Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 489/2018

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti VSŽ a. s., Južná trieda 97, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom

Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 23. apríla 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti VSŽ a. s. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti VSŽ a. s., Južná trieda 97, Košice (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. apríla 2018 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

žalobkyne stranou sporu vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobe o náhradu škody

v sume 134 825,50 € s príslušenstvom, spôsobenej nesprávnym úradným postupom

pri výkone verejnej moci, podanej proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej

konalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“). Okresný

súd žalobu zamietol rozsudkom č. k. -165 z 2. apríla 2015, ktorý bol na

základe odvolania sťažovateľky ako žalobkyne potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. septembra 2016.

Proti označenému rozhodnutiu súdu druhej inštancie sťažovateľka podala dovolanie,

ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. z 23. apríla 2018 odmietol

podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a svoju

sťažnosť odôvodňuje najmä takto:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky nami podané dovolanie Uznesením sp. zn.

zo dňa 23. apríla 2018 odmietol. Ako dôvody odmietnutia boli uvedené, že

dovolanie nespĺňalo zákonom požadované náležitosti (konkrétne sa jednalo o otázku

zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní), resp. že ich nedostatky do uplynutia lehoty na

podanie dovolania sme neodstránili a tak vznikol právny následok v podobe neprípustnosti

dovolania.

S touto interpretáciou dovolacieho súdu sa nemôžeme stotožniť. Máme za to, že

otázka zastúpenia dovolateľa je nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť

a tento sme na základe výzvy súdu odstránili. Preto nie je možné odkazovať analogicky

v predmetnej situácii na ustanovenie (ďalej len

„CSP“), že len do uplynutia dovolacej lehoty môže dovolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda. Žiadne ustanovenie platného neurčuje, že nedostatok procesnej

podmienky konania (ktorý je odstrániteľný), možno odstrániť iba do uplynutia dovolacej

lehoty.

Sťažovateľ sa vo všetkom riadil pokynom prvostupňového súdu, nakoľko si bol

vedomý, že súd pozná právo. Na základe týchto pokynov a opakovaných výziev súdu doplnil

návrh na podanie dovolania tak ako to súd požadoval. Z týchto dôvodov, mu nie je možné

vytknúť nesprávne a nezákonným spôsobom.

... Najvyšší súd SR rozhodol arbitrárne ak dovolanie odmietol len z dôvodu, že som

vôbec nebol zastúpený advokátom a vôbec sa už nezaoberal mojim dovolaním a dovolacími

dôvodmi, ktoré som v ňom uviedol. Podľa môjho názoru zastúpenie advokátom som na

pokyn prvostupňového súdu vykonal včas a bol som zastúpený advokátom v dovolacom

konaní. Som toho názoru, že počas doby od podania návrhu na dovolanie až po splnenie

výzvy prvostupňového súdu na zabezpečenie zastupovania advokátom v dovolacom konaní

lehota spočívala a teda nie je možné súhlasiť s názorom dovolacieho súdu, aby ten

z procesných dôvodov na základe arbitrárneho rozhodnutia dovolanie odmietol.

Týmto postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli závažne porušené práva

sťažovateľa na spravodlivý proces. Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky považujeme za arbitrárne, nepreskúmateľné čo do dôvodov. Sťažovateľovi nie je

jasné prečo sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len spracovateľom dovolania

a nezaoberal sa vôbec dôvodmi, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom dovolaní.

Najvyšší súd SR sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v priebehu dovolacieho

konania bol sťažovateľ riadne zastúpený advokátom, a teda, že nebola splnená podmienka

na odmietnutie dovolania z tohto procesného dôvodu. Z týchto dôvodov sa mal Najvyšší súd

Slovenskej republiky zaoberať dovolacími dôvodmi sťažovateľa, ktoré mal preskúmať a po

preskúmaní a zrelej úvahe o mojom dovolaní rozhodnúť. Ak to tak Najvyšší súd Slovenskej

republiky nevykonal, je napadnute uznesenie nezákonné.»

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné práva sťažovateľa VSŽ a. s.... na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 23. apríla 2018 porušené boli.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

23. apríla 2018 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

III. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 390,50 € (tristodeväťdesiat

eur a päťdesiat centov), ktorú mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na

účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie JUDr. Ivana Jurčišina, advokát,

Mlynská 26, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Sťažovateľka v posudzovanej veci namietané porušenie jej v sťažnosti označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru odôvodňuje

v podstate tým, že najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol jej dovolanie podľa § 447

písm. e) (v spojení s , pozn.), hoci (podľa sťažovateľky) na to neboli splnené

zákonom ustanovené podmienky.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené

podmienky podľa § 429.

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou

oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne

koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Ústavný súd v kontexte námietok sťažovateľky v súlade so svojou konštantnou

judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných

súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (, ,

). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len

vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za

následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho

účinkov so sťažovateľkou označeným základným právom podľa a právom podľa

dohovoru.

Najvyšší súd napadnuté uznesenie, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľky proti

rozsudku súdu druhej inštancie, odôvodnil v relevantnej časti najmä takto:

«Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 28. septembra 2016, pozn.) podala 22. decembra 2016 žalobkyňa

dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces ( ). Pri jeho podaní nebola zastúpená advokátom

a ani nepreukázala, že v dovolacom konaní za ňu koná člen alebo zamestnanec, ktorý má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Následne, súd prvej inštancie uznesením z 9. marca 2017 č. k. -230

vyzval dovolateľku, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia predložila súdu splnomocnenie

oprávňujúce advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní alebo doklad, ktorým preukáže,

že zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa a poučil ju o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Na výzvu súdu

žalobkyňa 19. apríla 2017 predložila splnomocnenie udelené na podanie dovolania

JUDr. Karolovi Kačalovi. Keďže z predloženého splnomocnenia nebolo zrejmé, či

splnomocnenec je zamestnancom dovolateľky resp. jej členom, ktorý za ňu koná, súd prvej

inštancie uznesením zo 16. mája 2017 č. k. -236 opätovne vyzval dovolateľku,

aby predložené splnomocnenie o uvedenú skutočnosť doplnila. Žalobkyňa 29. júna 2017

predložila splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. Ivanovi Jurčišinovi pre svoje

zastupovanie v dovolacom konaní.

... Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo

napadnuté rozhodnutie vydané ( ), skúmal bez nariadenia pojednávania (

), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho

prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

... Aby dovolanie vyvolalo zamýšľané právne následky a dovolací súd mohol

uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie vecne prejednať, musia byť splnené

všetky podmienky jeho prípustnosti. vyžaduje, aby dovolanie bolo

podané na to oprávnenou osobou ( až ), v zákonom stanovenej lehote

( ), smerovalo proti prípustnému predmetu dovolania ( až )

a spĺňalo zákonom vyžadované náležitosti vrátane osobitnej podmienky povinného

zastúpenia advokátom v dovolacom konaní ( a ). Podmienky prípustnosti

dovolania sú vzájomne previazané; pre úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného

prostriedku musia byť splnené nielen všetky kumulatívne, ale zároveň súčasne.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( )...

Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania

účinná od 1. júla 2016, stanovujúc osobitnú podmienku dovolacieho konania, vyžaduje, aby

bol dovolateľ (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje ) zastúpený

advokátom a aby podané dovolanie bolo spísané advokátom. Požiadavka povinného

právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania dovolania. Ak dovolateľ splnomocní

advokáta až po podaní dovolania, podmienka povinného právneho zastúpenia splnená nie

je (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, str. 1399).

... Ustanovenie predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú

situáciu, v ktorej súd prvej inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa

vyzýva na ich odstránenie. Tento postup súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania

v zmysle a ich výskytu v prípade absencie (alebo nedostatočného)

poučenia dovolateľa odvolacím súdom.

Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania

a dovolateľa vedie k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429

vtedy, keď bol dovolateľ riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach

dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní (rovnako táto situácia nenastáva pri

zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle ). V takom prípade súd prvej

inštancie dovolateľa nevyzýva na odstránenie vád dovolania a spis bez ďalšieho predkladá

na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa napadla dovolaním

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2016 sp. zn. . Toto

rozhodnutie, ktoré podľa doručenky prevzala 14. novembra 2016, obsahuje riadne poučenie

o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania

a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní ( ). Dovolanie

žalobkyne bolo podané súdu prvej inštancie 22. decembra 2016. Dovolateľka pri jeho

podaní nebola zastúpená advokátom a žiadnym spôsobom nepreukázala, že za ňu

v dovolacom konaní koná zamestnanec alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním

druhého stupňa a že táto osoba dovolanie spísala. Napriek tejto skutočnosti súd prvej

inštancie v rozpore s ustanovením s prihliadol na vadu dovolania

podľa a uznesením z 9. marca 2017 č. k. -230 vyzval dovolateľku

na jej odstránenie. Následne na výzvu súdu dovolateľka v súdom stanovenej lehote (19.

apríla 2017) predložila splnomocnenie pre podanie dovolania JUDr. Karolovi Kačalovi, z

ktorého však nebolo zrejmé, či JUDr. Karol Kačala za žalobkyňu koná ako zamestnanec v

zmysle Súd prvej inštancie uznesením zo 16. mája 2017

opätovne vyzval žalobkyňu na odstránenie vady podľa , na ktorú žalobkyňa

reagovala tak, že súdu 29. júna 2017 predložila splnomocnenie pre svoje zastupovanie v

dovolacom konaní udelené advokátovi JUDr. Ivanovi Jurčišinovi.

Aby boli splnené všetky podmienky prípustnosti dovolania a dovolací súd mohol

uskutočniť meritórny dovolací prieskum, je procesnou povinnosťou dovolateľa podať

a formulovať svoje dovolanie tak, že pri zachovaní podmienky včasnosti jeho podania

zároveň bude splnená podmienka náležitostí dovolania vrátane povinného právneho

zastúpenia v zmysle To znamená, že ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky,

ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, dovolateľ je povinný v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré dovolaním napáda (§ 427

ods. 1 ), podať dovolanie právne perfektné, t. j. spĺňajúce všetky zákonom

požadované náležitosti v zmysle a ; prípadne vady už podaného

dovolania v tejto lehote odstrániť tak, aby všetky zákonom požadované náležitosti spĺňalo.

(Jediná výnimočná procesná situácia, kedy súd poskytne dovolateľovi dodatočnú lehotu na

odstránenie vád, sa týka výlučne vady podľa , a to len za predpokladu

absencie resp. nedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom; o čo ale

v prejednávanej veci nešlo). Opačný záver, podľa ktorého ak by pre právne relevantné

uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku pri zachovaní stanovenej

dvojmesačnej dovolacej lehoty postačovalo len podanie akéhokoľvek blanketného,

neúplného, nesprávneho alebo nezrozumiteľného dovolania a dovolateľ by mohol vady

takéhoto dovolania účinne odstraňovať aj po uplynutí tejto lehoty (v podstate až do vydania

rozhodnutia dovolacím súdom), je v rozpore s koncepciou prísneho režimu koncentrácie

sporového konania, ktorá sa vzťahuje na inštitút dovolania upravený Civilným sporovým

poriadkom (por. , , v spojení s a contrario ), ako

aj s ustanoveniami zákona vymedzujúcimi podmienky prípustnosti dovolania (§ 419 až

).

Pokiaľ dovolateľ podal dovolanie nespĺňajúce zákonom požadované náležitosti, resp.

ich nedostatky do uplynutia lehoty na podanie dovolania neodstránil (a nejde o procesnú

situáciu predpokladanú ustanovením ), podmienky prípustnosti

dovolania neboli splnené úplne, a tak vznikol právny následok v podobe neprípustnosti

dovolania, na ktorom nemôže ďalšie konanie dovolateľa nič zmeniť. Nesprávny procesný

postup súdu prvej inštancie v podobe výzvy na odstránenie vád dovolania, na vydanie ktorej

neboli splnené podmienky, tak ako sa to stalo v prejednávanej veci, nemôže v konkrétnom

prípade prelomiť všeobecne záväzné ustanovenia zákona o podmienkach prípustnosti

dovolania a týmto spôsobom konkrétnemu dovolateľovi de facto poskytnúť právne ničím

neodôvodnenú výhodu v podobe predĺženia lehoty na podanie dovolania spĺňajúceho všetky

náležitosti. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dovolateľ sa v dobrej viere

riadil takouto nesprávnou výzvou súdu a v stanovenej lehote jej v plnej miere vyhovel,

pretože už raz vzniknutý právny následok neprípustnosti dovolania nemožno akýmkoľvek

ďalším konaním súdu či strany zvrátiť a dovtedy neprípustné dovolanie „sprípustniť“.

Pokiaľ teda v prejednávanom spore dovolateľka podala v stanovenej lehote

dovolanie s vadami podľa , nepreukázala, že za ňu v dovolacom konaní koná

jej zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa a splnomocnenie

na svoje zastupovanie v dovolacom konaní advokátom predložila podaním doručeným súdu

prvej inštancie 29. júna 2017, teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie dovolania (§ 427

ods. 1 ), dovolací súd uzatvára, že dovolateľka nebola právne zastúpená advokátom

vo fáze podania dovolania a podala dovolanie, ktoré nebolo spísané advokátom, hoci bola

o tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania riadne poučená v odvolacom konaní.

Podmienka povinného právneho zastúpenia dovolateľky advokátom nebola splnená úplne,

počas celého dovolacieho konania, preto dovolací súd dovolanie žalobkyne proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol podľa , v zmysle ktorého

dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa bez

toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.»

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej pripojenej dokumentácie,

vychádzajúc predovšetkým z obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (ktorého

podstatné časti už boli citované), konštatuje, že označené rozhodnutie všeobecného súdu

nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Najvyšší súd

podľa názoru ústavného súdu postupoval vo veci sťažovateľky v súlade so zmyslom

a účelom aplikovaných právnych noriem a svoje právne závery, na základe ktorých jej

dovolanie odmietol, aj ústavne konformným spôsobom odôvodnil.

Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, namietajúc nesprávnosť

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, poukazuje predovšetkým na to, že v dovolacom

konaní bola (na základe dodatočne predloženého splnomocnenia) zastúpená advokátom tak,

ako to vyžaduje , a preto podľa nej nebol dôvod na odmietnutie jej

dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinné zastúpenie dovolateľa

v dovolacom konaní advokátom je obligatórnou procesnou podmienkou dovolacieho

konania podľa prvej vety ustanovenia . Rovnako obligatórnou náležitosťou

riadne podaného dovolania je však podľa druhej vety aj skutočnosť, že

dovolanie bolo spísané advokátom. Nesplnenie práve tejto druhej podmienky ustanovenej

v pritom bolo dôvodom odmietnutia dovolania sťažovateľky napadnutým

uznesením najvyššieho súdu podľa . Sťažovateľka v sťažnosti podanej

ústavnému súdu pritom ani netvrdí, že jej dovolanie bolo spísané advokátom (poukazuje len

na to, že bola v dovolacom konaní zastúpená splnomocneným advokátom).

Za neopodstatnenú ústavný súd považuje aj nadväzujúcu námietku sťažovateľky, že

v danom prípade išlo o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorú podľa jej

názoru predložením splnomocnenia na jej zastupovanie advokátom (hoci po uplynutí lehoty

na podanie dovolania) aj splnila. Podľa názoru ústavného súdu však ak obligatórnou

náležitosťou dovolania je aj jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto

podmienky je možné odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku,

ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní.

Vo vzťahu k výhrade sťažovateľky, že v dovolacom konaní postupovala na základe

výziev okresného súdu, ktorý ju v súvislosti s podaným dovolaním uzneseniami vyzýval na

odstránenie nedostatku jej právneho zastúpenia, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

sťažovateľka bola v dovolaním napadnutom rozsudku krajského súdu riadne poučená (aj)

o náležitostiach dovolania, vrátane podmienok povinného zastúpenia dovolateľa advokátom

a povinného spísania dovolania advokátom, pričom uvedené podmienky sú výslovne

ustanovené v . Bolo preto na sťažovateľke, resp. jej právnom zástupcovi,

aby v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, predložila

v zákonom ustanovenej lehote také dovolanie, ktoré bude spĺňať všetky zákonom

ustanovené náležitosti. Následný postup okresného súdu (bez ohľadu na jeho nesprávnosť

vzhľadom na , pozn.), keď po podaní dovolania sťažovateľku opakovane

vyzýval na predloženie splnomocnenia na jej zastupovanie v dovolacom konaní, už nemal

(a nemohol mať) vplyv na skutočnosť, ktorou najvyšší súd odôvodnil odmietnutie dovolania

sťažovateľky, a to že jej dovolanie nebolo (už pri jeho podaní) spísané advokátom, resp. jej

zamestnancom alebo členom, ktorý za ňu koná a má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa.

V nadväznosti na už uvedené, v kontexte sťažovateľkou vznesených výhrad,

na základe ktorých sa v konečnom dôsledku domáha zrušenia napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu, ústavný súd pripomína svoj už opakovane judikovaný právny názor, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa , ako ani práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie

súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, resp. strany sporu. Podstatou

je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov

arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí

všeobecných súdov a vyslovovať porušenie základných práv, resp. práv garantovaných

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. napr. , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu nevykazuje ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľkou označeného

základného práva garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1, resp. jej práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2018