Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 268/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Škapincom,

Moyzesova 36, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 41

ods. 1 a 4, a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Škapinca, Moyzesova 36, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 25. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej

aj „sťažovateľ“ alebo „oprávnený“ alebo „otec“), ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a 4, (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

sp. zn. (ďalej aj „napadnutý postup okresného súdu“ alebo „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti, ako aj predloženého spisového materiálu okresného súdu

sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení oprávneného podal

8. februára 2018 návrh na výkon rozhodnutia okresného súdu sp. zn.

z 2. augusta 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 9. januára 2018, ktorým bol nariadený návrat jeho

maloletého syna (ďalej len „maloletý“) do Austrálie ako krajiny jeho

obvyklého pobytu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie

o nariadení návratu maloletého nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2018 a vykonateľnosť

8. februára 2018.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd

v napadnutom konaní koná neefektívne a s prieťahmi. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol,

že „konanie o výkon rozhodnutia, t. j. o navrátenie mal. , ktorý nedávno

dňa 24.04.2019 dovŕšil už 4 roky veku (protiprávne je teda na území Slovenskej republiky

zadržiavaný už 21 mesiacov) je ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti bezvýsledné, nie je

právoplatné ukončené, je vedené stále na prvom stupni bez reálneho výkonu, t. j. navrátenia

mal. sťažovateľovi a bez jeho navrátenia do Austrálie.“.

Ďalej uvádza: „Dňa 18.04.2018 na návrh sťažovateľa rozhodol Federálny obvodný

súd Austrálie Uznesením , že mal. sa zveruje do opatery otca

a otec má právomoc použiť aj silu, nájsť a spätne získať dieťa a vrátiť ho

sťažovateľovi do Austrálie. Ani takéto rozhodnutie Federálneho súdu Austrálie nepodnietilo

Okresný súd Košice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal rýchlo,

efektívne a bez zbytočných prieťahov.“

4. Napadnutým postupom okresného súdu vo veci výkonu rozhodnutia, ktoré sa

dotýka osobitne citlivej veci, a to navrátenia dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu,

ktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá bezvýsledne 14 mesiacov, došlo

podľa sťažovateľa k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

4.1 Uvedeným postupom okresného súdu boli podľa sťažovateľa porušené aj jeho

základné práva podľa a 4 , teda jeho práva na rodičovstvo a starostlivosť

o jemu zverené dieťa tak, aby mohlo byť vychovávané v mieste jeho rodiska a obvyklého

pobytu, t. j. v Austrálii.

5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základné právo sťažovateľa na prejednanie

jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v súdnom konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Základné právo sťažovateľa na rodičovstvo a rodinu podľa

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na osobitnú ochranu detí

a na starostlivosť a výchovu detí podľa v spojení s

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v súdnom konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 10.000,- eur,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konanie titulom trov právneho zastúpenia

za dva úkony právnej služby v sume 346,26 eur, ktorú je povinný Okresný súd Košice II

uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

6. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € odôvodňuje takto: „Sťažovateľ vzhľadom na závažnosť celej vzniknutej

situácie, dĺžku konania Okresného súdu Košice I pod sp. zn. a okolnosť, že

v merite konania pred všeobecnými súdmi ide o starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa,

žiada aj finančnú satisfakciu v sume 10.000,- eur (desať tisíc eur).“

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika

sťažovateľa, chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -17 z 2. októbra 2019 ju podľa a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) prijal na ďalšie konanie.

8. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom

sp. zn. z 5. septembra 2019 a prípisom sp. zn.

zo 4. novembra 2019 predseda okresného súdu, ktorý ústavnému súdu zároveň oznámil,

že vo veci ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

9. V relevantnej časti vyjadrenia sp. zn. z 5. septembra 2019

predseda okresného súdu uviedol chronológiu procesných úkonov vykonaných

v napadnutom konaní a v závere uviedol, že súd „vo veci výkonu rozhodnutia postupuje

s maximálnou opatrnosťou a s prihliadnutím predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa,

aby výkonom rozhodnutia a návratom do krajiny obvyklého pobytu nevznikla maloletému

nenapraviteľná duševná ujma.“. Vo vyjadrení sp. zn. zo 4. novembra

2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,

predseda okresného súdu v stručnosti uviedol, že nemá „potrebu niečo doplniť a súhlasím,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“.

10. Ústavný súd prípisom z 11. novembra 2019 vyzval sťažovateľa na prípadné

zaujatie stanoviska k vyjadreniam predsedu okresného súdu. Ústavný súd zároveň vyzval

sťažovateľa, aby ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania,

v súvislosti s čím ho poučil, že v prípade, že v stanovenej lehote nebude ústavnému súdu

doručené stanovisko k možnosti upustenia od verejného ústneho pojednávania, ústavný súd

bude s poukazom na

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s

predpokladať, že sťažovateľ nemá námietky k takému postupu ústavného súdu.

10.1 V danom prípade sťažovateľ na výzvu ústavného súdu nereagoval.

11. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom okresného súdu podľa § 58

ods. 3 a v prípade sťažovateľa v súlade s

v spojení s upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Prehľad spisu okresného súdu sp. zn.

12. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil

tento priebeh relevantnej časti napadnutého konania:

- 8. februára 2018 – okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného (otca)

na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny jeho pôvodu,

- 15. februára 2018 – okresný súd vyzval matku na vyjadrenie sa k doručenému

návrhu na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny jeho pôvodu,

- 12. marca 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie matky k návrhu otca

na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny jeho pôvodu,

- 27. marca 2018 – okresný súd vyzval právneho zástupcu matky na predloženie plnej

moci na jej zastupovanie v predmetnom konaní (výzva sa z dôvodu jej zaslania

na nesprávnu adresu vrátila okresnému súdu 5. apríla 2018 s poznámkou adresát neznámy),

- 10. apríla 2018 – okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu matky

na predloženie plnej moci na jej zastupovanie v predmetnom konaní,

- 30. apríla 2018 – okresnému súdu bola zo strany právneho zástupcu matky

doručená plná moc na jej zastupovanie v predmetnom konaní,

- 10. mája 2018 – okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Rožňava (ďalej len „ÚPSVaR“) o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti povinnou

uloženej jej rozhodnutím súdu,

- 10. mája 2018 – okresný súd zaslal oprávnenému vyjadrenie matky (doručené

okresnému súdu 12. marca 2018) k jeho návrhu na výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do krajiny jeho pôvodu na účely zaujatia stanoviska zo strany otca ako oprávneného

k tomuto vyjadreniu,

- 21. mája 2018 – okresnému súdu bola doručená žiadosť oprávneného o urýchlené

rozhodnutie vo veci,

- 28. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie matky a žiadosť

o odklad výkonu rozhodnutia,

- 28. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko otca k vyjadreniu

matky, ktoré bolo okresnému súdu doručené 12. marca 2018,

- 4. júna 2018 – okresnému súdu bola doručená správa z ÚPSVaR,

- 8. júna 2018 – okresný súd uznesením č. k. -230 uložil povinnej

poriadkovú pokutu v sume 500 € (právoplatnosť – 13. júla 2018, vykonateľnosť – 17. júla

2018),

- 8. júna 2018 – okresný súd uznesením č. k. -234 zamietol návrh

matky na odklad výkonu rozhodnutia,

- 9. júla 2018 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie matky proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia,

- 1. augusta 2018 – okresný súd zaslal otcovi odvolanie matky na vyjadrenie,

- 16. augusta 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie otca k odvolaniu

matky,

- 10. septembra 2018 – okresný súd zaslal matke vyjadrenie otca k jej odvolaniu,

- 19. októbra 2018 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko matky k vyjadreniu

otca, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. augusta 2018,

- 21. novembra 2018 – okresný súd zaslal otcovi stanovisko matky k jeho vyjadreniu,

- 29. novembra 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie otca k stanovisku

matky,

- 28. decembra 2018 – okresný súd zaslal matke vyjadrenie otca, ktoré mu bolo

doručené 29. novembra 2018 (z dôvodu zaslania podania na adresu bývalej právnej

zástupkyne matky, ktorá riadne oznámila okresnému súdu ukončenie právneho zastúpenia,

okresný súd zaslal povinnej vyjadrenie opakovane, a to 7. januára 2019) ,

- 7. januára 2019 – okresný súd opakovane zaslal matke vyjadrenie otca, ktoré mu

bolo doručené 29. novembra 2018,

- 18. januára 2019 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie matky k vyjadreniu

otca, ktoré bolo okresnému súdu doručené 29. novembra 2018,

- 4. februára 2019 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie vyjadrenia matky,

ktoré bolo súdu doručené 18. januára 2019,

- 5. februára 2019 – okresnému súdu bola doručená žiadosť otca o uskutočnenie

okamžitého výkonu rozhodnutia,

- 20. februára 2019 – okresný súd zaslal otcovi vyjadrenie matky, ktoré mu bolo

doručené 18. januára 2019,

- 21. februára 2019 – spis bol predložený krajskému súdu,

-14. marca 2019 – krajský súd uznesením č. k. -487 odmietol

odvolanie matky proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia,

- 18. marca 2019 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 1. apríla 2019 – okresnému súdu bola doručená urgencia otca na urýchlené

rozhodnutie vo veci,

- 2. apríla 2019 – okresný súd zaslal účastníkom konania rozhodnutie krajského súdu,

- 4. apríla 2019 – okresný súd uznesením č. k. -505 ustanovil

maloletému kolízneho opatrovníka – ÚPSVaR,

- 12. apríla 2019 – okresný súd uznesením sp. zn. nariadil výkon

rozhodnutia,

- 23. apríla 2019 – okresný súd zaslal účastníkom konania uznesenie o nariadení

výkonu rozhodnutia a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka,

- 23. apríla 2019 – okresný súd zaslal účastníkom konania predvolanie

na pojednávanie, ktoré vo veci nariadil na 6. máj 2019,

- 23. apríla 2019 – okresnému súdu bol doručený návrh matky na zamietnutie návrhu

na výkon rozhodnutia,

- 25. apríla 2019 – ústavnému súdu bola doručená ústavná sťažnosť.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci zároveň

domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na ochranu rodičovstva

a na starostlivosť o deti a ich výchovu zakotvených v a 4 .

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (sp. zn. ).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“

().

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a v

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“), podľa ktorých súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

(podľa ), resp. účastníkov konania (podľa Civilného

mimosporového poriadku) a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý

do ďalších ustanovení a

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto

poriadkov.

18. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v , ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného

sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).

19. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je výkon

návratového rozhodnutia vo veci maloletých podľa príslušných ustanovení Civilného

mimosporového poriadku – a to rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení návratu

maloletého do krajiny obvyklého pobytu.

20. Osobitosť výkonu rozhodnutí o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej

republiky neoprávnene premiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané,

spočíva v špecifickej povahe týchto rozhodnutí, ktoré sú vydávané justičnými orgánmi

Slovenskej republiky na základe prameňov medzinárodného práva súkromného, konkrétne

Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len

„Haagsky dohovor“), a európskeho práva, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003

z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských

veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)

č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady “). Nútený výkon takéhoto rozhodnutia, aj keď je

upravený v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých ( a nasl. ),

je špecifickým druhom výkonu rozhodnutia. Ide o výkon rozhodnutia podľa medzinárodnej

zmluvy, pri ktorom je potrebné prihliadať na účel Haagskeho dohovoru a nariadenia rady.

Účelom Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je prioritne ochrana práv dieťaťa a jeho

okamžitý návrat do krajiny obvyklého pobytu (teda do pôsobnosti jeho zákonného sudcu),

ako aj ochrana práv toho z rodičov, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa

porušili jeho opatrovnícke práva. Vzťah nariadenia rady k Haagskemu dohovoru je

komplementárny, teda vo vzťahoch medzi členskými štátmi Európskej únie sa prednostne

použije nariadenie rady pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Haagsky dohovor [čl. 60

nariadenia rady (k tomu pozri aj nález ústavného súdu sp. zn.

zo 4. novembra 2016)].

21. Účelom konania vo veci návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu

podľa Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je okamžitý návrat uneseného dieťaťa

do krajiny obvyklého pobytu, a tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa

do pôsobnosti jeho zákonného sudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve.

Pojem „opatrovnícke právo“ v Haagskom dohovore a v nariadení rady (čl. 2 bod 9)

zodpovedá v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky pojmu „rodičovské

práva a povinnosti“ (k tomu pozri ). V zmysle čl. 19 Haagskeho dohovoru

rozhodnutie o návrate dieťaťa teda nemožno považovať v zmysle právneho poriadku

Slovenskej republiky za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva, ale za rozhodnutie

týkajúce sa rodičovských práv, t. j. práv garantovaných .

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (obdobne práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

23. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú

a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a napriek špecifickej povahe

takéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno

považovať za zložitú vec. Navyše v konaní o nariadení návratu, ktoré predchádzalo

napadnutému konaniu okresného súdu, už príslušné všeobecné súdy preskúmali všetky

dôvody prípadného nenariadenia návratu zohľadňujúce práva dieťaťa podľa čl. 12, 13 a 20

Haagskeho dohovoru a právne záväzným spôsobom tento návrat nariadili. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti sa prejednávaná vec nejaví ani po právnej stránke, ani po skutkovej

stránke ako zložitá.

24. Ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam

predmetu konania pre sťažovateľa, ktorý sa v napadnutom konaní domáha výkonu

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat jeho

maloletého syna do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne

konštatuje, že napadnuté konanie má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa

mimoriadny význam, keďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho

výkonu rodičovských práv a povinností sťažovateľa.

25. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka

konania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľa za zistené zbytočné

prieťahy posudzovaného konania.

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,

či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu

v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým

konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania

(m. m. , , ).

27. Osobitosť vykonávacieho návratového konania sa nevyhnutne musí odraziť

aj v požiadavkách v príslušnej veci konajúceho všeobecného súdu prijať všetky nevyhnutné

a primerané opatrenia s cieľom uľahčiť výkon návratu maloletého do krajiny jeho

obvyklého pobytu. V takýchto mimoriadne citlivých konaniach sa primeranosť opatrení

musí posudzovať z pohľadu rýchlosti ich implementácie, keďže plynutím času môže dôjsť

k nenapraviteľným následkom vo vzťahu medzi maloletým a rodičom, ktorému sa

neoprávneným premiestnením dieťaťa porušili jeho rodičovské práva. Navyše aj čl. 11

Haagskeho dohovoru zaväzuje všeobecné súdy konať vo veciach návratu dieťaťa do krajiny

obvyklého pobytu bez odkladu. V rámci označeného kritéria tak ústavný súd zohľadnil

predovšetkým požiadavku výnimočnej rýchlosti konania kladúcu vyššie nároky na aktivitu

konajúceho súdu a sprísňujúcu hodnotenie jeho prípadnej nečinnosti alebo neefektívnej

činnosti v priebehu súdneho konania.

28. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

napadnuté konanie trvalo takmer 1 rok a 3 mesiace a nebolo právoplatne skončené. Zároveň

ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani v čase

rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, t. j. takmer dva roky po podaní návrhu

na jeho začatie.

28.1 Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní

zistil, že okresný súd uznesením č. k. -234 z 8. júna 2018, ktorým zamietol

návrh matky na odklad výkonu rozhodnutia, nesprávne poučil účastníkov konania

o možnosti podania odvolania proti tomuto uzneseniu, čo malo po podaní odvolania

zo strany matky maloletého proti predmetnému uzneseniu za následok neospravedlniteľné

predĺženie napadnutého konania z dôvodu potreby dodržania zásady koncentrácie konania

pred predložením veci odvolaciemu súdu, ktorý v danom prípade len skonštatoval

neprípustnosť odvolania. V dôsledku tohto nesprávneho a nekoncentrovaného postupu

okresného súdu sa konanie zbytočne predĺžilo o obdobie 9 mesiacov, v rámci ktorého

okresný súd oboznamoval účastníkov konania s obsahom vzájomných podaní, a odvolacie

konanie, teda o obdobie od 9. júla 2018 (podanie odvolania matkou maloletého, pozn.)

do 4. apríla 2019, keď okresný súd vykonal prvý úkon vo veci po rozhodnutí odvolacieho

súdu.

29. Postup okresného súdu, ktorý v období 14 mesiacov, t. j. od 8. februára 2018

(sťažovateľ podal návrh na výkon rozhodnutia) do 25. apríla 2019 (sťažovateľ podal

ústavnú sťažnosť ústavnému súdu), konal 9 mesiacov neefektívne, nemožno hodnotiť

ako taký, ktorý by koncentrovane smeroval k naplneniu účelu tohto špecifického druhu

konania. Zároveň ústavný súd dodáva, že v rozpore s účelom tohto špecifického druhu

konania je už samotná dĺžka napadnutého konania, ktoré ku dňu rozhodovania ústavného

súdu trvá takmer dva roky a stále nie je právoplatne skončené.

30. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k celkovej

dĺžke napadnutého konania, ktorá nie je primeraná jeho povahe, rozhodujúcou mierou

prispel neefektívny a nekoncentrovaný postup okresného súdu, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a 4

31. V spojení s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného

práva na ochranu rodičovstva zakotveného v a základného práva

na rodičovskú výchovu a starostlivosť o deti podľa .

32. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie o výkon rozhodnutia, ktorým bol

nariadený návrat maloletého do krajiny pôvodu, ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti

na ústavnom súde trvalo takmer 1 rok a 3 mesiace, nepochybne negatívne ovplyvňuje

rodinný život sťažovateľa a vzťahovú väzbu s jeho maloletým synom a pre úplnú absenciu

prítomnosti v jeho živote aj právo na riadnu rodičovskú starostlivosť a výchovu. Ústavný

súd však vždy prihliada na to, či pochybenie orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavne

významnú intenzitu, že jeho následky sú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom

označeného základného práva. Vzhľadom na dĺžku trvania napadnutého konania dospel

ústavný súd k záveru, že v danom prípade negatívny vplyv dĺžky napadnutého konania

na označené hmotné práva sťažovateľa nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, že by

bolo možné vysloviť ich porušenie.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

33. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania, keď od podania návrhu

sťažovateľa na výkon rozhodnutia (8. februára 2018) ubehli takmer dva roky, akcentujúc

nevyhnutnosť urýchlenosti konania všeobecného súdu v konaniach o návrat maloletého

do krajiny obvyklého pobytu, ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka napadnutého

konania nie je primeraná povahe predmetu, o ktorý v napadnutom konaní ide. K predĺženiu

napadnutého konania pritom rozhodujúcou mierou prispel neefektívny a nesústredený

postup okresného súdu, ako aj absencia prijať adekvátne opatrenia, ktoré by výkon

rozhodnutia umožnili, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil

porušenie práv sťažovateľa zaručených a dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

34. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

36. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

37. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

39. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

40. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

41. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú

dĺžku napadnutého konania spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného

súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ktorým je

súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho

obvyklého pobytu, význam konania pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru,

že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

42. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

44. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ si

uplatnil túto náhradu trov konania v celkovej sume 346,26 €, a to za 2 úkony právnej služby

(prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti).

45. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového

základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania

predstavuje sumu 346,26 € (1 × prevzatie a príprava = 163,33 €; 1 × podanie ústavnej

sťažnosti = 163,33 €; 2 × režijný paušál za rok 2019 v sume 9,80 € = 19,60 €).

46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

K bodu 5 výrokovej časti nálezu

47. Vychádzajúc z úvah uvedených v bode 32 odôvodnenia, ústavný súd ústavnej

sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 41

ods. 1 a 4 nevyhovel.

VII.

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu