Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 136/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom Mgr. Petrom

Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa upovedomením generálneho prokurátora

Slovenskej republiky sp. zn. z 21. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého upovedomenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) sp. zn. z 21. februára 2019 (ďalej len „upovedomenie

generálneho prokurátora“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Bardejove ČVS: ORP-203/VYS-BJ-2018 z 21. augusta 2018 bolo

vznesené obvinenie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa a v znení neskorších predpisov

(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

o vznesení obvinenia bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Bardejov zamietnutá.

3. Sťažovateľ podal podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na zrušenie oboch právoplatných

rozhodnutí v prípravnom konaní. Dňa 4. marca 2019 bolo sťažovateľovi doručené

upovedomenie generálneho prokurátora, v ktorom sa konštatuje, že návrh na zrušenie

právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) doručený „až po uplynutí zákonnej 3-

mesačnej lehoty od právoplatnosti návrhom napadnutých uznesení vyšetrovateľa PZ

a prokurátora okresnej prokuratúry“ [ ]. Napriek

tomu však generálny prokurátor ex offo ( ) dotknutý spisový

materiál i sťažovateľom namietané rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní

preskúmal a dospel k záveru o ich zákonnosti.

4. Podľa sťažovateľa je upovedomenie generálnej prokuratúry absolútne

neodôvodnené, zjavne arbitrárne a svojvoľné, pretože nedáva žiadnu odpoveď na viaceré

podstatné sťažnostné námietky, ktoré sťažovateľ uvádza.

5. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ podrobne uvádza skutočnosti, ktoré v podaní

na generálnu prokuratúru uvádza a na ktoré generálny prokurátor nereagoval.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na spravodlivé konanie pred iným orgánom SR podľa čl. 46

ods. 1 SR upovedomením Generálnej prokuratúry SR sp. zn.

zo dňa 21. 2. 2019 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenie Generálnej prokuratúry SR

sp. zn. zo dňa 21. 2. 2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre SR pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 2 000 €, ktoré mu je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

7. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola

predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava a právne hodnotenie ústavného súdu

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa upovedomením generálnej prokuratúry,

ktorým táto sťažovateľa podľa informovala, že nezistila

porušenie zákona v právoplatných uzneseniach vyšetrovateľa a prokurátora okresnej

prokuratúry týkajúcich sa vznesenia obvinenia sťažovateľovi.

15. Zároveň z popisu rozhodujúcich skutkových a právnych okolností obsiahnutého

v ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako obvinenému je vedené trestné

stíhanie, ktoré bolo v čase podania ústavnej sťažnosti v štádiu prípravného konania.

Sťažovateľova trestná vec obsahovo tvorená jeho obvinením zo spáchania

konkretizovaného trestného činu konkretizovaným skutkom teda nie je právoplatne

ukončená.

16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, resp. o práva vyplývajúce z relevantných

medzinárodných zmlúv, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy

a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje

aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam

a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr.

).

17. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až do jeho konca je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , , , ).

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných

prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných pochybení

vo veci konajúcich orgánov verejnej moci [orgánov činných v trestnom konaní a súdov

(napr. , )].

18. Sťažovateľova zásadná námietka voči upovedomeniu generálneho prokurátora

spočíva v tvrdení, že sa nevysporiadal s jeho konkretizovanými výhradami voči vzneseniu

obvinenia zo spáchania trestného činu. Na strane 4 ústavnej sťažnosti sťažovateľ tieto

výhrady rekapituluje. Dominantne sa koncentrujú na nezákonnosť a nepoužiteľnosť

„jediného nepriameho usvedčujúceho dôkazu, a to zabezpečeného znaleckého posudku“,

ako aj na absenciu subjektívnej stránky trestného činu v kriminalizovanom konaní

sťažovateľa.

19. Z rekapitulovaných skutočností popísaných v predchádzajúcom odseku vyplýva,

že sa sťažovateľ svojím návrhom adresovaným generálnemu prokurátorovi pokúšal zvrátiť

právoplatne existujúci stav proti nemu vedeného trestného stíhania, vyznačujúci sa

vzneseným obvinením. Podstata sťažovateľových argumentov pritom smerovala k trestnej

veci samej, a to tak v jej hmotnoprávnej rovine (nedostatok subjektívnej stránky trestného

činu), ako aj na procesnoprávnej úrovni (nepoužiteľnosť a nezákonnosť dôkazu).

Na popísanú argumentáciu sa v procese trestného konania nevzťahuje žiadna koncentrácia,

to znamená, sťažovateľ ako obvinený (prípadne neskôr obžalovaný) ju bude môcť použiť

aj v neskorších štádiách trestného procesu, ktorý musí byť zavŕšený právoplatným

meritórnym rozhodnutím (odsudzujúcim alebo oslobodzujúcim rozsudkom) alebo zákonom

aprobovaným procesným rozhodnutím (zastavenie trestného stíhania v rámci prípravného

konania, v rámci preskúmania obžaloby alebo na hlavnom pojednávaní). Tieto rozhodnutia

nemožno a priori z ústavno-súdneho prieskumu vôbec vylúčiť.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou

meritórne nezaoberal, ale podľa zásady rationae temporis ju odmietol ako neprípustnú

pre predčasnosť podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde.

21. Nad rámec odôvodnenia výroku tohto uznesenia ústavný súd dodáva, že jeho

pozornosti neušla podoba odôvodnenia upovedomenia generálneho prokurátora,

ktoré vo vzťahu k sťažovateľovej kritike uznesenia o vznesení obvinenia možno považovať

za mimoriadne všeobecné, ba až schematické. Procesné mantinely predpísané

i však z už vysvetlených dôvodov ústavnému súdu nateraz

neumožňujú zaujať k signalizovaným nedostatkom meritórne stanovisko.

22. O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

upovedomenia generálnej prokuratúry, zákaz adresovaný generálnej prokuratúre pokračovať

v porušovaní sťažovateľových práv, finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania)

z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

23. Podľa pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné

stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu