Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 17/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €

(slovom sedemsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Michala Mandzáka, Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného

súdu“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „Okresný súd Bratislava I rozsudkom

zo 06.10.2014, sp. zn. -274 v právnej veci sťažovateľa rozhodol tak, že žalobu

voči žalovanému 1/ zamietol, žalovaného 2/ zaviazal na zaplatenie istiny 6.409,12,- EUR

s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej

inštancie podal okrem žalovanej 2/ odvolanie aj sťažovateľ. Uvedená právna vec bola

po postúpení na odvolací súd odo 18.02.2015 vedená na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. . Podľa informácií sťažovateľa poskytnutých mu odvolacím súdom,

mal odvolací súd rozhodnúť 05.12.2017 a v ten istý deň spis vrátiť súdu prvej inštancie.

Sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi však do dnešného nebolo rozhodnutie

odvolacieho súdu doručené. Súd prvej inštancie zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa

opravné uznesenie zo 02.05.2018, sp. zn. -323, ktorým opravil záhlavie

rozsudku. Okrem tohto úkonu súd prvej inštancie po vrátení spisu odvolacím súdom

nevykonal žiadne relevantné úkony smerujúce k právoplatnému rozhodnutiu veci, ba

dokonca ani nedoručil rozhodnutie odvolacieho súdu sťažovateľovi, resp. jeho právnemu

zástupcovi.

V súlade s ustanovením má sťažovateľ za

to, že Okresný súd Bratislava I svojím postupom v predmetnej veci spôsobil zbytočné

prieťahy, a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava I ako všeobecný

súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej

neistoty sťažovateľa, a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty

sťažovateľa naďalej trvá.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem

toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov

právneho zastúpenia.

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa

4. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi

Tkáčikovi, ktorý bol podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 členom III. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval

v zložení Rudolf Tkáčik (predseda senátu), Jana Baricová a Mojmír Mamojka. Ústavná

sťažnosť sťažovateľa bola predbežne prerokovaná a uznesením č. k. -12

z 9. januára 2019 bola prijatá na ďalšie konanie. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia

funkčného obdobia sudcu spravodajcu, pozn.) nebola ústavná sťažnosť meritórne

rozhodnutá pôvodným III. senátom ústavného súdu.

Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov,

ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov

menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom

IV. senátu ústavného súdu pracujúceho v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor

Duľa a Ladislav Duditš.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania okresného

súdu vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. z 13. februára

2019. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 19. februára 2019 predsedníčka okresného

súdu uviedla:

„V predmetnom konaní ide o skutkovo a právne zložitú vec, čo vyplýva zo samotného

predmetu konania, ktorým je náhrada škody voči štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone

verejnej moci a vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť úhradou plnenia

na základe nezákonného rozhodnutia.

Vo vzťahu k postupu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. sťažovateľ namieta

nečinnosť tunajšieho súdu od 05.12.2017, kedy podľa neho došlo k vráteniu spisu

z odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu zo 05.12.2017, a to najmä

nedoručenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

V prvom rade uvádzam, že v spise sp. zn. sa žiadne rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu nenachádza, preto tunajší súd ani

nemohol sťažovateľovi žiadne také rozhodnutie doručiť.

Spis sp. zn. bol Krajskému súdu predložený 18.02.2015 na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa a žalovaného v 2. rade proti rozsudku č.k. -274

zo 06.10.2014. 06.12.2017 bol spis z Krajského súdu v Bratislave vrátený tunajšieho súdu

bez rozhodnutia o podaných odvolaniach. Krajský súd v Bratislave v priloženom prípise (je

súčasťou spisu na č.l. 322) tunajšiemu súdu uložil opraviť zrejmú nesprávnosť v záhlaví

napadnutého rozsudku tunajšieho súdu spočívajúcu v nesprávnom uvedení vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej v 2. rade a spis následne predložiť odvolaciemu súdu na

rozhodnutie. 02.05.2018 tunajší súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu vydal opravné

uznesenie č.k. -323 zo 02.05.2018 a toto doručoval stranám sporu. 16.01.2019

tunajší súd opätovne predložil spis Krajskému súdu na rozhodnutie o podaných

odvolaniach.

Uvádzam, že v namietanom období od vrátenia spisu sp. zn.

z odvolacieho súdu 06.12.2017 (nie 05.12.2017 ako to uvádza sťažovateľ) po súčasnosť súd

konal. 02.05.2018 vydal opravné uznesenie rozsudku v zmysle pokynu odvolacieho súdu,

toto doručoval stranám sporu a spis 16.01.2019 opätovne predložil Krajskému súdu

v Bratislave. Je pravdou, že tunajší súd pri vykonaní uvedených úkonov nekonal

bezodkladne, a to bez zavinenia sťažovateľa, avšak nečinnosť tunajšieho súdu bola

odstránená opätovným predložením odvolacieho súdu 16.01.2019, pred podaním sťažnosti

sťažovateľa a bez jeho akejkoľvek intervencie. V tomto zmysle si dovoľujem dať do Vašej

pozornosti skutočnosť, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti voči tunajšiemu súdu

neprejavil záujem o urýchlenie jeho veci, do predmetného spisu nenahliadal, postup

tunajšieho súdu neurgoval a ani sa nesťažoval na jeho nečinnosť u predsedu tunajšieho

súdu. Uvedené vyplýva z obsahu spisu sp. zn. , registra správy tunajšieho súdu,

pričom ani zo sťažnosti sťažovateľa nevyplýva žiadna jeho aktivita ohľadom urýchlenia

postupu tunajšieho súdu v jeho veci. V ústavnej sťažnosti namietal nedoučenie rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave zo 5.12.2017. Sťažovateľom označené rozhodnutie neexistuje.

Krajský súd Bratislava iba spis vrátil tunajšiemu súdu na opravu bez rozhodnutia. Je

nepochybné, že sťažovateľ podal sťažnosť bez znalosti obsahu súdneho spisu. Dovolím si

podotknúť, že na zistenie obsahu súdneho spisu je určený inštitút nahliadania do súdneho

spisu, nie ústavná sťažnosť, ktorú na tento účel využil sťažovateľ.

V obdobiach od mája 2018 do konca roka 2018 tunajší súd vo veci nekonal

neodkladne z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu. Ojedinelú nečinnosť

súdu podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nemožno považovať za porušenie práv

účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

Sťažovateľom uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia 5.000 EUR považujem za

absolútne neprimeranú. V tejto súvislosti si dovolím poukázať aj na rozhodovaciu činnosť

Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej možno dospieť k záveru, že primerané

zadosťučinenie za jeden rok prieťahov v konaní nezvykne presahovať 500 EUR (napríklad

nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

Vzhľadom na uvedené poukazujem na to, že neefektívna činnosť tunajšieho súdu pri oprave

rozsudku a opätovnom predložení spisu odvolaciemu súdu, takúto intenzitu porušenia práv

sťažovateľa podľa môjho názoru ani zďaleka nedosahuje.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky

a v prípade následného záveru o porušení práv sťažovateľa, žiadam, aby súd zvážil

dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia, toto sťažovateľovi nepriznal.“

6. Prílohu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu tvorilo aj vyjadrenie zákonného

sudcu, ktorý okrem chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní uviedol:

„Vyjadrenie zákonného sudcu k skutkovej a právnej zložitosti sporu:

Vzhľadom na to, že súdny spis sp. zn. bol pridelený do súdneho

oddelenia 17C na základe Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na

rok 2018 11. 12. 2018, neviem sa adekvátne vyjadriť k skutkovej a právnej zložitosti sporu,

nakoľko k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo 06. 10. 2014, t.j. v čase, keď

vo veci bola zákonnou sudkyňou Mgr. Adela Unčovská. Následne bola vec pridelená

zákonnej sudkyni JUDr. Martine Líškovej a to 01. 01. 2016. Od pridelenia veci do súdneho

oddelenia 17C (JUDr. René Milták) sa spis nachádza z dôvodu podania odvolania na

Krajskom súde v Bratislave.

Vyjadrenie zákonného sudcu k správaniu procesných strán sporu:

Detto.

Vyjadrenie zákonného sudcu k činnosti Okresného súdu Bratislava I, z hľadiska jeho

efektivity vo veci sp. zn. :

Detto. Neprináleží mi, aby sa vyjadroval k činnosti zákonnej sudkyne Mgr.

Unčovskej pokiaľ ide o vec samú, nakoľko sa jedná o moju bývalú kolegyňu, ktorá toho

času vykonáva funkciu sudkyne na Krajskom súde v Bratislave. Z chronológie úkonov

vyplýva, že zákonnej sudkyni JUDr. Martine Líškovej bol spis pridelený 01. 01. 2016, teda v

čase, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok, voči ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom

nebolo zo strany odvolacieho súdu doposiaľ rozhodnuté.“

7. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku zo 7. júna 2019, ktorým reagoval

na vyjadrenia predsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu, uviedol:

„K podanému vyjadreniu všeobecného súdu chceme uviesť len to, že toto nie je

spôsobilé ohroziť úspešnosť podanej ústavnej sťažnosti. Je tomu tak preto, lebo

z ústavnoprávneho hľadiska, nie je možné akceptovať taký postup všeobecného súdu,

ktorým viac ako jeden rok rozhoduje o opravnom uznesení v zmysle pokynu odvolacieho

súdu. Je pri tom notorietou, že vyhotovenie opravného uznesenia nemôže byť považované za

úkon, ktorým bol z hľadiska skutkového alebo právneho posúdenia náročným úkonom, a

toto na koniec netvrdí ani všeobecný súd. Rovnako sa nie je možné stotožniť ani s úvahami

všeobecného súdu ohľadom nevyužitia inštitútu sťažnosti, resp. nenahliadnutia do spisu a to

z toho dôvodu, že právny zástupca dostával z informačných centier súdu prvej inštancie,

ako i z odvolacieho súdu chaotické informácie o tom, že kde sa momentálne spis nachádza

ako i o tom, že odvolací súd mal rozhodnúť zrušujúcim rozhodnutím (čo nakoniec vyplýva

i z ústavnej sťažnosti sťažovateľa). Za takejto situácie, preto nemožno od sťažovateľa

spravodlivo vyžadovať, aby využíval inštitúty uvádzané všeobecným súdom, ktoré nie je

možné považovať ani za efektívne prostriedky nápravy.“

8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu

10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho

spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého konania

okresného súdu:

- 28. júna 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa o náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a o zaplatenie sumy 6 409,12 €

s príslušenstvom;

- 10. júla 2012 bol daný pokyn na doručenie žaloby s prílohami na vyjadrenie

žalovaným;

- 17. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej 2 k žalobe

a návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania;

- 26. septembra 2012 bol daný pokyn na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I;

- 28. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1

k žalobe;

- 22. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené námietky žalobcu (sťažovateľa)

proti postúpeniu veci Okresnému súdu Košice I;

- 11. januára 2013 bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Košice I;

- 24. januára 2013 bol Krajskému súdu v Košiciach doručený súdny spis s námietkou

miestnej nepríslušnosti zo strany Okresného súdu Košice I;

- Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -61 z 31. januára 2013

(ďalej len „uznesenie Krajského súdu v Košiciach“) určil, že miestne príslušným súdom

na konanie je okresný súd;

- 14. marca 2013 bol daný pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach

účastníkom konania;

- 4. apríla 2013 bol daný pokyn na postúpenie súdneho spisu okresnému súdu;

- 15. apríla 2013 bola vec Okresným súdom Košice I postúpená Okresnému súdu

Bratislava I;

- 12. júla 2013 bol nariadený termín pojednávania na 5. december 2013;

- 22. októbra 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy;

- 27. novembra 2013 žalovaná 2 doručila okresnému súdu žiadosť o ospravedlnenie

z neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania;

- pojednávanie nariadené na 5. december 2013 bolo odročené na 20. marec 2014;

- okresný súd výzvou zo 16. decembra 2013 vyzval sťažovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za podanie žaloby;

- 24. februára 2014 okresný súd vyzval žalobcu, žalovaného 1 a vedľajšieho

účastníka na vyjadrenie sa k návrhu žalovanej 2 na vstup vedľajšieho účastníka do konania;

- 27. februára 2014 bol daný pokyn na predvolanie vedľajšieho účastníka

na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 20. marec 2014;

- 20. marca 2014 sa vo veci konalo pojednávanie;

- súd výzvou z 20. marca 2014 vyzval Slovenskú advokátsku komoru na predloženie

písomností;

- 21. marca 2014 žalovaná 2 doručila okresnému súdu podanie z 20. marca 2014;

- 26. marca 2014 bol daný pokyn na zaslanie podania žalovanej 2 na vedomie

ostatným účastníkom konania;

- 31. marca 2014 Slovenská advokátska komora okresnému súdu doručila

požadované písomnosti;

- 1. apríla 2014 žalovaná 2 doručila okresnému súdu podanie z 30. marca 2014;

- 7. apríla 2014 vedľajší účastník zaslal okresnému súdu žiadosť o doručenie žaloby;

- 9. mája 2014 bolo doručené podanie z 28. marca 2014 a podanie z 30. marca 2014

ostatným účastníkom konania;

- 20. mája 2014 bola zaslaná žiadosť o zapožičanie súdnych spisov Okresnému súdu

Humenné;

- Okresný súd Humenné 30. mája 2014 zapožičal okresnému súdu požadované súdne

spisy;

- 6. júna 2014 vedľajší účastník doručil okresnému súdu oznámenie, že nemá záujem

v konaní vystupovať ako vedľajší účastník;

- 9. júna 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. október

2014;

- 14. júla 2014 okresný súd vrátil zapožičaný súdny spis Okresnému súdu Humenné;

- 6. októbra 2014 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok vo veci samej;

- 13. októbra 2014 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyčíslenie trov právneho

zastúpenia;

- rozsudok bol 11. decembra 2014 doručený sťažovateľovi, 9. decembra 2014

žalovanému 1 a 11. decembra 2014 žalovanej 2;

- 19. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej 2 proti

rozsudku;

- 29. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

rozsudku;

- okresný súd výzvou z 13. januára 2015 vyzval ostatných účastníkov konania

na vyjadrenie sa k odvolaniam proti rozsudku;

- 2. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej 2 k odvolaniu

sťažovateľa;

- 9. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu

žalovanej 2;

- 18. februára 2015 bol súdny spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach;

- 6. decembra 2017 krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o odvolaniach sťažovateľa a žalovanej 2 proti rozsudku z dôvodu potreby vyhotovenia

opravného uznesenia;

- opravným uznesením okresného súdu č. k. -323 z 2. mája 2018 (ďalej

len „opravné uznesenie“) bolo opravené záhlavie rozsudku v zmysle pokynu krajského

súdu;

- 16. januára 2019 bol súdny spis opätovne predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti rozsudku;

- rozsudkom krajského súdu č. k. -353 z 22. mája 2019 bolo rozhodnuté

o podaných odvolaniach proti rozsudku;

- 18. júna 2019 bol súdny spis vrátený okresnému súdu;

- 25. júna 2019 okresný súd doručoval rozsudok krajského súdu stranám sporu;

- 1. októbra 2019 bol nariadený termín pojednávania na 24. február 2020

na prejednanie časti predmetu konania, v ktorej bol rozsudok okresného súdu zrušený;

- 30. októbra 2019 boli okresnému súdu doručené návrhy sťažovateľa na doplnenie

dokazovania;

- 6. novembra 2019 bol daný referát na doručenie návrhov sťažovateľa na doplnenie

dokazovania žalovanej 2 spolu s výzvou sťažovateľovi týkajúcou sa doplnenia dokazovania;

- 11. decembra 2019 bola okresnému súdu doručená špecifikácia návrhov

sťažovateľa na doplnenie dokazovania;

- 7. januára 2020 bol daný referát na doručenie špecifikácie návrhov sťažovateľa

na doplnenie dokazovania žalovanému 2.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

14. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť okresného

súdu vyplývala do 30. júna 2016 z

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny

poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáhal v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv (iba) postupom okresného súdu.

Predmetom prieskumu ústavného súdu preto neboli obdobia, počas ktorých sa súdny spis

nachádzal na krajskom súde, t. j. od 18. februára 2015 do 6. decembra 2017 a od 16. januára

2019 do 18. júna 2019 (spolu skoro 39 mesiacov), keďže sťažovateľ nenamietal postup

krajského súdu.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

17. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že zákonný sudca sa nevedel adekvátne vyjadriť k právnej a faktickej zložitosti veci.

Predsedníčka okresného súdu v tejto súvislosti uviedla, že „v predmetnom konaní ide

o skutkovo a právne zložitú vec, čo vyplýva zo samotného predmetu konania, ktorým je

náhrada škody voči štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci a vydanie

bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť úhradou plnenia na základe nezákonného

rozhodnutia.“. Podľa názoru ústavného súdu dĺžka napadnutého konania okresného súdu

nebola závislá od právnej alebo faktickej zložitosti veci, keďže žaloby o náhradu škody

tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, navyše len zo samotného

predmetu konania nemožno vyvodzovať jeho právnu a faktickú zložitosť.

18. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Zákonný sudca sa

opätovne nevedel adekvátne vyjadriť k správaniu sťažovateľa v napadnutom konaní,

predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení správanie sťažovateľa nenamietala.

Ústavný súd pri preskúmaní súdneho spisu nezistil nedostatočnú aktivitu či súčinnosť

zo strany sťažovateľa, preto konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním neprispel

k predĺženiu napadnutého konania.

19. Tretím hodnotiacim kritériom pri posudzovaní, či došlo k porušeniu označených

práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd dospel k záveru,

že týmto postupom boli porušené práva sťažovateľa, a to napriek tomu, že plynulému

postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

20. Ústavný súd zistil nečinnosť okresného súdu, ktorá narušila plynulosť

napadnutého konania, a to v období od 6. decembra 2017, keď krajský súd vrátil súdny spis

okresnému súdu bez rozhodnutia na vydanie opravného uznesenia, do 2. mája 2018,

keď okresný súd opravným uznesením opravil záhlavie svojho rozsudku. Ďalšie obdobie

nečinnosti predstavuje bezprostredne nadväzujúci časový úsek trvajúci až do 16. januára

2019, počas ktorého okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon, a až v uvedený deň

predložil súdny spis opätovne krajskému súdu na odvolacie konanie. Okrem týchto období

nečinnosti nemožno okresnému súdu v napadnutom konaní osobitne vytknúť závažnejšie

pochybenie, pretože priebežne vykonáva úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

Nemožno však ignorovať skutočnosť, že od začatia konania už uplynulo takmer 8 rokov

(aj keď spis bol viac ako 3 roky na krajskom súde, pozri bod 15), teda celková dĺžka

napadnutého konania výlučne na okresnom súde v čase rozhodovania ústavného súdu

predstavuje 4 a pol roka, čo z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné.

21. Ústavný súd teda konštatuje, že celková dĺžka napadnutého konania bola

ovplyvnená pasivitou okresného súdu, ktorá trvala viac ako 14 mesiacov. Okresný súd teda

nezvolil taký procesný postup v napadnutom konaní, ktorý by smeroval k rýchlemu

prejednaniu veci a rozhodnutiu vo veci samej. Je zrejmé, že len rýchla ochrana

subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen

účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne

či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

22. Konštatovanie predsedníčky okresného súdu o tom, že okresný súd od mája 2018

do konca roka 2018 nekonal neodkladne z dôvodu dlhodobej práceschopnosti zákonného

sudcu, nemohol ústavný súd uznať, pretože nejde o okolnosť, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci. Predsedníčka okresného

súdu poukázala aj na fakt, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

okresného súdu. Ústavný súd, berúc do úvahy dĺžku napadnutého konania v čase podania

ústavnej sťažnosti, nemohol akceptovať dôvodnosť tejto obrany okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu tiež uviedla, že sťažovateľ z dôvodu urýchlenia veci

nenahliadal do súdneho spisu ani neurgoval postup okresného súdu. Ústavný súd k týmto

námietkam uvádza, že nahliadanie do spisu je oprávnenie, nie povinnosť účastníkov

konania a všeobecný súd je aj bez urgencie povinný postupovať vo veci tak, aby bola čo

najskôr právoplatne skončená.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

23. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosť

okresného súdu v trvaní viac ako 14 mesiacov v spojitosti s celkovou doterajšou dĺžkou

napadnutého konania výlučne na okresnom súde v trvaní 4 a pol roka viedli spoločne

k vzniku zbytočných prieťahov, a tým aj porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

24. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

25. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € z dôvodu, že „... finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej

ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v prvoinštančnom konaní vedenom pod sp. zn.

.

V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty

sťažovateľa v oblasti jeho uplatňovaného nároku a vzhľadom na správanie súdu nie je

možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni. Súd

nevykonal ani jednoduché úkony smerujúce k aspoň doručeniu rozhodnutia odvolacieho

súdu, s ktorým by sa mal sťažovateľ možnosť oboznámiť a zvoliť tak ďalší postup vo veci.

Nekonaním všeobecného súdu boli teda zjavne spôsobené neprimerané prieťahy v konaní,

ktorými sa neustále stupňuje pocit právnej neistoty sťažovateľa. S ohľadom na uvedené

skutočnosti má preto sťažovateľ za to, že požadované finančné zadosťučinenie je

proporcionálne k jeho nemajetkovej ujme.

Štát nesie zodpovednosť za riadne a včasné konanie svojich orgánov, preto je

povinný zabezpečiť, aby bola vec prejednaná v primeranej lehote. Opísané okolnosti podľa

nášho názoru jednoznačne odôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenia v peniazoch.“.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

30. Ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej

strane zistenú nečinnosť okresného súdu spolu s doterajšou dĺžkou napadnutého konania

okresného súdu a na druhej strane aj povahu práv sťažovateľa a rozsah, v akom boli

porušené, ale aj predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa. Na základe komplexného

posúdenia spomínaných kritérií dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je

spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 700 €.

31. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal

priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 700 €, a preto v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

34. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3

vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola vo výške 921 €) a zo sadzby za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018 v sume 9,21 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

pred ústavným súdom v celkovej sume 390,50 € vrátane dane z pridanej hodnoty, keďže

právny zástupca sťažovateľa je jej platcom, a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané

v roku 2018, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a

ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c)

vyhlášky], a dve paušálne náhrady hotových výdavkov v roku 2018.

36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav Duriš predseda senátu