Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 484/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., Pluhová 29, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Vladimíra Gáliková Klučková, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 10. júla 2019 za účasti

, , , takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 10. júla 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10.

júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“) uznesením č. k.

18 z 26. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 10. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) za účasti

,

(ďalej len „zúčastnená osoba“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v konaní o zaplatenie

sumy 5 000 € s príslušenstvom vedenom Okresným súdom Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. najvyšší súd napadnutým uznesením podľa

(ďalej aj „“) odmietol dovolanie

sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-191 z 31. mája 2018 z dôvodu, že dovolanie dovolateľa nebolo spísané

advokátkou, ale „bolo spísané advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento úkon poverený

advokátom podľa § 64 ods. 2 zákona o advokácii“, a teda nebola splnená osobitná procesná

podmienka dovolacieho konania podľa . Sťažovateľ bol v uvedenom

rozsudku odvolacieho súdu poučený „o prípustnosti dovolania ( ), o lehote na

podanie dovolania ( ), o náležitostiach dovolania ( ), ako aj o povinnosti

zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní advokátom, vrátane povinnosti spísania

dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom ( )“.

2.1 Najvyšší súd v rámci skúmania procesných podmienok dovolacieho konania

zistil, že „... dovolanie zo dňa 24. 9. 2018 bolo síce zaslané pod hlavičkou právneho

zástupcu dovolanie ako vyplýva sprievodnej správy

(č. l. 204 spisu), ako aj z výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu (č. l.

211), však bolo spísané, podpísané a podané advokátskou koncipientkou

... Vyššie uvedené preukazuje aj priložené poverenie zo dňa 13. 6. 2018 (č. l.

209), ktorým

(splnomocniteľ) poverila advokátskeho koncipienta

(splnomocnenec), na právne zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch a konaniach, na

prijímanie a doručovanie písomností, podávanie návrhov a žiadostí, k uzatváraniu zmierov,

uznávaniu uplatnených nárokov, vzdávania sa nárokov, podávaniu opravných prostriedkov

a ich vzdávaniu sa, na prijímanie plnení, na podanie návrhu na výkon exekúcie,

zastupovanie konaní a iné a to i vo veciach, keď je podľa osobných právnych predpisov

potrebné osobitné splnomocnenie. Zároveň poverila splnomocnenca najmä (nie výlučne) na

zastupovanie splnomocniteľa, t. j. na konanie v mene a na účet splnomocniteľa pred súdmi

ako aj inými orgánmi verejnej moci a to najmä (nie výlučne) na podpisovanie, odosielanie a

preberanie akýchkoľvek elektronických podaní, a to vo všetkých konaniach, v ktorých je

splnomocniteľ právnym zástupcom klienta, ktorého sa dané elektronické podanie týka.“.

2.2 V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu

„R 78/2018 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 9/2018,

v obchodných veciach, podľa ktorého skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané

advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania,

čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e) Civilného sporového

poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom

poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu“.

3. S uvedenými závermi najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí a v ústavnej sťažnosti

namieta, že najvyšší súd splnenie osobitnej procesnej podmienky dovolacieho konania

podľa druhej vety , ktorou je spísanie dovolania dovolateľa advokátom,

neposúdil ústavne konformným spôsobom, čím porušil jeho právo na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ uvádza, že „dovolanie... spísal advokát, pričom až

následne po jeho dopísaní bola administratívnym úkonom opatrenia dovolania

kvalifikovaným elektronickým podpisom a administratívnym úkonom odoslania dovolania

prostredníctvom elektronickej schránky poverená advokátska koncipientka

, ktorá mala na tento účel udelené aj písomné poverenie od advokátskej

kancelárie. Advokátska koncipientka text dovolania nielen nespisovala, ale do neho ani

žiadnym iným spôsobom nezasahovala, jej úkony vo vzťahu k podaniu dovolania boli

výlučne administratívneho charakteru (opatrenie podania kvalifikovaným elektronickým

podpisom a odoslanie podania), ktoré sú bežnými úkonmi vykonávanými prakticky všetkými

podnikateľskými subjektami a ich správne vykonanie nepredpokladá osobitnú kvalifikáciu...

Spísanie podania, opatrenie podania kvalifikovaným elektronickým podpisom a odoslanie

podania sú... tri odlišné úkony, z ktorých iba prvý (spísanie podania) predstavuje

poskytovanie právnych služieb vyžadujúcich osobitnú kvalifikáciu a zápis v zozname

advokátov a ďalšie dva úkony (opatrenie podania kvalifikovaným elektronickým podpisom a

odoslanie podania) sú fakticky iba administratívou. Tieto úkony nemožno v žiadnom prípade

stotožňovať... Dovolací súd... sa uchýlil k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 429 ods. 1

. Zo žiadneho slova tohto ustanovenia nevyplýva, že advokát musí v dovolacom konaní

v mene a na účet dovolateľa zabezpečovať aj všetku spojenú administratívu, v tomto prípade

opatrenie podaní kvalifikovaným elektronickým podaním a ich odoslanie prostredníctvom

elektronickej dátovej schránky, ktorá si nevyžaduje fakticky žiadnu osobitnú kvalifikáciu.

Predmetné ustanovenie vyžaduje iba povinné zastupovanie dovolateľa advokátom, čo je

preukázané už len samotným udelením plnomocenstva a povinné spísanie podaní dovolateľa

advokátom.“.

3.1 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jeho

základných práv podľa a listiny, ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov

konania.

II.

Vyjadrenie najvyššieho súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. -248, Nobs

120/2019 z 15. januára 2020 vyjadrila podpredsedníčka najvyššieho súdu, v ktorom uviedla,

že rozhodnúť o tom, či sú splnené zákonom určené podmienky pre uskutočnenie

dovolacieho prieskumu, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu. Podľa názoru

podpredsedníčky najvyššieho súdu najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa

postupoval v súlade s právnou úpravou a judikatúrou najvyššieho súdu, pričom svoje závery

presvedčivo a konzistentne odôvodnil. Problematikou povinného spísania dovolania

advokátom sa najvyšší súd zaoberal napr. v uznesení sp. zn.

z 27. novembra 2019, v ktorom vyslovil:

„I. Pre splnenie zákonnej podmienky podľa musí byť dovolanie

podané v elektronickej forme autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo

kvalifikovanou elektronickou pečaťou ( o e-

Governmeňte) patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa.

II. Výlučne autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným

elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou preukazuje, ktorá

osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala.

III. Ak bolo dovolanie autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom

advokátskeho koncipienta, nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania

dovolania advokátom v zmysle ustanovenia ods. I Tento nedostatok dovolania

nemožno po uplynutí lehoty na podanie dovolania odstrániť a má za následok odmietnutie

dovolania podľa “

K rovnakým záverom najvyšší súd dospel aj v uznesení sp. zn.

z 15. augusta 2019. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej

v ustanovení dovolacím súdom v prípade dovolania podaného

v elektronickej forme je teda rozhodujúce, ktorej osobe patrí kvalifikovaný elektronický

podpis použitý na autorizáciu podaného dovolania. Právna zástupkyňa dovolateľa

pri spísaní dovolania nepostupovala v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), ako aj

s judikatúrou najvyššieho súdu, keď napriek jednoznačnej zákonnej povinnosti dovolanie

sťažovateľa nepodpísala, ale ho dala podpísať svojej advokátskej koncipientke. Predmetným

konaním právna zástupkyňa sťažovateľa nerešpektovala ani vnútorné predpisy stavovskej

organizácie (Slovenskej advokátskej komory), ktoré sú pre ňu záväzné a ktorých porušenie

implikuje založenie jej disciplinárnej zodpovednosti. Vo svetle uvedeného podpredsedníčka

najvyššieho súdu považuje podanú ústavnú sťažnosť výlučne za snahu právnej zástupkyne

preniesť zodpovednosť za jej vlastné zlyhanie (ktoré bolo jediným dôvodom odmietnutia

dovolania sťažovateľa) na dovolací súd, čo je neprípustné, preto navrhuje, aby ústavný súd

ústavnej sťažnosti nevyhovel.

