Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 388/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátom

Mgr. Jozefom Slíškom, Coboriho 2, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. p r i z n á v a trovy konania v sume 325,42 € (slovom

tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

uhradiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Slíšku, Coboriho 2, Nitra, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018 v senáte zloženom

z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa a uznesením č. k. -16

z 5. septembra 2018 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “).

3. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Sergejovi Kohutovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára

2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola

vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov 17. októbra

2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom

v záhlaví tohto rozhodnutia.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ

podal 21. decembra 2007 Okresnému súdu Trnava žalobu o zaplatenie sumy 43 152,09 €

(pôvodne 1 300 000 Sk). V rámci prechodu výkonu súdnictva bola vec prevedená

na Okresný súd Piešťany, bola jej pridelená sp. zn. a do podania ústavnej

sťažnosti nebola meritórne rozhodnutá.

4.1 Sťažovateľ uvádza, že okresný súd vydal 8. júna 2009 platobný rozkaz, proti

ktorému žalovaní podali odpor. Vzhľadom na následnú nečinnosť okresného súdu

sťažovateľ podal 30. apríla 2010 prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní.

4.2 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že prvé pojednávanie vo veci sa

konalo 9. decembra 2010. Následne sa uskutočnilo celkom 8 pojednávaní a 10. júna 2014

bol vo veci vyhlásený rozsudok (ďalej len „rozsudok z 10. júna 2014“). Sťažovateľ podal

proti rozsudku z 10. júna 2014 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -332 z 2. decembra 2015 tak, že ho

v časti potvrdil a v časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4.3 Sťažovateľ pred ústavným súdom poukázal na to, že aj napriek tomu, že

predsedníčka okresného súdu listom zo 4. júna 2010 vyhodnotila jeho sťažnosť ako

opodstatnenú a prisľúbila, že zabezpečí, aby v napadnutom konaní k ďalším prieťahom

nedochádzalo, vec nie je do podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená a nie je

nariadený ani termín pojednávania.

4.4 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že jeho základné právo podľa bolo postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, aby prikázal okresnému súdu konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 324,42 €. Sumu

požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že

„právna neistota od roku 2007 do dnešnej doby, t. j. 21 rokov (správne má byť 11 rokov,

čo sťažovateľ opravil podaním doručeným ústavnému súdu 21. júna 2018, pozn.), v ktorej

sa dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu“.

II.

Vyjadrenie okresného súdu

5. Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 19. júna 2018 odpovedal prípisom

sp. zn. Spr. 425/18 z 2. júla 2018, v ktorom ústavnému súdu predložil chronológiu úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní a priložil aj predmetný spis.

5.1 Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa okresný súd na základe výzvy

ústavného súdu z 2. októbra 2018 vyjadril k nej listom sp. zn. Spr. 661/18 z 22. októbra

2018 a uviedol, že rozsudok z 10. júna 2014, proti ktorému sťažovateľ v zamietajúcej časti

a časti týkajúcej sa trov konania podal odvolanie, nadobudol právoplatnosť v časti, v ktorej

okresný súd žalobe sťažovateľa vyhovel (vo výroku I, pozn.), 2. júla 2014. Ďalej okresný

súd uviedol, že krajský súd o odvolaní sťažovateľa „rozhodol 2.12.2015 tak, že rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej týkajúcej sa sumy

26.55,14 € (správne má byť 26 555,14 €, pozn.) a časti príslušenstva potvrdil a vo zvyšku

napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a trov konania rozsudok zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie“.

5.2 Okresný súd vo svojom vyjadrení zdôraznil, že „o podstatnej časti predmetu

konania už bolo právoplatne rozhodnuté, keďže žaloba sa týkala sumy 43.152,09 eur

(pôvodne 1.300.000 Sk) a rozsudok ohľadom sumy 6.638,78 s príslušenstvom nadobudol

právoplatnosť dňa 2.7.2014 a ohľadom sumy 26.555,14 eur s príslušenstvom (ktorej

zamietnutie bolo potvrdené odvolacím súdom) nadobudol právoplatnosť rozsudok

odvolacieho súdu dňa 25.1.2016. Teda doposiaľ súd právoplatne rozhodol o sume

33.193,92 eur zo žalovanej sumy 43.152,09 eur, preto nemožno hovoriť o právnej neistote

sťažovateľa vo vzťahu k celému žalovanému premetu konania, ale iba k jeho menšej časti.“.

Vzhľadom na uvedené okresný súd považuje požadovanú sumu finančného zadosťučinenia

„za neprimerane vysokú“.

5.3 Okresný súd vo svojom vyjadrení poukázal aj na tú skutočnosť, že „po vrátení

časti veci odvolacím súdom na nové konanie vykonal procesné úkony súvisiace

aj so zmenou procesných predpisov od 1.7.2016 a následne vo veci vytýčil v roku 2017 štyri

pojednávania, ktoré boli odročované vždy pre ospravedlnenie sa strany, resp. jeho

právneho zástupcu“. Okresný súd zároveň uviedol, že spis bol z dôvodu dlhotrvajúcej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne pridelený výnimkou z 24. apríla 2018 novej zákonnej

sudkyni, JUDr. Petrovičovej, ktorá 4. septembra 2018 vo veci určila termín pojednávania

na 30. január 2019.

5.4 V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci s poukazom na

5.5 Po pridelení ústavnej sťažnosti novému sudcovi spravodajcovi požiadal ústavný

súd o aktualizáciu stavu napadnutého konania. Informačná kancelária okresného súdu

v mailovej odpovedi z 23. marca 2020 uviedla, že pojednávanie určené na 30. január 2019

bolo odročené na 27. február 2019 a okresný súd na tomto pojednávaní vyhlásil vo veci

rozsudok. Ďalej okresný súd informoval, že proti rozsudku sp. zn. z 27. februára

2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bolo 1. apríla 2019 podané odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd 4. septembra 2019 rozsudkom č. k. -471

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“). Rozsudok okresného súdu nadobudol vo výroku II

právoplatnosť 2. apríla 2019, vo výroku I, III a IV právoplatnosť v spojení s rozsudkom

krajského súdu 28. septembra 2019 a vo výroku I vykonateľnosť 2. októbra 2019.

6. Ústavný súd 25. októbra 2018 zaslal vyjadrenie okresného súdu sp. zn. Spr. 661/18

z 22. októbra 2018 sťažovateľovi, požiadal ho o zaujatie stanoviska k predmetnému

vyjadreniu a o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň ústavný

súd upozornil sťažovateľa, že ak v stanovenej lehote nedoručí ústavnému súdu svoje

stanovisko, ústavný súd bude zastávať názor, že v danej veci súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

7. Vzhľadom na to, že sťažovateľ svoje stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania

v určenej lehote nedoručil a vzľadom na súhlas okresného súdu ústavný súd podľa § 58

ods. 3 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením

okresného súdu a obsahom na vec sa vzťahujúceho spisu dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Z obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedeného

okresným súdom vo veci sťažovateľa ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných

úkonov:

Dňa 21. decembra 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie

konania o vrátenie pôžičky v sume 1 300 000 Sk s príslušenstvom, návrhu bola pridelená

sp. zn. a zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. Michaláčová.

Dňa 1. januára 2008 bol spis z dôvodu prechodu výkonu súdnictva postúpený

na okresný súd, konaniu bola pridelená nová sp. zn. a vec bola pridelená

zákonnej sudkyni JUDr. Šimonovej.

Dňa 1. apríla 2008 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. Chrapkovej

a následne novému zákonnému sudcovi JUDr. Kekeňákovi.

Dňa 8. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý sťažovateľ 29. októbra 2008 zaplatil.

Dňa 8. júna 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému obaja žalovaní

podali odpor.

Dňa 20. augusta 2010 zákonný sudca určil termín pojednávania na 9. december 2010.

Pojednávanie, ktoré sa konalo 9. decembra 2010, bolo odročené na 5. apríl 2011.

Pojednávanie, ktoré sa konalo 5. apríla 2011, bolo odročené na 2. august 2011.

Dňa 12. mája 2011 okresný súd zaslal fotokópie listín zo spisu stranám sporu

a zároveň ich upovedomil o zmene termínu pojednávania na 13. september 2011.

Pojednávanie, ktoré sa konalo 13. septembra 2011, bolo odročené na neurčito

z dôvodu vykonania znaleckého dokazovanie znalcom z odboru grafológia.

Dňa 21. decembra 2011 okresný súd ustanovil znalca.

Dňa 11. januára 2012 bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Chrapkovej, ktorá

7. februára 2012 preverila, či bola zaplatená záloha na znalecké dokazovanie.

Dňa 10. mája 2012 okresný súd zaslal znalcovi vlastnoručne písaný text žalovaného

na posúdenie.

Dňa 17. septembra 2012 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký

posudok, ktorý následne súd 18. októbra 2012 zaslal stranám sporu na vyjadrenie.

Dňa 6. februára 2013 okresný súd určil termín pojednávania na 26. február 2013.

Pojednávanie, ktoré sa konalo 26. februára 2013, bolo odročené na 13. jún 2013.

Dňa 14. mája 2013 okresný súd priznal znalcovi znalečné.

Pojednávanie, ktoré sa malo konať 13. júna 2013, bolo z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne zrušené, ktorá následne 2. júla 2013 určila termín pojednávania

na 30. júl 2013.

Na základe ospravedlnenia neúčasti žalovaných bolo pojednávanie odročené

z 30. júla 2013 na 17. október 2013.

Pojednávanie, ktoré sa malo konať 17. októbra 2013, bolo z dôvodu ospravedlnenia

neúčasti žalovaného v 2. rade, resp. vzhľadom na to, že trval na svojej osobnej účasti,

odročené na 14. január 2014.

Dňa 14. novembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -241, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2014, pripustil v časti príslušenstva zmenu návrhu.

Pojednávanie, ktoré sa konalo 14. januára 2014, bolo odročené na 11. marec 2014.

Pojednávanie, ktoré sa malo konať 11. marca 2014, bolo z dôvodu ospravedlnenia

právneho zástupcu žalovaného v 2. rade z vážnych rodinných dôvodov odročené na 20. máj

2014.

Pojednávanie, ktoré sa malo konať 20. mája 2014, bolo na základe žiadosti

žalovaných odročené na 10. jún 2014.

Na pojednávaní konanom 10. júna 2014 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, proti

ktorému sa sťažovateľ 1. júla 2014 odvolal (proti výroku II, III, IV a V, pozn.).

Dňa 2. júla 2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok z 10. júna 2014 v časti, v ktorej

okresný súd žalobe sťažovateľa vyhovel (vo výroku I, pozn.).

Dňa 30. júla 2014 okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za podané odvolanie.

Dňa 8. októbra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, ktorý o podanom odvolaní

rozhodol 2. decembra 2015 tak, že ho v časti potvrdil a v časti zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Dňa 25. januára 2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok z 10. júna 2014 v časti,

v ktorej okresný súd zamietol žalobu a krajský súd ho potvrdil (čo sa týka sumy 26 555,14 €

s príslušenstvom, pozn.).

Dňa 3. februára 2016 bol spis vrátený okresnému súdu a pridelený zákonnej sudkyni

JUDr. Šimonovej.

Dňa 9. septembra 2016 bol spis pridelený opätovne JUDr. Chrapkovej.

Dňa 14. septembra 2016 okresný súd vyzval žalobcu, aby uplatnil prostriedky

procesného útoku a zároveň bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania.

Okresný súd postupne nariadil tri termíny pojednávania (7. marec 2017, 16. máj

2017, 20. jún 2017), ale všetky boli odročené z dôvodu ospravedlnenia sa žalovaných, resp.

ich právnych zástupcov.

Pojednávanie, ktoré sa konalo 10. októbra 2017, bolo odročené na neurčito s tým, že

žalobca sa zaviazal oznámiť súdu, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, prípadne či

žiada schváliť zmier alebo berie žalobu späť.

Dňa 14. novembra 2017 žalobca oznámil okresnému súdu, že medzi stranami sporu

nedošlo k dohode a požiadal o nariadenie termínu pojednávania, ktorý zákonná sudkyňa

28. decembra 2017 určila na 8. február 2018.

Pojednávanie určené na 8. február 2018 bolo zrušené zo zdravotných dôvodov

sudkyne a spis bol následne 24. apríla 2018 z dôvodu jej dlhotrvajúcej práceneschopnosti

pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. Petrovičovej, ktorá 4. septembra 2018 určila

vo veci termín pojednávania na 30. január 2019.

Pojednávanie určené na 30. január 2019 bolo odročené na 27. február 2019,

na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie,

o ktorom krajský súd rozhodol 4. septembra 2019. Napadnuté konanie je tak právoplatne

skončené.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 v čl. I až a až

a až a a . V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. .

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne

aplikovateľná i po zmene právnej úpravy, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(podľa mal súd v konaní postupovať v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná; § 100 ods. 1

súdu prikazoval, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá). Podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je táto povinnosť súdu expressis verbis zakotvená ako základný princíp

civilného sporového konania v , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľa

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

18. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že

ide o vec, ktorá z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Z hľadiska skutkovej zložitosti veci

ústavný súd prihliadol na tú skutočnosť, že v predmetnom konaní bolo vykonané znalecké

dokazovanie, čo mohlo čiastočne prispieť k predĺženiu konania.

19. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne

uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný

súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu

sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Okresný súd vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal na to, že by

neprimeraná dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná správaním sťažovateľa.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

20.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s celým priebehom napadnutého konania

a zistil, že sa pred okresným súdom začalo 21. decembra 2007 podaním návrhu sťažovateľa.

Dňa 10. júna 2014 okresný súd vo veci meritórne rozhodol, ale sťažovateľ napadol časť

rozsudku odvolaním. Rozsudok z 10. júna 2014 v časti nenapadnutej odvolaním nadobudol

právoplatnosť 2. júla 2014. Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol 2. decembra 2015

tak, že ho v časti potvrdil (v tejto časti nadobudol právoplatnosť 25. januára 2016) a v časti

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd následne znova rozhodol

rozsudkom z 27. februára 2019, ktorý bol taktiež napadnutý odvolaním. Krajský súd

opätovne rozhodol 4. septembra 2019, pričom rozsudok okresného súdu nadobudol

vo výroku II právoplatnosť 2. apríla 2019, vo výroku I, III a IV nadobudol právoplatnosť

v spojení s rozsudkom krajského súdu 28. septembra 2019 a vo výroku I vykonateľnosť

2. októbra 2019. Napadnuté konanie je v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne

skončené. Na vrub okresnému súdu nemožno pričítať obdobie 16 mesiacov (od 8. októbra

2014 do 3. februára 2016), resp. 7 mesiacov (od 27. februára 2019 do 4. septembra 2019),

keď bol spis z dôvodu podaného odvolania na krajskom súde. Z celkovej dĺžky napadnutého

konania, ktoré pred okresným súdom trvalo 9 rokov a 11 mesiacov (ak neprihliadame

na obdobia, keď vo veci rozhodoval krajský súd, pozn.), je však zrejmé, že okresný súd

v ňom nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

20.2 Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov (pozri bod 8 nálezu)

a dospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania možno identifikovať nečinnosť

okresného súdu najmä v počiatočnom štádiu konania, keď okresný súd vydal platobný

rozkaz až po roku a pol od podania návrhu sťažovateľom. Ďalšie obdobie nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti možno identifikovať v súvislosti s nariadeným znaleckým

dokazovaním. Okresný súd na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. septembra 2011, rozhodol

o vykonaní znaleckého dokazovania, ale až 21. decembra 2011 ustanovil znalca a až

10. mája 2012 mu zaslal text na posúdenie. Znalec doručil vypracovaný znalecký posudok

17. septembra 2012, celkovo teda znalecké dokazovanie prebiehalo jeden rok. Nasledujúce

pojednávanie okresný súd uskutočnil až 26. februára 2013, teda o ďalších 5 mesiacov.

20.3 Ďalšie obdobia nečinnosti ústavný súd identifikoval v období po vrátení veci

z krajského súdu, keď okresný súd v priebehu 7 mesiacov (od 3. februára 2016

do 14. septembra 2016), resp. v priebehu roku 2018, keď došlo k absolútnej nečinnosti

okresného súdu, nevykonal žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa.

20.4 Ústavný súd zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je v okolnostiach danej

veci neakceptovateľné, aby súdne konanie trvalo od podania návrhu do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci 11 rokov a 9 mesiacov. vo svojom siedmom oddiele druhej

hlavy v rámci úpravy práva na súdnu ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa

spravodlivosť nevykonávala s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu

ochranu vo svojej podstate, a tým ohroziť aj dôveryhodnosť justície. takto zaviazala

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení

umožňujúcich prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým aj

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (, , ).

20.5 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval

v napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Je zrejmé, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

21. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 20, ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

22. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto

porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

23. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označeného práva, prikázal okresnému súdu konať v predmetnej

veci bez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní meritórne rozhodol a napadnuté konanie je

právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel

(bod 4 výroku tohto nálezu).

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Svoj návrh odôvodnil predovšetkým dlhotrvajúcou právnou neistotou, ktorá mu spôsobila

„nielen materiálnu ale aj nemateriálnu ujmu“.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľkom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc

do úvahy všetky okolnosti danej veci (predovšetkým skutočnosť, že o podstatnej časti

žalovanej sumy bolo právoplatne rozhodnuté ešte pred podaním ústavnej sťažnosti, ale

prihliadnuc aj na neefektívny postup okresného súdu), ústavný súd považoval priznanie

sumy 3 000 € za primerané (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2017, ktorá bola

podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 921 €.

32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade

§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

právnemu zástupcovi sťažovateľa, a to Mgr. Jozefovi Slíškovi, Coboriho 2, Nitra. Odmena

advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku

2018 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky

predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál sumu 9,21 €. Úhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 (2 x 153,50 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €)

predstavuje spolu sumu 325,42 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa Mgr. Jozefa Slíšku, Coboriho 2, Nitra, v lehote uvedenej v bode 3

výroku tohto nálezu ( v spojení s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu