Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 60/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana

Prešov, Jána Hollého 14, Prešov, IČO 00 610 577, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

GOGA a spol., s. r. o. , Kupeckého 4, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Tomáš Goga, MBA, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Prešov č. k. -214 z 15. mája 2018 a č. k. -227 z 2. apríla 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov,

Jána Hollého 14, Prešov, IČO 00 610 577 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o. , Kupeckého 4, Košice, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Tomáš Goga, MBA, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -214 z 15. mája 2018 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie z 15. mája 2018“) a č. k. -227 z 2. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie z 2. apríla 2019“, spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom

postavení žalovanej stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

predmetom ktorého je rozhodovanie o žalobe siedmich žalobcov o ochranu osobnosti

odôvodnenej (v podstate) tým, že sťažovateľka neposkytla adekvátnu zdravotnú

starostlivosť príbuznej žalobcov, čo viedlo k jej úmrtiu. Okresný súd rozsudkom č. k.

-200 z 29. marca 2018 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť z titulu

náhrady nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov v 1. až 3. rade sumu 10 000 € a každému

zo žalobcov vo 4. až v 7. rade sumu 5 000 €, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

a žalobcom priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie z 29. marca 2018 sťažovateľka podala

odvolanie. Okresný súd (napadnutým) uznesením č. k. -214 z 15. mája 2018

vydaným vyššou súdnou úradníčkou podľa § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 2 a § 7

ods. 10 o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“) a podľa položky 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov uložil

sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 1 566 €. Proti

označenému uzneseniu z 15. mája 2018 sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú okresný súd

(napadnutým) uznesením č k. -227 z 2. apríla 2019 vydaným zákonným

sudcom zamietol.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich (v záhlaví tohto

uznesenia označených) práv napadnutým uznesením okresného súdu z 15. mája 2018,

ktorým jej bola uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok za odvolanie podané proti

meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ako aj napadnutým uznesením okresného

súdu z 2. apríla 2019, ktorým bola jej sťažnosť proti uzneseniu z 15. mája 2018 zamietnutá.

5.1 Sťažovateľka argumentuje, že konanie vo veciach poskytovania zdravotnej

starostlivosti je oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona

o súdnych poplatkoch, a preto sa na ňu poplatková povinnosť spojená s podaným odvolaním

nevzťahuje. Odvolávajúc sa na definíciu zdravotnej starostlivosti v

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sťažovateľka tvrdí,

že aj súdne konanie o nároku, ktorý má pôvod v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je

konaním v zmysle označeného ustanovenia .

5.2 Podľa sťažovateľky teda napadnuté uznesenia okresného súdu vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci a v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), z ktorej podľa nej taktiež

vyplýva, že aj konanie, v ktorom sa uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá

vznikla v dôsledku (nesprávneho) poskytnutia zdravotnej starostlivosti, je konaním vo veci

poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych

poplatkoch, ktoré je oslobodené od súdnych poplatkov.

5.3 Sťažovateľka, poukazujúc na konkrétne rozhodnutie okresného súdu, napokon

namieta, že prvoinštančný súd sa tým, že jej uložil poplatkovú povinnosť v predmetnom

konaní, odklonil od svojej vlastnej rozhodovacej činnosti.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo

vlastniť majetok upravené v článku 20 ods. 1 a právo na

ochranu majetku upravené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A.

Reimana Prešov... boli uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. -214 zo dňa

15. 05. 2019 (správne 2018, pozn.) a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.

-227 zo dňa 02. 04. 2019 porušené.

2. Uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. -214 zo dňa 15. 05. 2019

a sp. zn. -227 zo dňa 02. 04. 2019 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie

konanie.

3. Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov... sa priznáva náhrada

trov konania vo výške 242,62 Eur, ktoré je Okresný súd v Prešove povinný uhradiť na účet

advokátskej kancelárie... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutých

uznesení okresného súdu, a to do právoplatného rozhodnutia o jej ústavnej sťažnosti.

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

16. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému

súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

17. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje

za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

18. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. Podľa od poplatku je

oslobodené súdne konanie (okrem iného, pozn.) vo veciach poskytovania zdravotnej

starostlivosti.

20. Podľa (v znení účinnom

od 1. januára 2020, pozn.) od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody

alebo nemajetkovej ujmy, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, ak porušenie povinnosti potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým

uznesením okresného súdu z 15. mája 2018

21. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Podstata a účel princípu

subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. ,

, , ). Z princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,

a preto pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže, resp. mohol domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí

takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

22. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jej v ústavnej

sťažnosti označených práv došlo (aj) napadnutým uznesením okresného súdu z 15. mája

2018, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podané proti

meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Z (citovaného v časti II

tohto uznesenia, pozn.) vyplýva, že proti označenému rozhodnutiu vydanému vyššou

súdnou úradníčkou mala sťažovateľka právo podať sťažnosť (čo aj urobila), o ktorej bol

v zmysle oprávnený a aj povinný rozhodnúť súd prvej inštancie, konajúc

zákonným sudcom (čo aj svojím napadnutým uznesením z 2. apríla 2019 urobil). Právomoc

okresného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu

z 15. mája 2018 tak za daných okolností vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať toto

rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti

smerujúcej proti napadnutému uzneseniu z 15. mája 2018 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm.

a) z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým

uznesením okresného súdu z 2. apríla 2019

24. Sťažovateľka na základe argumentácie, ktorej podstata je popísaná v časti I (bod

5) tohto uznesenia, namieta porušenie svojich práv garantovaných , dohovorom

a dodatkovým protokolom aj napadnutým uznesením okresného súdu z 2. apríla 2019,

ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu z 15. mája 2018

o uložení poplatkovej povinnosti.

25. Ústavný súd aj vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti poukazuje

na subsidiaritu svojej právomoci (zakotvenú v ), z ktorej vyplýva,

že jeho právomoc je v zásade (okrem výnimočných prípadov) uplatniteľná až po riadnom

vyčerpaní opravných prostriedkov, ktoré právna úprava subjektom zúčastneným

na konkrétnom konaní pred orgánom verejnej moci v záujme ochrany ich práv (vrátane

základných práv a slobôd) poskytuje. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu

pritom z princípu subsidiarity tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi

musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým

spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.

Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní

pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní

pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (napr.

, , , , ,

, ).

26. V nadväznosti na uvedené po preskúmaní ústavnej sťažnosti, ako aj

dokumentácie k nej priloženej ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v danom prípade

argumentáciu obsiahnutú v ústavnej sťažnosti neuplatnila v konaní pred všeobecnými

súdmi, konkrétne v jej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 15. mája

2018, hoci tak urobiť mohla a mala. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka

v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu z 15. mája 2018 neargumentovala zákonnou

definíciou zdravotnej starostlivosti ani judikatúrou najvyššieho súdu a ani odklonom

od vlastnej rozhodovacej činnosti okresného súdu, a pritom táto argumentácia tvorí podstatu

jej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že vo veciach,

ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou a jeho úlohou nie je nahrádzať rozhodovaciu činnosť a právne názory

všeobecných súdov (ako primárnych ochrancov ústavnosti) svojimi vlastnými (napr.

, , , , ).

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc preskúmať

napadnuté uznesenie okresného súdu z 2. apríla 2019 z hľadísk, resp. v kontexte

argumentácie, ktorú sťažovateľka mohla a mala uplatniť pred podaním ústavnej sťažnosti

v rámci riadneho opravného prostriedku (sťažnosti) tak, aby na ňu mohol reagovať už

okresný súd v označenom rozhodnutí. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky (aj)

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

29. Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že novelou , ktorým sa

mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od 1. januára 2020 v § 4

ods. 2 písm. k) zakotvené tzv. osobné oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov v konaní

o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak porušenie povinnosti potvrdil Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou. Z uvedeného možno logicky odvodiť, že (na rozdiel

od názoru sťažovateľky) sa (ani) podľa zákonodarcu pred účinnosťou označenej novely

(tzn. v období rozhodnom pre posudzovanú vec sťažovateľky, pozn.) na tento (vzhľadom

na jeho predmet) osobitný druh konania tzv. vecné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa

nevzťahovalo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu