Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-355-2017.pdf
PDF · 130.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/355/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky J.. B. V. - A., W.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na N. triede č. XXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti manželovi navrhovateľky Ing. M. V. - A. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v K. na N. triede č. XXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Svetoslavom Vaškom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bardejove na Baštovej ulici č. 5/A v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej V. V. - BeW.8 zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 13.6.2017 č.k. 21P 19/2013-528 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zákaze styku otca s maloletou V. a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
Zastavuje odvolacie konanie vo výroku o uložení povinnosti maloletej V. a jej rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 13.6.2017 č.k. 21P 19/2013-528 rozviedol manželstvo navrhovateľky Ing. B. V. - A., W.. rodenej V. nar. XX.X.XXXX a J.. M. V. - A. nar. X.XX.XXXX uzavreté dňa 11.11.2006 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. časti K. - B. mesto vo zväzku XXX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode zveril maloletú V. V. - A. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľka) s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal otca (manžel navrhovateľky) prispievať na výživu maloletej V. 100 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Styk otca s maloletou V. zakázal. Uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, ktoré je povinné po uplynutí troch mesiacov a po ukončení terapie súdu oznámiť výsledky tejto terapie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku rozsudku, ktorým bol zakázaný styk otca s maloletou V. a výroku, ktorým uložil dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 363 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP s odôvodnením, že rozhodnutie v napadnutej časti považuje za nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Poukázal na to, že napriek dĺžke samotného konania, vykonaného rozsiahleho dokazovania, neuveriteľnej kvantity listinných dôkazov, výpoveďami zabezpečených najmä počas trestných konaní vedených pred ORPZ Košice pod ČVS: ORP 2868/1-OVK-KE-212 a ORP 684/1-VYS-KE-2014 a tiež v súbežne vedenom súdnom konaní pred tým istým súdom o určenie rodičovských práv a povinností do času rozhodnutia o rozvode pod sp.
zn. 22P 193/2013, súd rozhodol iba na základe výpovede matky na poslednom súdnom pojednávaní a predloženého súkromného znaleckého posudku znalkyne PhDr. M. C., W.. vypracovaného na žiadosť matky. Súd nijako nezdôvodnil, prečo sa nezaoberal jeho argumentmi, písomnými listinami, ani množstvom znaleckých posudkov vypracovaných v trestných konaniach a v tomto konaní. Súd nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy znalecký posudok PhDr. Z. B. z 25.3.2013, V.. Y. C. z 23.6.2014, W.. M. B. z 26.6.2014, V.. F. E. M. z 19.8.2014, W.. F. S. z 8.10.2014, Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa z 28.1.2015 a PhDr. C. X. z XX.X.XXXX. Rovnako neuviedol, prečo závery týchto znaleckých posudkov odmietol. Okrem súkromného znaleckého posudku znalkyne PhDr. M. C. vypracovaného na žiadosť matky, bolo vypracovaných celkovo osem znaleckých posudkov, z ktorých len na maloletú dcéru bolo vypracovaných päť, na matku dva a na neho štyri znalecké posudky. O kvalite súkromného znaleckého posudku znalkyni W.. M. C. vypracovaného na žiadosť matky, vyjadril sa na poslednom súdnom pojednávaní a na svojom vyjadrení trvá. Táto znalkyňa nemala ani tú potrebu s poukazom na § 209 CSP, nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami a pripojenými vyšetrovacími spismi a napriek tomu, že od vypracovaného posledného znaleckého posudku súdnou znalkyňou PhDr. C. X. do vypracovania súkromného znaleckého posudku znalkyňou PhDr. C., táto znalkyňa ani nemala potrebu sa zaoberať a vyjadriť sa k údajnej zmene názoru dieťaťa na to, že sa s otcom nechce stretnúť. Aj napriek tomu, že súd poukázal na túto skutočnosť, súdu, pre jeho vlastné rozhodnutie, postačovali tieto závery súkromného znaleckého posudku. Na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu dospel súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal aj na to, že v čase podania návrhu matky mala maloletá dcéra Michaela štyri roky a šesť mesiacov a dnes má deväť rokov a dva mesiace. Zdôraznil, že dcéru nevidel a nestretol sa s ňou už takmer päť rokov, pričom je potrebné v danej chvíli urobiť tzv. „reštart“ vzťahu medzi dcérou a otcom, to znamená obnoviť vzťahy, ktoré boli medzi otcom a dcérou pretrhnuté (prerušenie viac ako štyri roky), pretože čím skôr sa začne tento reštart vzťahov, tým skôr dôjde k obnoveniu pretrhnutých vzťahov. Dodržiava nariadené neodkladné opatrenie do bodky a svoju dcéru nevidel 56 mesiacov. Aj poukazom na tieto skutočnosti apeluje na súd a správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 ods. 1 CMP zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zakázal jeho styk s maloletou tak, že jeho styk upraví s maloletou minimálne v rozsahu navrhovanom súdnou znalkyňou PhDr. C. X. v znaleckom posudku č. 11/2016 z 25.7.2016 na strane 29 v odpovedi na otázku č. 7, a to na dve až tri hodiny mesačne na neutrálnom mieste mimo bydliska maloletej vždy v druhú sobotu kalendárneho mesiaca.
3. Otec podaním v zmysle § 369 ods. 4 CSP zobral späť odvolanie v časti napadnutého šiesteho výroku rozsudku súdu prvej inštancie (povinnosť uložená dieťaťu a rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení) s odôvodnením, že chybou pri písaní bolo vsunuté do textu odvolania slovo „šiesty“. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že sa v dôvodoch odvolania nijako nezmieňuje voči šiestemu výroku rozsudku, ale iba voči piatemu. Taktiež poznamenal, že aj keď odvolanie smerovalo aj proti šiestemu výroku, bolo by to v čase spísania tohto čiastočného späťvzatia bezpredmetné, nakoľko sa podrobil poradenstvu nariadenému týmto výrokom.
4. Matka vo vyjadrení uviedla, že vo svojom podaní z 26.2.2016 nielen že podrobne opísala priebeh psychologických (vrátane znaleckých) vyšetrení, ktorým sa maloletá V. podrobila, ale aj závery, ktoré z týchto vyšetrení vyplynuli. Prílohou tohto podania boli znalecké posudky, na ktoré otec poukazuje, vzťahujúce sa k maloletej V.. Nie je teda zrejmé, z čoho vyplýva presvedčenie otca o tom, že znalecký posudok PhDr. M. C. PhD. bol jediným podkladom pre zákaz styku otca s maloletou V.. V tejto súvislosti osobitne poukázal na závery znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa č. 1/2015 a výsluch znalkýň, ktoré vypracovali tento znalecký posudok zo dňa 24.6.2015. Závery o tom, že maloletá V. bola obeťou neprimeraného sexuálneho správania, o ktorom doposiaľ nebolo vyvrátené, že by jeho pôvodcom mal byť otec, vyplývajú, ako už bolo uvedené v označenom podaní zo dňa 26.2.2016 z viacerých vyšetrení, vrátane dlhodobo poskytovanej psychologickej starostlivosti v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie so sídlom ZuD.. Skutočnosť, aké podklady boli znalkyni pri vypracovaní súkromného znaleckého posudku k dispozícii sú zrejmé zo samotného súkromného znaleckého posudku a ide prakticky o tie isté podklady, na ktoré sa odvoláva otec. Podstatou odvolania otca je, že dcéru nevidel päť rokov a je potrebné urobiť ním tak často zmieňovaný „reštart“ vzťahov. Otec celkom zjavne nepochopil, že vo veciach starostlivosti o maloletých nie je a ani nemôže byť prioritou, či otec videl dcéru, alebo nie 56 mesiacov, ale predovšetkým posúdenie, či styk s ním neohrozí psychický a fyzický vývoj dieťaťa. V tejto súvislosti poukázal osobitne na stanovisko odbornej konzultantky Doc. PhDr. Mgr. B. K. PhDr.,
ktorej kvalifikovanosť v oblasti ochrany obetí sexuálneho zneužívania vyplýva tak zo súkromného znaleckého posudku, ako aj z listín, ktoré predložila ako matka a z ktorých vyplýva, že ani neprítomnosť vonkajších symptómoch traumy v čase realizácie jednotlivých vyšetrení, nie je prekvapujúca a ani nie je dôkazom o tom, že k sexuálnemu zneužívaniu maloletého dieťaťa nedošlo. V prípade maloletej V. však viaceré, aj znalecké vyšetrenia prítomnosť týchto symptómoch potvrdili a na rozpor medzi všeobecnými opismi symptómoch sexuálneho zneužívania a ich prehliadaním u tých vyšetrení, ktoré konštatovali nezistenie symptómov sexuálneho zneužívania, už poukázala vo svojom podaní zo dňa 26.2.2016. Odborná konzultantka však zdôraznila, že už približne 51% miera istoty, že k zneužívaniu došlo, má byť štandardom k tomu, aby v súdnom konaní prijali opatrenia na ochranu dieťaťa. V predmetnej veci tak súd konal v najlepšom záujme dieťaťa a otec okrem variácií témy „reštart“ vzťahov neuvádza nič, čím by spochybnil, že takéto rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa je. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zákaze styku otca s maloletou V. potvrdil.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na doterajších písomných ako aj ústnych vyjadreniach a navrhol rozhodnúť na základe dostupných materiálov v najlepšom záujme dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že odporučil rodičom zapojenie do priorít vykonávaných akreditovaným subjektom V.. pod názvom „opatrenia zamerané na vykonávanie odborných metód na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí“ s cieľom zabezpečenia komunikácie medzi rodičmi, napĺňanie potrieb maloletej s dôrazom na zabezpečenie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletej. Obaja rodičia so zapojením rodiny do uvedenej priority súhlasili, čo potvrdili aj svojim podpisom.
6. Správa akreditovaného subjektu V.. n.o. (č.l. XXX-XXX spisu) konštatuje, že v mesiacoch august, september a október 2017 boli zrealizované tri individuálne stretnutia s matkou dieťaťa a štyri spoločné stretnutia s matkou a maloletým dieťaťom a tiež telefonický kontakt s matkou. Stretnutia boli realizované v sídle V. pod slnkom, n.o. so zameraním na ventiláciu, ujasňovanie, povzbudenie a prácu s negatívnymi emóciami bez prenosu na maloleté dieťa. Matka počas stretnutí uvádzala, že už len pri vyslovení slova „otec“ maloleté dieťa opätovne zažíva nočné desy, pomočovanie a úzkosť. Všetky stretnutia s maloletým dieťaťom boli uskutočnené za prítomnosti matky: ventilácia, ujasňovanie, povzbudenie, práca pomocou literatúry, ktorá učí deti správať sa zodpovedne a vedie ich k úcte k sebe a k ostatným - podporuje rozvoj detí v sociálnej a emocionálnej oblasti. Počas týchto mesiacov pokusy zastihnúť otca dieťaťa telefonicky neboli úspešné a na pokus o kontakt prostredníctvom SMS správy nezareagoval. Z uvedeného dôvodu s otcom v týchto mesiacoch nebolo uskutočnené ani jedno stretnutie. Po opakovanom pokuse o kontakt s otcom boli následne v mesiaci október 2017 uskutočnené dva individuálne stretnutia, v priebehu ktorých vyjadril svoje pochybnosti o zmysle uskutočňovaného poradenstva, nakoľko (podľa toho, čo uviedol) od decembra 2012 nemal možnosť žiadneho styku ani komunikácie s maloletým dieťaťom. Uviedol, že na stretnutia do sídla Miesto pod slnkom došiel, nakoľko očakáva, resp. má aspoň malú nádej, že dôjde k náprave tejto pre neho nepriaznivej (skľučujúcej, deprimujúcej a frustrujúcej) a dlhotrvajúcej situácie. Kontakt s maloletým dieťaťom podľa otca odvtedy nebol a nie je umožnený ani širšej rodine z jeho strany.
7. Ďalšie vyjadrenia zo strany rodičov a kolízneho opatrovníka vo veci podané neboli.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
14. Odvolací súd uzatvára, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu podľa § 220 ods. 2 CSP musí teda obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutočného stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a v schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovaní pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
16. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; „deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je len logické, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vypovedanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Teda výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne a súd sa po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytváranie predpokladov preto, aby zrušený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Táto požiadavka je navyše zosilnená povinnosťami súdu podľa § 115 CMP, ktorý explicitnou úpravou presadzuje možnosť vykonania procesných úkonov pred začatím konania, nota bene, aby v konaní starostlivosti o maloletých viedol rodičov detí k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloleté dieťa. Pri tejto činnosti súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí iné vhodné opatrenia. Pokiaľ teda súd svojim rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzí alebo zakáže, mal by súčasne urobiť ďalšie vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Môže napríklad nariadiť odborné poradenstvo, a to buď rodičovi samotnému (pokiaľ dôvody spočívajú v niektorom z rodičov), alebo obom rodičom súčasne, resp. aj dieťaťu, či dieťaťu a rodičovi. Takéto výchovné opatrenie môže súd ukladať aj opakovane, a to až do doby, kým nebude mať za to, že sa zmenili okolnosti, pre ktoré bolo obmedzenie alebo zákaz styku nariadený. Pokiaľ dospeje k záveru, že došlo k zmene okolností, ktoré viedli k zákazu alebo obmedzeniu styku, potom by mal aj bez návrhu zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie. Čas po rozhodnutí o zákaze alebo obmedzení styku musia súdy a orgány sociálnoprávnej ochrany detí využiť na to, aby v budúcnosti perspektívne mohol byť styk obnovený, aby sa prehodnotila doterajšia stratégia a zvolili sa ďalšie, vhodnejšie riešenia. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh uplatnený. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje
záujem dieťaťa, alebo či ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (R 96/1967). Zásadne nemožno obmedzenia alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Dôvodom teda na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Zo všetkých uvedených dôvodov by dôsledné odhalenie a posúdenie skutočnej príčiny, ktorá viedla jedného z rodičov k podaniu návrhu na súdne obmedzenie alebo zákaz styku druhého z rodičov, malo byť pilierom, na ktorom bude rozhodnutie súdu postavené, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa.
16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bol styk otca s maloletou V. zakázaný spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zákaze styku otca s maloletou V. nespĺňa obsahové náležitosti vyžadované citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodnutí riadil, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah, navzájom si odporujúce dôkazy nevyhodnotil (správy pedagogicko-psychologického poradenstva, závery znaleckých posudkov, výsledky trestného stíhania otca) a nezdôvodnil, prečo niektoré z nich pokladal za nevierohodné a prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s odlišnými tvrdeniami rodičov, ktoré uviedli v priebehu konania na súde prvej inštancie, v dôsledku čoho rodičia v odvolacom konaní rozsiahlymi podaniami naďalej argumentujú týmito skutočnosťami, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia na nich nedostali odpoveď. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zákaze styku, resp. úprave styku sa opieral o súkromný znalecký posudok PhDr. M. C. PhD č. 26/2017 (č.l. 505 až 518 spisu), ktorý priorizoval bez toho, aby jeho závery porovnal so závermi znalkyne ustanovené súdom W.. C. X. č. 11/2016 (346 až 376 spisu) napriek tomu, že táto znalkyňa nezistila vyslovene negatívny charakter vzťahu maloletej k osobe otca a posúdila ho skôr ako ambivalentný, kým súkromný znalecký posudok považuje styk otca s maloletou v súčasnosti za nerealizovateľný, pretože dieťa preukazuje znaky výrazného odporu a aktívne sa bráni kontaktu s otcom. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie sa vysporiadal odlišnými závermi znalkýň s dôrazom na to, že na základe akých skutkových okolností sa zmenil postoj dieťaťa k otcovi bez toho, aby sa s otcom vôbec stretlo. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v § 191 ods. 1 CSP totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je totiž povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutočného stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Následné právne posúdenie veci má potom obsahovať výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutočného stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Z týchto dôvodov je absolútne v rozpore so zákonom, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na základe tvrdenia matky na pojednávaní 13.6.2017, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok, že maloletá potom, ako jej oznámila, že otec má povolené stretávať sa s ňou, reagovala plačom, pomočovaním sa, nočnými desmi a začala vyžadovať, aby ju matka kŕmila, teda jej psychická pohoda sa veľmi narušila, kým ostatné dôkazy, resp. výsledky rozsiahleho dokazovania (niekoľko
správ pedagogicko-psychologického poradenstva, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, znalecké posudky z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a z odboru psychiatrie v celkovom počte osem) nevyhodnotil, resp. nezdôvodnil, prečo ich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy. Dokonca absentuje akékoľvek odôvodnenie súdu vo vzťahu k súkromnému znaleckému posudku PhDr. M. C. PhD. č. 26/2017 z 2.5.2017, ktorý bol vypracovaný na žiadosť matky napriek tomu, že zjavne len tento znalecký posudok sa stal podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že správa Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Y., mama a ja v W. z 9.11.2012 vypracovaná na žiadosť matky konštatuje, že správanie maloletej V. vykazuje symptómy, ktoré sú charakteristické pre deti so syndrómom CAN a znalecký posudok Mgr. Y. C. z 23.6.2014 vypracovaný na žiadosť matky konštatuje symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa u maloletej V., kým znalecký posudok PhDr. Z. B. súdnej znalkyne z 25.3.2013 vyplýva, že nezistila žiaden prejav, ktorý by ukazoval na sexuálne zneužívanie maloletej, znalecký posudok Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa z 28.1.2015 považuje za vysoko pravdepodobné, že situácie, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu sexuálneho zneužívania otcom neboli maloletou vymyslené, ale predpokladá sa, že musela tieto situácie reálne zažiť a vnímať. Znalecký posudok PhDr. M. B. z 26.6.2014 posudzoval eventuálne sklony otca k lživosti a skresľovaniu skutočností so záverom, že u otca tendencie k lživosti ani ku skresľovaniu skutočností neboli zistené, ani také závažné prejavy, ktoré by mali spochybniť jeho výpovede a jeho osobnostná štruktúra je aktuálne bez závažnej patologickej symptomatológie a znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatria - drogové závislosti, alkoholizmu a sexuológie MUDr. F. E. - M. z 19.8.2014 v závere posudku konštatuje, že u otca nie sú známky pedofilnej proceptivity ani znaky svedčiace pre sexuálnu agresivitu, netrpí sexuálnou deviáciou (netrpel ani v čase spáchania údajného skutku), ktorá by mala vplyv na jeho konanie a ide o príslušníka väčšinovej sexuality. Z preskúmavaného spisu rovnako vyplýva, že znalkyňa PhDr. C. X. v znaleckom posudku z 25.7.2016 (č.l. 347-376 spisu) v závere svojho posudku vzhľadom na predchádzajúce znalecké vyšetrenia a správy ošetrujúcich psychológov, resp. psychoterapeutov, sa skôr prikláňa k tomu, že maloletá nemohla vedome skresľovať skutočnosti tak, aby si vykonštruovala celý príbeh bez toho, ak nemala reálne zažitú skutočnosť. Udržiavaním týchto spomienok však svojim domýšľavým postojom mohla matka napomáhať tak, že dieťa si isté reálne zažité veci „dokreslilo“ aj fantazijným materiálom. Niektorým bežným situáciám matka pripisovala sexuálny význam. Na otázku, či maloletá bola sexuálne zneužívaná, nevedela sa úplne jednoznačne vyjadriť vzhľadom na dlhý časový odstup od situácie a nízky vek dieťaťa, kedy malo dochádzať k zneužívaniu. Pamäťové stopy už dvojročného dieťaťa sú v jeho veku prchavé, nemajú tak stabilný charakter, ako je tomu neskôr. Ďalším faktom je aj popísaný prirodzený obranný mechanizmus správania u sexuálneho zneužívania, keď negatívne traumatizujúce spomienky sa vytesnia do podvedomej sféry prežívania. Dieťa s odstupom času nedokáže detailizovať konkrétne situácie, chýba časový aj iný zmysluplný kontext. Znalkyňa dospela k záveru, že styk maloletej s otcom by neohrozil jej vývoj a výchovu pod podmienkou, že pri styku bude prítomná dospelá osoba, bude sa vyhýbať konfrontačnému postoju s dieťaťom ohľadom na jeho vyjadrenia, čo sa týka sexuálneho zneužívania, spochybňovania jeho vyjadrení na adresu otca, spochybňovania postoja dieťaťa k matke a pod.. Komunikácia otca s dieťaťom by sa mala viesť v duchu prítomnosti a nie návratu do minulosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, aké úvahy ho viedli k tomu, že znalecký posudok PhDr. C. X. z 25.7.2016, vypracovanie ktorého sám nariadil a je najčerstvejším znaleckým posudkom vo veci (okrem súkromného znaleckého posudku vypracovaného na podnet matky) a jeho závery nechal bez povšimnutia. Odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a je treba ho hodnotiť ako každý dôkaz (§ 191 ods. 1 CSP) jednotlivo a tiež v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Rovnako poukazuje na ust. § 209 ods. 2 CSP, ktorý ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo platí pre vykonávanie súkromného znaleckého posudku predloženého aj v priebehu konania. Súkromný znalecký posudok je nevyhnutné hodnotiť komplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov a poprelo by to možnosť súdu hodnotiť ho podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný. Procesný postup vykonávania dôkazov, konkrétne súkromného znaleckého posudku je rovnaký, ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, a dodáva najmä možnosť súdu znalca, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok, vypočuť, klásť mu doplňujúce otázky a žiadať o vysvetlenie, resp. doplnenie a pod.. Odvolací súd súčasne poukazuje na rozsudok Okresného súdu Košice I zo 17.5.2017 č.k. 22P 193/2012-671, ktorým súd upravil styk otca s maloletou V. každú tretiu sobotu v mesiaci od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky v Obchodnom centre Y.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri existencii skoršieho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou mal súd porovnávať pomery, za ktorých sa rozhodlo v skoršom rozhodnutí a pomery v čase rozhodnutia o styku na čas po rozvode. Poznámka odvolacieho súdu: konanie o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Košiciach z 13.3.2018 č.k. 8CoP 284/2017-722 v dôsledku toho, že výrok rozsudku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa nadobudlo právoplatnosť.
18. Odvolací súd uzatvára: znalecké posudky a ich závery, v niektorých prípadoch diametrálne odlišné, nepostačujú pre jednoznačný a nepochybný záver o sexuálnom zneužívaní maloletej, ale rovnako nie je prípustné túto možnosť vylúčiť. Vzhľadom na to, že od inkriminovaného obdobia uplynuli štyri roky a nie je reálne možné dospieť k jednoznačnému záveru, je aktuálne nevyhnutné zistiť so zreteľom na najlepší záujem maloletej, a to bez ohľadu na subjektívne predstavy rodičov, či styk s otcom v minimálnom rozsahu, resp. v rozsahu doporučeného znalkyňou PhDr. C. X. môže alebo nemôže ohroziť fyzické a duševné zdravie dieťaťa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvej inštancie na základe doposiaľ vykonaného rozsiahleho dokazovania má k dispozícii podklady pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa z tohto uhla pohľadu a zároveň poukazuje na závery znaleckých posudkov, predmetom ktorých bolo vyšetrenie maloletej V., ktoré zhodne doporučujú, aby dieťa už nebolo vystavené výsluchom a znaleckým vyšetreniam, pretože z psychologického hľadiska je dôležité, aby dieťa prežitú traumu postupne spracovalo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, resp. odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení na dobu troch mesiacov, je správne, pretože správa, ktorú mu špecializované zariadenie doručí, bude jedným z podstatných podkladov pre posúdenie, či je styk v najlepšom záujme dieťaťa a rovnako pre posúdenie schopnosti rodičov prispôsobiť vlastné predstavy o styku záujmom dieťaťa. Podľa záverov poradenstva rovnako môže rozhodnúť o aplikácii ďalších opatrení, napríklad využiť predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo, ktoré vykonávajú psychologické centrá zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí.
19. V ďalšom konaní teda bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutočný stav veci, posúdiť ho podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutia a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.
20. Podľa § 369 ods. 1 CSP, pokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ odvolanie vzal späť, nemôže ho podať znova. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
21. Nakoľko otec zobral svoje odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola uložená povinnosť zúčastneným stranám podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, resp. odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení späť, odvolací súd v súlade s § 369 ods. 3 CSP odvolacie konanie v tejto časti zastavil.
22. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov konania, zverením maloletej V. do osobnej starostlivosti matky, práve rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a určení výživného od otca pre maloletú V. na čas po rozvode manželstva neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).