Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 376/2019
PDF · 604.45 KB
No categories available
II. ÚS 376/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára o prijatej ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpenej advokátkou Mgr. Evou
Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, a maloletej
, , , zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
a advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17,
Bratislava, na základe splnomocnenia zákonnou zástupkyňou maloletej
vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie
a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7
a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie
postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 13 P 98/2015, ako aj postupom
a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 87/2018-646 z 2. apríla 2019 takto
rozhodol:
1. Základné právo a maloletej
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV
v konaní sp. zn. 13 P 98/2015, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
sp. zn. 11 CoP 87/2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e k o n a ť v konaní sp. zn.
13 P 98/2015 bez zbytočných prieťahov.
3. a maloletej p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie každej v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im s ú
Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é vyplatiť spoločne
a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. a maloletej p r i z n á v a úhradu
trov právneho zastúpenia spolu v sume 564,10 € (slovom päťstošesťdesiatštyri eur a desať
centov), ktorú im s ú Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é
vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej, advokátska
kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť (matky maloletej),
, , zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou,
advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, a maloletej ,
, , zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, a advokátkou Mgr.
Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava (ďalej spolu len
„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé
súdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47
Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“) postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 13 P 98/2015 (ďalej aj „napadnuté
konanie okresného súdu“), ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 CoP 87/2018-646 z 2. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté
konanie krajského súdu“ a „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 22. apríla 2015 podala matka
maloletej návrh na úpravu práv a povinností voči maloletej dcére na okresnom súde potom,
ako ohľadom starostlivosti vznikli medzi rodičmi konflikty.
Okresný súd rozsudkom č. k. 13 P 98/2015-512 zo 17. júla 2017 zveril maloletú
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti otca bude
od nedele v každom kalendárnom týždni od 9.00 h do nasledujúcej stredy v každom
kalendárnom týždni do 16.30 h a v starostlivosti matky bude od stredy v každom
kalendárnom týždni od 16.30 h do nasledujúcej nedele v každom kalendárnom týždni
do 9.00 h. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa určil bydlisko toho rodiča,
ktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodol, že počas letných
prázdnin každý rok bude maloletá v starostlivosti otca od 15. 7. od 20.00 h do 1. 8. do 9.00
h a od 15. 8. od 20.00 h do 31. 8. do 20.00 h a v starostlivosti matky od 1. 7. od 9.00 h do
15. 7. do 20.00 h a od 1. 8. od 9.00 h do 15. 8. do 20.00 h. Oboch rodičov oprávnil maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné rodičom neurčil. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol týmto výrokom:
„Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o zverení maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov mení tak, že maloletá
, sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň
v kalendárnom roku od pondelka od 15.30 hod. do stredy do16.30 hod. a od piatku párneho
kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 16.30 hod.
a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň
v kalendárnom roku od stredy od 16.30 hod. do piatku do 18.00 hod. a každý nepárny
kalendárny týždeň od stredy od 16.30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa
do 15.30 hod.
Vo zvyšku vo výroku o výkone striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú
Ellu , počas letných školských prázdnin a určenia miesta
odovzdávania a preberania dieťaťa sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o výživnom zrušuje a vec sa
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“
V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd okrem iného uviedol:
„Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou matky, ktorou namietala
porušenie práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že
námietky matky nie sú dôvodné. ...Odvolací súd neakceptuje námietky matky vo vzťahu
k nedodržaniu zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že matka vedela
o termíne pojednávania nariadeného na deň 17.07.2017 už od 28.06.2017,
s prechádzajúcou právnou zástupkyňou ukončila zastupovanie ku dňu 30.06.2017, mala
teda dostatok času a priestoru, aby v záujme vyriešenia a ukončenia sporu si zabezpečila
právne zastupovanie včas. Odvolací súd zároveň prihliadal aj na konanie matky v priebehu
celého súdneho konania, keď opakovane menila právnych zástupcov. Takéto konanie matky
vyhodnotil ako účelové. Odvolací súd prihliadal aj na predmet a hospodárnosť konania
a na záujem maloletého dieťaťa na vyriešení sporu. Napokon z obsahu zápisnice
z pojednávania zo dňa 17.07.2017, ani z jeho zvukového záznamu, nevyplýva, že by matka
nesúhlasila s pojednávaním a prípadne vzniesla námietky týkajúce sa krátkej lehoty
na prípravu na pojednávanie. Rovnako matka nepožiadala ani o odročenie pojednávania.
Na ďalšie odvolacie námietky matky spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
na pojednávaní nariadenom viac ako rok po poslednom pojednávaní vypočúval znalkyňu
a rozhodol vo veci, odvolací súd neprihliadal. Postup súdu prvej inštancie bol správny,
pričom je vecou súdu, či a kedy pristúpi k výsluchu znalkyne a či o tomto postupe bude
účastníkov informovať. Pokiaľ matka namieta, že nemala možnosť klásť znalkyni otázky,
odvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.07.2017 a zvukový záznam
z pojednávania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že matke a jej právnej zástupkyne bolo
umožnené klásť znalkyni otázky, pričom súd prvej inštancie sa správne zameral
na opodstatnenosť položených otázok a potrebu ich pripustenia. Pokiaľ matka namieta, že
zápisnica z pojednávania zo dňa 17.07.2017 neobsahuje celý priebeh pojednávania, všetky
otázky a vyjadrenia účastníkov, odvolací súd poukazuje na ust. § 99 ods. 1 CSP, podľa
ktorého zápisnica o procesnom úkone obsahuje okrem označenia veci, prítomnosti osôb,
opis priebehu procesného úkonu s uvedením podstatného obsahu prednesov a výrok
rozhodnutia... Rovnako je nedôvodná námietka matky, ktorou vytýka súdu prvej inštancie,
že jej neumožnil zaslať, resp. položiť znalkyni otázky pred nariadením znaleckého
dokazovania. Je vecou súdu aký postup zvolí pred nariadením znaleckého dokazovania.
Odvolací súd poukazuje na to, že matka mala možnosť navrhnúť doplnenie znaleckého
posudku, resp. nariadenie kontrolného znaleckého posudku, čo urobila až v odvolacom
konaní, s ktorým návrhom sa odvolací súd vysporiadal tak, ako je uvedené nižšie. Rovnako
nemožno prihliadať na námietky matky k nedostatočnej odbornosti znalkyne a neprimeranej
dĺžke výkonu jej praxe. Tu je potrebné zdôrazniť, že znalkyňa je riadne zapísaná v Zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, preto súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemá
dôvod spochybňovať jej odbornosť, kompetentnosť a prax. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku
matky o tom, že súd prvej inštancie neoboznámil na poslednom pojednávaní účastníkov s jej
písomným vyjadrením, odvolací súd poukazuje na doplnenie dokazovania v odvolacom
konaní a tým vytvorený priestor otcovi aj kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie sa
s daným podaním matky. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s námietkami matky
o porušení jej práv na spravodlivý proces ako účastníka konania nestotožnil.
Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého dieťaťa ako čiastočne dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal v napadnutej časti týkajúcej sa rozhodovania o zverení dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov riadne dokazovanie, vyporiadal sa
s podstatnými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané, avšak
odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia v napadnutom výroku o zverení
maloletého dieťaťa a potrebe zrušenia rozsudku vo výroku o výživnom pre jeho
nepreskúmateľnosť.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa
je potrebné primárne prihliadať na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd
po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu a vykonaní a doplnení
dokazovania, dospel k záveru, že je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú počas bežného roka.
Odvolací súd, vzhľadom na vyslovené pochybnosti matky k nevhodnosti režimu striedavej
osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a k námietkam o nedostatočnej starostlivosti otca
o maloletú, pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že maloletá je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoj
názor, dokáže prejaviť a vysloviť svoje želanie a predstavy. Rovnako je treba konštatovať,
že maloletá už má skúsenosť so striedavou starostlivosťou rodičov o ňu v režime krátkeho
striedania v priebehu pracovného týždňa a na základe tejto skúsenosti a ďalších okolností
sa vyjadrila, že má rovnako rada matku a otca, v domácnosti každého z rodičov sa cíti
dobre, nerobí jej problémy meniť domáce prostredia, pričom sama vyslovila prianie
a nastavila spolu s kolíznou opatrovníčkou model striedania starostlivosti o ňu tak, že každý
párny týždeň od pondelka od 15.30 hod. do stredy do 16.30 hod. bude v starostlivosti otca,
každý párny týždeň od stredy od 16.30 hod. do piatka do 18.00 hod. bude v starostlivosti
matky, každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nasledujúcej stredy v nepárnom
týždni do 16.30 hod. v starostlivosti otca a každý nepárny týždeň od stredy od 16.30 hod.
do nasledujúceho pondelka bude v starostlivosti matky. Z vyjadrenia maloletej je nesporné,
že k obom má vytvorený blízky vzťah, s každým z nich trávi čas a robí si spoločný program,
jej citová väzba ku každému z nich je významná a nie je vhodné ju narúšať. Striedavá
starostlivosť o maloletú sa realizovala od rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa
10.11.2016, ktorý nariadil neodkladné opatrenie a uložil matke odovzdať maloletú
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd poukazuje na vykonané
dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné
podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. Skutočnosť, že komunikácia
medzi nimi neprebieha na prijateľnej, resp. žiadnej úrovni, nemôže byť v danom prípade
dôvodom pre zmenu rozhodnutia zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.
Odvolací súd prihliadal na záujem maloletej a jej výslovné prianie zostať v starostlivosti
obidvoch rodičov. Na námietky matky o neschopnosti otca zabezpečiť starostlivosť
o maloletú a zmene pomerov v domácnosti otca narodením jeho ďalšieho dieťaťa,
neprihliadal z dôvodu, že v konaní neboli tieto tvrdenia matky preukázané. Je nesporné, že
maloletá sa cíti dobre u svojho otca, v rodine otca má zázemie a vytvorené podmienky
a pokiaľ sa sama dožaduje byť striedavo v starostlivosti oboch rodičov, pričom tento režim
má vyskúšaný, je potrebné uvedené zohľadniť... Rovnako tak je zrejmé, že pokiaľ sa dieťa
cíti dobre u rodiča, nie je dôvod predpokladať, že k partnerke otca nemá vytvorený vzťah.
K námietkam matky týkajúcich sa zhoršenia prospechu maloletej v škole, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že maloletá sama uviedla, že v škole nemá problémy,
na polročnom vysvedčení mala dve dvojky a samé jednotky. Pokiaľ aktuálne vznikol
problém súvisiaci s plnením si školských povinností, odvolací súd dáva do pozornosti, že
maloletá potrebuje pomoc oboch rodičov a najmä vytvoriť jej pokojné prostredie bez
negatívnych emócií... Odvolací súd dáva do pozornosti oboch rodičov vyjadrenie maloletej
so želaním, aby rodičia spolu komunikovali. Správne súd prvej inštancie rozhodol o zverení
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď vyhodnotil pozitívny
citový vzťah maloletej k rodičom, nastavenie rodiny a už prebiehajúcu striedavú
starostlivosť. Pokiaľ ide o námietky matky k znaleckému posudku, odvolací súd
poznamenáva, že rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov jednoznačne vychádza zo stavu v rodine, či už v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie alebo odvolacím súdom. Prioritnou skutočnosťou je zohľadnenie názoru,
postoja a priania maloletej a jej vzťahu k rodičom. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja
rodičia majú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú a v danom prípade sú
splnené podmienky v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ matka nesúhlasí
s hodnotením jej osoby znalkyňou a v odvolacom konaní doložila do spisu posudok
hodnotiaci jej osobu, odvolací súd udáva, že nespochybňuje, že matka je starostlivou
a dobrou matkou, ale musí rešpektovať aj právo dieťaťa na druhého rodiča. K predloženým
písomným vyjadreniam tretích osôb (dcéry matky, jej bývalého manžela a ďalších osôb)
odvolací súd udáva, že vnímanie osoby matky vo vzťahu k priateľom a ďalším členom
rodiny je nepochybne odlišné ako jej vzťah k otcovi maloletej. V danom prípade však je
v rodine nastavený fungujúci model zabezpečenia starostlivosti o maloletú od novembra
2016, ktorý dieťaťu vyhovuje, sleduje jeho najlepší záujem, čo nesporne je v prospech jej
zdravého psychického a fyzického vývinu, pričom matka nepreukázala významné dôvody,
ktoré by zakladali dôvod pre zverenie maloletej do jej starostlivosti. Po komplexnom
posúdení všetkých dôkazov vykonaných v konaní, odvolací súd s prihliadnutím na rodinnú
situáciu, názor maloletej a vzťahové väzby medzi rodičmi a dieťaťom, dospel k záveru
o potrebe zmeniť výrok napadnutého rozsudku a výkon striedavej starostlivosti rodičov
o maloleté deti upraviť v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku. ... Odvolací súd
neprihliadol na námietky matky o nedostatočne vykonanom dokazovaní dospejúc k záveru,
že v konaní vo vzťahu k výroku rozsudku o zverení maloletej do striedavej starostlivosti
rodičov bolo vykonané potrebné dokazovanie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky na doplnenie dokazovania nariadením
nového znaleckého dokazovania za účelom posúdenia členov rodiny otca a výsluchom
manželky otca z dôvodu, že takéto dokazovanie by zbytočne predlžovalo konanie, bolo by
nehospodárne, pričom v danom prípade je nevyhnutné zohľadniť názor dieťaťa vo veku 11
rokov, jej pozitívnu skúsenosť so striedavou starostlivosťou a podmienky na strane oboch
rodičov.
Odvolací súd vzhľadom na námietky matky uvedené v odvolaní voči napadnutému
rozsudku, doplnil dokazovanie týkajúce sa zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných
v konaní zmenil výrok 1 napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP.
Vzhľadom na odvolanie matky smerujúce voči celému výroku rozsudku súdu prvej
inštancie týkajúceho sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, odvolací súd posúdil i výrok napadnutého rozsudku v časti určenia výkonu
striedavej osobnej starostlivosti o maloletú aj počas letných školských prázdnin a určenia
miesta odovzdávania a preberania dieťaťa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v tejto časti správne zohľadňujúce názor dieťaťa a aktuálne nastavenie v
rodine.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia
maloletej do starostlivosti rodičov počas letných prázdnin a určenia odovzdávania
a preberania dieťaťa, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol tak, že výživné na maloletú neurčil, odvolací súd konštatuje, že povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil... Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel
k záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh matky zo dňa 22.04.2015 na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s návrhom na určenie zameškaného
výživného na maloletú za obdobie od 01.11.2014 do rozhodnutia súdu, opomenul rozhodnúť
o tejto časti návrhu a svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil, čím sa stalo
nepreskúmateľným. Z obsahu súdneho rozhodnutia vôbec nevyplýva, či a ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal s návrhom matky na určenie výživného uplatňovaného od 01.11.2014,
keď režim striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú sa začal realizovať
od novembra 2016 na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie
neurčil výživné rodičom počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, nie je
zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s majetkovými pomermi otca (vlastníctvom
nehnuteľností) a jeho príjmami, keď zárobok otca mal predložený len do januára 2016 bez
ďalšej aktualizácie, teda v tomto smere dokazovanie nevykonal úplne. Uvedené malo
za následok nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nemohol
stotožniť a rozhodnutie súdu prvej inštancie ani potvrdiť, ani zmeniť.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP,
vzhľadom jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti.“
3. Sťažovateľky v úvode svojej sťažnosti uviedli, že v rámci rozhodovania o úprave
starostlivosti o maloletú okresný súd vykazuje podstatnú dobu nečinnosti po odovzdaní
znaleckého posudku do nariadenia pojednávania, na ktorom vypočúval znalkyňu a rozhodol
vo veci samej, keď tak urobil s takým podstatným odstupom, že posudok už ani nemohol
slúžiť ako skutočný podklad pre rozhodnutie a súčasne, pokiaľ ide o úpravu vyživovacej
povinnosti, o tej nerozhodol ani po viac ako 4 rokoch. Postup súdov oboch stupňov
považujú sťažovateľky z ústavnoprávneho hľadiska za neudržateľný, keďže vykazuje
známky prieťahov a súčasne viedol k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú podľa ich presvedčenia
nezlučiteľné s princípmi spravodlivého súdneho procesu tým, že sa opierajú o nezákonne
obstarané a vykonané dôkazy, a z dôvodu, že neobsahujú riadne odôvodnenie. V danom
prípade podľa sťažovateliek o skutkovo ani právne náročný spor nejde, ide však o spor
týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa, teda prioritné konanie, ktorých rýchlosť konania
je zvlášť dôležitá vzhľadom na potrebu stability života a usporiadania vzťahov v rodine.
Sťažovateľky tak namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3.1 Ďalej sťažovateľky namietajú, že v odôvodnení rozsudku námietky matky
maloletej k znaleckému posudku nie sú vôbec uvedené a opomenuté sú aj všetky ďalšie
dôkazy a tvrdenia matky maloletej (o násilnom správaní otca maloletej, komunikácii,
nedostatočnej zdravotnej starostlivosti...). Takýto postup však podľa mienky sťažovateliek
nezodpovedá princípom dokazovania ani kritériám pre ústavne komfortné odôvodnenie
rozhodnutí. Napadnutý rozsudok podľa tvrdenia sťažovateliek vôbec nereaguje na to, čo
v rámci konania strany prezentovali, ale len konštatuje, čo uviedla znalkyňa a jej závery sú
prevzaté ako fakty, bez akéhokoľvek vyhodnotenia tohto dôkazného prostriedku podľa
zásad voľného hodnotenia dôkazov.
3.2 V odvolacom konaní uvedené nedostatky rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli
podľa mienky sťažovateliek odstránené napriek tomu, že vo veci krajský súd nariadil
2 pojednávania a rozsudok súdu prvého stupňa sčasti zmenil. Navyše, podľa názoru
sťažovateliek založil ďalšie vady konania, ktoré mali za následok porušenie práva
na spravodlivý proces.
3.3 V odvolacom konaní matka maloletej podľa svojich slov predložila podrobnú
analýzu znaleckého posudku a dôkazy, ktoré spochybňujú závery znalkyne a jej
kompetencie. Podľa sťažovateliek odvolacie námietky odvolací súd riadne nevyhodnotil
a len selektívne spomenul čestné vyhlásenia rôznych osôb ‒detí, bývalého manžela a iné,
kde uviedol, že nereferujú o vzťahu s otcom maloletej a že súd nespochybňuje skutočnosť,
že sťažovateľka je dobrou matkou. Znalkyňa podľa interpretácie sťažovateliek uvádzala, že
sťažovateľka klame a zavádza, že ide o jej osobnostnú črtu, ktorú zdôrazňovala pri reakcii
na námietky voči jej vyúčtovaniu znalečného aj ako jedinú obranu, pri výsluchu, keď mala
zdôvodniť, o čo opiera svoje zistenia. Tvrdila, že matka je agresívna a realizuje na maloletej
psychický nátlak, to ako, odmietla špecifikovať, rovnako, ako k tomu dospela. Podľa slov
sťažovateliek však z priamej skúsenosti osôb, ktoré zdieľali s otcom maloletej spoločnú
domácnosť, vyplynulo, že to bol otec, ktorý sa správal aj v minulosti agresívne, nátlakovo,
a teda priamo aj nepriamo potvrdili dôkazy matky maloletej, ktoré boli produkované ešte
pred súdom prvého stupňa o násilnom správaní otca maloletej, doložené navyše
vyjadreniami tretích, náhodných svedkov týchto incidentov. Tieto dôkazy súd prvého stupňa
ani odvolací súd podľa názoru sťažovateliek žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani
nezmienil.
3.4 Krajský súd sa podľa sťažovateliek vyjadril k znaleckému posudku len tak, že
postup dokazovania je vecou súdu, a na jednej strane uvádza, že matka maloletej mala
žiadať o jeho doplnenie, resp. kontrolný posudok, avšak súčasne konštatuje, že návrh
na kontrolný posudok zamietol ako nadbytočný. Zostáva tak podľa názoru sťažovateliek
nejasné, či námietkami matky maloletej sa súd prvého stupňa nemusel podľa odvolacieho
súdu zaoberať z dôvodu, že nežiadala kontrolný znalecký posudok, avšak ak ho mala
žiadať, prečo odvolací súd takýto návrh následne zamietol ako nadbytočný. V tomto smere
nie je odôvodnenie krajského súdu podľa sťažovateliek logické a vykazuje rozpory.
3.5 Krajský súd podľa sťažovateliek napriek závažným výhradám a dôkazom, ktoré
priamo odporujú záverom znalkyne, nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a tieto
dôkazy opomenul vyhodnotiť obdobne ako súd prvého stupňa. Krajský súd sa podľa
presvedčenia sťažovateliek snažil problematické dokazovanie vyriešiť tak, že nariadil
kolíznemu opatrovníkovi zisťovať názor dieťaťa, avšak ani v tomto prípade nepostupoval
v súlade so zákonom, keď výsluch dieťaťa nenahrával, ale len interpretoval v písomnej
správe. Podmienky pre vyhotovenie zvukového záznamu boli podľa sťažovateliek splnené.
Dôkaz preto nebol podľa názoru sťažovateliek obstaraný zákonným spôsobom a súd naň
nemohol prihliadať. Práve údajný názor maloletej bol podľa hodnotenia sťažovateliek
základom pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a nastavenie nového modelu striedavej
osobnej starostlivosti, ktorá žiadnej zo strán nevyhovuje.
3.6 V rámci dokazovania matka maloletej podľa svojich slov rovnako doložila
dôkazy o negatívnom vplyve realizácie striedavej osobnej starostlivosti na maloletú
zhoršením prospechu, zdravotného stavu, zanedbávaním zo strany otca dieťaťa najmä
zdravotnej starostlivosti, prípravy do školy a negatívnym prežívaním novej rodinnej
situácie, uzavretím manželstva a narodením nevlastnej sestry. Podľa sťažovateliek krajský
súd vyhodnotil tieto dôkazy ako nerelevantné s odvolaním sa na vyjadrenie samotnej
maloletej. Podľa mienky sťažovateliek súd sa nemôže uspokojiť len posúdením obsahu
vyjadrenia bez ohľadu na jeho kontext a ďalšie faktory, ktoré tento názor utvárajú,
a rezignovať na úlohu ochranu práv dieťaťa, najmä, ak názor dieťaťa nezískal sám, ale
sprostredkovane spôsobom, ktorý odporuje zákonu.
3.7 Vzhľadom na uvedené je podľa záverov sťažovateliek zrejmé, že postup súdu
prvého stupňa a rovnako krajského súdu je v priamom rozpore s požiadavkami
spravodlivého súdneho procesu, predovšetkým požiadavky bezpodmienečného
rešpektovania procesných postupov, ktoré upravuje vedenie konania a jeho náležité
odôvodnenie, ktoré si vyžaduje vysporiadanie so všetkými podstatnými námietkami, ktoré
boli použité v konaní. Ani jeden zo súdov podľa sťažovateliek nevyhodnotil námietky
matky maloletej a odôvodnenie rozsudkov je nepresvedčivé, vnútorne rozporné
a odporujúce pravidlám dokazovania.
4. Sťažovateľky navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:
„1. Základné práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného
a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných
práv Európskej únie, postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 13P/98/2015
porušené boli.
2. Základné práva maloletej na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného
života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv
Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 13P/98/2015 porušené
boli.
3. Základné práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného
života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv
Európskej únie, postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní
11CoP/87/2018 porušené boli.
4. Základné práva maloletej na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného
života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv
Európskej únie postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní
11CoP/87/2018 porušené boli.
5. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 11CoP/87/2018-646 zo dňa 2. apríla 2019
a rozsudok 11CoP/88/2018 zo dňa 2. apríla 2019 sa zrušuje a vracia Krajskému súdu
v Bratislave na opätovné konanie.
6. sa priznáva nárok na primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 5000 Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava a Krajský súd v Bratislave povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Maloletej sa priznáva nárok na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5000 Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava a Krajský súd
v Bratislave povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.
8. Sťažovateľkám sa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Okresný súd
Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám
právnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ďalší postup ústavného súdu, vyjadrenia účastníkov konania, zúčastnenej osoby
a replika sťažovateliek
II.1 Postup ústavného súdu
5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 376/2019-17 z 5. decembra 2019 (ďalej aj
„uznesenie o prijatí“) prijal ústavnú sťažnosť s výnimkou časti vzťahujúcej sa na odsek 3
výroku rozsudku krajského súdu č. k. 11 CoP 87/2018-646 z 2. apríla 2019 na ďalšie
konanie.
5.1 Ústavný súd zároveň maloletej uznesením o prijatí
ustanovil v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, a to z dôvodu, že predmetom ústavnej sťažnosti je aj napadnutý rozsudok
krajského súdu, kde v konaní pred krajským súdom boli v pozícii navrhovateľa a odporcu
rodičia maloletej a išlo o konanie o návrhu matky maloletej na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej. Ústavný súd bol a stále je toto názoru, že v konaní pred
ústavným súdom by mohlo dôjsť pri prejednaní tejto časti ústavnej sťažnosti k rozporu
záujmov medzi rodičmi a maloletou.
Uvedené presvedčenie a právny názor ústavného súdu sa však týka iba časti ústavnej
sťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu.
Čo sa týka napadnutého konania okresného súdu a napadnutého konania krajského
súdu a s nimi spojeného namietania porušenia základného práva sťažovateliek
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
sťažovateliek na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tam
ústavný súd z povahy veci pri prijímaní ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nevidel
a dosiaľ nevidí konflikt medzi záujmami matky maloletej a záujmami samotnej maloletej.
A tak v tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd akceptoval počas celého konania pred
ústavným súdom o ústavnej sťažnosti zastupovanie maloletej ako sťažovateľky advokátkou,
ktorú zastupovaním maloletej pred ústavným súdom poverila matka maloletej ako jej
zákonná zástupkyňa, a zároveň ústavný súd akceptoval odôvodnenie príslušnej časti
ústavnej sťažnosti spísanej a podanej advokátkou ako právnou zástupkyňou oboch
sťažovateliek v konaní pred ústavným súdom o tejto časti ústavnej sťažnosti (t. j. v tejto
časti ústavnej sťažnosti ústavný súd neprihliadal na stanovisko kolízneho opatrovníka a ani
s ním v tejto časti ústavnej sťažnosti materiálne nekonal ako so zástupcom maloletej).
5.2 Ústavný súd si následne vyžiadal stanovisko kolízneho opatrovníka (pričom
ústavný súd v zmysle už uvedeného prihliadal iba na časť vyjadrenia kolízneho opatrovníka
týkajúcu sa napadnutého rozsudku krajského súdu a v časti ústavnej sťažnosti ktorej kolízny
opatrovník formálne i materiálne zastupoval maloletú pred ústavným súdom), odporcov
v konaní, otca maloletej ako zúčastnenej osoby v konaní pred ústavným súdom a repliku
sťažovateliek, resp. matky maloletej ako sťažovateľky.
5.3 Ústavný súd rozhodoval na základe súhlasu účastníkov konania s upustením
od ústneho pojednávania v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí, keďže od ústneho pojednávania nebolo možné
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.2 Vyjadrenie kolízneho opatrovníka
6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení č. BA4/SPODSK/SPO/2019/3498,
4 SDD 191/2012 z 27. decembra 2019 k ústavnej sťažnosti uviedol, že zotrváva
„na všetkých našich vyjadreniach pred Okresným súdom Bratislava IV, ako aj v odvolacom
konaní pred Krajským súdom v Bratislave. Poukazujeme na našu správu zo dňa 27.2.2019,
ktorá bola zasielaná Krajskému súdu v Bratislave. Podrobne je opísaný priebeh výkonu
pohovoru s maloletou, ako aj vyjadrenie maloletej k prípadnému vyhotoveniu zvukovej
nahrávky. Vzhľadom na rozumovú vyspelosť mal. sa plne s jej vyjadrením
stotožňujeme a sme toho názoru, že odvolací súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch
rodičov v súlade s jej stanoviskom, ako aj v súlade so závermi znaleckého dokazovania.“.
6.1 Kolízny opatrovník maloletej považuje napadnutý rozsudok krajského súdu
za správny a plne v záujme maloletej.
6.2 Kolízny opatrovník netrval v danej veci na ústnom pojednávaní pred ústavným
súdom.
II.3 Vyjadrenie okresného súdu
7. Dňa 9. januára 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie okresného súdu
ako odporcu v konaní sp. zn.1 SprV 261/2019 z 3. januára 2020.
7.1 Okresný súd v úvode svojho vyjadrenia uviedol chronológiu úkonov
realizovaných v konaní sp. zn. 13 P 98/2015:
„- Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu doručený na súd dňa 22.04.2015
- Súd vyzval dňa 22.04.2015 matku na doloženie rodného listu maloletého dieťaťa
do spisu
- Dňa 07.05.2015 súd vydal uznesenie č. k. 13P/98/2015-11, ktorým ustanovil
kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu
- Dňa 13.05.2015 súd vytýčil pojednávanie na deň 18.08.2015
- Dňa 26.06.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky (doručené
matke a kolíznemu opatrovníkovi dňa 02.07.2015)
- Dňa 18.08.2015 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň
19.11.2015
- Súd dňa 18.08.2015 vyzval základnú školu, ktorú maloleté dieťa navštevuje,
na predloženie správy o maloletom dieťati
- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 10.09.2015 otec založil do spisu
súdom vyžiadané listiny (doručené matke prostredníctvom jej právneho zástupcu
a kolíznemu opatrovníkovi dňa 08.10.2015)
- Dňa 27.10.2015 zaslal kolízny opatrovník súdu správu o maloletom dieťati
- Dňa 02.11.2015 súd vyzval otca na predloženie potvrdenia o príjme jeho manželky
- Dňa 05.11.2015 bola súdu doručená správa zo základnej školy, ktorú maloletá
navštevuje
- Dňa 19.11.2015 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň
10.03.2016
- Dňa 27.01.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie otca (doručené matke
prostredníctvom jej právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 15.02.2016)
- Dňa 04.02.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie matky (doručené otcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 15.02.2016)
- Dňa 07.03.2016 bola matka nahliadnuť do spisu
- Dňa 10.03.2016 sa konalo vo veci pojednávanie
- Uznesením č.k. 13P/98/2015-226 zo dňa 23.03.2016 súd nariadil znalecké
dokazovanie a uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania
- Dňa 07.04.2016 matka súdu doručila podanie (doručené otcovi prostredníctvom
jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)
- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 11.04.2016 matka podala
odvolanie voči uzneseniu č. k. 13P/98/2015-226 zo dňa 23.03.2016 v časti výroku o zložení
preddavku (posúdené podľa obsahu ako návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov)
- Dňa 11.04.2016 bolo doručené súdu podanie matky (doručené otcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)
- Dňa 27.04.2016 bolo súdu doručené ďalšie podanie matky (doručené otcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)
- Dňa 29.04.2016 bola matka nahliadnuť do spisu
- Na základe výzvy súdu zo dňa 13.05.2016 matka súdu predložila tlačivo
na oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní dňa 06.06.2016
- Dňa 31.05.2016 matka súdu doručila podanie (doručené otcovi prostredníctvom
jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)
- Súd zaslal dňa 13.05.2016 znalkyni spis za účelom vypracovania znaleckého
posudku
- Dňa 10.06.2016 podala matka na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-327 zo dňa 22.06.2016 súd nepriznal matke
oslobodenie od súdnych poplatkov
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-329 zo dňa 22.06.2016 nariadil súd predbežné
opatrenie. Dňa 06.07.2016 bola matka nahliadnuť do spisu
- Dňa 06.07.2016 znalkyňa súdu doručila vypracovaný znalecký posudok (doručený
matke dňa 26.07.2016, otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu
opatrovníkovi dňa 22.07.2016)
- Dňa 08.07.2016 bol otec nahliadnuť do spisu
- Dňa 11.07.2016 otec podal na súd odvolanie voči uzneseniu o predbežnom opatrení
- Dňa 11.07.2016 otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-384 zo dňa 18.07.2016 súd nariadil neodkladné
opatrenie
- Súd doručil odvolanie otca voči uzneseniu o predbežnom opatrení kolíznemu
opatrovníkovi dňa 22.07.2016 a matke dňa 26.07.2016 na vyjadrenie
- Otec bol dňa 28.07.2016 nahliadnuť do spisu
- Matka bola dňa 29.07.2016 nahliadnuť do spisu
- Dňa 01.08.2016 kolízny opatrovník doručil na súd vyjadrenie k odvolaniu otca voči
predbežnému opatreniu (doručené matke dňa 08.09.2016 a otcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu dňa 06.09.2016)
- Dňa 09.08.2016 doručila matka na súd vyjadrenie k odvolaniu otca voči
predbežnému opatreniu (doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 02.09.2016 a otcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 06.09.2016)
- Dňa 09.08.2016 doručila matka súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa
29.09.2016 doručila matka súdu ďalšie vyjadrenie k odvolaniu otca voči predbežnému
opatreniu
- Uznesením č. k. 11CoP/400/2016-408 zo dňa 30.09.2016 Krajský súd v Bratislave
uznesenie súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zmenil a rozhodol tak, že návrh matky zamietol (doručený otcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 17.10.2016 a matke dňa 24.10.2016
- Dňa 14.10.2016 bol otec nahliadnuť do spisu
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-416 zo dňa 18.10.2016 súd priznal znalkyni odmenu
- Dňa 24.10.2016 a dňa 28.10.2016 bol otec nahliadnuť do spisu
- Dňa 02.11.2016 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalšie
podanie
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-426 súd nariadil neodkladné opatrenie
- Dňa 14.11.2016 bol otec nahliadnuť do spisu
- Matka dňa 14.12.2016 doručila súdu doplnenie návrhu o nové skutočnosti
- Dňa 22.12.2016 doručila matka súdu odvolanie voči uzneseniu o neodkladnom
opatrení
- Dňa 05.01.2017 bol otec nahliadnuť do spisu
- Dňa 11.01.2017 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní voči neodkladnému opatreniu
- Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/18/2017-447 zo dňa 19.01.2017
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (doručené otcovi prostredníctvom jeho právneho
zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 23.02.2017 a matke prostredníctvom jej právneho
zástupcu dňa 28.02.2017)
- Dňa 27.01.2017 otec doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu matky voči uzneseniu
o neodkladnom opatrení
- Dňa 09.03.2017 matka súdu doručila sťažnosť proti uzneseniu o priznaní
znalečného (doručená znalkyni dňa 24.07.2017 na vyjadrenie)
- Dňa 10.05.2017 matka súdu zaslala správu o realizácii neodkladného opatrenia
(doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.07.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho
zástupcu dňa 11.07.2017)
- Na deň 17.07.2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie (úprava zo dňa
13.06.2017)
- Dňa 19.06.2017 matka súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.07.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho
zástupcu dňa 11.07.2017)
- Dňa 29.06.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia (doručené matke dňa 11.07.2017 a kolíznemu opatrovníkovi dňa
10.07.2017)
- Dňa 03.07.2017 doručila súdu znalkyňa vyjadrenie k sťažnosti matky proti
uzneseniu o priznaní znalečného a vyúčtovanie k vykonanému úkonu
- Dňa 10.07.2017 doručila súdu matka prepis telefonického hovoru otca s maloletým
dieťaťom
- Dňa 11.07.2017 matka doručila súdu podanie o zdravotnom stave maloletého
dieťaťa
- Dňa 12.07.2017 matka doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu znalkyne
- Dňa 17.07.2017 sa vo veci konalo pojednávanie
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-507 zo dňa 17.07.2017 súd konanie o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil
- Rozsudkom č. k. 13P/98/2015-512 zo dňa 17.07.2017 súd rozhodol vo veci samej
- Dňa 27.07.2017 bola matka nahliadnuť do spisu
- Dňa 04.09.2017 matka súdu doručila odvolanie voči rozsudku prostredníctvom
emailu (dňa 11.09.2017 osobne podané na súd)
- Odvolanie matky bolo doručené na vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi dňa
19.09.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.09.2017
- Vyjadrenie otca bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie dňa
16.10.2017 a matke prostredníctvom jej právneho zástupcu na vyjadrenie dňa 27.10.2017
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-558 zo dňa 21.11.2017 súd sťažnosť matky proti
uzneseniu o priznaní znalečného znalkyni zamietol
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-560 zo dňa 21.11.2017 súd priznal znalkyni znalečné
za ďalšie úkony v konaní
- Uznesením č. k. 13P/98/2015-563 zo dňa 21.11.2017 uložil súd účastníkom
povinnosť zaplatiť trovy konania
- Emailom zo dňa 20.12.2017 matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
doručila súdu odvolanie voči uzneseniu o uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania
(osobne podané na súd dňa 02.01.2018)
- Odvolanie matky proti uzneseniu o uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania bolo
doručené otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa
15.01.2018 na vyjadrenie
- Dňa 13.02.2018 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave za účelom
rozhodnutia o odvolaní matky voči rozsudku aj voči uzneseniu o trovách konania
- Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci na deň 13.02.2019 pojednávanie
- Dňa 01.03.2019 doručil kolízny opatrovník súdu správu o vykonanom pohovore
s maloletým dieťaťom
- Krajský súd v Bratislave odročil pojednávanie na deň 02.04.2019
- Dňa 19.03.2019 doručil otec súdu vyjadrenie vo veci
- Na pojednávaní dňa 02.04.2019 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.
11CoP/87/20 18-646 tak, že v časti zverenia maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil, vo zvyšku v časti úpravy styku počas letných prázdnin a preberania
a odovzdávania maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku
o výživnom rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie
- Uznesením č. k. 11CoP/88/20 18-647 zo dňa 15.04.2019 Krajský súd v Bratislave
uznesenie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania potvrdil
- Súd prvej inštancie doručil predmetné uznesenia kolíznemu opatrovníkovi dňa
30.04.2019, matke prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 20.05.2019 a otcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 03.05.2019
- Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.10.2019 (úprava zo dňa 10.07.2019)
za účelom rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa
- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 16.10.2019 otec súdu predložil
rozpis jeho príjmov a výdavkov na maloleté dieťa
- Dňa 22.10.2019 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom
oboznámenia sa účastníkov s predloženými podaniami matky aj otca (matka predložila súdu
podanie na pojednávaní) s tým, že kolízny opatrovník založí do spisu svoje stanovisko
k navrhovanému riešeniu matkou za uvedené obdobie so zohľadnením stanoviska otca,
prípadne s pomocou pohovoru s maloletým dieťaťom
- Dňa 04.11.2019 kolízny opatrovník súdu doručil vyjadrenie vo veci
- Dňa 02.01.2020 bolo nariadené pojednávanie na termín 11.02.2019.“
7.2 Podľa okresného súdu je pravdou, že dĺžka uvedeného konania nie je optimálna,
najmä s prihliadnutím na predmet konania a na špecifický režim, ktorým sa toto konanie
riadi, avšak po uvážení všetkých okolností je toho názoru, že okresný súd v danej veci
nespôsobil prieťahy, ktoré by sa dali označiť za zbytočné. Zastáva názor, že koná plynule,
a vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania a viaceré podané návrhy
na nariadenie predbežného opatrenia a neodkladných opatrení, ako aj na podané sťažnosti
a odvolania, ktoré smerovali proti takmer všetkým rozhodnutiam prvostupňového súdu,
je dĺžka trvania predmetného konania podľa mienky okresného súdu primeraná.
7.3 Podľa okresného súdu vzhľadom na okolnosti prípadu, spolu s prihliadnutím
na správanie účastníkov konania v označenej právnej veci, v napadnutom konaní nedošlo
podľa jeho mienky k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné.
Navrhuje preto, aby ústavný súd rozhodol tak, že základné práva sťažovateliek postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 98/2015 porušené neboli.
7.4 Okresný súd v závere súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v konaní
pred ústavným súdom v tejto veci.
II.4 Vyjadrenie krajského súdu
8. Listom sp. zn. 1 SprV 546/2019 z 15. januára 2020 doručeným ústavnému súdu
20. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti vyjadril krajský súd ako odporca v konaní.
8.1 Krajský súd uviedol, že súdny spis sp. zn. 11 CoP 87/2018 bol predložený
krajskému súdu 13. februára 2018 z dôvodu podania odvolania matkou.
8.2 Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v dôsledku sústavného a vysokého
nápadu v oddelení 11 CoP (50 vecí mesačne) bol 31. januára 2019 určený termín
pojednávania na 12. marec 2019. Pojednávanie bolo podľa krajského súdu odročené
na 2. apríl 2019, keď bolo vo veci rozhodnuté. Súdny spis bol podľa slov krajského súdu
následne 24. apríla 2019 vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.
8.3 Krajský súd ďalej uviedol, že senát 11 CoP je dlhodobo zaťažený vysokým
nápadom vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia. Podľa vyjadrenia krajského súdu
odvolací súd po prvom úkone konal plynulo, bez prieťahov.
8.4 Krajský súd doplnil, že netrvá vo veci na ústnom pojednávaní v konaní pred
ústavným súdom.
II.5 Vyjadrenie zúčastnenej osoby
9. Listom doručeným ústavného súdu 13. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti
vyjadril otec maloletej ako zúčastnená osoba (§ 33 ods. 1 v spojení
s § 126 zákona o ústavnom súde) v konaní pred ústavným súdom.
9.1 Podľa názoru otca sťažovateľka (matka maloletej) sa nesťažuje oprávnene, lebo
neberie do úvahy, že súdy upravili vzťahy účastníkov konania neodkladným opatrením
10. novembra 2016 a toto uznesenie sa podľa otca maloletej ukázalo plne funkčné
a účastníci sa ním riadili až do rozhodnutia krajského súdu.
9.2 Teda otec maloletej považoval podľa jeho slov stav, ktorý nastal po označenom
rozhodnutí, za stabilizovaný, a tým, že aj matka dieťaťa toto rozhodnutie akceptovala aj
dodržiavala, otec maloletej považoval rozhodnutie za funkčné, preto nezdieľa názor
sťažovateľky na činnosť súdu.
9.3 K veci otec maloletej dodáva, že je hlboko presvedčený, že rozhodnutia súdov
v merite veci sú správne a, ako aj denná prax ukazuje, plne v súlade so záujmom maloletej
dcérky. Dcérka podľa slov otca maloletej prosperuje a je šťastná, má oboch rodičov
a funkčné zázemie.
II.6 Replika sťažovateľky (matky maloletej)
10. Ústavnému súdu bola 23. februára 2020 doručená replika sťažovateľky (matky
maloletej).
10.1 Podľa sťažovateľky krajský súd uvádza na svoju obranu, že senát eviduje
vysoký nápad vecí a že po prvom úkone konal bez prieťahov. K prvému tvrdeniu
sťažovateľka uvádza, že táto obrana neobstojí s poukazom na medzinárodné štandardy
uplatňovania dohovoru, keď nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne
konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní, rovnako tak
okolnosti spočívajú v nedostatočnom personálnom zabezpečení súdov (pozri I. ÚS 127/04,
II. ÚS 311/06, III. ÚS 17/02).
10.2 Ďalej sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu uvádza, že pokiaľ ide o návrhy
na vydanie predbežných opatrení, okresný súd rozhodoval len o dvoch návrhoch, pričom
sťažovateľka nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by tieto návrhy mali spôsobiť prieťahy
v konaní, keď ich účelom bola dočasná úprava vzťahov medzi účastníkmi, ktoré súdy
nezamietli ako nedôvodné. Išlo podľa sťažovateľky o relevantnú obranu v konaní, ktorá
smerovala k legitímnemu cieľu.
10.3 Okresný súd podľa sťažovateľky aj v súčasnosti postupuje vo veci neefektívne.
Pojednávanie nariadené na 11. február 2020 telefonicky len hodinu pred jeho začatím podľa
sťažovateľky zrušil z dôvodu, že nemá k dispozícii spis, i keď v prejednaní veci mu nič
nebránilo. Obsah podaní vzťahujúcich sa na túto časť konania má nielen elektronicky, ale
pred zaslaním spisu ústavnému súdu si mohol podľa sťažovateľky relevantné časti spisu aj
skopírovať.
10.4 Pokiaľ ide o námietky využitia opravných prostriedkov, sťažovateľka dodáva,
že takisto nie sú dôvodom na ospravedlnenie dĺžky konania, a to v súlade s ustálenou
praxou ústavného súdu.
10.5 Sťažovateľka ďalej upozornila, že zoznam úkonov okresného súdu obsahuje aj
nahliadanie do spisu účastníkmi, čo nie je možné považovať za úkony, ktoré by mali
akýkoľvek vzťah k dĺžke konania. Rovnako z prehľadu podľa sťažovateľky vyplýva, že
jednotlivé úkony nevykonával okresný súd bezodkladne. Podľa sťažovateľky termín
pojednávania 11. februára 2020 bol nariadený až na základe doručenia ústavnej sťažnosti
a potom, keď bez zákonného dôvodu odročil predchádzajúce pojednávanie na neurčito.
Ani dnes nie je podľa tvrdenia sťažovateľky vo veci stanovený termín pojednávania, teda
porušovanie práv účastníkov trvá.
10.6 Konanie, ktoré trvá 5 rokov, ak sa týka otázky, kto a v akom rozsahu bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa a ako budú zabezpečené jeho hmotné
potreby, nie je bezodkladné, a preto nespĺňa záruky, ktoré garantuje dohovor.
10.7 Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie, ktorým ustanovil
kolízneho opatrovníka pre maloletú, pretože podľa sťažovateľky tento orgán v záujme
maloletej nekoná. Naopak, svojou podľa slov sťažovateľky nezákonnou činnosťou ‒
výsluchom realizovaným v rozpore s procesnými ustanoveniami ‒sám založil vady konania
a zasiahol do práv maloletej na spravodlivý proces a ochranu súkromného a rodinného
života. Vyjadrenie opatrovníka popiera podľa sťažovateľky dôvodnosť ústavnej sťažnosti
a znemožňuje nápravu týchto vád, keď tvrdí, že postup a rozhodnutia súdov sú zákonné
a vecne správne. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd na vyjadrenie kolízneho opatrovníka
neprihliadal, pretože odporuje záujmom maloletej v tomto konaní, a považoval matku
maloletej, resp. zvolenú advokátku za oprávnenú konať za maloletú ako splnomocnenú
zástupkyňu, ktorá ústavnú sťažnosť v jej mene podala. Sťažovateľka sa pritom odvoláva aj
na prax ústavného súdu v predchádzajúcich obdobiach.
10.8 K vyjadreniu otca maloletej sťažovateľka uvádza, že to, že matka dodržovala
právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, nie je argument potvrdzujúci správnosť
rozhodnutí. Sťažovateľka sa podľa jej slov prirodzene snažila o zabezpečenie istoty
a funkčnosti každodenného života dieťaťa a prispôsobenie sa situácie danej rozhodnutím
súdu. Opačný postup by podľa slov sťažovateľky viedol len k eskalácii a nútenému výkonu
rozhodnutia, čomu sa snažila predísť. To však podľa slov sťažovateľky neznamená, že sa
s rozhodnutiami stotožňuje. Naopak, proti všetkým rozhodnutiam sa sťažovateľka podľa jej
vyjadrenia bránila zákonnými prostriedkami a napokon aj touto ústavnou sťažnosťou brojí
proti spôsobu a obsahu rozhodovania súdov oboch stupňov. Preto je podľa presvedčenia
sťažovateľky postoj otca maloletej nelogický a jeho tvrdenia týkajúce sa maloletej len
odzrkadľujú jeho vlastné záujmy, nie však skutočnosť.
10.9 Podľa sťažovateľky stav právnej istoty nebol dosiahnutý a pomery v rodine nie
sú usporiadané takmer polovicu života maloletej. Takýto výsledok je nielen v rozpore
so zárukami spravodlivého procesu, ako ho garantuje dohovor, ale predstavuje
nereparovateľnú ujmu na právach týkajúcich sa nedotknuteľnosti súkromného a rodinného
života oboch sťažovateliek.
10.10 Tým, že ani zrušenie rozhodnutia o starostlivosti neumožní návrat veci
do pôvodného stavu, je podľa mienky sťažovateľky potrebné, aby sa táto ujma prejavila
vo výške finančného zadosťučinenia, ktorú považuje preto za primeranú a v súlade s praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“).
10.11 Súčasne sťažovateľka oznámila, že na ústnom prejednaní ústavnej sťažnosti
netrvá.
III.
Relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 46 ods. l ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu
krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo
ochrany práv a slobôd iných.
Podľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a komunikácie.
Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,
má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred
súdom.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým konaním okresného súdu
a napadnutým konaním krajského súdu
12. Predmetom konania pred ústavným súdom v tejto časti bolo posúdenie, či
napadnutým konaním okresného súdu a napadnutým konaním krajského súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu
týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
13.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány
na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom
procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné
efektívne a vecne správne využívať.
13.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé
namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá
v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02).
Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet
sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. II. ÚS 32/02
alebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas
trvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.
III. ÚS 123/02). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejedanie veci v primeranej lehote
v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci
konkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie
primeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov
a význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie
ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP
z 27. 6. 2000, bod 43).
14. V rámci prerokovania ústavnej sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného
súdu sp. zn. 13 P 98/2015 a po jeho naštudovaní ústavný súd pristúpil, zohľadňujúc
konkrétne okolnosti prípadu, k aplikácii už uvedených základných kritérií, na ktoré ústavný
súd prihliada.
14.1 Po posúdení chronológie konania pred okresným súdom a krajským súdom
v právnej veci sťažovateliek ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu
a skutkovú) v konaní pred krajským súdom, ústavný súd je toho názoru, že právna vec
sťažovateliek je štandardnou rodinnoprávnou vecou týkajúcou sa starostlivosti
o maloletých, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Napokon ani okresný
súd alebo krajský súd vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek
(ich zástupcu) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť,
ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Prípadné zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní okresného súdu a krajského súdu teda neboli vyvolané správaním
sťažovateliek. Sťažovateľky v priebehu konania (opakovanie) využili právne prostriedky
ochrany ich práv podaním relevantných opravných prostriedkov, ktoré nemožno hodnotiť
ako zneužitie práva. Slovom, sťažovateľky nekonali v rámci konania okresným súdom
a krajským súdom spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu celkovej doby konania pred
okresným súdom a krajským súdom, ktoré by mohlo byť pričítané sťažovateľkám.
14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal napadnutým konaním okresného súdu
a krajského súdu, a to z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní.
14.3.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že 4 roky a 3 mesiace celkového
trvania konania na dvoch stupňoch, po ktorých je rodinnoprávna vec týkajúca sa
starostlivosti o maloletú stále právoplatne neskončená a prejednávaná okresným súdom,
je už samo osebe znepokojivé.
14.3.2 Nesvedčí garanciám práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, že
krajský súd musel rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z toho dôvodu nebola vec sťažovateliek v čase
podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, hoc ide o citlivú vec starostlivosti
o maloletých, pri ktorých sú všeobecné súdy povinné postupovať v súlade s najlepším
záujmom maloletého dieťaťa. Tento nedostatok v postupe ide jasne na účet okresného súdu
a možno mu pričítať zodpovednosť za vznik takýchto zbytočných prieťahov v konaní.
14.3.3 Obdobná výčitka smeruje aj proti krajskému súdu. Krajský súd bol
v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov absolútne nečinný v čase odo
dňa predloženia spisu krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní matky voči
rozsudku okresného súdu aj voči jeho uzneseniu o trovách konania 13. februára 2018 až
do nariadenia pojednávania vo veci na 13. február 2019, t. j. celý jeden rok.
14.3.4 Opísaný postup, resp. nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní,
nekorešponduje s garanciami základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14.3.5 Na tomto mieste ústavný súd v súvislosti s argumentáciou krajského súdu
vyplývajúcou z jeho vyjadrenia, v zmysle ktorého „v dôsledku sústavného a vysokého
nápadu v oddelení 11 CoP (50 vecí mesačne) bol dňa 31. januára 2019 určený termín
pojednávania na deň 12. marca 2019... Krajský súd ďalej uviedol, že senát 11 CoP je
dlhodobo zaťažený vysokým nápadom vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia“,
rešpektujúc svoju predchádzajúcu judikatúru, konštatuje, že nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (porov. napr. IV. ÚS 43/06 alebo IV. ÚS 73/07).
Systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu
účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
oslabiť poukázaním na zvýšený nápad vecí v príslušnej agende súdu a obmedzené
personálne kapacity súdu (porov. napr. mutatis mutandis I. ÚS 119/03, z novšej judikatúry
m. m. III. ÚS 399/2010). Inak povedané, chronická preťaženosť všeobecných súdov nemôže
ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania pred týmito súdmi (porov. Klein v. Nemecko,
č. 33379/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 7. 2000, bod 43).
15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým konaním okresného súdu a napadnutým konaním krajského súdu tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.
15.1 Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou ústavy v spojení
s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu (ktorý v čase
rozhodovania ústavného súdu vec sťažovateliek prejednáva) vo veci napadnutého konania
konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
IV.2 K namietanému porušeniu zvyšných označených ústavných práv
napadnutým rozsudkom krajského súdu
16. Sťažovateľka (matka maloletej) namieta, že napadnutý rozsudok (i) nezohľadňuje
sťažovateľkou predložené dôkazy, (ii) opiera sa len o jeden sťažovateľkou spochybnený
znalecký posudok a že (iii) krajský súd sa nezaoberal negatívnym vplyvom realizácie
striedavej osobnej starostlivosti na maloletú. Kolízny opatrovník maloletej, naopak,
považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za spravodlivý a v súlade s najlepším
záujmom maloletej.
17. Ústavný súd konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda ‒a to aj
v medzinárodnom práve ‒na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov
verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom
rozhodovania.
17.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv
Európskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade
brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.
17.2 Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto
dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie
ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len
vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných
vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí
a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku
poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa (porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,
č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko,
č. 25735/94, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká
republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71).
17.3 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia
sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní
konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem, vyplýva okrem iného aj z čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa.
17.4 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej
verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo
zákonodarnými orgánmi.
17.5 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkazuje
na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke
nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni
doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov
prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa,
ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa
(a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej
vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe) možno zaradiť okrem iného aj čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the
Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF
Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the
Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22).
Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou
(princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku
a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných
vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.
17.6 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
transponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného
mimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl.
a ďalšie), alebo aj zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) (porov. napr. čl. 5, § 23
ods. 2, § 24 ods. 2 a 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti
prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája
najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy,
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle
čl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4
ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa
(maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2
17.7 Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže
zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa
a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17.8 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné
vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať
a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa
na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené
stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti
čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme
dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého
iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa
tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).
17.9 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom
v zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho
súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá.
Ide predovšetkým o tieto 4 kritériá:
(1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti
usilujúcimi osobami,
(2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho
zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby,
(3) schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj
a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,
(4) prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva
dieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým
hľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her best
interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].
18. Krajský súd napadnutý rozsudok o zverení maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov odôvodnil poukazom (i) na znalecké dokazovanie, (ii) na názor
a prianie maloletej zisťovaný v konaní pred súdom, keď si maloletá sama priala striedavú
osobnú starostlivosť a prejavila pozitívny vzťah k obom rodičom, (iii) na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka, (iv) na skutočnosť vyplývajúcu z dokazovania, a síce, že obaja
rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej,
pričom pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku krajský súd pracoval s princípom
najlepšieho záujmu dieťaťa a aplikovateľnými a príslušnými právnymi normami.
18.1 Podľa ústavného súdu dôvody, na ktorých krajský súd postavil napadnutý
rozsudok, možno považovať za legitímne, relevantné a ústavne aprobovateľné.
18.2 Krajský súd v napadnutom rozsudku preukázal a odôvodnil, že zverenie
maloletej do osobnej striedavej starostlivosti nebude zásadným spôsobom vplývať
negatívne na dieťa. Ústavný súd zároveň dodáva, že pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký
význam práve obdobie, keď musí plniť svoje školské a ďalšie povinnosti a keď je viac ako
inokedy potrebné, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo
najviac ťažiť zo znalostí, skúseností a výchovných a pedagogických schopností oboch
rodičov, a nie len jedného z nich. Možnosť väčšieho zapojenia oboch rodičov do výchovy
dieťaťa v období, keď sú na neho kladené zvýšené nároky a keď dieťa musí spoločne s
rodičmi prekonávať rôzne prekážky a riešiť problémy, má význam i pre prehĺbenie
vzájomných citových väzieb medzi nimi a tiež vedie rodičov k zodpovednosti za budúcnosť
dieťaťa. Nejde teda iba o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale
tiež o sledovanie jeho „najlepšieho záujmu“, keď široký styk s oboma rodičmi aj počas
školského roku bude pre dieťa prínosom a obohatením. Je to priestor pre širšiu socializáciu
dieťaťa, pre spoznanie odlišného prostredia („rozšírenie obzoru“), pre rozšírenie možností
pre mimoškolské aktivity.
18.3 Ústavný súd ďalej konštatuje, že krajský súd veľmi správe kládol dôraz
na vyjadrenie maloletej o tom, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou oboch
rodičov, ktorú si už v minulosti v určitých intervaloch vyskúšala. Aj podľa ústavného súdu
matka maloletej nepreukázala a neposkytla žiadne presvedčivé (legitímne) argumenty,
ktorými by reagovala na zistenia krajského súdu týkajúce sa vôle maloletej a jej vôle byť
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. týkajúce sa zmysluplnosti
a vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.
18.4 Krajský súd tak podľa ústavného súdu vychádzal zo zisteného skutkového stavu
a z vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spôsobilosť oboch rodičov zabezpečiť maloletej
vhodné, zdravé, stabilné a podnetné výchovné prostredie.
18.5 Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd napadnutým rozsudkom neporušil
zvyšné označené ústavné práva sťažovateliek a na tomto základe rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 5 výrokovej časti tohto nálezu.
V.
Finančné zadosťučinenie
19. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
19.1 Sťažovateľky požadovali priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur pre
každú zo sťažovateliek, pričom poukázali najmä na to, že: „Žiadame Ústavný súd SR, aby
priznal primerané finančné zadosťučinenie, pretože následky nesprávneho postupu súdov
závažným a neodčiniteľným spôsobom zasiahli do života sťažovateľov, ktorí sú v stave
permanentnej právnej neistoty ohľadom ich postavenia a rodinné vzťahy nie sú dosiaľ
riadne usporiadané a upravené. Len vyslovenie porušenie práv nie je dostatočnou
satisfakciou márne uplynutého času. Ako čiastočnú satisfakciu spôsobenej ujmy na jej
právach sťažovatelia žiadajú nielen rozhodnutie o porušení ich práv, ale aj priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia.“
19.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na dĺžku
napadnutých konaní a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateliek, považuje
za primerané vo výške 1 500 eur pre každú zo sťažovateliek. Ústavný súd pritom prihliadol
aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej
ujmy, nie prípadná náhrada škody (porov. napr. II. ÚS 67/03).
19.3 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
19.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto nálezu v bode 3.
VI.
Trovy konania
20. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym
zastupovaním ich osôb (ďalej len „trovy právneho zastúpenia“) advokátkou Mgr. Evou
Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava (ďalej len „advokát“),
v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).
20.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné
oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateliek viedol jedno konanie na základe jednej
ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkami. Ústavný súd preto pri priznaní úhrady trov
právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
20.2 Ústavný súd priznal sťažovateľkám úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti)
a za 1 úkon právnej služby v roku 2020 (podanie repliky).
20.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 980 eur
(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 eur a jedna stotina
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 eur). Za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2019 patrí odmena v sume 163,33 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre
jednu sťažovateľku v roku 2019 za dva úkony právnej služby predstavujú sumu 326,66 eur.
Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu
163,33 eur za dva úkony právnej služby v roku 2019 v prípade jednej sťažovateľky.
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 1 062 eur
(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177 eur a jedna stotina
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 eur). Za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2020 patrí odmena v sume 177 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre
jednu sťažovateľku v roku 2020 za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 177 eur.
Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu
88,50 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2020 v prípade jednej sťažovateľky.
20.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia 2 sťažovateľkám za 2
úkony právnej služby v roku 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 326,66 eur
(2 sťažovateľky x 163,33 eur za dva úkony právnej služby v roku 2019 v prípade jednej
sťažovateľky) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 39,20 eur
[2 sťažovateľky x 19,60 eur (2 x režijný paušál po 9,80 eur)].
Ústavný súd ďalej priznal úhradu trov právneho zastúpenia 2 sťažovateľkám za 1
úkon právnej služby v roku 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 177 eur
(2 sťažovateľky x 88,50 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2020 v prípade jednej
sťažovateľky). Ústavný súd k tomu priznal 1x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky
spolu v sume 21,24 eur (2 sťažovateľky x jeden režijný paušál po 10,62 eur).
20.5 Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokátka sťažovateliek daňovým
subjektom registrovaným pre DPH.
20.6 Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám úhradu trov právneho zastúpenia spolu
v sume 564,10 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu