Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 322/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Annou

Čukanovou, Záhradnícka 60, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave

č. k. -688 z 11. októbra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -688

z 11. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“, spolu len „napadnuté

uznesenia“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala

v procesnom postavení povinnej v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom

pod (ďalej len „exekučné konanie“).

Uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. -264

z 5. júna 2003 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -302 z 30. apríla

2004 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať. Uznesením č. k. -352 z 10. novembra 2005 okresný súd

exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s tým, že o trovách

exekučného konania rozhodne samostatným uznesením.

3. Uznesením krajského súdu č. k. -370 z 31. októbra 2007

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu okresného súdu č. k. -352

z 10. novembra 2005 odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil

a sťažovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uznesením okresného súdu

č. k. -389 z 3. júna 2015 súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekučného

konania v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu

trov konania nepriznal, keďže si ich súdny exekútor výslovne neuplatnil, pretože mu boli

uhradené oprávneným.

4. Dňa 3. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky

z 27. novembra 2015 označené ako „špecifikácia trov exekučného konania“, o ktorom

okresný súd po tom, ako ho podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na vydanie doplňujúceho

uznesenia o trovách konania v zmysle

vo vzťahu k uzneseniu č. k. -352 z 10. novembra 2005 v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. -370 z 31. októbra 2007, rozhodol uznesením

č. k. -465 z 29. januára 2016 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“)

o jeho odmietnutí z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty na jeho podanie.

5. Napadnutým uznesením krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Proti

tomuto napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré

najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“).

6. V značne zmätočnej a neprehľadne koncipovanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka

rozsiahlo popísala skutkový a právny stav veci a samotný priebeh celého exekučného

konania a podrobne opísala všetky nedostatky a pochybenia, ktoré sa podľa jej mienky

v exekučnom konaní od jeho začatia udiali.

7. Vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti je relevantná tá časť ústavnej sťažnosti,

v ktorej sťažovateľka namieta arbitrárnosť, neodôvodnenosť napadnutých uznesení, ktoré

podľa jej presvedčenia nedávajú odpovede na položené právne otázky.

V rámci odôvodnenia svojich námietok sťažovateľka uviedla, že «... v prípade

odvolacieho súdu, a aj najvyššieho súdu, nejde o konformný výklad ustanovenia

(bývalé ustanovenie ), ani ust. , a ani procesných predpisov

s exekučným konaním a exekúciou spojených. Podľa výslovného ustanovenia § 161 ods. 3

súd nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ak ide o nedostatok procesnej

podmienky, súd musí urobiť vhodné opatrenie na jeho odstránenie, a ak sa nepodarí

nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. A ak ide o nedostatok

procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( ).

„Záväzný právny názor“ odvolacieho súdu nesmie byť v rozpore s právnym poriadkom.

V danom prípade by šlo o konanie, ktorým sa konanie končí, a pre vydanie

Uznesenia o trovách exekúcie účastníkov, Okresným súdom Galanta, nie sú splnené

procesné podmienky konania, podľa textu nižšie, okresný súd v Galante nesmie vydať

rozhodnutie, pokiaľ neodstráni prekážky konania, a o.i., aj pre rozhodovaciu právomoc

Krajského súdu v Trnave, absentuje právoplatné rozhodnutie, ktorým sa exekučné konanie

(§ 36 a nasl. EP) pred súdnym exekútorom na základe vydaného upovedomenia o začatí

exekúcie zastavuje, ktorým sa exekúcia vedená pred súdnym exekútorom zastavuje.

Odvolací súd, ani najvyšší súd splnenie procesných podmienok neskúmali, a aj

z tohto dôvodu nezistili, či ide (pôjde) o konanie, ktorým sa konanie končí...».

8. Nesplnenie procesných podmienok konania, ktoré podľa názoru sťažovateľky

neskúmal okresný súd ani krajský súd, spočíva v tom, že notárska zápisnica, ktorá bola

exekučným titulom na výkon exekúcie v predmetnej veci, neobsahovala podstatné

náležitosti podľa o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a to zamestnanie

sťažovateľky a oprávneného, a preto nie je formálne vykonateľná. V tejto súvislosti

sťažovateľka uviedla, že „Súd je povinný (ex offo) skúmať procesné podmienky konania

(odstrániteľné a neodstrániteľné prekážky konania) kedykoľvek počas konania ( ,

).“.

9. Vzhľadom na to, že krajský súd v napadnutom uznesení námietku sťažovateľky

týkajúcu sa formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu neposudzoval, považuje

sťažovateľka jeho záver, že okresný súd má v ďalšom procesnom postupe rozhodnúť

o trovách exekúcie účastníkov, za arbitrárny.

10. Sťažovateľka je toho názoru, že k dnešnému dňu nebolo právoplatne skončené

ani konanie o jej námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie z dôvodu nerozhodnutia

o nich.

11. Podaným odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie sťažovateľka žiadala,

aby krajský súd napadnuté uznesenie «zrušil a aby súd prvej inštancie v „spore riadnym

spôsobom pokračoval“, aby Uznesenie o trovách konania vydal po splnení všetkých

zákonných a procesných podmienok Er 63/2001-5, EX , EX 8/2001,

v rámci konania ako spravodlivosti celku».

Krajský súd však uvedeným spôsobom nepostupoval a „nevykonal žiaden prieskum

právnych (procesných) otázok, a nesprávne, nespravodlivo a nezákonne zaviazal Okresný

súd v Galante, procesné postupovať tak, že rozhodne o trovách exekúcie“. Sťažovateľka

preto považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za arbitrárne.

12. Napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka vytýka, že prijatý právny

záver, že dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušujúce uznesenie súdu prvej inštancie je

z procesného hľadiska procesným úspechom sťažovateľky ‒nezasiahlo negatívne do jej

právneho postavenia, nie je „v súlade s demokratickými princípmi právneho štátu,

a s podstatou dovolania podľa ust. písmeno a), b), f) . Najvyšší súd neskúmal

procesné podmienky konania, a nezdôvodnil, prečo predmetné uznesenie krajského súdu

nezasiahlo negatívne do jej právneho postavenia, podľa námietok uvedených v dovolaní.“.

13. Sťažovateľka ďalej namieta, že najvyšší súd v napadnutom uznesení „rozhodoval

v exekučnej veci oprávneného , bývajúceho v ,

proti povinnej , hoci oprávnený podľa zmluvy o postúpení

pohľadávky, stratil svoje hmotnoprávne oprávnenie z exekučného titulu, byť oprávneným,

čo sme v dovolaní tvrdili, v dovolaní a odvolaní sme tvrdili to, čo tvrdíme v tejto ústavnej

sťažnosti“. Najvyšší súd však podľa mienky sťažovateľky procesné vady neskúmal, a ako

sama uvádza, „ani na jednu právnu otázku podľa ust. § 420 písmeno a), b), f) dovolateľka

od najvyššieho súdu nedostala odpoveď“.

14. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné ľudské právo Sťažovateľky podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd:

2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

30. apríla 2018, Uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. č. -688 zo dňa

11. októbra 2016, porušené boli.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

30. apríla 2018 zrušuje,

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. č. -688 zo dňa 11. októbra

2016, zrušuje, a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľke finančné zadosťučinenie

(podľa vlastnej úvahy.)

5. Ústavný súd SR, priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.“

II.

Relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

18. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

19. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

21. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý zrušil

uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu sťažovateľky, ktorým žiadala priznať

trovy exekučného konania a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorý odmietol

sťažovateľkou podané dovolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b)

.

III.1 K namietanému porušeniu práv zaručených a dohovorom

napadnutým uznesením krajského súdu

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom

závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54), podľa

ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní je sťažovateľovi

lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému uzneseniu) odvolacieho

súdu (porov. napr. , ).

23. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom

súde, ktorý v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,

ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

24. Avšak, nie každé rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku spôsobuje

zachovanie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré

bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté.

25. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie

lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,

v každom prípade predpokladá riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.

O riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť v

prípade, že je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného

právneho zastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému

právna úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. V opačnom

prípade by sme totiž pripustili možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti (m. m. , ).

26. O tento prípad ide aj vo veci sťažovateľky, ktorej dovolanie najvyšší súd

napadnutým uznesením odmietol podľa ako podané neoprávnenou

osobou, z čoho vyplýva, že sťažovateľka mimoriadny opravný prostriedok riadne nevyužila.

Z uvedeného dôvodu nemožno prihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí jej

dovolania v súvislosti s plynutím dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (§ 124

). Inými slovami, lehotu na podanie ústavnej sťažnosti podľa

nemožno počítať od doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu

o mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľke, ktorým bolo dovolanie odmietnuté

z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou, keďže takéto využitie mimoriadneho

opravného prostriedku nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý je

podmienkou podania ústavnej sťažnosti v zmysle , a preto sa táto lehota

počíta od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

27. Z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplýva deň právoplatnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu, ústavný súd však dopytom na okresnom súde zistil, že napadnuté uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 1. decembra 2016. Ústavná sťažnosť sťažovateľky

bola ústavnému súdu doručená 16. decembra 2019, teda celkom zjavne po uplynutí lehoty

dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

28. Na tomto základe ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) ako podanú oneskorene.

III.2 K namietanému porušeniu práv zaručených a dohovorom

napadnutým uznesením najvyššieho súdu

29. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

IV. ÚS299/04, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

30. Ústavný súd poukazuje aj na to, že je primárnym

východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). V súvislosti so základným právom podľa

ods. 1 treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré

toto ustanovenie vykonávajú (, ).

31. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že najvyšší súd

postupoval správne podľa platného a účinného právneho poriadku (Civilného sporového

poriadku) upravujúceho dovolacie konanie v čase podania dovolania a jasne a zrozumiteľne

odôvodnil aplikáciu konkrétnych ustanovení upravujúcich

dovolacie konanie a podmienky podania dovolania ( a nasl. ). Najvyšší súd

zodpovedným a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvod, pre ktorý bolo potrebné

sťažovateľkou podané dovolanie považovať za podané neoprávnenou osobou.

32. Najvyššiemu súdu a jeho právnemu záveru dôvodenému v napadnutom uznesení

tak nie je z ústavného hľadiska čo vytknúť a ústavný súd je povinný v tomto prípade

odmietnuť ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

33. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej obsiahnutými, keďže rozhodovanie o nich

je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu