Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 26/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ktorou namieta porušenie základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e

O d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet ústavnej sťažnosti a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 11. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupuje

ako žalobca v napadnutom konaní o zaplatenie žalovanej sumy 2 722,50 € s prísl.

Sťažovateľ uvádza, že odvolanie v predmetnej veci bolo doručené Okresnému súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) 2. júla 2018 a následne okresným súdom predložené krajskému

súdu 8. októbra 2018. Sťažovateľ 3. júla 2019 zaslal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy,

na ktorú reagoval podpredseda krajského súdu vyjadrením z 2. augusta 2019, v ktorom

konštatoval, že v danej veci neboli zistené prieťahy pri vybavovaní predmetnej veci

odvolacím súdom. Následne 26. septembra 2019 krajský súd vydal v napadnutom konaní

rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu. Sťažovateľ tvrdí, že ak krajský súd

nerozhodol o jeho odvolaní v lehote jedného roka od podania odvolania, porušil

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, a to aj keď v čase podania ústavnej sťažnosti už k prieťahom nemohlo

dochádzať.

3. Sťažovateľ vytýka krajskému súdu aj skutočnosť, že predmetný rozsudok

krajského súdu bol doručený advokátke JUDr. Adriane Kmecovej (ktorá ho obratom

preposlala sťažovateľovi), hoci ešte v priebehu konania došlo k ukončeniu zastupovania

sťažovateľa touto advokátkou. Toto sťažovateľ taktiež považoval za nesprávny postup

krajského súdu. Okrem toho ešte sťažovateľ vyčítal krajskému súdu, že odvolacia duplika

žalovaných z 20. septembra 2018 mu nebola doručená v zákonnej lehote,

ale bola mu doručená odvolacím súdom až 30. júla 2019, čo považuje za porušenie jeho

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa .

4. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,

čo odôvodnil iba poukázaním na nečinnosť okresného súdu, prieťahy a nedodržiavanie

zákonných postupov.

5. Na záver sťažovateľ žiadal, aby mu štát zabezpečil právnika, pretože nevlastní

majetok, ktorý by presahoval sumu, ktorá je od neho vymáhaná v bližšie neurčenom

exekučnom konaní.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. decembra 2019 sťažovateľ na spresnenie

svojich majetkových pomerov priložil k svojej ústavnej sťažnosti výpis z účtu

a výpis z účtu v banke (pravdepodobne vedeného

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým

postupom krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa došlo k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, jeho základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa a jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

tiež napr. , , , ). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

III.A K základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a k právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , , ).

19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až konečným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. K rešpektovaniu,

resp. naplneniu základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade

krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu,

už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva

postupom všeobecného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmieta ako zjavne

neopodstatnenú.

21. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

22. Zo samotnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že krajský súd

v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. -156

z 26. septembra 2019. V čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

(11. decembra 2019) bolo teda napadnuté konanie už právoplatne skončené.

23. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd konštatuje, že krajský súd konečným

rozhodnutím vo veci ešte pred doručením ústavnej sťažnosti ústavnému súdu vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa. Po vyhlásení rozsudku krajského súdu teda už nemohol trvať stav právnej

neistoty sťažovateľa vo vzťahu k ním napadnutému konaniu pred krajským súdom.

24. Keďže sťažovateľ namietal postup krajského súdu v napadnutom konaní

ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu v čase, keď bola predmetná vec

už právoplatne skončená, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom

nemohlo dochádzať, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

III.B K základnému právu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom

25. Sám sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že odvolacia duplika

protistrany v konaní mu bola doručená. Nespochybňuje, že sa pred konečným rozhodnutím

súdu mohol s týmto podaním protistrany oboznámiť alebo sa k nemu vyjadriť.

Je síce pravda, že mu predmetné podanie bolo odoslané až 10 mesiacov po tom,

čo ho protistrana doručila okresnému súdu, a doručil mu ho až odvolací súd, ale vo vzťahu

k základnému právu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom je relevantná

iba skutočnosť, že mu toto podanie bolo doručené a mal priestor sa k nemu vyjadriť.

Okresný súd teda síce pri vykonávaní procesných úkonov pred predložením veci

odvolaciemu súdu pochybil, ale toto jeho pochybenie napravil krajský súd v odvolacom

konaní, preto v napadnutom konaní ako celku nedošlo k pochybeniu, ktoré by malo

za následok porušenie základného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom.

26. Ústavný súd zároveň konštatuje, že ak bol rozsudok odvolacieho súdu doručený

advokátke, ktorá už sťažovateľa nezastupovala a ktorá mu predmetný rozsudok obratom

zaslala (podľa tvrdenia samotného sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, pozn.), opäť ide síce

o pochybenie, ktoré ale nemá intenzitu na to, aby ústavný súd vyslovil porušenie

sťažovateľovho základného práva podľa , resp. jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru.

27. S poukazom na už uvedené východiská (bod 17 odôvodnenia tohto uznesenia)

ústavný súd aj v tejto časti podľa odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

IV.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

28. Na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené

tri podmienky, resp. predpoklady: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu,

(ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy,

ak okrem iného je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti

a ústavná sťažnosť nie je oneskorená, neprípustná a ani zjavne neopodstatnená.

29. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku jej posúdenia zistí,

že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná

sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená

to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti,

a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

30. Keďže ústavný súd v tomto prípade odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , ,

).

31. Pretože nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

32. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu