Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 149/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Štúrikom, Holubyho 51, Martin, vo veci namietaného porušenia

práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 3. júna 2013

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 19. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnou sťažnosťou podľa (ďalej len

„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

elektronicky 7. januára 2020 sa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 3. júna 2013 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 19. novembra 2015 a ktorým by napadnuté rozhodnutia

týchto súdov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby ústavný súd

odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. z 2. decembra 2019,

ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ ako jeden

zo žalobcov sa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhal

na žalovanom (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia náhrady škody

vo výške 10 593,88 € s príslušenstvom. Okresný súd v poradí tretím rozsudkom

č. k. -426 z 3. júna 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu

zamietol. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu rozsudkom č. k. -458

z 19. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil. Dovolanie žalobcov

bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 30. októbra 2019 odmietnuté, pretože bolo podané oneskorene.

3. Proti rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu sťažovateľ nasmeroval

svoju ústavnú sťažnosť. Tvrdí, že z nich nevyplýva, ako sa vysporiadali s právnym názorom

najvyššieho súdu uvedenom v uznesení sp. zn. z 10. augusta 2011,

ktorým bolo zrušené predošlé rozhodnutie v tejto veci. Namieta, že okresný súd vyhodnotil

vykonané dôkazy v prospech žalovaného bez toho, aby sa vysporiadal s vnútornými

rozpormi tvrdenými žalovaným a s vyjadreniami sťažovateľa. Nesprávnym vyvodením

záveru v danej veci došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva

podľa , aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,

ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby bola jeho záležitosť spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

4. Sťažovateľ taktiež od ústavného súdu požaduje, aby odložil vykonateľnosť

uznesenia okresného súdu z 2. decembra 2019, ktoré sa týka náhrady trov konania.

Argumentačne však svoj návrh nepodporil.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný

súd nálezom vyslovil, že postupom a rozsudkom okresného súdu, ako aj postupom

a rozsudkom krajského súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil všeobecným súdom

na ďalšie konanie, a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré rozhodli

o zamietnutí jeho žaloby. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom posúdenia jeho kauzy

očakáva od ústavného súdu prehodnotenie záveru, ku ktorému dospel okresný súd

a nadväzne i krajský súd v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň týmto súdom vyčíta

zdĺhavosť rozhodovania v jeho veci.

III.1 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie napadnutým rozsudkom okresného súdu

14. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa napadnutým rozsudkom

okresného súdu, ústavný súd v prvom rade uvádza, že z vyplýva,

že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy

a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu

len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

15. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (pozri. , ).

16. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok,

ktorý sťažovateľ využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeného práva

sťažovateľa podľa dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň

v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Preto ústavný súd túto časť ústavnej

sťažnosti odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie napadnutým rozsudkom krajského súdu

17. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorému sťažovateľ vyčíta

nesprávne vyhodnotenie dôkazov, je potrebné považovať ústavnú sťažnosť za oneskorene

podanú.

18. Ako vyplýva z prvej vety citovaného , ústavnú

sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Podľa poslednej vety tohto

ustanovenia, ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku. Zachovanie tejto lehoty sa premietlo do novej právnej úpravy zákona

o ústavnom súde skrz ustálenú judikatúru ústavného súdu vychádzajúcu z rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), keď v prípadoch, ak sťažovateľ

uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho

práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je zákonná lehota

na podanie ústavnej sťažnosti v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr. , ,

).

19. Avšak, nie každé rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku spôsobuje

zachovanie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré

bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté.

20. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie

lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku

v každom prípade predpokladajú riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.

O riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku nemožno hovoriť v prípade,

ak je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného právneho

zastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému právna

úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. V opačnom prípade

by totiž bola pripustená možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti (m. m. ).

21. O tento prípad ide aj vo veci sťažovateľa, ktorého dovolanie najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 30. októbra 2019 odmietol podľa § 447 písm. a)

ako oneskorene podané, z čoho vyplýva, že sťažovateľ

mimoriadny opravný prostriedok riadne nevyužil. Z uvedeného dôvodu nemožno prihliadať

na rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí jeho dovolania v súvislosti s plynutím

dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti ( ).

Inými slovami, lehotu na podanie ústavnej sťažnosti podľa

nemožno počítať od doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu o mimoriadnom opravnom

prostriedku sťažovateľovi, ktorým bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu oneskorenosti jeho

podania, keďže takéto využitie mimoriadneho opravného prostriedku nemožno považovať

za účinný prostriedok nápravy, ktorý je podmienkou podania ústavnej sťažnosti v zmysle

, a preto sa táto lehota počíta od nadobudnutia právoplatnosti

napadnutého rozsudku krajského súdu.

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplýva deň právoplatnosti napadnutého rozsudku

krajského súdu, ústavný súd však dopytom na okresnom súde zistil, že napadnutý rozsudok

krajského súdu č. k. -458 z 19. novembra 2015 nadobudol právoplatnosť

7. decembra 2015. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

7. januára 2020, teda celkom zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti

napadnutého rozsudku krajského súdu.

23. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že v danom prípade bola dvojmesačná lehota

na podanie ústavnej sťažnosti zachovaná len vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu,

ktoré však sťažovateľ ústavnou sťažnosťou nenapáda, a teda ani nerozporuje, že jeho

dovolanie bolo podané oneskorene.

24. Na tomto základe ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

podľa § 56 ods. 2 písm. f) ako podanú oneskorene.

III.3 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote

25. Sťažovateľ ďalej v rámci ústavnej sťažnosti bez bližšieho odôvodnenia namieta,

že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. a v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru).

26. Ústavný súd v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že podstatou, účelom

a cieľom tohto práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len v prípade, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. ,

, ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd takúto

ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o nej

pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť spomínaný účel ochrany.

27. Keďže v čase doručenia ústavnej sťažnosti bolo o žalobe sťažovateľa zo strany

všeobecných súdov právoplatne rozhodnuté, k namietanému porušeniu práva sťažovateľa

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ale ani v konaní vedenom krajským

súdom pod sp. zn. nemôže reálne dochádzať. Z uvedeného dôvodu ústavnú

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bezpredmetné

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti vrátane jeho návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia okresného súdu

z 2. decembra 2019, ktorý nijakým spôsobom neodôvodnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu