Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 382/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, a maloletého

, zastúpeného zákonným zástupcom

, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4

ods. 3, čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 3, 4, 5,

12 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. , uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -180

z 9. januára 2020, uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -183 z 9. januára

2020 a uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -185 z 9. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a maloletého o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), a maloletého

(ďalej len „maloletý“), pre namietané

porušenie základných práv podľa , , a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základných práv podľa

čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 3, čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 3, 4, 5, 12 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“), uznesením okresného súdu č. k. 5 Em 4/2019-

180 z 9. januára 2020, uznesením okresného súdu č. k. -183 z 9. januára 2020

a uznesením okresného súdu č. k. -185 z 9. januára 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že na okresnom súde

bolo vedené napadnuté konanie o výkon rozhodnutia na podklade rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 9. mája 2019 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bol maloletý zverený

do osobnej starostlivosti matky za účasti sťažovateľa ako povinného a matky maloletého

ako oprávnenej na základe uznesenia č. k. -27 zo 4. novembra 2019.

3. Proti uzneseniu č. k. -27 zo 4. novembra 2019, ktorým bol nariadený

výkon rozhodnutia, podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom žiadal, aby okresný súd odložil

výkon rozhodnutia, a navrhol, aby okresný súd zastavil výkon rozhodnutia podľa § 390

v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CMP“), lebo sa vyskytli vážne okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného

titulu.

4. V rámci napadnutého konania o výkon rozhodnutia okresný súd nariadil

na 9. január 2020 pojednávanie. Na pojednávaní okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-180 o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia a o zamietnutí návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa . Ďalej uznesením č. k.

-183 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 1 000 eur za nesplnenie

povinnosti, ktorá mu bola uložená uznesením č. k. -27, a za nesplnenie

povinnosti zabezpečiť účasť maloletého na nariadenom pojednávaní na účely jeho

dobrovoľného odovzdania matke podľa .

5. Ďalej súd na pojednávaní uznesením č. k. -185 uložil sťažovateľovi

pokutu vo výške 1 000 eur za to, že výzva súdu na splnenie exekučného titulu podľa § 379

ods. 2 z 5. decembra 2019 zostala bezvýsledná.

6. Sťažovateľ namieta všetky tri rozhodnutia okresného súdu vydané na pojednávaní

9. januára 2020, pričom uvádza, že podal proti nim odvolanie napriek tomu, že nie je

prípustné. Vo vzťahu k uzneseniu č. k. -180 uvádza, že okresný súd

nedostatočne preskúmal, či naozaj nenastali po vydaní exekučného titulu okolnosti,

pre ktoré by súd mohol odložiť výkon rozhodnutia. Uvádza, že matka nie je schopná sa

riadne o maloletého postarať, nemá zabezpečené bývanie, matka je údajne psychicky chorá

a je spôsobilá ohroziť život a zdravie maloletého dieťaťa.

7. K uzneseniam okresného súdu č. k. -183 a č. k. -185

vydaným 9. januára 2020, ktorými boli sťažovateľovi uložené poriadkové pokuty, uvádza,

že súd nie je oprávnený uložiť dve pokuty naraz pri jednom úkone a v maximálnej výške,

ale ak po porušení povinnosti súd uloží pokutu, ďalšiu pokutu možno uložiť až po tom,

čo nedošlo k splneniu povinnosti po uložení prvej pokuty.

8. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť aj za maloletého ako jeho zákonný zástupca

a žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv aj vo vzťahu k maloletému.

Namieta porušenie práv dieťaťa z dôvodu, že okresný súd nariadil sťažovateľovi,

aby maloletého odovzdal matke na pojednávaní nariadenom na 9. január 2020, pretože

vzhľadom na vek dieťaťa (v čase pojednávania 1 rok a 6 mesiacov) považuje za absolútne

nevhodné vystavovať ho neznámemu prostrediu pojednávacej miestnosti. Ďalej namieta,

že okresný súd neprihliadal na záujem maloletého dieťaťa, ktorého starostlivosť má

zabezpečiť matka, ktorá sa o dieťa nezaujíma, nemá vytvorené podmienky pre jeho výchovu

a sama nie je schopná sa o dieťa postarať.

9. Dňa 22. januára 2020 sa uskutočnil výkon rozhodnutia, z ktorého bola vyhotovená

zápisnica v zmysle § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach

maloletých (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľ namieta, že súd odňal dieťa z miesta jeho

obvyklého pobytu a vydal ho matke, ktorá si zabezpečuje bývanie v krízovom centre, čo nie

je v záujme dieťaťa.

10. K spôsobu odňatia maloletého uvádza, že výkonu rozhodnutia sa zúčastnili

osoby, ktoré nemali pri tomto úkone právo byť prítomné, čím sa sledovalo vyvíjanie

psychického nátlaku na sťažovateľa, ako aj na maloletého.

11. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom takto:

„Základné právo sťažovateľov

pre

porušenie ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa SR, na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR, na právnu pomoc podľa SR a na rovnosť účastníkov v konaní podľa

SR, na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru a na

rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 2 ods. 2, čl. 3

ods. 1, čl. 4 ods. 3, čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny a podľa čl. 3, 4, 5, 12 a 18 Dohovoru

o právach detí postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd SR ako protiústavné zrušuje uznesenia Okresného súdu Čadca

č. -180 zo dňa 9.1.2020, -183 zo dňa 9.1.2020 a -185

zo dňa 9.1.2020 ako i rozhodnutie podľa zápisnice o odňatí dieťaťa podľa § 16 Vyhlášky

č. . ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach

maloletých zo dňa 22.1.2020 a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

, finančné zadosťučinenie

vo výške 2.000.- € ako náhradu nemajetkovej ujmy. ktorú je povinný zaplatiť porušovateľ do

2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi maloletému

, finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000.- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je povinný zaplatiť

porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

19. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to

vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti

mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

21. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

22. Podľa čl. 2 ods. 2 listiny štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch

a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 listiny základné práva a slobody sa zaručujú všetkým

bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného

zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej

menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

24. Podľa čl. 4 ods. 3 listiny zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

25. Podľa čl. 32 ods. 4 listiny starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe

zákona.

26. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej

verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná

pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov

alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné

zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa čl. 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť

a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä

v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj

kompetentného dozoru.

28. Podľa čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, urobia všetky potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia na vykonávanie

práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva,

štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uskutočňujú také opatrenia v maximálnom

rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej spolupráce.

29. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo,

v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo

obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú

k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade

s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

30. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo

tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom

sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje

najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho

dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom

spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho

zákonodarstva.

31. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich

prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Podľa čl. 18 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za účelom zaručenia a podpory práv

ustanovených týmto Dohovorom poskytujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí

a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.

Podľa čl. 18 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, robia všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabezpečilo právo detí pracujúcich

rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú pre ne určené.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

32. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa, ako aj maloletého na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

základného práva na právnu pomoc podľa , základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8

ods. 1 dohovoru, základných práv zaručených v čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 3, čl. 32

ods. 4 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 3, 4, 5, 12 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniami

okresného súdu č. k. -180 z 9. januára 2020, č. k. -183 z 9. januára

2020 a č. k. -185 z 9. januára 2020 z dôvodu vo vzťahu k napadnutým

rozhodnutiam pre ich nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť popierajúcu účel a význam

právneho predpisu, na základe ktorého boli vydané. Vo vzťahu k napadnutému konaniu

sťažovateľ uvádza, že došlo k popretiu zásady prihliadať primárne na záujem dieťaťa.

33. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti napadol aj „rozhodnutie podľa zápisnice

o odňatí dieťaťa podľa § 16 vyhlášky z 22. januára 2020“. Podľa § 16 vyhlášky o každom

úkone v rámci výkonu rozhodnutia sa spisuje záznam a ak je to vhodné a účelné, spisuje sa

zápisnica. Ďalej toto ustanovenie obsahuje požiadavky na obsah týchto dokumentov

a podmienky ich vyhotovovania. V zmysle tohto ustanovenia sa nevyhotovuje žiadne

rozhodnutie, či už zakladajúce práva a povinnosti účastníkov konania, alebo deklarujúce

existenciu práv a povinností vo vzťahu k účastníkom konania. Z tohto dôvodu zápisnica

o odňatí dieťaťa z 22. januára 2020 nemá povahu rozhodnutia, ako to popisuje sťažovateľ.

Vzhľadom na to ústavný súd preskúmal namietanú zápisnicu, resp. priebeh výkonu

rozhodnutia v nej zachytený v rámci napadnutého konania o výkon rozhodnutia ako celku

a z tohto dôvodu ustálil predmet ústavnoprávneho prieskumu podanej ústavnej sťažnosti

tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

34. Ústavný súd na základe dopytu na okresnom súde z dôvodu podania odvolania

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -27 zo 4. novembra 2019, ako aj proti

napadnutým uzneseniam zistil, že Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -235,

, , zo 16. apríla 2020 rozhodol tak, že zrušil

uznesenie okresného súdu č. k. -27 zo 4. novembra 2019, zrušil napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -183 z 9. januára 2020, odmietol odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniam č. k. -180 a č. k. -185 z 9. januára

2020 a zastavil výkon rozhodnutia vedený pod sp. zn. , pretože došlo

k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa a maloletého

rozhodnutím okresného súdu č. k. -183 z 9. januára 2020

35. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu č. k. -183 z 9. januára

2020 ústavný súd konštatuje, že z dôvodu jeho zrušenia odvolacím súdom nie je napadnuté

rozhodnutie spôsobilé zasiahnuť do označených práv sťažovateľa ani maloletého

a vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1

listiny, a práva podľa dohovoru napadnutým postupom

a rozhodnutiami okresného súdu č. k. -180 a č. k. -185

z 9. januára 2020

36. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nie je zásadná

odlišnosť (m. m. ), a preto sa ich porušenie skúma spoločne (,

). Rovnaký záver možno konštatovať aj vo vzťahu k označenému čl. 36 ods. 1

listiny vzhľadom na jeho obsahovú totožnosť s .

37. Na účely posúdenia relevantnosti podanej ústavnej sťažnosti sa ústavný súd

oboznámil s uznesením okresného súdu č. k. -180 z 9. januára 2020, ktorým

súd návrh na odklad výkonu rozhodnutia, ako aj návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia

zamietol. Napadnuté rozhodnutie uvádza v odôvodnení dôležitú okolnosť, a to, že existuje

dôvodné podozrenie z týrania matky (fyzického, ako aj psychického) realizovaného

zo strany jej bývalého partnera a jeho rodiny. Z tohto dôvodu je klientkou

. V tomto zariadení má matka zabezpečené bývanie, pomoc a poradenstvo

týkajúce sa jednak starostlivosti o dieťa, ako aj jej zhoršeného psychického stavu

spôsobeného týraním a odopieraním starostlivosti o maloletého. Kolízny opatrovník zhodne

s vedúcou oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a kurately a so zástupkyňou

, ktoré s matkou maloletého vykonávalo opatrenia

sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, odporučili, aby sa výkon rozhodnutia

uskutočnil a dieťa bolo odovzdané matke.

38. Okresný súd k návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa

uviedol, že návrh je nedôvodný. Konkrétne k tvrdenej nekompetentnosti matky zabezpečiť

osobnú starostlivosť o dieťa uviedol, že na základe exekučného titulu, rodičovskej dohody

o výkone rodičovských práv a povinností bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

matky so súhlasom jeho otca, pričom v tom čase nikto nenamietal neschopnosť matky

vykonávať jej rodičovské práva a povinnosti. Rovnako prihliadol na odporúčania kolízneho

opatrovníka. K otázke bývania matky súd skonštatoval, že ho má zabezpečené v

. K tvrdeniam o opustení maloletého dobrovoľným odchodom

zo spoločnej domácnosti s otcom maloletého uviedol, že sa nezakladajú na pravde, keďže sa

tak dialo za prítomnosti polície. Okresný súd uzavrel, že u matky nebolo preukázané, že sa

o dieťa nedokáže postarať, resp. že oň nejaví záujem. Odchod matky zo spoločnej

domácnosti bol zapríčinený konfliktmi, resp. jej týraním a ponižovaním a následne

dochádzalo k odopieraniu styku maloletého s matkou.

39. Ústavný súd hodnotí, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktorým súd

návrh na odklad výkonu rozhodnutia, ako aj návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia

zamietol, spĺňa požiadavku na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí zaručenú čl. 46 ods. 1

, listiny, ako aj dohovoru. Z hľadiska existencie dôvodov,

pre ktoré by výkon rozhodnutia mal byť odložený, resp. zastavený, okresný súd

neidentifikoval žiadne ohrozenie života a zdravia dieťaťa, pre ktoré by nebolo možné dieťa

odovzdať matke.

40. Napadnutým rozhodnutím č. k. -185 z 9. januára 2020 súd uložil

sťažovateľovi pokutu za nesplnenie výzvy súdu vydanej podľa

z 5. decembra 2019. Podľa ak sa javí, že účel pojednávania možno

dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho

na následky neplnenia. Podľa ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti

zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur. Pokutu možno

uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

41. Výzva súdu z 5. decembra 2019 bola sťažovateľovi doručená 12. decembra 2019.

Jej obsahom bola výzva sťažovateľovi na rešpektovanie exekučného titulu a poučenie

o následkoch jeho neplnenia. Keďže sťažovateľ exekučný titul nerešpektoval, súd mu uložil

pokutu v zmysle .

42. Proces uloženia pokuty zodpovedal príslušným ustanoveniam Civilného

mimosporového poriadku a ústavný súd neidentifikoval žiadne vybočenie zo zákonného

rámca pri ukladaní tejto pokuty. Tvrdenia sťažovateľa o nemožnosti uloženia pokuty

dvakrát za porušenie rovnakej povinnosti boli bez právneho významu s ohľadom

na zrušenie v poradí prvého rozhodnutia, ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta

(uznesenie okresného súdu č. k. -183 z 9. januára 2020).

43. Napadnuté konanie na okresnom súde viedlo k výkonu exekučného titulu,

na základe ktorého bol maloletý odovzdaný matke. K odňatiu maloletého došlo 22. januára

2020, priebeh tohto úkonu je zachytený v zápisnici o odňatí dieťaťa podľa § 16 vyhlášky.

Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že úkon sa realizoval v mieste bydliska sťažovateľa, ako

aj maloletého. Právny zástupca sťažovateľa vyslovil súhlas s dobrovoľným odovzdaním

maloletého. Ďalej sa uvádza, že keď maloletý zbadal matku, natiahol k nej ruky, ona sa mu

prihovorila. Dieťaťu začali brániť dostať sa k matke príbuzní sťažovateľa. Z tohto dôvodu

sudkyňa vydala príkaz podľa , aby sa ostatní príbuzní vzdialili. Matka

maloletého prezliekla, maloletý sa rozlúčil s príbuznými a matka s dieťaťom opustili byt

sťažovateľa. Odovzdanie prebehlo pokojne, dieťaťu bola zabezpečená autosedačka na jeho

prevoz.

44. Ústavný súd konštatuje, že účelom výkonu rozhodnutia je dosiahnuť splnenie

povinnosti uloženej exekučným titulom. V konaní o výkon rozhodnutí týkajúcich sa

starostlivosti o maloletých poskytuje právny poriadok priestor aj na riešenie prípadných

situácií, keď výkon rozhodnutia uskutočniť nemožno. Tieto prípady sú upravené v § 389

a .

45. V zmysle súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu,

ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne

ohrozený.

46. Podľa súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia

zastaví, ak

a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,

b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul

zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného

titulu,

c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod,

pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať,

d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej

povinnosti,

e) došlo k splneniu povinnosti,

f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

47. Z tohto pohľadu sťažovateľ využil svoje právo navrhnúť odklad, resp. zastavenie

výkonu rozhodnutia. Okresný súd adekvátne preskúmal sťažovateľov návrh a ustálil, že nie

je dôvod na odklad, resp. zastavenie výkonu rozhodnutia. Následne okresný súd správne

pristúpil k samotnému výkonu rozhodnutia v mieste bydliska maloletého. Účelom

exekučného titulu bolo, aby bol maloletý odovzdaný do starostlivosti matky, a tento účel bol

zavŕšený samotným výkonom rozhodnutia.

48. Vo vzťahu k namietanému porušeniu , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňajúcich právo na spravodlivé súdne konanie, resp. základné

právo na súdnu ochranu, ktoré garantuje jeho adresátom, že konajúci súd bude konať

v súlade s platnou právnou úpravou a svoje rozhodnutia založí na preskúmateľných

argumentoch, nemožno okresnému súdu vytknúť nedostatky namietané sťažovateľom.

49. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(z novších rozhodnutí napr. , ktoré zároveň odkazuje na staršie rozhodnutia

, tiež napr. , , , ).

50. Ústavný súd na základe uvedeného ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre zjavnú neopodstatnenosť.

III.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 19

ods. 2 a práva podľa dohovoru napadnutým postupom

a rozhodnutiami okresného súdu č. k. -180 a č. k. -185

z 9. januára 2020

51. Primárnym účelom čl. 8 dohovoru je ochrana proti arbitrárnym zásahom

do súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zo strany orgánu verejnej

moci (Libert proti Francúzsku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. 2. 2018,

sťažnosť č. 588/13, ods. 43). Členské štáty však majú aj pozitívny záväzok zabezpečiť,

že práva chránené čl. 8 dohovoru budú rešpektované aj medzi súkromnými osobami

(Burbulescu proti Rumunsku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 5. 9. 2017,

sťažnosť č. 61496/08, ods. 108). Tieto záväzky môžu zahŕňať prijatie opatrení určených

na zabezpečenie rešpektovania súkromného života aj vo sfére vzťahov medzi jednotlivcami

navzájom (Evans proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 10. 4. 2007, sťažnosť č. 6339/05).

52. Z hľadiska posudzovania porušenia základného práva na ochranu súkromného

a rodinného života podľa , resp. práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, je potrebné poukázať na skutočnosť,

že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky na základe dohody rodičov. Je

pravdou, že odňatím dieťaťa sťažovateľovi došlo k zásahu do jeho rodičovských práv, tento

zásah však bol vykonaný na základe právoplatného rozhodnutia súdu, preto nemožno

uvažovať o jeho neoprávnenosti aj s ohľadom na už uvedené závery. Z tohto dôvodu možno

konštatovať, že aj v tejto časti je ústavná sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená.

III.4 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 47 ods. 2

a 3 napadnutým postupom a rozhodnutiami okresného súdu č. k. 5 Em 4/2019-

180 a č. k. -185 z 9. januára 2020

53. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neprimeraným spôsobom zvýhodnil matku

maloletého a poskytol jej bezplatnú právnu pomoc, na ktorú podľa jeho názoru nemala

nárok z dôvodu, že disponovala väčšou našetrenou finančnou hotovosťou, a sám sťažovateľ

musel hradiť výdavky súvisiace s vedenými súdnymi konaniami, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na právnu pomoc podľa a základného

práva na rovnosť účastníkov konania podľa .

54. Ústavný súd k tejto námietke uvádza, že sťažovateľ netvrdil, že sám žiadal

o bezplatnú právnu pomoc. Okolnosti poskytnutia prípadnej bezplatnej právnej pomoci

matke maloletého nie sú predmetom tohto konania a ani ním nemôžu byť, pretože

posúdenie, či konkrétna fyzická osoba spĺňa podmienky na jej poskytnutie, patrí do výlučnej

rozhodovacej právomoci Centra právnej pomoci. Sťažovateľ podanou ústavnou sťažnosťou

nenapadol žiadne takéto rozhodnutie.

55. Z hľadiska posúdenia základného práva na rovnosť účastníkov konania ústavný

súd uvádza, že okolnosti uvádzané sťažovateľom zhrnuté v bode 53 tohto rozhodnutia nie sú

spôsobilé zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania, keďže

rovnosť účastníkov konania sa týka predovšetkým možnosti predkladať dôkazy, resp.

tvrdenia a oboznamovať sa s dôkazmi a tvrdeniami poskytnutými zo strany ostatných

účastníkov konania.

56. Z uvedených záverov vyplýva, že aj v tejto časti ústavný súd podanú ústavnú

sťažnosť odmieta pre zjavnú neopodstatnenosť.

III.5 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 2 ods. 2,

čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 3 a čl. 32 ods. 4 listiny napadnutým postupom a rozhodnutiami

okresného súdu č. k. -180 a č. k. -185 z 9. januára 2020

57. Ústavný súd konštatuje, že čl. 2 ods. 2 listiny neobsahuje žiadne základné práva

alebo slobody (). Čl. 3 ods. 1 listiny zakotvuje tzv. antidiskriminačný

princíp uplatniteľnosti základných práv a slobôd. Čl. 4 ods. 3 listiny obsahuje požiadavku,

že obmedzovanie základných práv a slobôd má platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré

spĺňajú ustanovené podmienky. Čl. 32 ods. 4 listiny definuje rodičovské práva na výchovu

svojich detí a práva detí byť vychovávané svojimi rodičmi, pričom podmienky

obmedzovania týchto práv stanovuje zákon a k obmedzeniu možno pristúpiť len na základe

rozhodnutia súdu. Ústavný súd posúdil prípadné porušenie čl. 32 ods. 4 listiny v kontexte

čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 3 listiny.

58. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa listiny ústavný súd

odkazuje na bod 52 tohto uznesenia a z rovnakých dôvodov konštatuje zjavnú

neopodstatnenosť aj vo vzťahu k týmto označeným článkom listiny.

III.6 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 3, 4, 5,

12 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa napadnutým postupom a rozhodnutiami

okresného súdu č. k. -180 a č. k. -185 z 9. januára 2020

59. Z hľadiska sťažovateľa ako adresáta základných práv na základe Dohovoru

o právach dieťaťa možno uvažovať o aplikácii čl. 5 v spojení s čl. 18 Dohovoru o právach

dieťaťa, ktoré zakotvujú povinnosť zmluvného štátu rešpektovať výkon rodičovských práv

a povinností a zároveň rešpektovať zásadu, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť

za výchovu a rozvoj dieťaťa v súlade s ostatnými článkami tohto dohovoru a s prihliadnutím

na najlepší záujem dieťaťa.

60. Z tohto pohľadu ústavný súd aj s ohľadom na predchádzajúcu argumentáciu

týkajúcu sa tvrdeného zásahu do základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru nezistil žiaden rozpor v postupe okresného súdu ani

v napadnutých rozhodnutiach s označenými článkami Dohovoru o právach dieťaťa.

61. Ostatné označené články Dohovoru o právach dieťaťa nie sú relevantné

pre sťažovateľa z hľadiska porušenia jeho základných práv, a to z dôvodu, že nie je ich

adresátom (čl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj z dôvodu, že samy osebe

v sebe neobsahujú základné právo uplatniteľné sťažovateľom, ale len záväzok štátu

implementovať do svojho právneho poriadku práva detí v súlade s Dohovorom o právach

dieťaťa (čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa).

62. Z uvedených dôvodov je ústavná sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

III.7 K namietanému porušeniu označených práv maloletého napadnutým

postupom a rozhodnutiami okresného súdu č. k. -180 a č. k. 5 Em 4/2019-

185 z 9. januára 2020

63. Z hľadiska posudzovania porušenia označených práv maloletého napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu ústavný súd uvádza, že rozhodnutie č. k. -185

z 9. januára 2020, ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta za nesplnenie výzvy súdu,

nezasahuje do práv maloletého, keďže zaplatenie pokuty zaťažuje sťažovateľa, preto je

vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu ústavná sťažnosť maloletého zjavne neopodstatnená.

64. K postupu okresného súdu a jeho rozhodnutiu č. k. -180 z 9. januára

2020 ústavný súd uvádza, že vo vzťahu k maloletému je potrebné prihliadať v prvom rade

na jeho najlepší záujem, čo je požiadavka vyplývajúca aj z označeného čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa.

65. Sťažovateľ v podstate dôvodil, že výkon rozhodnutia sa nemal vôbec uskutočniť,

pretože nie je v záujme dieťaťa, aby bolo v osobnej starostlivosti matky, keďže ona sama

nie je spôsobilá sa o dieťa postarať, a tým môže dôjsť k ohrozeniu jeho zdravia, života

a riadneho vývinu. Rovnako namieta, že matka maloletému nie je schopná vytvoriť stabilné

prostredie, pretože sama nemá trvalé bývanie a bytovú otázku si zabezpečuje bývaním

v krízovom centre.

66. Ústavný súd po zhodnotení predchádzajúcich záverov vo vzťahu k sťažovateľovi

v rámci napadnutého konania na okresnom súde, ako aj v rámci napadnutého rozhodnutia

č. k. -180 z 9. januára 2020, ktorým bol zamietnutý návrh na odklad výkonu

rozhodnutia, ako aj návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, konštatuje, že okresný súd

v prejednávanej veci zisťoval, či je v najlepšom záujme dieťaťa uskutočniť výkon

rozhodnutia, a po vyhodnotení tejto otázky samotný výkon rozhodnutia uskutočnil. Ústavný

súd poukazuje na vyjadrenia kolízneho opatrovníka, vedúcej oddelenia sociálnoprávnej

ochrany detí a kurately, ako aj zástupkyne krízového centra, ktorí zhodne odporučili, aby sa

výkon rozhodnutia uskutočnil, keďže na strane matky neexistovali také okolnosti, ktoré by

bránili výkonu riadnej osobnej starostlivosti o dieťa.

67. Vzhľadom na nízky vek dieťaťa nebolo možné uvažovať o porušení čl. 12

Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje práva dieťaťa vyjadriť svoj názor. V čase

výkonu rozhodnutia maloletý nedovŕšil ani dva roky veku.

68. Uvedené závery ústavný súd viedli k odmietnutiu ústavnej sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej aj vo vzťahu k označeným právam maloletého.

69. Ústavný súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj otázkou možnej kolízie záujmov

medzi sťažovateľom ako zákonným zástupcom a maloletým. V napadnutom konaní

na okresnom súde bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník, a to z dôvodu existencie

možnej kolízie záujmov medzi jeho rodičmi ako zákonnými zástupcami a samotným

maloletým. S prihliadnutím na závery uvedené v náleze ústavného súdu č. k.

-61 z 15. apríla 2020 aj v konaní pred ústavným súdom možno v prípade

kolízie záujmov medzi zákonným zástupcom a maloletým ustanoviť maloletému kolízneho

opatrovníka.

70. Z dôvodu, že ústavný súd v konkrétnom prípade v rámci kvázi meritórneho

prieskumu podanej ústavnej sťažnosti zistil, že podaná ústavná sťažnosť je ako celok

vo vzťahu k právam sťažovateľa, ako aj vo vzťahu k právam maloletého zjavne

neopodstatnená, nepristúpil k ustanoveniu kolízneho opatrovníka, pretože nezistil

ústavnoprávnu relevanciu predkladaných argumentov.

71. V závere ústavný súd dáva sťažovateľovi ako zákonnému zástupcovi maloletého

do pozornosti, že narodením dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov, ktorí sú

povinní dbať na jeho riadnu výchovu, výživu a starostlivosť (každý podľa svojich

schopností a možností). Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby si rodičia svoje rodičovské

práva a povinnosti uvedomili a spoločne sa pokúsili aj napriek tomu, že nežijú v spoločnom

partnerskom zväzku, o kooperáciu vo výchove dieťaťa. Prípadné spory, ktoré rodičia už

od nízkeho veku dieťaťa riešia súdnou cestou, poškodzujú v prvom rade maloletého.

72. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu