Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 99/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , a maloletých ,

, a , , zastúpených ich matkou

, všetci , právne zastúpených advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , maloletého a maloletej

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

11 konal bez zbytočných prieťahov.

3. , maloletému a maloletej

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť , maloletému

a maloletej trovy konania v sume 599,75 € (slovom

päťstodeväťdesiatdeväť eur a sedemdesiatpäť centov) na účet ich právneho zástupcu

Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-23 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“ alebo

„matka maloletých“), a maloletých , ,

a , (ďalej aj „maloletí“; spolu so sťažovateľkou

v 1. rade aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

11 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní ide o úpravu styku otca

s maloletými a o určenie výživného, ktoré začalo na okresnom súde 2. júna 2015 na základe

podaného návrhu sťažovateľky v 1. rade a nie je ešte právoplatne skončené.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti stručne opísali chronológiu procesných úkonov

okresného súdu, z ktorej vyplýva, že od začatia konania uplynuli skoro 4 roky, pričom

okresný súd konal spočiatku bez prieťahov (rozsudok prvej inštancie bol vyhlásený 27. júna

2016), neskôr však už nekoncentrovane, s dlhými obdobiami nečinnosti. Aj dĺžka

odvolacieho konania, ktoré trvalo 11 mesiacov, ide podľa sťažovateľov na vrub okresnému

súdu, pretože výsledkom odvolacieho konania bolo zrušenie rozsudku v dôsledku

nedostatočne zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že svojím konaním k prieťahom nijako

neprispeli, konanie nemarili a všetky povinnosti si plnili riadne. Ďalej konštatujú, že

predmetom konania je úprava práv k maloletým deťom, a ide teda o vec, ktorá podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyžaduje výnimočnú

rýchlosť konania.

5. Sťažovatelia sa domáhali odstránenia nečinnosti okresného súdu sťažnosťou

na prieťahy zo 6. apríla 2019. Predsedníčka okresného súdu v podaní sp. zn. Spr 1982/2019

z 18. júna 2019 uviedla, že existenciu prieťahov zapríčinila opakovaná práceneschopnosť,

ako aj značná zaťaženosť zákonnej sudkyne.

6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia v petite navrhli, aby

ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že okresný súd svojou nečinnosťou porušil ich

základné právo podľa a právo podľa dohovoru, prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal im

finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € pre každého z nich a náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podanie sťažovateľov

7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a aby oznámila, či trvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Okresný súd v prípise sp. zn. Spr 1982/2019

zo 17. januára 2020 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

Vo svojom vyjadrení uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu

a tiež poukázal na to, že „Z chronológie úkonov vyplýva, že súd vo veci konal riadne, avšak

po návrate spisu z dovolacieho súdu, kedy už nič nebránilo pokračovať v konaní, došlo

k narušeniu plynulosti konania, v dôsledku čoho vznikli zbytočné prieťahy v rozsahu 11-tich

mesiacov. Uvedený stav bol čiastočne spôsobený aj značnou pracovnou zaťaženosťou

sudkyne, ktorá vo svojom oddelení vybavuje cca 230 vecí a tiež tým, že v roku 2018 bola

opakovane práceneschopná.“.

Okresný súd zdôraznil, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú podal

právny zástupca matky maloletých, bol so zákonnou sudkyňou vykonaný pohovor, pričom

jej boli vytknuté zistené prieťahy v konaní a zároveň bola upozornená na povinnosť konať

vo veci plynulo a že vec bude sledovaná v mesačných intervaloch.

V závere okresný súd uviedol, že „s poukazom na aktuálny stav konania / vec je už

rozhodnutá, avšak zatiaľ neprávoplatne /, možno predpokladať, že ďalší postup vo veci

v súvislosti s odvolacím konaním bude prebiehať plynulo a bez zbytočných prieťahov“.

8. Dňa 3. januára 2020 bol ústavnému súdu doručený prípis právneho zástupcu

sťažovateľov, v ktorom poukazuje na to, že podľa ich názoru sudkyňa v odôvodnení

rozsudku „zotrvala na svojom nelogickom a skutkovo nepodloženom závere, že až

skončenie trestného stíhania otca umožní zlepšenie vzťahov maloletých s otcom... Tento

úplne mylný predpoklad bol jedným z hlavných dôvodov prieťahov v konaní, keď sudkyňa

odkladala rozhodnutie v očakávaní skončenia trestného konania, čo aj sama opakovane

uvádzala, až následne zostala úplne nečinná od 09.04.2018 do 10.05.2019.“.

9. Na výzvu ústavného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov, aby sa vyjadril

k stanovisku okresného súdu zo 17. januára 2020, právny zástupca nereagoval.

10. Sťažovatelia už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovili súhlas s upustením

od ústneho pojednávania.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

, ).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľov.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

22. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), ktorý určuje,

že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého po začatí

konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec

v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

23. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie,

ktorého predmetom je úprava styku otca s maloletými a určenie výživného, možno zaradiť

k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci. Ide o vec, ktorej povaha

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania.

Zložitosťou veci nezdôvodňuje dĺžku konania ani okresný súd.

24. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na úpravu

styku otca s maloletými a určenie výživného pre maloleté deti, ktorý má priamo vplyv

na kvalitu životnej úrovne maloletých, preto ústavný súd je toho názoru, že takéto konania

si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu

a rýchlemu postupu v konaní.

25. Ústavný súd ďalej pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým

pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987)

prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletých detí a ich

osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou

(m. m. , ). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie

hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. ).

26. Správanie sťažovateľov v napadnutom konaní je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný

súd konštatuje, že nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

27. Napokon, ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd z vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu

a predloženého súdneho spisu zistil, že návrh matky na začatie konania na zákaz styku

s maloletou bol okresnému súdu doručený 2. júna 2015 a návrh otca

na zníženie výživného na maloletých a úpravu styku s maloletými 19. júna 2015. Obe veci

spojil okresný súd na spoločné konanie uznesením z 24. augusta 2015. Konanie o určení

výživného a o návrhu matky maloletých na zákaz styku otca s maloletou

sa skončilo 21. júna 2017, keď rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok okresného súdu, nadobudlo právoplatnosť. V ďalšom konaní sa súd zaoberal už

iba úpravou styku otca s maloletými. Zo spisového materiálu a z prehľadu chronológie

procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd konal spočiatku plynulo, bez

výraznejších prieťahov v konaní. Obdobie nečinnosti okresného súdu možno vymedziť

do troch období:

- od 11. novembra 2015, t. j. o d doručenia uznesenia krajského súdu z 5. novembra

2015, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu o predbežnom opatrení

do 7. januára 2016, keď sudkyňa nariadila termín pojednávania na 2. marec 2016

(2 mesiace);

- od 9. apríla 2018, keď sa spis vrátil na okresný súd z Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, do 11. marca 2019, keď sudkyňa nariadila termín

pojednávania na 10. máj 2019. Toto obdobie nečinnosti v dĺžke 11 mesiacov

uznal aj sám okresný súd vo svojom vyjadrení zo 17. januára 2020;

- od 24. mája 2019, keď sudkyňa vypočula maloletú , ale zápisnicu o tomto

výsluchu vyhotovila až 1. augusta 2019 (viac ako 2 mesiace).

28. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol bez relevantného dôvodu v priebehu

napadnutého konania nečinný v rozsahu viac ako 15 mesiacov.

29. Okresný súd zdôvodnil svoju nečinnosť najmä „značnou pracovnou

zaťaženosťou sudkyne, ktorá vo svojom oddelení vybavuje cca 230 vecí a tiež tým, že v roku

2018 bola opakovane prácesneschopná“.

30. K tomu ústavný súd uvádza, že už v podobných súvislostiach opakovane

vo svojej stabilizovanej judikatúre vyslovil (napr. , ),

že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa má

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či zákonného sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (napr. ).

31. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom si

vyžaduje promptný postup okresného súdu. S ohľadom na túto skutočnosť a fakt, že

napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti prebiehalo

skoro 4 roky a že okresný súd bol nečinný a konal neefektívne v období 15 mesiacov, je

dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľov.

32. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, ako aj vzhľadom na uvedené

obdobia nečinnosti okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci bolo

postupom okresného súdu porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

33. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

34. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, mu prikázal, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti právoplatne skončená.

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

36. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

37. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

38. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

39. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 8 000 € pre každého z nich vzhľadom na celkovú dobu konania,

nečinnosť okresného súdu, správanie sťažovateľov, ako aj význam veci vyžadujúcej

výnimočnú rýchlosť konania.

40. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

41. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

42. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v trvaní spolu 15 mesiacov, berúc do

úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov, ako aj všetky okolnosti

daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre každého

zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde.

43. V časti požadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej

1 000 € pre každého zo sťažovateľov ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 5

výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

44. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

45. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

46. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2019 je 163,33 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je

9,80 €. Každému zo sťažovateľov vznikol nárok na úhradu trov za dva úkony právnej

služby uskutočnené v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 predstavuje pri troch

sťažovateľoch spolu s režijným paušálom a daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa

§ 18 ods. 3 vyhlášky sumu 1 199,50 €. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky je pri zastúpení dvoch

a viacerých klientov základná sadzba znížená o 50 %, teda sťažovateľom vznikol nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 599,75 €.

47. Náhradu za tretí úkon právnej služby – prípis právneho zástupcu sťažovateľov

doručený ústavnému súdu 3. januára 2020 – ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože

obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu

posudzovanej veci.

48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

ods. 1 v znení neskorších predpisov)

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

49. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu