestné konanie, v rámci ktorého bol sťažovateľ trestne stíhaný

18

pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b)

voči maloletej. Výsledok trestného konania mal nepochybne vplyv

na rozhodnutie okresného súdu v prerokúvanej veci. Zisťovanie toho, či bol špecifikovaný

zločin spáchaný, záviselo aj od znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonávané v trestnom

konaní opakovane. Znalecké dokazovanie bolo vykonávané odborným vyšetrením

maloletej, pričom samotní znalci odporúčali nevystavovať opakovane maloletú vyšetreniu

(rozhovorom) zameraným na skutkové okolnosti, ktoré mali predstavovať naplnenie

vymedzenej skutkovej podstaty. Podľa názoru ústavného súdu uvedená skutočnosť prispela

výrazne k celkovému trvaniu napadnutého konania.

V rámci tohto kritéria ústavný súd považoval osobitne za potrebné prihliadnuť

aj na to, že napadnuté konanie sa týka aj úpravy pomerov rodičov – navrhovateľky

a sťažovateľa k ich maloletej dcére.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína právne závery Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktoré uviedol vo svojej judikatúre. Európsky súd pre ľudské práva „berie do úvahy

významnosť veci z pohľadu sťažovateľa a vytvoril tri druhy rýchlosti, a to primeranú,

osobitnú a výnimočnú. Výnimočnú rýchlosť vyžaduje súd pri rozhodovaní vecí týkajúcich

sa rodičovských práv...“ [Svák, J. a kolektív. Advokát pred európskymi súdmi (praktický

sprievodca). Žilina: Poradca podnikateľa spol. s r. o., 2004, s. 43].

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike

z 18. 7. 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné

prejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen

proti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Rovnako tak

uviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté prejednávať rýchlo. Prieťahy

v niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky, že celková doba konania

nebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110,

porovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72). V rozsudku

vo veci Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007 uviedol: „V tomto ohľade Súd pripomína,

že žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky umožňujúce riešiť prípady týkajúce sa

maloletých detí s najvyššou rýchlosťou, napriek prípadným rozporom medzi rodičmi týchto

detí.“ (bod 74 rozsudku)

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania. Ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa neprispelo

k doterajšej dĺžke napadnutého konania, sťažovateľ poskytol okresnému súdu primeranú

súčinnosť a v zásade adekvátne reagoval na výzvy okresného súdu.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa napadnuté

konanie trvalo tri roky a deväť mesiacov. V tomto období okresný súd v zásade postupoval

bez zbytočných prieťahov, zisťoval relevantné skutkové okolnosti a vykonával

pojednávania. V dvoch prípadoch boli pojednávania odročené z dôvodov na strane

účastníkov konania (3. decembra 2013 – kolízia pojednávaní právneho zástupcu

sťažovateľa, 29. apríla 2014 – neúčasť navrhovateľky z dôvodu ochorenia maloletej)

a v dvoch prípadoch z dôvodov na strane zákonnej sudkyne (7. januára 2014 –

práceneschopnosť zákonnej sudkyne, 11. februára 2014 – rodinné dôvody zákonnej

sudkyne). V relevantnom období sa vyskytlo jedno obdobie nečinnosti v rozsahu jeden rok

– v čase od 4. decembra 2014, keď bol súdny spis doručený okresnému súdu krajským

súdom, do 8. decembra 2015, keď okresný súd nariadil pojednávanie na 12. január 2016.

V tomto období okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by smeroval

k prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Túto nečinnosť okresného súdu možno čiastočne

akceptovať, keďže mohla súvisieť s otázkou znaleckého dokazovania. Okresný súd

bezprostredne pred týmto obdobím nečinnosti vykonal pojednávanie 29. apríla 2014

a následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Následne navrhovateľka doručila 20. februára 2015 okresnému súdu podanie, v ktorom

poukázala na vyjadrenia znalcov v trestnom konaní, ktorí neodporúčali vystavovať maloletú

ďalším výsluchom. Okresný súd na pojednávaní 12. januára 2016 zisťoval výsledky

trestného konania a tiež výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní. Znalecké

dokazovanie nariadil 28. januára 2016, pričom súdny spis zaslal znalkyni 2. mája 2016.

V tomto časovom úseku sa okresný súd musel vysporiadať s námietkami navrhovateľky

20

a sťažovateľa, ktoré smerovali voči osobe znalkyne, ako aj otázkam položeným znalkyni.

Napriek zjavnej snahe okresného súdu postupovať v napadnutom konaní plynulo a jeho

snahe prihliadnuť na záujmy maloletej je potrebné hodnotiť postup okresného súdu

v napadnutom konaní ako neefektívny.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – neefektívnym postupom

a nečinnosťou, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie nebolo

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2

druhej vety v danej veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – predovšetkým na predmet konania

a na v tomto náleze vymedzený prvok faktickej zložitosti veci a tiež na dĺžku napadnutého

konania, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 1 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného

súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov

konania v sume 545,68 € za tri úkony právnej služby.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa úhradu trov konania v sume

363,79 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

22

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd vychádzal zo základnej

sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016 v sume 143 € (1/6

výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný

paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového základu podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Keďže advokát je

podľa priloženého osvedčenia platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená

suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd

nepriznal odmenu za úkon právnej služby – podanie zo 4. októbra 2016, keďže toto podanie

neobsahuje takú argumentáciu, ktorá by nebola uvedená už v sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd tento úkon nepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený v súvislosti

s uplatňovaním práv sťažovateľa ( ).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2016