4.1 Súčasťou vyjadrenia podpredsedníčky najvyššieho súdu bolo aj vyjadrenie

predsedníčky senátu 5 O zo 14. januára 2020, v ktorom uviedla, že z obsahu spisu

okresného súdu sp. zn. vyplývalo, že dovolanie bolo síce zaslané

pod hlavičkou právnej zástupkyne sťažovateľa (č. l. 204), avšak bolo spísané, podpísané

a podané advokátskou koncipientkou čo preukazuje výsledok overenia

kvalifikovaného elektronického podpisu vzťahujúceho sa k dovolaniu, kde bolo uvedené

mene a priezvisko advokátskej koncipientky. Uvedenú skutočnosť podporovalo

a preukazovalo aj poverenie z 13. júna 2018 (č. l. 209). Pre záver o tom, že listina bola

pre účely komunikácie so súdom vyhotovená v elektronickej podobe, je nevyhnutné, aby

táto listina bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom osoby konajúcej, t. j. nestačí

podpis na listine vyhotovenej v papierovej forme, ale podanie elektronické musí mať

požadovanú zákonnú kvalitu. Pre naplnenie požiadavky podľa , že dovolanie má

byť spísané advokátom, je nevyhnutné listinu zároveň advokátom podpísať, ako to

predpokladá všeobecná právna úprava náležitosti písomného právneho úkonu. V prípade, že

ide dovolanie podané elektronicky, musí takéto podanie zodpovedať požiadavke jednoty

obsahu a podpisu vyhotoveného výlučne advokátom (jeho zaručeného elektronického

podpisu).

5. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu, ktorá

využila svoje oprávnenie vyjadriť sa k nej listom z 20. decembra 2019, v ktorom uviedla, že

s uvedenou argumentáciou sťažovateľa nesúhlasí. Na odstránenie všetkých už uvedených

pochybností zákonodarca ustanovuje podpis ako obligatórnu náležitosť podania a právnych

úkonov všeobecne, aby bolo možné písomné podanie jednoznačne priradiť ku konkrétnemu

právnemu subjektu. Podľa názoru zúčastnenej osoby v uvedenom prípade ide o pochybenie

zo strany právnej zástupkyne sťažovateľa, keďže povinnosť byť v dovolacom konaní

zastúpený advokátom priamo vyplýva z . Nemožnosť

delegovať zastúpenie na advokátskeho koncipienta už bola, ako to uviedol najvyšší súd

v napadnutom uznesení, judikovaná najvyšším súdom a aj ustanovená internými predpismi

Slovenskej advokátskej komory, ktorej je právna zástupkyňa sťažovateľa členkou, preto

mala a mohla vedieť, že je potrebné, aby dovolanie spísala a podpísala sama. V prípade, že

uvedené delegovala na advokátsku koncipientku, mohla sa dopustiť nedbanlivosti

pri povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, za čo ale nenesie zodpovednosť

všeobecný súd.

6. Na vyjadrenia podpredsedníčky najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby reagovala

sťažovateľka podaním z 3. februára 2020, v ktorom zotrvala na všetkých svojich

skutkových a právnych argumentoch uvedených v ústavnej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci ( ).

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a

Európskeho súdu pre ľudské práva

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa je

založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ). Pri uplatňovaní

právomoci podľa ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

, , , , ). Pri uplatňovaní

právomoci podľa ústavný súd nemôže materiálne nahrádzať

hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi, ktorých sústava je od ústavného

súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Len výnimočne, za splnenia podmienok

uvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný súd hodnotenie dôkazov vykonané

všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak výlučne v rovine kasačného

prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti dostával do pozície ďalšej

inštancie všeobecného súdnictva, čo nedovoľuje.

11. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska

všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ,

, ). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy

v materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu

a identifikácia jej obsahu (m. m. ). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem

na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej

normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický

postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom

jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému

a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd

pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť

v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka

súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152

ods. 4 ). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)

a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m.

). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia

právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného

ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad

e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych

orgánov v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú

nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.

Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj

zmyslom a účelom zákona (). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán

verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň

garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci

akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z , ako aj

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská

republika viazaná.

13. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom

a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam (, ZNaU 100/2005).

14. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať

pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej

nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale

môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,

systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii

právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len

v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch

právneho štátu (, ZNaU 28/2017, pozri aj nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. z 13. marca 2013, z ktorého navyše vyplýva, že povinnosť

súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom

texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide

o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.).

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľa podľa a listiny a práva podľa

dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 10. júla 2019 (body 2 až

2.2).

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

19. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

v obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

).

21. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva

na spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok [sp. zn. a rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému

kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36].

22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý

proces (, ).

23. Aj judikatúra ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento

článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý

argument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk

v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku, či súd splnil svoju

povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže

byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť

návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných

štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním

a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani

v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná každú

podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore s požiadavkou

spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany konania

byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to explicitne neodrazí

v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Najvyšší súd napadnutým uznesením podľa odmietol

dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. -191 z 31. mája

2018 z dôvodu, že dovolanie dovolateľa nebolo spísané advokátkou, ale „bolo spísané

advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento úkon poverený advokátom podľa § 64 ods. 2

zákona o advokácii“, a teda nebola splnená osobitná procesná podmienka dovolacieho

konania podľa .

25. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak

to zákon pripúšťa.

26. Podľa dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

28. Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

29. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené

podmienky podľa § 429.

30. Ústavný súd sa problematikou povinného spísania dovolania advokátom zaoberal

v uznesení sp. zn. z 13. septembra 2018 (ZNaU 79/2018), v ktorom

vyslovil: „Ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1

jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok

tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide

o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní.“

31. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú advokáti

(právnické osoby od 1. júla 2017 a fyzické osoby od 1. júla 2018) povinní v konaní

pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej

komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú

majiteľom, bude obligatórna náležitosť dovolania podľa druhej vety § 429 ods. 1 Civilného

sporového poriadku spočívajúca v spísaní dovolania advokátom splnená vtedy, pokiaľ bude

dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo

kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa

[ o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“]. Je v zásade bez právneho

významu skúmať, aká fyzická osoba písomný dokument vytvorila, resp. koľko fyzických

osôb sa na jeho tvorbe podieľalo.

32. Ústavný súd preto za ústavne súladný považuje výklad

najvyšším súdom v uznesení sp. zn. z 27. novembra 2019 (ktoré kvôli

nepodaniu ústavnej sťažnosti stranami sporu nebolo osobitným predmetom ústavného

prieskumu, pozn.), na ktoré poukázala podpredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom

vyjadrení k ústavnej sťažnosti (bod 4).

33. Postup advokáta pri poskytovaní právnych služieb sa viaže na pojem odborná

starostlivosť, ktorú je potrebné chápať ako súhrn všetkých predpokladov na výkon

advokátskej činnosti, od základných formálnych podmienok pre možnosť vykonávať

advokáciu, až po osobnostné predpoklady. Pri určení postupu na presadzovanie záujmov

klienta musí advokát voliť také formy a prostriedky, aby sa naplnili ciele a očakávania

klienta, pričom prvoradý je vždy záujem klienta (). Vecou riadneho výkonu

advokácie je okrem iného aj to, aby dovolanie klienta, ktorého advokát zastupuje, podané

elektronicky bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo

kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi (§ 23 ods. 1 zákona o e-

Governmente). Pokiaľ tak neurobí a v dôsledku toho dôjde k zmareniu úkonu vyúsťujúceho

do negatívneho následku týkajúceho sa kauzy jeho klienta, môže to založiť jeho

disciplinárnu zodpovednosť i možnosť klienta domáhať sa nároku na náhradu škody

spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie.

34. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach daného prípadu nebolo sporné, že

krajský súd sťažovateľa o povinnosti byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ako aj

o povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom v zmysle § 429 ods. 1

riadne poučil. Sťažovateľ si mal na jeho zastupovanie v dovolacom konaní zvoliť

,

konajúcu prostredníctvom konateľky a advokátky ,

ktorá je povinná v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu

a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú

na doručovanie, ktorej je majiteľom.

35. Na účel overenia opodstatnenosti námietok sťažovateľa uvedených v ústavnej

sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z obsahu

ktorého zistil, že z elektronickej schránky advokátky <ico://sk/36864242> boli okresnému

súdu 24. septembra 2018 doručené štyri elektronické dokumenty identifikované ako:

df0f868b-f5f7-411b-baa6-70df21e61da9, 626f3200-34fd-4ecd-a120-8bd343140949,

ee49bb80-5c7d-4e29-9777-6e8b8fbc801b a b4ab39e3-93f5-4a27-b6fc-07c05ccb29fd (č. l.

210).

36. Podľa (vytlačeného) výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu

dokument Id: df0f868b-f5f7-411b-baa6-70df21e61da9 podpísala

dokument Id: 626f3200-34fd-4ecd-a120-8bd343140949 podpísala

, dokument Id: ee49bb80-5c7d-4e29-9777-6e8b8fbc801b podpísala

a dokument Id: b4ab39e3-93f5-4a27-b6fc-07c05ccb29fd podpísala

(č. l. 211 až 214).

37. Na č. l. 204 súdneho spisu sa nachádza sprievodný list, označený ako „Dovolanie

žalobcu“, s textom: „Dobrý deň ako splnomocnený právny zástupca žalobcu

c/a žalovaný , v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spis. zn. a na Krajskom súde

v Bratislave pod spis. zn. , týmto podávame dovolanie proti Rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -191. S pozdravom

“ Na č. l. 205 až 207 súdneho spisu sa

nachádza dovolanie žalobcu z 22. septembra 2018. Na č. l. 208 súdneho spisu sa nachádza

plnomocenstvo sťažovateľa (dovolateľa) advokátke na jeho zastupovanie v dovolacom

konaní z 28. augusta 2018 a na čl. l. 209 súdneho spisu sa nachádza poverenie advokátky

advokátskej koncipientke v zmysle § 64 ods. 2 zákona o advokácii z 13. júna 2018.

38. Ani jeden z uvedených písomných dokumentov nemá k sebe pripojené

(vytlačené) samostatné potvrdenie o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického

podpisu, a teda overiť, aká fyzická osoba, ten-ktorý dokument elektronicky podpísala, nie je

z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. reálne možné.

39. Nedostatok zistený ústavným súdom však nemožno pripísať na ťarchu

najvyššieho súdu, keďže podľa prvej vety dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Predloženiu veci dovolaciemu súdu

na rozhodnutie o dovolaní predchádzajú úkony súdu prvej inštancie uvedené v

a v rámci tejto časti konania by mal súd prvej inštancie v súvislosti so zabezpečením

elektronického spôsobu komunikácie prijať také materiálno-technické opatrenia, aby

k nejasnostiam týkajúcim sa toho, aká fyzická osoba ten-ktorý dokument elektronicky

podpísala, nedochádzalo.

40. Najvyšší súd v čase rozhodovania o dovolaní sťažovateľa dokumentom,

na základe ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, aká fyzická osoba

dovolanie sťažovateľa elektronicky podpísala, nedisponoval.

41. Uvedené zistenie ústavného súdu nič nemení na tom, že výklad

najvyšším súdom v napadnutom uznesení, hoci vychádzajúci z podkladom predložených

prvoinštančným súdom, nie je ústavne súladný, a teda najvyšší súd splnenie obligatórnej

náležitosti dovolania podľa druhej vety v danom prípade neposúdil

ústavne konformným spôsobom.

42. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd

v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv a slobôd

sťažovateľa, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom dovolaní sťažovateľa proti

rozsudku krajského súdu nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

43. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv

sťažovateľa podľa a listiny a práva podľa

dohovoru, preto ústavný súd napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2

a jemu zodpovedajúcemu a

zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).

44. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

45. Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

46. Úlohou najvyššieho súdu preto bude opätovne rozhodnúť o dovolaní

sťažovateľky, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1

dohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také

riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel

a účel príslušných zákonných ustanovení.

47. Aj z a 2 vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak

takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

V.

Trovy konania

48. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov

konania.

49. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

50. Vzhľadom na právne závery ústavného súdu uvedené v bodoch 31 a 33 tohto

nálezu ústavný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal (bod 3 výroku nálezu)

napriek tomu, že vyslovil porušenie jeho základných práv podľa a

ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu,

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ

neobhájil svoje tvrdenie o tom, že autorizovať dovolanie podané elektronicky je oprávnený

advokátsky koncipient. Právny názor sťažovateľa, resp. jeho advokátky, pokiaľ tvrdí, že

„iba prvý úkon (spísanie podania) predstavuje poskytovanie právnych služieb vyžadujúcich

osobitnú kvalifikáciu a zápis v zozname advokátov a ďalšie dva úkony (opatrenie podania

kvalifikovaným elektronickým podpisom a odoslanie podania) sú fakticky iba

administratívou, nie je ústavne súladný.

51. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu