Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 376/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej advokátkou Mgr. Evou

Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, a maloletej

, , , zastúpenej

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,

a advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17,

Bratislava, na základe splnomocnenia zákonnou zástupkyňou maloletej

vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. , ako aj postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -646 z 2. apríla 2019 takto

rozhodol:

1. Základné právo a maloletej

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV

v konaní sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e k o n a ť v konaní sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

3. a maloletej p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie každej v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im s ú

Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é vyplatiť spoločne

a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a maloletej p r i z n á v a úhradu

trov právneho zastúpenia spolu v sume 564,10 € (slovom päťstošesťdesiatštyri eur a desať

centov), ktorú im s ú Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é

vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej, advokátska

kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť (matky maloletej),

, , zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou,

advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, a maloletej ,

, , zastúpenej kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, a advokátkou Mgr.

Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava (ďalej spolu len

„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“), práva na spravodlivé

súdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie okresného súdu“), ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -646 z 2. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté

konanie krajského súdu“ a „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 22. apríla 2015 podala matka

maloletej návrh na úpravu práv a povinností voči maloletej dcére na okresnom súde potom,

ako ohľadom starostlivosti vznikli medzi rodičmi konflikty.

Okresný súd rozsudkom č. k. -512 zo 17. júla 2017 zveril maloletú

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti otca bude

od nedele v každom kalendárnom týždni od 9.00 h do nasledujúcej stredy v každom

kalendárnom týždni do 16.30 h a v starostlivosti matky bude od stredy v každom

kalendárnom týždni od 16.30 h do nasledujúcej nedele v každom kalendárnom týždni

do 9.00 h. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa určil bydlisko toho rodiča,

ktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodol, že počas letných

prázdnin každý rok bude maloletá v starostlivosti otca od 15. 7. od 20.00 h do 1. 8. do 9.00

h a od 15. 8. od 20.00 h do 31. 8. do 20.00 h a v starostlivosti matky od 1. 7. od 9.00 h do

15. 7. do 20.00 h a od 1. 8. od 9.00 h do 15. 8. do 20.00 h. Oboch rodičov oprávnil maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné rodičom neurčil. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol týmto výrokom:

„Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o zverení maloletého

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov mení tak, že maloletá

, sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň

v kalendárnom roku od pondelka od 15.30 hod. do stredy do16.30 hod. a od piatku párneho

kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 16.30 hod.

a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň

v kalendárnom roku od stredy od 16.30 hod. do piatku do 18.00 hod. a každý nepárny

kalendárny týždeň od stredy od 16.30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa

do 15.30 hod.

Vo zvyšku vo výroku o výkone striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú

Ellu , počas letných školských prázdnin a určenia miesta

odovzdávania a preberania dieťaťa sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o výživnom zrušuje a vec sa

mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd okrem iného uviedol:

„Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou matky, ktorou namietala

porušenie práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že

námietky matky nie sú dôvodné. ...Odvolací súd neakceptuje námietky matky vo vzťahu

k nedodržaniu zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že matka vedela

o termíne pojednávania nariadeného na deň 17.07.2017 už od 28.06.2017,

s prechádzajúcou právnou zástupkyňou ukončila zastupovanie ku dňu 30.06.2017, mala

teda dostatok času a priestoru, aby v záujme vyriešenia a ukončenia sporu si zabezpečila

právne zastupovanie včas. Odvolací súd zároveň prihliadal aj na konanie matky v priebehu

celého súdneho konania, keď opakovane menila právnych zástupcov. Takéto konanie matky

vyhodnotil ako účelové. Odvolací súd prihliadal aj na predmet a hospodárnosť konania

a na záujem maloletého dieťaťa na vyriešení sporu. Napokon z obsahu zápisnice

z pojednávania zo dňa 17.07.2017, ani z jeho zvukového záznamu, nevyplýva, že by matka

nesúhlasila s pojednávaním a prípadne vzniesla námietky týkajúce sa krátkej lehoty

na prípravu na pojednávanie. Rovnako matka nepožiadala ani o odročenie pojednávania.

Na ďalšie odvolacie námietky matky spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie

na pojednávaní nariadenom viac ako rok po poslednom pojednávaní vypočúval znalkyňu

a rozhodol vo veci, odvolací súd neprihliadal. Postup súdu prvej inštancie bol správny,

pričom je vecou súdu, či a kedy pristúpi k výsluchu znalkyne a či o tomto postupe bude

účastníkov informovať. Pokiaľ matka namieta, že nemala možnosť klásť znalkyni otázky,

odvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.07.2017 a zvukový záznam

z pojednávania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že matke a jej právnej zástupkyne bolo

umožnené klásť znalkyni otázky, pričom súd prvej inštancie sa správne zameral

na opodstatnenosť položených otázok a potrebu ich pripustenia. Pokiaľ matka namieta, že

zápisnica z pojednávania zo dňa 17.07.2017 neobsahuje celý priebeh pojednávania, všetky

otázky a vyjadrenia účastníkov, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa

ktorého zápisnica o procesnom úkone obsahuje okrem označenia veci, prítomnosti osôb,

opis priebehu procesného úkonu s uvedením podstatného obsahu prednesov a výrok

rozhodnutia... Rovnako je nedôvodná námietka matky, ktorou vytýka súdu prvej inštancie,

že jej neumožnil zaslať, resp. položiť znalkyni otázky pred nariadením znaleckého

dokazovania. Je vecou súdu aký postup zvolí pred nariadením znaleckého dokazovania.

Odvolací súd poukazuje na to, že matka mala možnosť navrhnúť doplnenie znaleckého

posudku, resp. nariadenie kontrolného znaleckého posudku, čo urobila až v odvolacom

konaní, s ktorým návrhom sa odvolací súd vysporiadal tak, ako je uvedené nižšie. Rovnako

nemožno prihliadať na námietky matky k nedostatočnej odbornosti znalkyne a neprimeranej

dĺžke výkonu jej praxe. Tu je potrebné zdôrazniť, že znalkyňa je riadne zapísaná v Zozname

znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, preto súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemá

dôvod spochybňovať jej odbornosť, kompetentnosť a prax. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku

matky o tom, že súd prvej inštancie neoboznámil na poslednom pojednávaní účastníkov s jej

písomným vyjadrením, odvolací súd poukazuje na doplnenie dokazovania v odvolacom

konaní a tým vytvorený priestor otcovi aj kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie sa

s daným podaním matky. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s námietkami matky

o porušení jej práv na spravodlivý proces ako účastníka konania nestotožnil.

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého dieťaťa ako čiastočne dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal v napadnutej časti týkajúcej sa rozhodovania o zverení dieťaťa

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov riadne dokazovanie, vyporiadal sa

s podstatnými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané, avšak

odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia v napadnutom výroku o zverení

maloletého dieťaťa a potrebe zrušenia rozsudku vo výroku o výživnom pre jeho

nepreskúmateľnosť.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa

je potrebné primárne prihliadať na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd

po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu a vykonaní a doplnení

dokazovania, dospel k záveru, že je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú počas bežného roka.

Odvolací súd, vzhľadom na vyslovené pochybnosti matky k nevhodnosti režimu striedavej

osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a k námietkam o nedostatočnej starostlivosti otca

o maloletú, pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že maloletá je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoj

názor, dokáže prejaviť a vysloviť svoje želanie a predstavy. Rovnako je treba konštatovať,

že maloletá už má skúsenosť so striedavou starostlivosťou rodičov o ňu v režime krátkeho

striedania v priebehu pracovného týždňa a na základe tejto skúsenosti a ďalších okolností

sa vyjadrila, že má rovnako rada matku a otca, v domácnosti každého z rodičov sa cíti

dobre, nerobí jej problémy meniť domáce prostredia, pričom sama vyslovila prianie

a nastavila spolu s kolíznou opatrovníčkou model striedania starostlivosti o ňu tak, že každý

párny týždeň od pondelka od 15.30 hod. do stredy do 16.30 hod. bude v starostlivosti otca,

každý párny týždeň od stredy od 16.30 hod. do piatka do 18.00 hod. bude v starostlivosti

matky, každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nasledujúcej stredy v nepárnom

týždni do 16.30 hod. v starostlivosti otca a každý nepárny týždeň od stredy od 16.30 hod.

do nasledujúceho pondelka bude v starostlivosti matky. Z vyjadrenia maloletej je nesporné,

že k obom má vytvorený blízky vzťah, s každým z nich trávi čas a robí si spoločný program,

jej citová väzba ku každému z nich je významná a nie je vhodné ju narúšať. Striedavá

starostlivosť o maloletú sa realizovala od rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa

10.11.2016, ktorý nariadil neodkladné opatrenie a uložil matke odovzdať maloletú

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd poukazuje na vykonané

dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné

podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. Skutočnosť, že komunikácia

medzi nimi neprebieha na prijateľnej, resp. žiadnej úrovni, nemôže byť v danom prípade

dôvodom pre zmenu rozhodnutia zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.

Odvolací súd prihliadal na záujem maloletej a jej výslovné prianie zostať v starostlivosti

obidvoch rodičov. Na námietky matky o neschopnosti otca zabezpečiť starostlivosť

o maloletú a zmene pomerov v domácnosti otca narodením jeho ďalšieho dieťaťa,

neprihliadal z dôvodu, že v konaní neboli tieto tvrdenia matky preukázané. Je nesporné, že

maloletá sa cíti dobre u svojho otca, v rodine otca má zázemie a vytvorené podmienky

a pokiaľ sa sama dožaduje byť striedavo v starostlivosti oboch rodičov, pričom tento režim

má vyskúšaný, je potrebné uvedené zohľadniť... Rovnako tak je zrejmé, že pokiaľ sa dieťa

cíti dobre u rodiča, nie je dôvod predpokladať, že k partnerke otca nemá vytvorený vzťah.

K námietkam matky týkajúcich sa zhoršenia prospechu maloletej v škole, odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že maloletá sama uviedla, že v škole nemá problémy,

na polročnom vysvedčení mala dve dvojky a samé jednotky. Pokiaľ aktuálne vznikol

problém súvisiaci s plnením si školských povinností, odvolací súd dáva do pozornosti, že

maloletá potrebuje pomoc oboch rodičov a najmä vytvoriť jej pokojné prostredie bez

negatívnych emócií... Odvolací súd dáva do pozornosti oboch rodičov vyjadrenie maloletej

so želaním, aby rodičia spolu komunikovali. Správne súd prvej inštancie rozhodol o zverení

maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď vyhodnotil pozitívny

citový vzťah maloletej k rodičom, nastavenie rodiny a už prebiehajúcu striedavú

starostlivosť. Pokiaľ ide o námietky matky k znaleckému posudku, odvolací súd

poznamenáva, že rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov jednoznačne vychádza zo stavu v rodine, či už v čase rozhodovania súdom

prvej inštancie alebo odvolacím súdom. Prioritnou skutočnosťou je zohľadnenie názoru,

postoja a priania maloletej a jej vzťahu k rodičom. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja

rodičia majú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú a v danom prípade sú

splnené podmienky v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ matka nesúhlasí

s hodnotením jej osoby znalkyňou a v odvolacom konaní doložila do spisu posudok

hodnotiaci jej osobu, odvolací súd udáva, že nespochybňuje, že matka je starostlivou

a dobrou matkou, ale musí rešpektovať aj právo dieťaťa na druhého rodiča. K predloženým

písomným vyjadreniam tretích osôb (dcéry matky, jej bývalého manžela a ďalších osôb)

odvolací súd udáva, že vnímanie osoby matky vo vzťahu k priateľom a ďalším členom

rodiny je nepochybne odlišné ako jej vzťah k otcovi maloletej. V danom prípade však je

v rodine nastavený fungujúci model zabezpečenia starostlivosti o maloletú od novembra

2016, ktorý dieťaťu vyhovuje, sleduje jeho najlepší záujem, čo nesporne je v prospech jej

zdravého psychického a fyzického vývinu, pričom matka nepreukázala významné dôvody,

ktoré by zakladali dôvod pre zverenie maloletej do jej starostlivosti. Po komplexnom

posúdení všetkých dôkazov vykonaných v konaní, odvolací súd s prihliadnutím na rodinnú

situáciu, názor maloletej a vzťahové väzby medzi rodičmi a dieťaťom, dospel k záveru

o potrebe zmeniť výrok napadnutého rozsudku a výkon striedavej starostlivosti rodičov

o maloleté deti upraviť v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku. ... Odvolací súd

neprihliadol na námietky matky o nedostatočne vykonanom dokazovaní dospejúc k záveru,

že v konaní vo vzťahu k výroku rozsudku o zverení maloletej do striedavej starostlivosti

rodičov bolo vykonané potrebné dokazovanie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie

vo veci. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky na doplnenie dokazovania nariadením

nového znaleckého dokazovania za účelom posúdenia členov rodiny otca a výsluchom

manželky otca z dôvodu, že takéto dokazovanie by zbytočne predlžovalo konanie, bolo by

nehospodárne, pričom v danom prípade je nevyhnutné zohľadniť názor dieťaťa vo veku 11

rokov, jej pozitívnu skúsenosť so striedavou starostlivosťou a podmienky na strane oboch

rodičov.

Odvolací súd vzhľadom na námietky matky uvedené v odvolaní voči napadnutému

rozsudku, doplnil dokazovanie týkajúce sa zverenia maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných

v konaní zmenil výrok 1 napadnutého rozsudku podľa .

Vzhľadom na odvolanie matky smerujúce voči celému výroku rozsudku súdu prvej

inštancie týkajúceho sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, odvolací súd posúdil i výrok napadnutého rozsudku v časti určenia výkonu

striedavej osobnej starostlivosti o maloletú aj počas letných školských prázdnin a určenia

miesta odovzdávania a preberania dieťaťa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je v tejto časti správne zohľadňujúce názor dieťaťa a aktuálne nastavenie v

rodine.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia

maloletej do starostlivosti rodičov počas letných prázdnin a určenia odovzdávania

a preberania dieťaťa, ako vecne správne podľa potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie

rozhodol tak, že výživné na maloletú neurčil, odvolací súd konštatuje, že povinnosťou

všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje

rozhodnutie založil... Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel

k záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh matky zo dňa 22.04.2015 na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s návrhom na určenie zameškaného

výživného na maloletú za obdobie od 01.11.2014 do rozhodnutia súdu, opomenul rozhodnúť

o tejto časti návrhu a svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil, čím sa stalo

nepreskúmateľným. Z obsahu súdneho rozhodnutia vôbec nevyplýva, či a ako sa súd prvej

inštancie vysporiadal s návrhom matky na určenie výživného uplatňovaného od 01.11.2014,

keď režim striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú sa začal realizovať

od novembra 2016 na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného

opatrenia. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie

neurčil výživné rodičom počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, nie je

zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s majetkovými pomermi otca (vlastníctvom

nehnuteľností) a jeho príjmami, keď zárobok otca mal predložený len do januára 2016 bez

ďalšej aktualizácie, teda v tomto smere dokazovanie nevykonal úplne. Uvedené malo

za následok nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nemohol

stotožniť a rozhodnutie súdu prvej inštancie ani potvrdiť, ani zmeniť.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušil a vrátil

vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia ,

vzhľadom jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti.“

3. Sťažovateľky v úvode svojej sťažnosti uviedli, že v rámci rozhodovania o úprave

starostlivosti o maloletú okresný súd vykazuje podstatnú dobu nečinnosti po odovzdaní

znaleckého posudku do nariadenia pojednávania, na ktorom vypočúval znalkyňu a rozhodol

vo veci samej, keď tak urobil s takým podstatným odstupom, že posudok už ani nemohol

slúžiť ako skutočný podklad pre rozhodnutie a súčasne, pokiaľ ide o úpravu vyživovacej

povinnosti, o tej nerozhodol ani po viac ako 4 rokoch. Postup súdov oboch stupňov

považujú sťažovateľky z ústavnoprávneho hľadiska za neudržateľný, keďže vykazuje

známky prieťahov a súčasne viedol k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú podľa ich presvedčenia

nezlučiteľné s princípmi spravodlivého súdneho procesu tým, že sa opierajú o nezákonne

obstarané a vykonané dôkazy, a z dôvodu, že neobsahujú riadne odôvodnenie. V danom

prípade podľa sťažovateliek o skutkovo ani právne náročný spor nejde, ide však o spor

týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa, teda prioritné konanie, ktorých rýchlosť konania

je zvlášť dôležitá vzhľadom na potrebu stability života a usporiadania vzťahov v rodine.

Sťažovateľky tak namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3.1 Ďalej sťažovateľky namietajú, že v odôvodnení rozsudku námietky matky

maloletej k znaleckému posudku nie sú vôbec uvedené a opomenuté sú aj všetky ďalšie

dôkazy a tvrdenia matky maloletej (o násilnom správaní otca maloletej, komunikácii,

nedostatočnej zdravotnej starostlivosti...). Takýto postup však podľa mienky sťažovateliek

nezodpovedá princípom dokazovania ani kritériám pre ústavne komfortné odôvodnenie

rozhodnutí. Napadnutý rozsudok podľa tvrdenia sťažovateliek vôbec nereaguje na to, čo

v rámci konania strany prezentovali, ale len konštatuje, čo uviedla znalkyňa a jej závery sú

prevzaté ako fakty, bez akéhokoľvek vyhodnotenia tohto dôkazného prostriedku podľa

zásad voľného hodnotenia dôkazov.

3.2 V odvolacom konaní uvedené nedostatky rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli

podľa mienky sťažovateliek odstránené napriek tomu, že vo veci krajský súd nariadil

2 pojednávania a rozsudok súdu prvého stupňa sčasti zmenil. Navyše, podľa názoru

sťažovateliek založil ďalšie vady konania, ktoré mali za následok porušenie práva

na spravodlivý proces.

3.3 V odvolacom konaní matka maloletej podľa svojich slov predložila podrobnú

analýzu znaleckého posudku a dôkazy, ktoré spochybňujú závery znalkyne a jej

kompetencie. Podľa sťažovateliek odvolacie námietky odvolací súd riadne nevyhodnotil

a len selektívne spomenul čestné vyhlásenia rôznych osôb ‒detí, bývalého manžela a iné,

kde uviedol, že nereferujú o vzťahu s otcom maloletej a že súd nespochybňuje skutočnosť,

že sťažovateľka je dobrou matkou. Znalkyňa podľa interpretácie sťažovateliek uvádzala, že

sťažovateľka klame a zavádza, že ide o jej osobnostnú črtu, ktorú zdôrazňovala pri reakcii

na námietky voči jej vyúčtovaniu znalečného aj ako jedinú obranu, pri výsluchu, keď mala

zdôvodniť, o čo opiera svoje zistenia. Tvrdila, že matka je agresívna a realizuje na maloletej

psychický nátlak, to ako, odmietla špecifikovať, rovnako, ako k tomu dospela. Podľa slov

sťažovateliek však z priamej skúsenosti osôb, ktoré zdieľali s otcom maloletej spoločnú

domácnosť, vyplynulo, že to bol otec, ktorý sa správal aj v minulosti agresívne, nátlakovo,

a teda priamo aj nepriamo potvrdili dôkazy matky maloletej, ktoré boli produkované ešte

pred súdom prvého stupňa o násilnom správaní otca maloletej, doložené navyše

vyjadreniami tretích, náhodných svedkov týchto incidentov. Tieto dôkazy súd prvého stupňa

ani odvolací súd podľa názoru sťažovateliek žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani

nezmienil.

3.4 Krajský súd sa podľa sťažovateliek vyjadril k znaleckému posudku len tak, že

postup dokazovania je vecou súdu, a na jednej strane uvádza, že matka maloletej mala

žiadať o jeho doplnenie, resp. kontrolný posudok, avšak súčasne konštatuje, že návrh

na kontrolný posudok zamietol ako nadbytočný. Zostáva tak podľa názoru sťažovateliek

nejasné, či námietkami matky maloletej sa súd prvého stupňa nemusel podľa odvolacieho

súdu zaoberať z dôvodu, že nežiadala kontrolný znalecký posudok, avšak ak ho mala

žiadať, prečo odvolací súd takýto návrh následne zamietol ako nadbytočný. V tomto smere

nie je odôvodnenie krajského súdu podľa sťažovateliek logické a vykazuje rozpory.

3.5 Krajský súd podľa sťažovateliek napriek závažným výhradám a dôkazom, ktoré

priamo odporujú záverom znalkyne, nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a tieto

dôkazy opomenul vyhodnotiť obdobne ako súd prvého stupňa. Krajský súd sa podľa

presvedčenia sťažovateliek snažil problematické dokazovanie vyriešiť tak, že nariadil

kolíznemu opatrovníkovi zisťovať názor dieťaťa, avšak ani v tomto prípade nepostupoval

v súlade so zákonom, keď výsluch dieťaťa nenahrával, ale len interpretoval v písomnej

správe. Podmienky pre vyhotovenie zvukového záznamu boli podľa sťažovateliek splnené.

Dôkaz preto nebol podľa názoru sťažovateliek obstaraný zákonným spôsobom a súd naň

nemohol prihliadať. Práve údajný názor maloletej bol podľa hodnotenia sťažovateliek

základom pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a nastavenie nového modelu striedavej

osobnej starostlivosti, ktorá žiadnej zo strán nevyhovuje.

3.6 V rámci dokazovania matka maloletej podľa svojich slov rovnako doložila

dôkazy o negatívnom vplyve realizácie striedavej osobnej starostlivosti na maloletú

zhoršením prospechu, zdravotného stavu, zanedbávaním zo strany otca dieťaťa najmä

zdravotnej starostlivosti, prípravy do školy a negatívnym prežívaním novej rodinnej

situácie, uzavretím manželstva a narodením nevlastnej sestry. Podľa sťažovateliek krajský

súd vyhodnotil tieto dôkazy ako nerelevantné s odvolaním sa na vyjadrenie samotnej

maloletej. Podľa mienky sťažovateliek súd sa nemôže uspokojiť len posúdením obsahu

vyjadrenia bez ohľadu na jeho kontext a ďalšie faktory, ktoré tento názor utvárajú,

a rezignovať na úlohu ochranu práv dieťaťa, najmä, ak názor dieťaťa nezískal sám, ale

sprostredkovane spôsobom, ktorý odporuje zákonu.

3.7 Vzhľadom na uvedené je podľa záverov sťažovateliek zrejmé, že postup súdu

prvého stupňa a rovnako krajského súdu je v priamom rozpore s požiadavkami

spravodlivého súdneho procesu, predovšetkým požiadavky bezpodmienečného

rešpektovania procesných postupov, ktoré upravuje vedenie konania a jeho náležité

odôvodnenie, ktoré si vyžaduje vysporiadanie so všetkými podstatnými námietkami, ktoré

boli použité v konaní. Ani jeden zo súdov podľa sťažovateliek nevyhodnotil námietky

matky maloletej a odôvodnenie rozsudkov je nepresvedčivé, vnútorne rozporné

a odporujúce pravidlám dokazovania.

4. Sťažovateľky navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„1. Základné práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa SR, na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných

práv Európskej únie, postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

porušené boli.

2. Základné práva maloletej na súdnu a inú právnu ochranu

podľa SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv

Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní porušené

boli.

3. Základné práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv

Európskej únie, postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní

porušené boli.

4. Základné práva maloletej na súdnu a inú právnu ochranu

podľa SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv

Európskej únie postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní

porušené boli.

5. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave -646 zo dňa 2. apríla 2019

a rozsudok zo dňa 2. apríla 2019 sa zrušuje a vracia Krajskému súdu

v Bratislave na opätovné konanie.

6. sa priznáva nárok na primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5000 Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava a Krajský súd v Bratislave povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Maloletej sa priznáva nárok na primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5000 Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava a Krajský súd

v Bratislave povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

8. Sťažovateľkám sa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Okresný súd

Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám

právnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ďalší postup ústavného súdu, vyjadrenia účastníkov konania, zúčastnenej osoby

a replika sťažovateliek

II.1 Postup ústavného súdu

5. Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 5. decembra 2019 (ďalej aj

„uznesenie o prijatí“) prijal ústavnú sťažnosť s výnimkou časti vzťahujúcej sa na odsek 3

výroku rozsudku krajského súdu č. k. -646 z 2. apríla 2019 na ďalšie

konanie.

5.1 Ústavný súd zároveň maloletej uznesením o prijatí

ustanovil v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava, a to z dôvodu, že predmetom ústavnej sťažnosti je aj napadnutý rozsudok

krajského súdu, kde v konaní pred krajským súdom boli v pozícii navrhovateľa a odporcu

rodičia maloletej a išlo o konanie o návrhu matky maloletej na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej. Ústavný súd bol a stále je toto názoru, že v konaní pred

ústavným súdom by mohlo dôjsť pri prejednaní tejto časti ústavnej sťažnosti k rozporu

záujmov medzi rodičmi a maloletou.

Uvedené presvedčenie a právny názor ústavného súdu sa však týka iba časti ústavnej

sťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu.

Čo sa týka napadnutého konania okresného súdu a napadnutého konania krajského

súdu a s nimi spojeného namietania porušenia základného práva sťažovateliek

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

sťažovateliek na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tam

ústavný súd z povahy veci pri prijímaní ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nevidel

a dosiaľ nevidí konflikt medzi záujmami matky maloletej a záujmami samotnej maloletej.

A tak v tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd akceptoval počas celého konania pred

ústavným súdom o ústavnej sťažnosti zastupovanie maloletej ako sťažovateľky advokátkou,

ktorú zastupovaním maloletej pred ústavným súdom poverila matka maloletej ako jej

zákonná zástupkyňa, a zároveň ústavný súd akceptoval odôvodnenie príslušnej časti

ústavnej sťažnosti spísanej a podanej advokátkou ako právnou zástupkyňou oboch

sťažovateliek v konaní pred ústavným súdom o tejto časti ústavnej sťažnosti (t. j. v tejto

časti ústavnej sťažnosti ústavný súd neprihliadal na stanovisko kolízneho opatrovníka a ani

s ním v tejto časti ústavnej sťažnosti materiálne nekonal ako so zástupcom maloletej).

5.2 Ústavný súd si následne vyžiadal stanovisko kolízneho opatrovníka (pričom

ústavný súd v zmysle už uvedeného prihliadal iba na časť vyjadrenia kolízneho opatrovníka

týkajúcu sa napadnutého rozsudku krajského súdu a v časti ústavnej sťažnosti ktorej kolízny

opatrovník formálne i materiálne zastupoval maloletú pred ústavným súdom), odporcov

v konaní, otca maloletej ako zúčastnenej osoby v konaní pred ústavným súdom a repliku

sťažovateliek, resp. matky maloletej ako sťažovateľky.

5.3 Ústavný súd rozhodoval na základe súhlasu účastníkov konania s upustením

od ústneho pojednávania v zmysle o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí, keďže od ústneho pojednávania nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.2 Vyjadrenie kolízneho opatrovníka

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení č. BA4/SPODSK/SPO/2019/3498,

4 SDD 191/2012 z 27. decembra 2019 k ústavnej sťažnosti uviedol, že zotrváva

„na všetkých našich vyjadreniach pred Okresným súdom Bratislava IV, ako aj v odvolacom

konaní pred Krajským súdom v Bratislave. Poukazujeme na našu správu zo dňa 27.2.2019,

ktorá bola zasielaná Krajskému súdu v Bratislave. Podrobne je opísaný priebeh výkonu

pohovoru s maloletou, ako aj vyjadrenie maloletej k prípadnému vyhotoveniu zvukovej

nahrávky. Vzhľadom na rozumovú vyspelosť mal. sa plne s jej vyjadrením

stotožňujeme a sme toho názoru, že odvolací súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch

rodičov v súlade s jej stanoviskom, ako aj v súlade so závermi znaleckého dokazovania.“.

6.1 Kolízny opatrovník maloletej považuje napadnutý rozsudok krajského súdu

za správny a plne v záujme maloletej.

6.2 Kolízny opatrovník netrval v danej veci na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom.

II.3 Vyjadrenie okresného súdu

7. Dňa 9. januára 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie okresného súdu

ako odporcu v konaní sp. zn.1 z 3. januára 2020.

7.1 Okresný súd v úvode svojho vyjadrenia uviedol chronológiu úkonov

realizovaných v konaní sp. zn. :

„- Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu doručený na súd dňa 22.04.2015

- Súd vyzval dňa 22.04.2015 matku na doloženie rodného listu maloletého dieťaťa

do spisu

- Dňa 07.05.2015 súd vydal uznesenie č. k. -11, ktorým ustanovil

kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu

- Dňa 13.05.2015 súd vytýčil pojednávanie na deň 18.08.2015

- Dňa 26.06.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky (doručené

matke a kolíznemu opatrovníkovi dňa 02.07.2015)

- Dňa 18.08.2015 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň

19.11.2015

- Súd dňa 18.08.2015 vyzval základnú školu, ktorú maloleté dieťa navštevuje,

na predloženie správy o maloletom dieťati

- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 10.09.2015 otec založil do spisu

súdom vyžiadané listiny (doručené matke prostredníctvom jej právneho zástupcu

a kolíznemu opatrovníkovi dňa 08.10.2015)

- Dňa 27.10.2015 zaslal kolízny opatrovník súdu správu o maloletom dieťati

- Dňa 02.11.2015 súd vyzval otca na predloženie potvrdenia o príjme jeho manželky

- Dňa 05.11.2015 bola súdu doručená správa zo základnej školy, ktorú maloletá

navštevuje

- Dňa 19.11.2015 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň

10.03.2016

- Dňa 27.01.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie otca (doručené matke

prostredníctvom jej právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 15.02.2016)

- Dňa 04.02.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie matky (doručené otcovi

prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 15.02.2016)

- Dňa 07.03.2016 bola matka nahliadnuť do spisu

- Dňa 10.03.2016 sa konalo vo veci pojednávanie

- Uznesením č.k. -226 zo dňa 23.03.2016 súd nariadil znalecké

dokazovanie a uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania

- Dňa 07.04.2016 matka súdu doručila podanie (doručené otcovi prostredníctvom

jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)

- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 11.04.2016 matka podala

odvolanie voči uzneseniu č. k. -226 zo dňa 23.03.2016 v časti výroku o zložení

preddavku (posúdené podľa obsahu ako návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov)

- Dňa 11.04.2016 bolo doručené súdu podanie matky (doručené otcovi

prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)

- Dňa 27.04.2016 bolo súdu doručené ďalšie podanie matky (doručené otcovi

prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)

- Dňa 29.04.2016 bola matka nahliadnuť do spisu

- Na základe výzvy súdu zo dňa 13.05.2016 matka súdu predložila tlačivo

na oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní dňa 06.06.2016

- Dňa 31.05.2016 matka súdu doručila podanie (doručené otcovi prostredníctvom

jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)

- Súd zaslal dňa 13.05.2016 znalkyni spis za účelom vypracovania znaleckého

posudku

- Dňa 10.06.2016 podala matka na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia

- Uznesením č. k. -327 zo dňa 22.06.2016 súd nepriznal matke

oslobodenie od súdnych poplatkov

- Uznesením č. k. -329 zo dňa 22.06.2016 nariadil súd predbežné

opatrenie. Dňa 06.07.2016 bola matka nahliadnuť do spisu

- Dňa 06.07.2016 znalkyňa súdu doručila vypracovaný znalecký posudok (doručený

matke dňa 26.07.2016, otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu

opatrovníkovi dňa 22.07.2016)

- Dňa 08.07.2016 bol otec nahliadnuť do spisu

- Dňa 11.07.2016 otec podal na súd odvolanie voči uzneseniu o predbežnom opatrení

- Dňa 11.07.2016 otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

- Uznesením č. k. -384 zo dňa 18.07.2016 súd nariadil neodkladné

opatrenie

- Súd doručil odvolanie otca voči uzneseniu o predbežnom opatrení kolíznemu

opatrovníkovi dňa 22.07.2016 a matke dňa 26.07.2016 na vyjadrenie

- Otec bol dňa 28.07.2016 nahliadnuť do spisu

- Matka bola dňa 29.07.2016 nahliadnuť do spisu

- Dňa 01.08.2016 kolízny opatrovník doručil na súd vyjadrenie k odvolaniu otca voči

predbežnému opatreniu (doručené matke dňa 08.09.2016 a otcovi prostredníctvom jeho

právneho zástupcu dňa 06.09.2016)

- Dňa 09.08.2016 doručila matka na súd vyjadrenie k odvolaniu otca voči

predbežnému opatreniu (doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 02.09.2016 a otcovi

prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 06.09.2016)

- Dňa 09.08.2016 doručila matka súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa

29.09.2016 doručila matka súdu ďalšie vyjadrenie k odvolaniu otca voči predbežnému

opatreniu

- Uznesením č. k. -408 zo dňa 30.09.2016 Krajský súd v Bratislave

uznesenie súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

zmenil a rozhodol tak, že návrh matky zamietol (doručený otcovi prostredníctvom jeho

právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 17.10.2016 a matke dňa 24.10.2016

- Dňa 14.10.2016 bol otec nahliadnuť do spisu

- Uznesením č. k. -416 zo dňa 18.10.2016 súd priznal znalkyni odmenu

- Dňa 24.10.2016 a dňa 28.10.2016 bol otec nahliadnuť do spisu

- Dňa 02.11.2016 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalšie

podanie

- Uznesením č. k. -426 súd nariadil neodkladné opatrenie

- Dňa 14.11.2016 bol otec nahliadnuť do spisu

- Matka dňa 14.12.2016 doručila súdu doplnenie návrhu o nové skutočnosti

- Dňa 22.12.2016 doručila matka súdu odvolanie voči uzneseniu o neodkladnom

opatrení

- Dňa 05.01.2017 bol otec nahliadnuť do spisu

- Dňa 11.01.2017 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní voči neodkladnému opatreniu

- Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -447 zo dňa 19.01.2017

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (doručené otcovi prostredníctvom jeho právneho

zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 23.02.2017 a matke prostredníctvom jej právneho

zástupcu dňa 28.02.2017)

- Dňa 27.01.2017 otec doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu matky voči uzneseniu

o neodkladnom opatrení

- Dňa 09.03.2017 matka súdu doručila sťažnosť proti uzneseniu o priznaní

znalečného (doručená znalkyni dňa 24.07.2017 na vyjadrenie)

- Dňa 10.05.2017 matka súdu zaslala správu o realizácii neodkladného opatrenia

(doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.07.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho

zástupcu dňa 11.07.2017)

- Na deň 17.07.2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie (úprava zo dňa

13.06.2017)

- Dňa 19.06.2017 matka súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

(doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.07.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho

zástupcu dňa 11.07.2017)

- Dňa 29.06.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia (doručené matke dňa 11.07.2017 a kolíznemu opatrovníkovi dňa

10.07.2017)

- Dňa 03.07.2017 doručila súdu znalkyňa vyjadrenie k sťažnosti matky proti

uzneseniu o priznaní znalečného a vyúčtovanie k vykonanému úkonu

- Dňa 10.07.2017 doručila súdu matka prepis telefonického hovoru otca s maloletým

dieťaťom

- Dňa 11.07.2017 matka doručila súdu podanie o zdravotnom stave maloletého

dieťaťa

- Dňa 12.07.2017 matka doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu znalkyne

- Dňa 17.07.2017 sa vo veci konalo pojednávanie

- Uznesením č. k. -507 zo dňa 17.07.2017 súd konanie o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil

- Rozsudkom č. k. -512 zo dňa 17.07.2017 súd rozhodol vo veci samej

- Dňa 27.07.2017 bola matka nahliadnuť do spisu

- Dňa 04.09.2017 matka súdu doručila odvolanie voči rozsudku prostredníctvom

emailu (dňa 11.09.2017 osobne podané na súd)

- Odvolanie matky bolo doručené na vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi dňa

19.09.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.09.2017

- Vyjadrenie otca bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie dňa

16.10.2017 a matke prostredníctvom jej právneho zástupcu na vyjadrenie dňa 27.10.2017

- Uznesením č. k. -558 zo dňa 21.11.2017 súd sťažnosť matky proti

uzneseniu o priznaní znalečného znalkyni zamietol

- Uznesením č. k. -560 zo dňa 21.11.2017 súd priznal znalkyni znalečné

za ďalšie úkony v konaní

- Uznesením č. k. -563 zo dňa 21.11.2017 uložil súd účastníkom

povinnosť zaplatiť trovy konania

- Emailom zo dňa 20.12.2017 matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

doručila súdu odvolanie voči uzneseniu o uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania

(osobne podané na súd dňa 02.01.2018)

- Odvolanie matky proti uzneseniu o uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania bolo

doručené otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa

15.01.2018 na vyjadrenie

- Dňa 13.02.2018 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave za účelom

rozhodnutia o odvolaní matky voči rozsudku aj voči uzneseniu o trovách konania

- Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci na deň 13.02.2019 pojednávanie

- Dňa 01.03.2019 doručil kolízny opatrovník súdu správu o vykonanom pohovore

s maloletým dieťaťom

- Krajský súd v Bratislave odročil pojednávanie na deň 02.04.2019

- Dňa 19.03.2019 doručil otec súdu vyjadrenie vo veci

- Na pojednávaní dňa 02.04.2019 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.

-646 tak, že v časti zverenia maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil, vo zvyšku v časti úpravy styku počas letných prázdnin a preberania

a odovzdávania maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku

o výživnom rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie

- Uznesením č. k. -647 zo dňa 15.04.2019 Krajský súd v Bratislave

uznesenie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania potvrdil

- Súd prvej inštancie doručil predmetné uznesenia kolíznemu opatrovníkovi dňa

30.04.2019, matke prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 20.05.2019 a otcovi

prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 03.05.2019

- Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.10.2019 (úprava zo dňa 10.07.2019)

za účelom rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa

- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 16.10.2019 otec súdu predložil

rozpis jeho príjmov a výdavkov na maloleté dieťa

- Dňa 22.10.2019 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom

oboznámenia sa účastníkov s predloženými podaniami matky aj otca (matka predložila súdu

podanie na pojednávaní) s tým, že kolízny opatrovník založí do spisu svoje stanovisko

k navrhovanému riešeniu matkou za uvedené obdobie so zohľadnením stanoviska otca,

prípadne s pomocou pohovoru s maloletým dieťaťom

- Dňa 04.11.2019 kolízny opatrovník súdu doručil vyjadrenie vo veci

- Dňa 02.01.2020 bolo nariadené pojednávanie na termín 11.02.2019.“

7.2 Podľa okresného súdu je pravdou, že dĺžka uvedeného konania nie je optimálna,

najmä s prihliadnutím na predmet konania a na špecifický režim, ktorým sa toto konanie

riadi, avšak po uvážení všetkých okolností je toho názoru, že okresný súd v danej veci

nespôsobil prieťahy, ktoré by sa dali označiť za zbytočné. Zastáva názor, že koná plynule,

a vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania a viaceré podané návrhy

na nariadenie predbežného opatrenia a neodkladných opatrení, ako aj na podané sťažnosti

a odvolania, ktoré smerovali proti takmer všetkým rozhodnutiam prvostupňového súdu,

je dĺžka trvania predmetného konania podľa mienky okresného súdu primeraná.

7.3 Podľa okresného súdu vzhľadom na okolnosti prípadu, spolu s prihliadnutím

na správanie účastníkov konania v označenej právnej veci, v napadnutom konaní nedošlo

podľa jeho mienky k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné.

Navrhuje preto, aby ústavný súd rozhodol tak, že základné práva sťažovateliek postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené neboli.

7.4 Okresný súd v závere súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v konaní

pred ústavným súdom v tejto veci.

II.4 Vyjadrenie krajského súdu

8. Listom sp. zn. z 15. januára 2020 doručeným ústavnému súdu

20. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti vyjadril krajský súd ako odporca v konaní.

8.1 Krajský súd uviedol, že súdny spis sp. zn. bol predložený

krajskému súdu 13. februára 2018 z dôvodu podania odvolania matkou.

8.2 Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v dôsledku sústavného a vysokého

nápadu v oddelení 11 CoP (50 vecí mesačne) bol 31. januára 2019 určený termín

pojednávania na 12. marec 2019. Pojednávanie bolo podľa krajského súdu odročené

na 2. apríl 2019, keď bolo vo veci rozhodnuté. Súdny spis bol podľa slov krajského súdu

následne 24. apríla 2019 vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.

8.3 Krajský súd ďalej uviedol, že senát 11 CoP je dlhodobo zaťažený vysokým

nápadom vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia. Podľa vyjadrenia krajského súdu

odvolací súd po prvom úkone konal plynulo, bez prieťahov.

8.4 Krajský súd doplnil, že netrvá vo veci na ústnom pojednávaní v konaní pred

ústavným súdom.

II.5 Vyjadrenie zúčastnenej osoby

9. Listom doručeným ústavného súdu 13. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti

vyjadril otec maloletej ako zúčastnená osoba (§ 33 ods. 1 v spojení

s ) v konaní pred ústavným súdom.

9.1 Podľa názoru otca sťažovateľka (matka maloletej) sa nesťažuje oprávnene, lebo

neberie do úvahy, že súdy upravili vzťahy účastníkov konania neodkladným opatrením

10. novembra 2016 a toto uznesenie sa podľa otca maloletej ukázalo plne funkčné

a účastníci sa ním riadili až do rozhodnutia krajského súdu.

9.2 Teda otec maloletej považoval podľa jeho slov stav, ktorý nastal po označenom

rozhodnutí, za stabilizovaný, a tým, že aj matka dieťaťa toto rozhodnutie akceptovala aj

dodržiavala, otec maloletej považoval rozhodnutie za funkčné, preto nezdieľa názor

sťažovateľky na činnosť súdu.

9.3 K veci otec maloletej dodáva, že je hlboko presvedčený, že rozhodnutia súdov

v merite veci sú správne a, ako aj denná prax ukazuje, plne v súlade so záujmom maloletej

dcérky. Dcérka podľa slov otca maloletej prosperuje a je šťastná, má oboch rodičov

a funkčné zázemie.

II.6 Replika sťažovateľky (matky maloletej)

10. Ústavnému súdu bola 23. februára 2020 doručená replika sťažovateľky (matky

maloletej).

10.1 Podľa sťažovateľky krajský súd uvádza na svoju obranu, že senát eviduje

vysoký nápad vecí a že po prvom úkone konal bez prieťahov. K prvému tvrdeniu

sťažovateľka uvádza, že táto obrana neobstojí s poukazom na medzinárodné štandardy

uplatňovania dohovoru, keď nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne

konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní, rovnako tak

okolnosti spočívajú v nedostatočnom personálnom zabezpečení súdov (pozri ,

, ).

10.2 Ďalej sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu uvádza, že pokiaľ ide o návrhy

na vydanie predbežných opatrení, okresný súd rozhodoval len o dvoch návrhoch, pričom

sťažovateľka nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by tieto návrhy mali spôsobiť prieťahy

v konaní, keď ich účelom bola dočasná úprava vzťahov medzi účastníkmi, ktoré súdy

nezamietli ako nedôvodné. Išlo podľa sťažovateľky o relevantnú obranu v konaní, ktorá

smerovala k legitímnemu cieľu.

10.3 Okresný súd podľa sťažovateľky aj v súčasnosti postupuje vo veci neefektívne.

Pojednávanie nariadené na 11. február 2020 telefonicky len hodinu pred jeho začatím podľa

sťažovateľky zrušil z dôvodu, že nemá k dispozícii spis, i keď v prejednaní veci mu nič

nebránilo. Obsah podaní vzťahujúcich sa na túto časť konania má nielen elektronicky, ale

pred zaslaním spisu ústavnému súdu si mohol podľa sťažovateľky relevantné časti spisu aj

skopírovať.

10.4 Pokiaľ ide o námietky využitia opravných prostriedkov, sťažovateľka dodáva,

že takisto nie sú dôvodom na ospravedlnenie dĺžky konania, a to v súlade s ustálenou

praxou ústavného súdu.

10.5 Sťažovateľka ďalej upozornila, že zoznam úkonov okresného súdu obsahuje aj

nahliadanie do spisu účastníkmi, čo nie je možné považovať za úkony, ktoré by mali

akýkoľvek vzťah k dĺžke konania. Rovnako z prehľadu podľa sťažovateľky vyplýva, že

jednotlivé úkony nevykonával okresný súd bezodkladne. Podľa sťažovateľky termín

pojednávania 11. februára 2020 bol nariadený až na základe doručenia ústavnej sťažnosti

a potom, keď bez zákonného dôvodu odročil predchádzajúce pojednávanie na neurčito.

Ani dnes nie je podľa tvrdenia sťažovateľky vo veci stanovený termín pojednávania, teda

porušovanie práv účastníkov trvá.

10.6 Konanie, ktoré trvá 5 rokov, ak sa týka otázky, kto a v akom rozsahu bude

zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa a ako budú zabezpečené jeho hmotné

potreby, nie je bezodkladné, a preto nespĺňa záruky, ktoré garantuje dohovor.

10.7 Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie, ktorým ustanovil

kolízneho opatrovníka pre maloletú, pretože podľa sťažovateľky tento orgán v záujme

maloletej nekoná. Naopak, svojou podľa slov sťažovateľky nezákonnou činnosťou ‒

výsluchom realizovaným v rozpore s procesnými ustanoveniami ‒sám založil vady konania

a zasiahol do práv maloletej na spravodlivý proces a ochranu súkromného a rodinného

života. Vyjadrenie opatrovníka popiera podľa sťažovateľky dôvodnosť ústavnej sťažnosti

a znemožňuje nápravu týchto vád, keď tvrdí, že postup a rozhodnutia súdov sú zákonné

a vecne správne. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd na vyjadrenie kolízneho opatrovníka

neprihliadal, pretože odporuje záujmom maloletej v tomto konaní, a považoval matku

maloletej, resp. zvolenú advokátku za oprávnenú konať za maloletú ako splnomocnenú

zástupkyňu, ktorá ústavnú sťažnosť v jej mene podala. Sťažovateľka sa pritom odvoláva aj

na prax ústavného súdu v predchádzajúcich obdobiach.

10.8 K vyjadreniu otca maloletej sťažovateľka uvádza, že to, že matka dodržovala

právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, nie je argument potvrdzujúci správnosť

rozhodnutí. Sťažovateľka sa podľa jej slov prirodzene snažila o zabezpečenie istoty

a funkčnosti každodenného života dieťaťa a prispôsobenie sa situácie danej rozhodnutím

súdu. Opačný postup by podľa slov sťažovateľky viedol len k eskalácii a nútenému výkonu

rozhodnutia, čomu sa snažila predísť. To však podľa slov sťažovateľky neznamená, že sa

s rozhodnutiami stotožňuje. Naopak, proti všetkým rozhodnutiam sa sťažovateľka podľa jej

vyjadrenia bránila zákonnými prostriedkami a napokon aj touto ústavnou sťažnosťou brojí

proti spôsobu a obsahu rozhodovania súdov oboch stupňov. Preto je podľa presvedčenia

sťažovateľky postoj otca maloletej nelogický a jeho tvrdenia týkajúce sa maloletej len

odzrkadľujú jeho vlastné záujmy, nie však skutočnosť.

10.9 Podľa sťažovateľky stav právnej istoty nebol dosiahnutý a pomery v rodine nie

sú usporiadané takmer polovicu života maloletej. Takýto výsledok je nielen v rozpore

so zárukami spravodlivého procesu, ako ho garantuje dohovor, ale predstavuje

nereparovateľnú ujmu na právach týkajúcich sa nedotknuteľnosti súkromného a rodinného

života oboch sťažovateliek.

10.10 Tým, že ani zrušenie rozhodnutia o starostlivosti neumožní návrat veci

do pôvodného stavu, je podľa mienky sťažovateľky potrebné, aby sa táto ujma prejavila

vo výške finančného zadosťučinenia, ktorú považuje preto za primeranú a v súlade s praxou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“).

10.11 Súčasne sťažovateľka oznámila, že na ústnom prejednaní ústavnej sťažnosti

netrvá.

III.

Relevantná právna úprava

11. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa ods. l každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

Podľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a komunikácie.

Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,

má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred

súdom.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým konaním okresného súdu

a napadnutým konaním krajského súdu

12. Predmetom konania pred ústavným súdom v tejto časti bolo posúdenie, či

napadnutým konaním okresného súdu a napadnutým konaním krajského súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k

dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

13.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány

na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom

procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné

efektívne a vecne správne využívať.

13.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé

namietané porušenie základného práva podľa sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá

v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo ).

Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet

sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr.

alebo ). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas

trvania konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.

). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejedanie veci v primeranej lehote

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci

konkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie

primeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov

a význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie

ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP

z 27. 6. 2000, bod 43).

14. V rámci prerokovania ústavnej sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného

súdu sp. zn. a po jeho naštudovaní ústavný súd pristúpil, zohľadňujúc

konkrétne okolnosti prípadu, k aplikácii už uvedených základných kritérií, na ktoré ústavný

súd prihliada.

14.1 Po posúdení chronológie konania pred okresným súdom a krajským súdom

v právnej veci sťažovateliek ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu

a skutkovú) v konaní pred krajským súdom, ústavný súd je toho názoru, že právna vec

sťažovateliek je štandardnou rodinnoprávnou vecou týkajúcou sa starostlivosti

o maloletých, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Napokon ani okresný

súd alebo krajský súd vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

(ich zástupcu) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Prípadné zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní okresného súdu a krajského súdu teda neboli vyvolané správaním

sťažovateliek. Sťažovateľky v priebehu konania (opakovanie) využili právne prostriedky

ochrany ich práv podaním relevantných opravných prostriedkov, ktoré nemožno hodnotiť

ako zneužitie práva. Slovom, sťažovateľky nekonali v rámci konania okresným súdom

a krajským súdom spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu celkovej doby konania pred

okresným súdom a krajským súdom, ktoré by mohlo byť pričítané sťažovateľkám.

14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal napadnutým konaním okresného súdu

a krajského súdu, a to z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní.

14.3.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že 4 roky a 3 mesiace celkového

trvania konania na dvoch stupňoch, po ktorých je rodinnoprávna vec týkajúca sa

starostlivosti o maloletú stále právoplatne neskončená a prejednávaná okresným súdom,

je už samo osebe znepokojivé.

14.3.2 Nesvedčí garanciám práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, že

krajský súd musel rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z toho dôvodu nebola vec sťažovateliek v čase

podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, hoc ide o citlivú vec starostlivosti

o maloletých, pri ktorých sú všeobecné súdy povinné postupovať v súlade s najlepším

záujmom maloletého dieťaťa. Tento nedostatok v postupe ide jasne na účet okresného súdu

a možno mu pričítať zodpovednosť za vznik takýchto zbytočných prieťahov v konaní.

14.3.3 Obdobná výčitka smeruje aj proti krajskému súdu. Krajský súd bol

v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov absolútne nečinný v čase odo

dňa predloženia spisu krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní matky voči

rozsudku okresného súdu aj voči jeho uzneseniu o trovách konania 13. februára 2018 až

do nariadenia pojednávania vo veci na 13. február 2019, t. j. celý jeden rok.

14.3.4 Opísaný postup, resp. nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní,

nekorešponduje s garanciami základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14.3.5 Na tomto mieste ústavný súd v súvislosti s argumentáciou krajského súdu

vyplývajúcou z jeho vyjadrenia, v zmysle ktorého „v dôsledku sústavného a vysokého

nápadu v oddelení 11 CoP (50 vecí mesačne) bol dňa 31. januára 2019 určený termín

pojednávania na deň 12. marca 2019... Krajský súd ďalej uviedol, že senát 11 CoP je

dlhodobo zaťažený vysokým nápadom vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia“,

rešpektujúc svoju predchádzajúcu judikatúru, konštatuje, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (porov. napr. alebo ).

Systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu

účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na zvýšený nápad vecí v príslušnej agende súdu a obmedzené

personálne kapacity súdu (porov. napr. mutatis mutandis , z novšej judikatúry

m. m. ). Inak povedané, chronická preťaženosť všeobecných súdov nemôže

ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania pred týmito súdmi (porov. Klein v. Nemecko,

č. 33379/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 7. 2000, bod 43).

15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým konaním okresného súdu a napadnutým konaním krajského súdu tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

15.1 Ústavný súd zároveň v súlade s druhou vetou v spojení

s prikázal okresnému súdu (ktorý v čase

rozhodovania ústavného súdu vec sťažovateliek prejednáva) vo veci napadnutého konania

konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

IV.2 K namietanému porušeniu zvyšných označených ústavných práv

napadnutým rozsudkom krajského súdu

16. Sťažovateľka (matka maloletej) namieta, že napadnutý rozsudok (i) nezohľadňuje

sťažovateľkou predložené dôkazy, (ii) opiera sa len o jeden sťažovateľkou spochybnený

znalecký posudok a že (iii) krajský súd sa nezaoberal negatívnym vplyvom realizácie

striedavej osobnej starostlivosti na maloletú. Kolízny opatrovník maloletej, naopak,

považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za spravodlivý a v súlade s najlepším

záujmom maloletej.

17. Ústavný súd konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda ‒a to aj

v medzinárodnom práve ‒na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov

verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom

rozhodovania.

17.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv

Európskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade

brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

17.2 Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto

dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie

ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len

vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných

vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí

a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku

poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa (porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,

č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko,

č. 25735/94, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká

republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71).

17.3 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia

sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní

konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem, vyplýva okrem iného aj z čl. 3

Dohovoru o právach dieťaťa.

17.4 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej

verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi.

17.5 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkazuje

na svoje uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke

nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni

doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov

prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa,

ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa

(a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej

vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe) možno zaradiť okrem iného aj čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the

Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF

Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the

Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22).

Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou

(princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku

a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných

vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

17.6 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

transponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného

mimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl.

a ďalšie), alebo aj o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) (porov. napr. čl. 5, § 23

ods. 2, § 24 ods. 2 a 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti

prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája

najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa ,

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle

, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa

, na súdnu ochranu podľa , so základným právom dieťaťa

(maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

.

17.7 Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa

vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže

zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa

a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná

starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa

na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého

dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým

rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17.8 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné

vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať

a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa

na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené

stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti

čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme

dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého

iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa

tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. – bod 16, , ).

17.9 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom

v zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho

súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá.

Ide predovšetkým o tieto 4 kritériá:

(1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti

usilujúcimi osobami,

(2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho

zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby,

(3) schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj

a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,

(4) prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva

dieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým

hľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her best

interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a ].

18. Krajský súd napadnutý rozsudok o zverení maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov odôvodnil poukazom (i) na znalecké dokazovanie, (ii) na názor

a prianie maloletej zisťovaný v konaní pred súdom, keď si maloletá sama priala striedavú

osobnú starostlivosť a prejavila pozitívny vzťah k obom rodičom, (iii) na vyjadrenie

kolízneho opatrovníka, (iv) na skutočnosť vyplývajúcu z dokazovania, a síce, že obaja

rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej,

pričom pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku krajský súd pracoval s princípom

najlepšieho záujmu dieťaťa a aplikovateľnými a príslušnými právnymi normami.

18.1 Podľa ústavného súdu dôvody, na ktorých krajský súd postavil napadnutý

rozsudok, možno považovať za legitímne, relevantné a ústavne aprobovateľné.

18.2 Krajský súd v napadnutom rozsudku preukázal a odôvodnil, že zverenie

maloletej do osobnej striedavej starostlivosti nebude zásadným spôsobom vplývať

negatívne na dieťa. Ústavný súd zároveň dodáva, že pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký

význam práve obdobie, keď musí plniť svoje školské a ďalšie povinnosti a keď je viac ako

inokedy potrebné, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo

najviac ťažiť zo znalostí, skúseností a výchovných a pedagogických schopností oboch

rodičov, a nie len jedného z nich. Možnosť väčšieho zapojenia oboch rodičov do výchovy

dieťaťa v období, keď sú na neho kladené zvýšené nároky a keď dieťa musí spoločne s

rodičmi prekonávať rôzne prekážky a riešiť problémy, má význam i pre prehĺbenie

vzájomných citových väzieb medzi nimi a tiež vedie rodičov k zodpovednosti za budúcnosť

dieťaťa. Nejde teda iba o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale

tiež o sledovanie jeho „najlepšieho záujmu“, keď široký styk s oboma rodičmi aj počas

školského roku bude pre dieťa prínosom a obohatením. Je to priestor pre širšiu socializáciu

dieťaťa, pre spoznanie odlišného prostredia („rozšírenie obzoru“), pre rozšírenie možností

pre mimoškolské aktivity.

18.3 Ústavný súd ďalej konštatuje, že krajský súd veľmi správe kládol dôraz

na vyjadrenie maloletej o tom, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou oboch

rodičov, ktorú si už v minulosti v určitých intervaloch vyskúšala. Aj podľa ústavného súdu

matka maloletej nepreukázala a neposkytla žiadne presvedčivé (legitímne) argumenty,

ktorými by reagovala na zistenia krajského súdu týkajúce sa vôle maloletej a jej vôle byť

zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. týkajúce sa zmysluplnosti

a vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.

18.4 Krajský súd tak podľa ústavného súdu vychádzal zo zisteného skutkového stavu

a z vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spôsobilosť oboch rodičov zabezpečiť maloletej

vhodné, zdravé, stabilné a podnetné výchovné prostredie.

18.5 Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd napadnutým rozsudkom neporušil

zvyšné označené ústavné práva sťažovateliek a na tomto základe rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 5 výrokovej časti tohto nálezu.

V.

Finančné zadosťučinenie

19. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

19.1 Sťažovateľky požadovali priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur pre

každú zo sťažovateliek, pričom poukázali najmä na to, že: „Žiadame Ústavný súd SR, aby

priznal primerané finančné zadosťučinenie, pretože následky nesprávneho postupu súdov

závažným a neodčiniteľným spôsobom zasiahli do života sťažovateľov, ktorí sú v stave

permanentnej právnej neistoty ohľadom ich postavenia a rodinné vzťahy nie sú dosiaľ

riadne usporiadané a upravené. Len vyslovenie porušenie práv nie je dostatočnou

satisfakciou márne uplynutého času. Ako čiastočnú satisfakciu spôsobenej ujmy na jej

právach sťažovatelia žiadajú nielen rozhodnutie o porušení ich práv, ale aj priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia.“

19.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na dĺžku

napadnutých konaní a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateliek, považuje

za primerané vo výške 1 500 eur pre každú zo sťažovateliek. Ústavný súd pritom prihliadol

aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej

ujmy, nie prípadná náhrada škody (porov. napr. ).

19.3 Podľa ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

19.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto nálezu v bode 3.

VI.

Trovy konania

20. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym

zastupovaním ich osôb (ďalej len „trovy právneho zastúpenia“) advokátkou Mgr. Evou

Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava (ďalej len „advokát“),

v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).

20.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné

oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateliek viedol jedno konanie na základe jednej

ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkami. Ústavný súd preto pri priznaní úhrady trov

právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

20.2 Ústavný súd priznal sťažovateľkám úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti)

a za 1 úkon právnej služby v roku 2020 (podanie repliky).

20.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 980 eur

(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 eur a jedna stotina

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 eur). Za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2019 patrí odmena v sume 163,33 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre

jednu sťažovateľku v roku 2019 za dva úkony právnej služby predstavujú sumu 326,66 eur.

Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu

163,33 eur za dva úkony právnej služby v roku 2019 v prípade jednej sťažovateľky.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 1 062 eur

(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177 eur a jedna stotina

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 eur). Za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2020 patrí odmena v sume 177 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre

jednu sťažovateľku v roku 2020 za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 177 eur.

Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu

88,50 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2020 v prípade jednej sťažovateľky.

20.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia 2 sťažovateľkám za 2

úkony právnej služby v roku 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 326,66 eur

(2 sťažovateľky x 163,33 eur za dva úkony právnej služby v roku 2019 v prípade jednej

sťažovateľky) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 39,20 eur

[2 sťažovateľky x 19,60 eur (2 x režijný paušál po 9,80 eur)].

Ústavný súd ďalej priznal úhradu trov právneho zastúpenia 2 sťažovateľkám za 1

úkon právnej služby v roku 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 177 eur

(2 sťažovateľky x 88,50 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2020 v prípade jednej

sťažovateľky). Ústavný súd k tomu priznal 1x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky

spolu v sume 21,24 eur (2 sťažovateľky x jeden režijný paušál po 10,62 eur).

20.5 Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokátka sťažovateliek daňovým

subjektom registrovaným pre DPH.

20.6 Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám úhradu trov právneho zastúpenia spolu

v sume 564,10 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu